Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-6-2018.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Bytex Slovensko s.r.o., so sídlom Čárskeho 7, 040 01 Košice, právne zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Husárom, so sídlom Vojenská č. 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0233/99/2017 zo dňa 13.11.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 12.01.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.01.2018, žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného č. SK/0233/99/2017 zo dňa 13.11.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Košiciach, pre Košický kraj (správny orgán prvého stupňa) č. P/0458/08/16 zo dňa 09.03.2017 potvrdil. Alternatívne žalobca žiadal upustiť od uloženia sankcie pre prípad, ak by súd neakceptoval žiaden žalobný dôvod.
I. Administratívne konanie
2. Inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie bola vykonaná kontrola, ktorá bola začatá v sídle žalobcu dňa 20.07.2016. Následne bol v sídle správneho orgánu prvého stupňa spísaný inšpekčný záznam a kontrola bola ukončená dňa 18.10.2016 v sídle žalobcu prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanému subjektu.
3. Vykonanou kontrolou zameranou na prešetrenie podnetu spotrebiteľa evidovaného pod číslom 723/16 bolo zistené, že žalobca, ako správca bytového domu, porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, v nadväznosti na § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), podľa ktorého pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, keď žalobca, ako správca bytového domu, na ulici B. XX/J., Košice, vyúčtoval vo fonde prevádzky, údržby a opráv za rok 2015 vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome položku „poštovné za zaslanie vyúčtovania a zálohových predpisov vlastníkom“, pričom zo zmluvy o výkone správy možnosť účtovania predmetnej položky nevyplývala.
4. Na základe zisteného skutkového stavu bolo dňa 09.03.2017 vydané rozhodnutie č. P/0458/08/16 zo dňa 09.03.2017 správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 250 € pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Uvedené rozhodnutie žalobca napadol odvolaním z tých istých dôvodov, ako uvádza v správnej žalobe a žalovaný odvolací orgán odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán uviedol: „Pokiaľ sa teda účastník konania rozhodne zabezpečiť predloženie správy o svojej činnosti a ďalších dokumentov vlastníkom bytov zaslaním na adresu vlastníkov bytov, s tým spojené náklady predstavujú jeho vlastné prevádzkové náklady a nie náklady, ktoré by mali byt' financované z fondu prevádzky, údržby a opráv daného bytového domu, pokiaľ o takomto spôsobe využitia prostriedkov daného fondu nerozhodli samotní vlastníci. Keďže v danom prípade zo zmluvy o výkone správy nevyplýva možnosť využitia prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na iné účely, ako je v zmluve uvedené a účastník konania žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že takýto spôsob použitia prostriedkov z daného fondu bol vlastníkmi odsúhlasený, správny orgán trvá na kontrolných zisteniach tak, ako boli zaznamenané v inšpekčnom zázname a má za to, že účastník konania pri výkone správy nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so zmluvou o výkone správy.“
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika
6. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, resp. alternatívne sa domáhal sankčnej moderácie. V správnej žalobe namietal, že žalovaný správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a taktiež, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
7. Ohľadom námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP žalobca uviedol, že vlastníci bytov B. XX/J., Košice, tvorili v roku 2015, okrem fondu prevádzky údržby a opráv, aj tzv. prevádzkový fond, ktorý bol vedený ako samostatná položka v zálohovom predpise. Výška mesačnej tvorby prevádzkového fondu nebola vyčíslená na základe spoluvlastníckeho podielu, ale rovnakým dielom na každý byt. Tvrdenie o samostatnom fonde, odlišnom od fondu prevádzky údržby a opráv, má preukazovať tlačivo „Tvorba a čerpanie fondu opráv a údržby za obdobie“, ktoré má v hornej časti uvedené tzv. zvolené fondy, kde je uvedený tzv. prevádzkový fond, ako samostatný fond, pod položkou „S20“.
8. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že žalovaný správny orgán uvedenú skutočnosť nijako nevyhodnotil a jeho skutkové zistenie o tom, že poštovné bolo hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv je zistením v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Uvádza, že reálne bolo poštovné hradené z tzv. prevádzkového fondu a v dôsledku tohto sú právne názory žalovaného správneho názoru ohľadom údajného porušenia povinností žalobcu (nakoľko poštovné bolo účtované na ťarchu tzv. prevádzkového fondu a nie fondu prevádzky, údržby a opráv) nesprávne. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na ten fakt, že zákon o vlastníctve bytov nezakazuje vlastníkom tvoriť prípadne aj iné fondy ako sú priamo uvedené v zákone.
