Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1Cob-37-2019.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdii Noskovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: U. Q., H. J. XXXX/ XX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 853 186, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/153/2012-250 zo dňa 6.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30Cb/153/2012-250 zo dňa 6.11.2018 p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 6.6.2012 domáha vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2011 - 6378 zo dňa 30.4.2012 vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ZoRK). Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednať vec, nakoľko rozhodcovská doložka je neplatná, keďže Zmluva o ručení, z ktorej jeho záväzok vychádza, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko pri jej uzatvorení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie 2.7 Zmluvy o ručení, ktoré upravuje rozhodcovskú doložku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná a tiež predstavuje úmyselné a účelové obchádzanie ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť.
3. Žalovaný uviedol, že so žalobcom ako ručiteľom uzavrel 5.10.2004 zmluvu o ručení, ktorou sa žalobca v celom rozsahu zaručil za zaplatenie pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej 5.10.2004 medzi žalovaným ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou INTECO servis, s.r.o., Galanta, IČO: 34 151 494 ako dlžníkom. Žalovaný poukázal, že žalobca pôvodne inicioval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Komárno, keďže sa domnieval, že miestna príslušnosť je daná v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 i.f. veta za bodkočiarkou vtedy platného OSP. Okresný súd Komárno vec s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 (veta pred bodkočiarkou) vtedy platného OSP postúpil Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského
konania; tento však s postúpením veci nesúhlasil a nadriadený Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia zo dňa 19.10.2012 sp.zn. 1Ncb/24/2012 jednoznačne konštatoval, že miestne príslušným je Okresný súd Bratislava I, keďže navrhovateľ nie je spotrebiteľom a predmetom konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný poukázal na záväzný výrok rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a U. G., C-419/11, v zmysle ktorého .... „fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru“.
4. Podľa žalovaného žalobca tiež namietal, že zmluvu o ručení podpísal ako spoločník hlavného úverového dlžníka, a v takom prípade je v súlade s § 106 Obchodného zákonníka rozsah zákonného ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným limitovaný výškou nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zmluvu o ručení považoval žalobca za obchádzajúcu citované ustanovenie, v dôsledku čoho má ísť o úplne neplatný právny úkon. Ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK však predpokladá iba námietku platnosti rozhodcovskej doložky ako takej. Žalobca tiež nebral do úvahy skutočnosť, že zmluvu o ručení neuzavrel ako spoločník dlžníka, ale ako osoba, ktorá slobodne pristúpila k prevzatiu ručenia za konkrétny záväzok dlžníka. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výrazné odlišnosti ručenia spoločníka spoločnosti v zmysle ustanovenia § 106 Obchodného zákonníka a ručiteľa v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe čoho má žalovaný tvrdenie žalobcu o neprípustnom rozšírení zákonného ručenia spoločníka v zmysle § 106 Obch. zák. prevzatím ručiteľského záväzku podľa § 303 a nasl. za scestné, absurdné a argumentačne neudržateľné.
5. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.6.2014 sp.zn. 8Cob/171/2014-82, v ktorom ako súd odvolací vo veci odvolania proti uzneseniu o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci okrem iného uviedol: „Z obsahu spisu je preukázané, že úver, za ktorý prevzal ručenie navrhovateľ v tomto konaní ako fyzická osoba, bol určený a použitý na podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti INTECO servis, s.r.o., v ktorej bol navrhovateľ v tom čase spoločníkom i konateľom. S právnym posúdením ručiteľského vzťahu, ako vzťahu založeného v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák., ktoré je obsiahnuté v uznesení Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 1Ncb/24/2012 v súvislosti s určením príslušnosti súdu, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Argumentačne ho - okrem iného, napr. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - podporuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a U. G., sp. zn. C- 419/11, ktorý v bode 40 výroku uvádza ... „fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru“, na ktorý poukázal odporca.“
6. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., § 40 ods. 1 písm. a), ods. 4 zák. č. 244/2002, § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 v znení účinnom do 31.12.2014, § 470 ods. 1 CSP, § 149 CSP, § 185 CSP, § 186 ods. 2 CSP.
