Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-342-2017.pdf
PDF · 108.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/342/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: H.. J. D.Á., X.. X.X.XXXX, L. P. H. XX, L., zastúpenej: Mgr. Ing. Vladimír Haukvitz, advokát, so sídlom Lachova 11, Bratislava proti žalovanému: MEDICOM V.I.P., a.s., IČO: 35 959 932, so sídlom Magurská 1, Bratislava, zastúpenému: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 254 432, so sídlom Laurinská 3, Bratislava o zaplatenie 10 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.11.2016, č.k. 44C/124/2014-189, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 10 000 eur spolu s príslušenstvom titulom vrátenia zaplatenej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy uzavretej so žalovanou.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. i), § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 4 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, konkrétne jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore plastická chirurgia, preto výkony, ktoré uskutočňuje podliehajú kontrole Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri posúdení právneho vzťahu medzi sporovými stranami uzavrel, že aj keď v danom prípade išlo o výkon neliečebnej povahy (chirurgicko-estetický zákrok bez zdravotnej indikácie), jednoznačne ide o výkon zdravotnej starostlivosti, pri ktorom má lekár vykonávajúci tento zákrok rovnaké povinnosti ako pri liečebných zákrokoch, t.j. v zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, teda je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, s cieľom zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Uviedol, že daný právny vzťah má svoje špecifiká dané tým, že uvedená zdravotná starostlivosť sa poskytuje na základe slobodnej vôle žalobkyne využiť služby - výkon plastického chirurga z estetických dôvodov za účelom zmeny zovňajšku, pričom v tejto časti ide čiastočne o spotrebiteľský vzťah v tom smere, že si žalobkyňa sama vybrala dodávateľa zdravotného výkonu v osobe žalovaného a má právo, aby zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Na druhej strane však zdôraznil, že výkon (služba), ktorý si žalobkyňa objednala,
zasahuje jej telesnú integritu, pričom ide o medicínske úkony, ktoré realizuje lekár, preto musí ich správnosť podliehať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v tejto časti nemožno právny vzťah medzi stranami sporu považovať za spotrebiteľský. Konštatoval, že reklamácia je vlastne vytknutie určitej vady poskytnutej služby, teda pri posúdení vadnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa skúma jeho súlad, resp. nesúlad s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, je potrebné postupovať v zmysle § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti a obrátiť sa písomne na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so žiadosťou o nápravu, čo žalobkyňa aj urobila listom zo dňa 5.11.2012. Ak jej žiadosti žalovaný nevyhovel, resp. ju neinformoval o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od jej podania, mala žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu, nakoľko predmetom jej žiadosti bolo správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, keď v žiadosti výslovne uviedla, že v jej prípade bol zákrok vykonaný zle a s nežiaducimi dlhodobými následkami na jej zdravie. Uvedený postup však žalobkyňa neuplatnila a následne listom zo dňa 6.11.2013 odstúpila od zmluvy podľa § 18 ods. 4 posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedených dôvodov ustálil, že na uvedený právny vzťah nemožno aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa pokiaľ ide o reklamáciu poskytnutých služieb, preto nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, ktoré by zakladalo právo žalobkyne na vrátenie ceny zákroku. Vo vzťahu k posúdeniu nároku v zmysle ustanovení o všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu (k čomu smerovala formulácia uvedená žalobkyňou v reklamácii operačného zákroku, keď uviedla, že žiada žalovaného o finančnú kompenzáciu za ním zavinené zdravotné problémy), vyvodil, že chýba základný predpoklad, a to porušenie povinnosti žalovaným pri poskytnutí objednanej služby, nakoľko znaleckým dokazovaním nariadeným v konaní bolo preukázané, že postup žalovaného pri zákroku, predoperačné vyšetrenia a pooperačná starostlivosť boli u žalobkyne vykonané lege artis a tiež indikácia zákroku u žalobkyne bola správna. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 470 ods. 2 C.s.p. a priznal štátu náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.