9. Ohľadom problému nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol dve námietky, a to v subsidiarite k prvému žalobnému bodu. Žalobca v prvom rade považuje za nesprávne právne posúdenie tú skutočnosť, že prostriedky fondu opráv, prevádzky a údržby nemožno použiť na úhradu poštovného. Tento právny názor odôvodňuje tak, že správca domu tým, že vykonáva správu v mene vlastníkov bytov a na ich účet (tzv. priamy zástupca), za ktorú dostáva odmenu, vykonáva isté služby, pričom platba „poštovného“ (pozn. tu mal na mysli žalobca zrejme doručovateľské služby) nie je služba, ktorú poskytuje správca. Z uvedeného vyvodzuje, že „poštovné“ je oprávnený žiadať od vlastníkov.
10. Vyššie citovaný právny názor žalobca podporuje príkladmi, a to tým, že ide o identickú záležitosť ako s prípadom, ak by správca mal uhrádzať náklady, napr. pre dodávateľov služieb spojených s užívaním
bytov ( napr. VSE, VVAK), resp. túto platbu stotožňuje s bankovým poplatkom v súvislosti s vedením bankového účtu bytového domu v banke.
11. Ako ďalšie námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uvádza, že zabezpečenie doručenia akéhokoľvek tlačiva na inú adresu, ako je adresa bytu v osobnom vlastníctve, často aj mimo mesta, je zo strany správcu nadštandardnou službou, ktorú by si mali vlastníci bytov platiť. Taktiež žalobca v tejto súvislosti namietal, že spracoval vyúčtovanie za iného správcu, pričom znášal aj náklady na jeho distribúciu.
12. Druhá námietka ohľadom problému nesprávneho právneho posúdenia veci sa týkala otázky, či zvolený zástupca vlastníkov bytov môže odsúhlasiť čerpanie fondu opráv na takýto účel (t.j. poštovné za zaslanie vyúčtovania a zálohových predpisov vlastníkom) bez potreby zvolania schôdze vlastníkov bytov a bez rozhodnutia o tejto veci na schôdzi vlastníkov bytov.
13. K vyššie uvedenej námietke žalobca uvádza, že zaslanie vyúčtovania za rok 2014 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a úhrada nákladov na poštovné boli prekonzultované a odsúhlasené zástupcami domu B. XX/J., o čom žalobca doložil správnemu orgánu listinný dôkaz. Súčasne žalobca dal do pozornosti, že v zmluve o výkone správy (Článku 7, bode 7.3.) je uvedené, že o nákladoch, ktoré nepresiahnu čiastku 200 €/vchod, môže rozhodnúť zástupca vlastníkov.
14. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 21.03.2018 a žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k námietke ohľadom odsúhlasenia zástupcov vlastníkov s použitím finančných prostriedkov uvádza: „Žalovaný správny orgán poukazuje na to, že žalobca ním predloženými listinnými dôkazmi preukázal len skutočnosť, že odsúhlasenie úhrady nákladov na poštovné vynaložené v súvislosti so zasielaním vyúčtovania za služby spojené s bývaním za rok 2015 a nasledujúce roky, bolo dané na vedomie a následne odsúhlasené zástupcami vlastníkov bytov v danom bytovom dome, avšak nepreukázal, že takéto využitie prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv (ktorého súčasťou je i tzv. „prevádzkový fond“) bolo odsúhlasené spôsobom predpokladaným zákonom a napokon, i samotnou zmluvou o výkone správy uzatvorenej medzi vlastníkmi dotknutého bytového domu a žalobcom ako správcom.“
15. Ďalej vo vyjadrení žalovaný uvádza: „V texte správy zaslanej dňa 19.05.2016 trom zástupcom vlastníkov bytov v danom bytovom dome sa uvádza: „Blíži sa termín doručovania vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním. Touto cestou by sme Vás chceli informovať o zmene spôsobu doručovania vyúčtovania. V tomto roku a pre ďalšie roky budeme doručovať vyúčtovanie výlučne prostredníctvom Slovenskej pošty, doporučenou zásielkou. Náklady súvisiace s doručovaním budú zúčtované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Pre túto zmenu sme sa rozhodli z dôvodu potreby preukázania splnenia zákonom stanoveného termínu doručenia vyúčtovania v prípade kontroly. Veríme, že naše rozhodnutie pochopíte a privítate...“.