7. Z rozhodnutia konajúceho súdu ďalej vyplýva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2011-6387 bol doručený žalobcovi dňa 7.5.2012. Odo dňa nasledujúceho začala žalobcovi plynúť 30 - dňová lehota na podanie žaloby. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že rozhodcovské konanie sa viedlo pred súdom, ktoré má pracovisko alebo pobočku v Komárne. Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 7.5.2012, lehota na podanie žaloby na príslušnom súde uplynula dňa 7.6.2012. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Komárno dňa 6.6.2012, teda na súde nepríslušnom. Až prípisom zo dňa 14.6.2012 Okresný súd Komárno postúpil spis na príslušný súd Okresný súd Bratislava I a následne bolo rozhodované o miestnej príslušnosti na konanie vo veci. K argumentu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, konajúci súd uviedol, že mal z obsahu spisu za preukázané, a rovnaký názor vyjadril aj KS BA vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.6.2014 sp.zn. 8Cob/171/2014-82, že úver, za ktorý prevzal ručenie žalobca v tomto konaní ako fyzická osoba, bol určený a použitý na podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti INTECO servis, s.r.o., v ktorej bol žalobca v tom čase spoločníkom i konateľom. Zmluva o ručení bola uzavretá dňa 5.10.2004 medzi žalovaným ako veriteľom z hlavného záväzkového vzťahu a žalobcom ako ručiteľom podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou INTECO servis, spol. s r. o. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na jej základe bol žalovaným poskytnutý pre obchodnú spoločnosť INTECO, spol. s r. o. kontokorentný úver vo výške 2.000.000,- Sk. Obchodná spoločnosť INTECO, spol. s r. o. ako dlžník z úverovej zmluvy úver vyčerpala a peňažné prostriedky v dojednanom čase nevrátila. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že hlavný záväzkový vzťah, úverový vzťah, nie je spotrebiteľským úverom, keďže poberateľom úveru je právnická osoba, ktorá konala pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči hlavnému záväzku je zrejmé, že ani zmluva o ručení uzavretá medzi žalovaným a žalobcom nie je spotrebiteľskou zmluvou, aj keď ju uzatváral žalobca ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
8. K argumentu žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o ručení z dôvodu nedodržania spôsobu konania zapísaného v obchodnom registri, nakoľko podľa žalobcu išlo o úkon odštepného závodu, konajúci súd uviedol, že v danom prípade zmluva o úvere, ako aj zmluva o ručení bola uzatvorená platne, bola podpísaná oprávnenými osobami, prokuristami žalobcu. Žalobca svoje tvrdenie, že malo ísť o úkon odštepného závodu ničím nepreukázal, ani za týmto účelom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
9. K ručiteľskému vzťahu žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že tento je založený podľa ust. § 303 a nasl. Obch. zák. Uvedenú argumentáciu okrem iného podporuje aj zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a U. G., sp.zn. C- 419/11, ktorý v bode 40 výroku uvádza ... „fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. V odvolaní o.i. uviedol, že žalobu podal v zákonnej lehote. Poukázal na ustanovenie § 105 ods. 4 už zrušeného OSP, v zmysle ktorého aj v prípade podania žaloby na nepríslušný súd „právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.“
11. Žalobca zdôraznil že pojem „spotrebiteľ“ podľa slovenského práva je výrazne širší ako pojem „spotrebiteľ“ podľa práva EÚ. V zmysle práva EÚ sa za spotrebiteľa nepovažuje osoba, ktorá koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Hoci žalobca s tým nesúhlasí, výkon funkcie konateľa spoločnosti, resp. postavenie spoločníka spoločnosti teoreticky možno považovať za vzťahujúce sa k obchodu, resp. podnikaniu. Teoreticky tak možno uvažovať o tom, že žalobca by nemal postavenie spotrebiteľa v zmysle práva EÚ. Avšak pojem spotrebiteľ v práve SR je širší ako v práve EÚ. Podľa príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka je spotrebiteľom každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo v rámci predmetu inej svojej podnikateľskej činnosti. Ako je však zrejmé, žalobca v čase podpisu Zmluvy o ručení ani neskôr nevykonával žiadnu obchodnú ani inú podnikateľskú činnosť (a Zmluvu o ručení nepodpisoval v súvislosti s ňou). Vlastníctvo obchodného podielu ani konateľstvo v spoločnosti s ručením obmedzeným v žiadnom prípade nemožno považovať za predmet obchodnej činnosti ani predmet inej podnikateľskej činnosti podľa práva SR. Možno teda uzavrieť, že žalobca má podľa práva SR postavenie spotrebiteľa a na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere je potrebné aplikovať § 52, § 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a teda dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná.
12. Žalobca zdôraznil, že k omeškaniu s plnením dotknutého úveru došlo až dňa 1.3.2011. V tomto čase však už žalobca v spoločnosti INTECO servis, spol. s r.o. nevykonával funkciu konateľa a ani nebol jej spoločníkom.