3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru súd prvej inštancie presvedčivo neuviedol, na základe akej úvahy dospel k názoru, že výkon estetickej chirurgie je výkonom zdravotnej starostlivosti, keď žalovaný v texte formulára Písomné prehlásenie klienta, ktorý podpísala dňa 8.9.2010 výslovne uviedol, že nejde o zdravotnícky výkon s charakterom potrebnej zdravotnej starostlivosti pre jej zdravie. Vyjadrila presvedčenie, že prvoinštančný súd aplikoval na predmet sporu nesprávne zákon o zdravotnej starostlivosti aj z toho dôvodu, že výkon estetickej chirurgie nie je zaradený v Katalógu zdravotných výkonov, ktorý vydala vláda SR nariadením č. 776/2004 Z.z. na vykonanie § 2 ods. 2 a podľa § 3 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal podľa jej názoru aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že chirurgicko-estetický zákrok nedosiahol zmluvne dohodnutý a žalovaným deklarovaný výsledok, pričom žalovaný naďalej popiera svoju zodpovednosť za neúspešnosť a vady tohto zákroku a príčinnú súvislosť s jej zhoršeným zdravotným stavom. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.10.2013, sp.zn. 25 cdo/1050/2012, ktorým prejudikoval zmluvu o úprave časti ľudského tela, či vykonanie chirurgického estetického zákroku za účelom zmeny zovňajšku ako zmluvu nepomenovanú a preto ustálil, že právne vzťahy, ktoré vznikajú z inominátnych zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka sa posudzujú analogicky podľa právnej úpravy týmto najbližšie v zmysle § 491 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neskúma splnenie zmluvného vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, preto právny názor, že sa mala obrátiť na tento úrad považovala za nesprávny. Zastávala názor, že uplatnila dôvodne reklamácie a jej odstúpenie od zmluvy je platné, preto mal súd vyhovieť jej žalobe o zaplatenie 10 000 eur. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 20.2.2017, v ktorom uviedol, že vykonáva svoju činnosť na základe rozhodnutia, ktorým Bratislavský samosprávny kraj ako príslušný orgán povolil prevádzkovanie zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore plastická chirurgia, z čoho jednoznačne vyplýva, že poskytuje zdravotnú starostlivosť v odbore plastická chirurgia, do ktorého spadá aj operačný zákrok, ktorý podstúpila žalobkyňa. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2008, sp.zn. 1Tdo-Vš 4/2007 mal za to, že každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich zdravotných výkonov, pričom tomu tak bolo aj v prípade vykonania operačného zákroku žalobkyne zo strany žalovaného. Podľa jeho
názoru skutočnosť, že nešlo o zdravotnícky výkon s charakterom potrebnej zdravotnej starostlivosti pre zdravie žalobkyne, nemení nič na tom, že operačný zákrok bol poskytnutím zdravotnej starostlivosti a tento medicínsky úkon spadá do pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo bolo v konaní preukázané aj odpoveďou úradu zo dňa 20.4.2015 a 10.6.2015. Poukázal na to, že predmetný zákrok bol vykonaný správne a plne v súlade s modernými vedeckými postupmi, čo bolo preukázané znaleckým posudkom ako aj výpoveďou znalca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že k pochybeniu zo strany žalovaného nedošlo. Zároveň upozornil, že v danom prípade išlo o chirurgicko- estetický zákrok, pri ktorom aj v súlade s judikatúrou nie je možné zaručiť 100%-ný výsledok a je vždy potrebné prihliadať na výšku predpokladaného rizika, ktoré obnáša. Dal do pozornosti prehlásenie pacienta podpísané žalobkyňou, v ktorom prehlásila, že si je vedomá, že vzhľadom na jej telesnú výšku a hmotnosť, nemusí výsledok realizovaného zákroku naplniť estetické očakávania, t.j. bola o tejto skutočnosti písomne, jasne a zrozumiteľne vopred informovaná. Namietal aplikáciu § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko s poukazom na § 19 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 17 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach sa službou rozumie akákoľvek činnosť s výnimkou činnosti upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy ako tie, ktoré sú uvedené v § 19, pričom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ktorý vykonáva dohľad nad žalovaným) je iný orgán štátnej správy ako orgán uvedený v § 19 vykonávajúci dozor nad službou - poskytovaním zdravotnej starostlivosti (t.j. ide o výnimku, kedy nejde o službu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa). Poukázal aj na vyjadrenie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 1.4.2015, z ktorého vyplýva, že nie je vo veci prešetrenia poskytnutej služby
- plastickej operácie oprávnená konať. Uviedol, že ak by aj pripustil možnosť, že ide o vzťah, ktorý sa spravuje zákonom o ochrane spotrebiteľa, „reklamáciu“ žalobkyne zo dňa 9.2.2012, ktorou namietala výsledný efekt vykonanej operácie, riadne vybavil a navrhol vykonaný zákrok opakovať a vykonať určité korekcie prsníkov, čo žalobkyňa bezdôvodne odmietla, t.j. aj z tohto dôvodu nevznikol žalobkyni nárok na odstúpenie od zmluvy. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 22.3.2017, v ktorom uviedol, že katalóg zdravotných výkonov, na ktorý poukázala vo svojom odvolaní žalobkyňa, v dostatočnej miere nereflektuje aktuálne zdravotnícke výkony vykonávané v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, keďže uvedený katalóg bol naposledy zákonodarcom aktualizovaný 5 rokov pred zákrokom žalobkyne. Upriamil pozornosť na zoznam zdravotných výkonov pre klasifikačný systém diagnosticko - terapeutických skupín, ktorý bol vydaný na základe výnosu Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa ustanovuje zoznam zdravotných výkonov pre klasifikačný systém diagnosticko - terapeutických skupín zo dňa 20.3.2015, v ktorom sa pod kódom zdravotníckeho výkonu 5u216.7 nachádza výkon: zväčšenie prsníka aplikáciou autológneho tuku, ktorý zodpovedá výkonu lipograftingu. Opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2008, sp.zn. 1 Tdo - Vš 4/2007.