16. Ohľadom existencie tzv. prevádzkového fondu žalovaný uvádza: „Čo sa týka dokumentu „Tvorba a čerpanie fondu opráv a údržby za obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015“ preukazuje, že „Prevádz. Fond“ vedený pod položkou S20 je súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv a žalobca nepreukázal, že by si vlastníci dotknutého bytového domu, na základe svojho rozhodnutia tvorili ďalší osobitný fond, ktorý by mal byť určený na úhradu výdavkov poštovného vynaloženého na zasielanie vyúčtovania za služby spojené s bývaním.“
17. Listom zo dňa 28.03.2018 sa vyjadril žalobca (replika). Poukázal opäť na skutočnosť, že tzv. prevádzkový fond je odlišný od fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom poukázal na platby v prospech a na ťarchu tzv. prevádzkového fondu bez ostatných fondov.
18. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že žalobca iba informoval vlastníkov bytov o tom, že poštovné bude hradené z prevádzkového fondu a v tejto súvislosti uvádza „uvedenému emailu predchádzala tel. komunikácia so zástupcami vlastníkov bytov s tým, že ak s uvedením postupom súhlasia, je potrebné svoj súhlas s takýmto postupom písomne potvrdiť, k čomu aj došlo.“ Za týmto účelom navrhol vypočuť zástupcov vlastníkov.
III. Právny názor správneho súdu
19. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa § 194 a nasl. SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Súd skúmal aj podmienky v § 195 SSP, pričom nezistil rozpor so zákonom.
20. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0233/99/2017 zo dňa 13.11.2017 vo veci uloženia pokuty vo výške 250 € pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo špecifikované v bode 3.
21. Rozhodnutiu žalovaného predchádzalo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Košiciach, pre Košický kraj (správny orgán prvého stupňa) č. P/0458/08/16 zo dňa 09.03.2017, ktoré bolo napadnuté odvolaním.
22. Správny súd poznamenáva, že v konaní nebol sporný priebeh správneho konania, ale sporným bolo právne hodnotenie skutkového stavu, resp. žalobca mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
23. Na pojednávaní, ktoré bolo na žiadosť žalobcu nariadené na deň 27.05.2020, žalobca, aj žalovaný, zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch.
24. V správnej žalobe žalobca uvádza, ako žalobný bod to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Rozpor mal byť v tvrdení žalobcu, na rozdiel od správneho orgánu, že vlastníci vytvorili tzv. prevádzkový fond, ktorý je nezávislý (iný) od fondu prevádzky, údržby a opráv, čo malo preukazovať tlačivo „Tvorba a čerpanie fondu opráv a údržby za obdobie“, ktoré má v hornej časti uvedené tzv. zvolené fondy, kde je uvedený tzv. prevádzkový fond, ako samostatný fond, pod položkou „S20“ a taktiež to, že reálne bolo poštovné hradené z tzv. prevádzkového fondu.
25. V zmysle zákona o vlastníctve bytov je nepochybné, že správca vytvára obligatórne fond prevádzky, údržby a opráv, pričom nie je vylúčené, že zmluva o výkone správy môže kreovať aj ďalší fond. Žalovaný správny orgán považoval za preukázané, že tzv. prevádzkový fond nebol vytvorený vlastníkmi bytového domu, čomu zodpovedná aj obsah zmluvy o výkone správy (pozri pod 16 rozsudku).
26. Správny súd konštatuje, že samotné poukázanie na tlačivá „Tvorba a čerpanie fondu opráv a údržby za obdobie“ a priečinky tzv. zvolené fondy, nepreukazuje vôľu vlastníkov kreovať ďalší fond nad rámec zákona o vlastníctve bytov. Ak zákon o vlastníctve bytov reguluje základné práva a povinnosti medzi vlastníkmi a správcom, pričom ponecháva niektoré oblasti na obligatórnu úpravu vo forme zmluvy o výkone správy, je vylúčené, aby kreovanie ďalšieho fondu bolo ponechané len na rozhodnutie vlastníkov takým spôsobom, aby tento fond vôbec nebol upravený v zmluve o výkone správy. Tvrdenie žalobcu, že vlastníci vytvorili tzv. prevádzkový fond, nie je podložený žiadnym relevantným právnym úkonom, preto skutkový stav, ktorý zistil žalovaný správny orgán, a ktorý zohľadnil pri právnom posúdení, je v súlade s jeho administratívnym spisom. Z uvedeného dôvodu, preto správny súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov, ktorých navrhol vo vyjadrení zo dňa 28.03.2018 (replike) žalobca, pretože títo nemohli objasniť existenciu tzv. prevádzkového fondu, keďže táto závisí od obsahu zmluvy o výkone správy.
