Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1004-2016.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/1004/2016
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinným: 1.) R. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/X, R., 2.) O. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/X, R. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.409,12 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kollárova 39, pod sp.zn. 5Er/1004/2016 (EX 173/16) z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 232,72 eur.
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 232,72 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.07.2016 domáhal voči povinným vymoženia pohľadávky vo výške 2.409,12 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.07.2016.
2. Okresný súd Komárno vydal dňa 27.09.2016 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*140369 pre súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.
3. Súdny exekútor dňa 13.03.2020 doručil na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie a žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň oznámil súdu, že trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 251,09 eur. Súdny exekútor si trovy exekúcie vyčíslil v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v sume 189,47 eur, odmenu za manipuláciu so spismi v zmysle § 21 písm. a) citovanej vyhlášky v sume 1,32 eur a hotové výdavky v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v sume 18,45 eur, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje spolu sumu 251,09 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
8. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
9. Súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že voči povinným je vedených celkom 9 exekučných konaní. V bankovom subjekte Slovenská sporiteľňa, a.s. má povinný v 1. rade zostatok 13,93 eur, ktorý nepodlieha exekúcii. Ostatné banky odpovedali s negatívnym výsledkom. U povinného v 2. rade neboli zistené žiadne účty. Ďalej počas výkonu exekúcie súdny exekútor zistil, že hoci povinní vlastnia nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, na nehnuteľnosti je zriadených spolu 8 záložných práv a vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti a zásadu poradia exekúcií nie je predpoklad uspokojenia z ich predaja. V Sociálnej poisťovni povinní nie sú vedení ako zamestnanci, poberatelia dávok ani dôchodku. Nevlastnia žiadne motorové ani prípojné vozidlá. Nemajú živnosť. Podiely v obchodných spoločnostiach, majetkové práva neboli zistené. Nakoľko súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinní nevlastnia žiadny majetok, ktorý by bolo možné zexekvovať, súd má za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor je preukázateľne zrejmé, že majetok povinného nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
14. Podľa § 5 ods. 1 a 3 citovanej vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura; ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
15. Podľa § 21 písm. a) citovanej vyhlášky, odmena súdneho exekútora za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura.
16. Podľa § 26 citovanej vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
17. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Súd po preštudovaní exekučného spisu mal za preukázané, že počas vykonávania exekúcie bola v prospech oprávneného vymožená čiastka vo výške 987,89 eur. Základ na určenie odmeny súdneho exekútora tak v zmysle § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky v spojení s § 26 vyhlášky, predstavuje sumu 988,- eur. Výška odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v predmetnom exekučnom konaní tak podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky a § 26 vyhlášky, predstavuje 20 % zo sumy 988,- eur, teda 197,60 eur, po zaokrúhlení suma 198 eur. Súdny exekútor si ponechal na odmenu sumu vo výške 8,53 eur preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške (198 - 8,53) t.j. 189,47 eur + 20% DPH. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 21 písm. a) citovanej vyhlášky vo výške 1,32 eur + 20% DPH, nakoľko si ju vyčíslil správne.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také hotové výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky si vyčíslil súdny exekútor sumou vo výške 18,45 eur + 20% DPH. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej výške, a to tak ako to vyplýva zo spisového materiálu a vyššie uvedenej špecifikácie. Súd priznal exekútorovi také výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine, a to konkrétne za doručenie 1 zásielky cestou pošty v sume 2,35 eur. Súd ďalej priznal hotové výdavky titulom poplatkov za poskytnutie súčinnosti v sume 0,80 eur, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu vo výške 3,78 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky titulom poplatkov za súčinnosť (mot. voz.) - IRIS ( 5 x 0,25 eur) vo výške 1,25 eur a za tlač a kopírovanie ( 77 x 0,10 eur) vo výške 7,70 eur, nakoľko ich výšku súd nemá za preukázanú. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a vždy je potrebné, aby ich vynaloženie bolo dostatočne preukázané, v exekučnom spise, napr. pripojením faktúry, pokladničného dokladu, podacieho lístka, doručenky alebo iným listinným dôkazom preukazujúcim vynaloženie a výšku hotových výdavkov.
20. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi vznikli preukázateľné a účelne vynaložené trovy exekúcie v celkovej výške 232,72 eur vrátane DPH.
21. Vzhľadom k tomu, že sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinných, súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie vo výške 232,72 eur zaviazal oprávneného tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Proti 2. a 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).