5. Žalobkyňa reagovala podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.6.2017, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, nakoľko zo znenia § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti vyplýva, že výkon estetickej chirurgie nie je výkonom zdravotnej starostlivosti. Uvedené podľa jej názoru podporuje text formulára, ktorý podpísala, v ktorom je uvedené, že nejde o zdravotnícky výkon s charakterom potrebnej zdravotnej starostlivosti pre jej zdravie. Upozornila, že jej zákrok bol vykonaný dňa 9.11.2010, teda Katalóg zdravotných výkonov v čase výkonu zákroku neobsahoval položku pod kódom 5u216.7 s názvom Zväčšenie prsníka aplikáciou autológneho tuku, preto nie je možné aplikovať znenie uvedeného katalógu. Poukázala na to, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neskúma splnenie zmluvného vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, preto nepovažuje za správny názor žalovaného, že sa mala obrátiť na tento úrad, a to aj z dôvodu, že zákrok nedosiahol zmluvne dohodnutý a žalovaným deklarovaný výsledok.
6. V duplike žalovaný zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a zdôraznil, že žalobkyňa v plnej miere ignoruje vyjadrenie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Slovenskej obchodnej inšpekcie. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Tdo - Vš 4/2007 uviedol, že úkonom plastickej operácie prišlo k zásahu do organizmu žalovanej a jej telesnej integrity, pričom tento zásah bolo možné vykonať len súborom zdravotníckych a lekárskych úkonov, pri ktorých musí byť poskytnutá zdravotná starostlivosť. Zároveň konštatoval, že plastickú operáciu nemôže vykonať iná osoba ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a ak by zákrok vykonaný žalovaným nebol zdravotným výkonom, žalovanému by nebola povolená prevádzka zdravotníckeho zariadenia. Vo vzťahu ku katalógu zdravotných výkonov poukázal na to, že katalóg v dostatočnej miere nereflektuje všetky aktuálne zdravotnícke výkony vykonávané v rámci dynamicky meniaceho sa prostredia poskytovania zdravotnej
starostlivosti, pričom žiadne ustanovenie právneho poriadku SR neuvádza, že pokiaľ sa zdravotný výkon nenachádza v katalógu, v tom čase sa nepovažuje za zdravotný výkon. Tvrdenie, že do roku 2014 nebol predmetný výkon zdravotným výkonom a po roku 2014 už je zdravotným výkonom, považoval za absurdné. Zdôraznil, že predmetný zákrok bol vykonaný správne, bez akýchkoľvek vád a plne v súlade s modernými vedeckými postupmi, pričom medzi žalobkyňou a žalovaným nebol zmluvne dohodnutý resp. prisľúbený výsledný efekt a reklamáciu žalobkyne riadne vybavil.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 9.10.2017 zopakovala svoju argumentáciu a vo vzťahu k uvádzanému rozhodnutiu najvyššieho súdu uviedla, že bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2009, sp.zn. I. ÚS 402/2008, z ktorého vyplýva, že zákrok estetickej chirurgie bez potrebnej ústavnej a zákonnej dispozície nie je inštitútom verejného práva, ale súkromného práva. Na základe uvedeného mala za to, že predmetný zákrok nie je výkonom zdravotnej starostlivosti a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je kompetentný posudzovať vzťah medzi ňou a lekárom, pretože tento je založený na báze súkromného práva, a teda ho upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že zákrok nedosiahol požadovaný a deklarovaný výsledok, keď lekárskymi správami preukázala výrazné zhoršenie zdravotného stavu.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne.
9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (387 ods. 1 C.s.p.)
10. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.11.2013 sa žalobkyňa domáhala
12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného ku dňu vykonania zákroku tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
16. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr
do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa sú: a) ministerstvo, b) príslušné orgány podľa osobitných predpisov, c) orgány dozoru, d) obce.
18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. účinného ku dňu vykonania zákroku poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
19. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).
20. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z.z. ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne (§ 4 ods. 3), alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu; žiadosť sa podáva písomne. Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, ak z obsahu žiadosti nevyplýva nutnosť konať bezodkladne alebo v kratšej lehote. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, osoba má právo a) požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad pre dohľad“) o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, b) obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyvodil, že v danom prípade nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne. Žalobkyňa od počiatku argumentovala tým, že vykonaný zákrok nie je výkonom zdravotnej starostlivosti, preto podľa jej názoru nemal prvoinštančný súd aplikovať na daný právny vzťah zákon o zdravotnej starostlivosti, ale zákon o ochrane spotrebiteľa v súčinnosti s Občianskym zákonníkom v časti týkajúcej sa spotrebiteľských vzťahov. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť špecifickosť zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, čo aj správne vykonal súd prvej inštancie. Odvolací súd v tomto smere dopĺňa, že daný zmluvný vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský čo do estetického výsledku, t.j. je dôvodné aplikovať príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, týkajúce sa uzatvárania vzťahu, zmluvných podmienok, dohodnutej ceny a pod. z pohľadu estetického zákroku a jeho výsledku, pričom v tomto smere možno pripustiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa postupu pri reklamácii. Nemožno však vyvodiť, že takýto postup (uplatnenie reklamácie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa) je dôvodný aj pri namietaní nežiaducich zdravotných následkov, čo je aj prípad žalobkyne. Bez ohľadu na skutočnosť, že esteticko-chirurgický zákrok nespadá pod definíciu zdravotnej starostlivosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu, je zrejmé, že žalovaný je zariadením, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytuje, a nad ktorým vykonáva dohľad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a nie Slovenská obchodná inšpekcia (pokiaľ ide o chirurgický zákrok). Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalobkyňa „reklamovala“ nežiaduce zdravotné následky zavinené žalovaným, pričom pokiaľ ide o estetický výsledok, odmietla žalovaným ponúknutú korekciu zákroku. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že už z názvu zákroku vyplýva, že nejde len o chirurgický, ale aj o estetický zákrok. Je preto potrebné rozlíšiť, či sa namietané „vady“ týkajú estetického výsledku zákroku alebo zdravotných následkov vyvolaných nesprávne vykonaným chirurgickým zákrokom.
22. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, ktorý je v danom prípade osobou, na ktorej sa vykonáva chirurgický zákon, odvolací súd je toho názoru, že práve postup v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti v prípade namietaného nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, resp. nežiaducich zdravotných následkov, plne zodpovedá ochrane tejto osoby ako pacienta, keď uvedené zabezpečuje ingerencia štátu v podobe dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a nároky z takýchto následkov pokrýva inštitút náhrady škody na zdraví. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v konaní bolo preukázané, že predmetný zákrok bol vykonaný lege artis a k žiadnemu pochybeniu zo strany žalovaného nedošlo, t.j. nedošlo k poškodeniu zdravia žalobkyne pri nesprávnom postupe žalovaného, čo žalobkyňa v odvolaní úplne opomína. Berúc do úvahy výsledok znaleckého dokazovania potom možno vyhodnotiť, že súd prvej inštancie správne posúdil aj zodpovednosť žalovaného v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
23. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2008, sp.zn. 1Tdo-Vš 4/2007 odvolací súd konštatuje, že je faktom, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené nálezom ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2009, sp.zn. I. ÚS 402/2008. Je však potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v tam prejednávanej veci išlo o trestnoprávnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako trestného činu prijímania úplatku, v rámci ktorej bolo skonštatované, že za prijatie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu nemožno považovať situáciu, v ktorej bol úplatok prijatý v súvislosti so zabezpečovaním individuálneho záujmu. Ústavný súd ďalej uviedol, že sú neudržateľné tie názory špeciálneho a najvyššieho súdu (i dovolacieho), ktoré zákrok estetickej (myslené skôr ako opozitum k zdravotne indikovanej) plastickej chirurgie bez potrebnej ústavnej a zákonnej dispozície (čl. 40 a čl. 51 ústavy v spojení so zákonne vymedzeným obsahom zdravotníckej starostlivosti v zmysle zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov) spájajú s verejným záujmom, hoci „občan naň nemá ústavnoprávny nárok, čo znamená, že jeho výkon je vecou dohody medzi lekárom a pacientom, a teda nie je inštitútom verejného práva, ale súkromného práva“. Z uvedeného je zrejmé, že aj ústavný súd rozlišuje medzi estetickým a chirurgickým zákrokom, aj to výhradne vo vzťahu k posúdeniu, či ide o vec verejného záujmu pre účely ustálenia trestnosti činu prijímania úplatku, pričom rozhodnutie sa netýkalo výkonu chirurgického zákroku.
27. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).