27. Ohľadom žalobného bodu nesprávneho právneho posúdenia veci, že prostriedky fondu opráv, prevádzky a údržby nemožno použiť na úhradu poštovného, správny súd poukazuje na rozdielnosť chápania služieb, ktoré poskytuje správca voči vlastníkom a služieb, ktoré poskytujú iní poskytovatelia. Ako sám žalobca v správnej žalobe uvádza, správca ma v zmysle § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov povinnosť vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome do 31.05. nasledujúceho roku, avšak žalobca vníma nedostatok právnej úpravy v tom, že nie je regulované, kto ma znášať náklady za doručovanie takéhoto vyúčtovania. Porovnanie povinnosti platiť poštovné v tejto situácii porovnáva, napr. s povinnosťou platiť za energie namiesto vlastníkov alebo platiť bankový poplatok.
28. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu správny súd konštatuje, že takýto reštriktívny výklad práva (zákona o vlastníctve bytov), nemôže byť smerodajný pre aplikáciu inštitútu § 8a ods. 2 zákona
o vlastníctve bytov, a to z toho dôvodu, že žalobca sa mýli v základe právneho problému a to tak, že považuje službu doručovania (pozn., a teda aj odmenu za ňu vo forme poštovného), ako samostatnú službu, na ktorej sa bolo potrebné dohodnúť, ak mal náklady znášať žalobca. Podľa názoru správneho súdu, nie je vylúčená aj takáto úprava v zmluve o výkone správy, avšak, ak takáto úprava neexistuje (čo bol prípad žalobcu), potom je nepochybné, že doručovanie a náklady s tým súvisiace, sú na ťarchu toho, kto zásielku posiela. Táto premisa platí o to viac, ak zákon ukladá určitú povinnosť správcovi voči vlastníkom. Inými slovami povedané, služba doručovania právneho úkonu na základe zákona je sekundárna povinnosť, ktorá vyplýva z primárnej povinnosti a úzko s ňou súvisí. Z uvedeného dôvodu aj ďalšie námietky žalobcu v tejto súvislosti sú nedôvodné (platenie za iného správcu, resp. ad absurdum komparácia s bankovým poplatkom, kde je skutková situácia odlišná).
29. Ohľadom ďalšej právnej otázky, či zvolený zástupca vlastníkov bytov môže odsúhlasiť čerpanie fondu opráv na účel poštovného za zaslanie vyúčtovania a zálohových predpisov vlastníkom bez potreby zvolania schôdze vlastníkov bytov a bez rozhodnutia o tejto veci na schôdzi vlastníkov bytov správny súd uvádza, že tu sa úplne stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorý uvádza, že takáto možnosť, vzhľadom na zmluvu o výkone správy, nebola.
30. V zmluve o výkone správy zo dňa 28.11.2014 podľa článku 7.3 sa uvádza: „o využívaní prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodujú vlastníci v súlade s ustanoveniami zákona s výnimkou financovania nákladov spojených s pravidelnými prehliadkami vyhradených technických zariadení podľa osobitných predpisov a financovania bežnej údržby a opráv, náklady ktorých nepresiahnu čiastku 200 €/vchod, o ktorých môže rozhodnúť zástupca vlastníkov.“
31. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu v zmluve o výkone správy je evidentné, že doručovanie vyúčtovania a poštovné nie je činnosť, ktorá spadá pod možnosť nakladania a rozhodovania zástupcov vlastníkov.
32. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
33. Podľa § 8b ods. 1 písm. a) zákona o vlastníctve bytov, pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.
34. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0233/99/2017 zo dňa 13.11.2017 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi, boli vyhodnotené všetky okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie a žalobca, ako účastník konania, nebol v priebehu správneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
36. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
38. V zmysle § 139 ods. 4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne /3:0/.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku, to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.