13. K podpisu zmluvy o ručení žalobca uviedol, že podľa zmluvy ĽUDOVÁ BANKA, a.s. koná prostredníctvom Odštepného závodu ĽUDOVÁ BANKA, a.s., pobočka Komárno, zmluva o ručení musela byť preto podpísaná tak, ako to je uvedené v obchodnom registri pre konanie príslušného odštepného závodu. Táto podmienka splnená nebola, preto je potrebné považovať zmluvu o ručení za neplatnú. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.11.2018, č.k. 30Cb/153/2012 zmení tak, že zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje napádaný rozsudok v celom rozsahu za vecné správny. Poukázal na ust. § 261 ods. 6 písm. d) a ods. 7 Obch. zák. a zdôraznil, že záväzkovoprávny vzťah medzi žalovaným a dlžníkom, spoločnosťou INTECO servis, spol. s r.o. vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obch. zák., ktorá sa spravuje ustanoveniami tretej časti Obch. zák., ako tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah. V zmysle ust. § 261 ods. 7 Obch. zák. je ručiteľský záväzok žalobcu rovnako obligatórne podriadený režimu III. časti Obch. zák. o obchodných záväzkových vzťahoch. V danom prípade sú navyše kontrahentmi zmluvy o úvere podnikateľské subjekty, ktoré úverovú zmluvu uzatvárali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že žalobca je fyzickou osobou, bez ďalšieho neindikuje nevyhnutnosť aplikácie spotrebiteľskej legislatívy. Prezentovaná námietka je argumentačne neudržateľná o to viac, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o ručení konateľom a zároveň spoločníkom dlžníka, obchodnej spoločnosti založenej za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Profesionalita žalobcu pri kontraktácii zmluvných vzťahov a súvisiacich právnych úkonov sa vzhľadom na existenciu konateľského oprávnenia jednoznačne predpokladá.
15. Žalovaný zdôraznil, že žalobca pôvodne inicioval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Komárno. Domnieval sa, že sú splnené podmienky pre založenie miestnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 OSP, keďže vychádzal z predpokladu, že je spotrebiteľom a spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd Komárno v zmysle § 105 ods. 1 a 2 OSP postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I. Keďže ani Okresný súd Bratislava I sa nepovažoval za miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie danej veci, postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave, ktorý v uznesení zo dňa 19.10.2012 č.k 1Ncb/24/2012-44 jednoznačne konštatoval, že miestne príslušným je v súlade s § 88 ods. 2 OSP (posledná veta pred bodkočiarkou) Okresný súd Bratislava I, keďže žalobca nie je spotrebiteľ a predmetom konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
16. Žalovaný okrem rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. c/ a U. G., C-419/11, poukázal na aktuálnu judikatúru NS SR. Podľa R 18/2017: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.“ V citovanom rozhodnutí NS SR jednoznačne judikoval „nespotrebiteľské“ postavenie fyzickej osoby s úzkymi väzbami k obchodnej spoločnosti v ručiteľskom vzťahu, zabezpečujúcom jej záväzok. Nemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení danej otázky súdom prvej inštancie.
17. K námietke žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvy o ručení z dôvodu, že nebol pri jej uzatváraní zo strany žalovaného dodržaný spôsob konania vyplývajúci z obchodného registra pre konanie príslušného odštepného závodu žalovaný poukázal na ust. § 14 ods. 1 ods. 2 a 3 Obch. zák. o prokúre. Účel prokúry spočíva v zastupovaní podnikateľa pri všetkých právnych úkonoch, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku bez toho, aby podnikateľ musel udeliť prokuristovi osobitné plnomocenstvo a v ňom špecifikovať rozsah jeho oprávnenia (výslovné zákonné obmedzenie prokúry je dané pri scudzovaní a zaťažovaní nehnuteľností v § 14 ods. 2 Obch. zák.). Právnym základom prokúry je jej písomné udelenie podnikateľom, ktoré je účinné od konštitutívneho zápisu prokúry do obchodného registra (§ 14 ods. 6 ObZ). Od tohto momentu je prokurista oprávnený zaväzovať spoločnosť navonok bez ďalších osobitných poverení od podnikateľa. Z výpisu z obchodného registra Sberbank Slovensko, a.s. (v čase uzavretia zmluvy o ručení podnikajúca pod obchodným menom ĽUDOVÁ BANKA, a.s.) vyplýva, že „podpisovanie za spoločnosť sa vykonáva tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu spoločnosti sa pripoja podpisy dvoch členov predstavenstva alebo jedného člena predstavenstva a jedného prokuristu alebo dvoch prokuristov spoločne. Vedúci pobočiek sú oprávnení podpisovať len právne úkony týkajúce sa ich pobočiek, a to spolu s jedným členom predstavenstva alebo s jedným prokuristom alebo s
osobou splnomocnenou podľa § 23 ods. 3. stanov.“ Pri uzatváraní konkrétneho právneho úkonu bolo na úvahe banky, ktorý zo spôsobov konania zvolí, pričom bola oprávnená konať aj prostredníctvom dvoch prokuristov spoločne. Zmluvu o ručení uzavreli so žalobcom spoločne dvaja prokuristi, ktorí boli v danom čase riadne zapísaní v obchodnom registri. Funkciu prokuristu vykonávala D.. T. B. od 3.2.1997 do 14.7.2008 a D.. P. O. od 17.9.2002 do 8.7.2010. Tvrdenie o údajnom nedodržaní spôsobu konania Sberbank Slovensko, a.s. je s poukazom na viaceré alternatívy vyplývajúce z obchodného registra, zavádzajúce a nemôže obstáť.
18. Vzhľadom na prezentované skutočnosti považuje žalovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava I za vecne správny a domáha sa, aby ho Krajský súd v Bratislave v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.
23. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
24. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že zmluva o ručení predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Obč. zák., nakoľko žalobca pri jej uzatvorení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu ust. ods. 2.7 zmluvy o ručení, ktoré predstavuje rozhodcovskú doložku je neprijateľnou podmienkou , ktorá je v zmysle ust. § 52 a nasl. Obč. zák. považovaná za neplatnú a tiež predstavuje úmyselné a účelové obchádzanie ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť.
25. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že hlavný záväzkový vzťah - úverový vzťah, nie je spotrebiteľským úverom, keďže poberateľom úveru je právnická osoba, ktorá konala pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči hlavnému záväzku je zrejmé, že ani zmluva o ručení uzavretá medzi žalovaným a žalobcom nie je spotrebiteľskou zmluvou, aj keď ju uzatváral žalobca ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu v každom štádiu konania bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-419/2011 zo 14.3.2013 (sp.zn. C-76/10) vo veci Česká
sporiteľňa, a.s. c/a U. G., na ktoré poukázal aj žalovaný, v zmysle ktorého „fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru“. Pri uzavretí zmluvy o ručení bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným a dlžníkom (spoločnosťou INTECO servis, spol. s r.o.), v ktorej bol žalobca v tom čase konateľom a preto nejde o zmluvu spotrebiteľskú a v predmetnom vzťahu nemá postavenie spotrebiteľa. Zo spisu jednoznačné vyplýva že úver, za ktorý prevzal ručenie žalobca bol určený a použitý na podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti INTECO servis, spol. s r.o., v ktorej bol žalobca konateľom a spoločníkom. Je irelevantné tvrdenie žalobcu, že v čase omeškania s plnením dotknutého úveru už nebol spoločníkom ani konateľom v predmetnej spoločnosti.
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom spore Krajský súd v Bratislave v konaní sp.zn. 1Ncb/24/2012-44 jednoznačne konštatoval, že miestne príslušným je v súlade s § 88 ods. 2 OSP (posledná veta pred bodkočiarkou) Okresný súd Bratislava I, keďže žalobca nie je spotrebiteľ a predmetom konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
28. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, kde namietal neplatnosť zmluvy o ručení z dôvodu, že nebola podpísaná tak ako je to uvedené v obchodnom registri pre konanie príslušného odštepného závodu, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku konajúceho súdu, s ktorým sa plne stotožňuje. Zmluva o ručení bola podpísaná oprávnenými osobami - prokuristami žalovaného v súlade so zápisom v obchodnom registri. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, a podľa ktorého zmluvu o ručení uzavreli so žalobcom spoločne dvaja prokuristi, ktorí boli v danom čase riadne zapísaní v obchodnom registri. Funkciu prokuristu vykonávala D.. T. B. od 3.2.1997 do 14.7.2008 a D.. P. O. od 17.9.2002 do 8.7.2010. Bolo len na úvahe banky (žalovaného), ktorý zo spôsobov konania uvedených v obchodnom registri zvolí. Preto neobstojí námietka žalobcu, že zmluvu o ručení je potrebné považovať za neplatnú.
29. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).