Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-148-2023.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/148/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci návrhu manželky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/X, G., zast. JUDr. Helena Dobosová, advokátka, so sídlom Ružová dolina č. 10, Bratislava, IČO: 31 785 484, na rozvod manželstva s manželom: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/X, G., zast. Advokátska kancelária HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 51 411 491, a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: I. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A. B. C., D. E., narodenej XX.XX.XXXX a H. C., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslo XX r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloleté deti C., I., narodená XX.XX.XXXX a B., narodený XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 300 euro a na výživu maloletého B., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 260 euro, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
VI. Daňový bonus na maloleté deti bude poberať matka.
VII. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na súde dňa 11.10.2023 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa spoznali ešte na Vysokej škole ekonomickej a o 4 roky neskôr začali spolu chodiť a následne uzatvoril manželstvo z obojstrannej citovej náklonnosti. Navrhovateľka ich vzťah považovala za pekný, citovo naplnený, napriek tomu, že ich život poznačila manželova vážna choroba, ochorel na rakovinu a namiesto klasického randenia bojovali o jeho život. Počas liečby manželka bola manželovi oporou a starala sa o neho. Nad rakovinou zvíťazili a začiatky ich
manželstva hodnotí ako pekné obdobie, po všetkých stránkach. Z narodenia detí sa manželia tešili, manželka zostala na materskej dovolenke 5 rokov. Počas tohto obdobia sa o rodinu manžel po finančnej stránke postaral a manželka sa snažila postarať o všetko ostatné, o deti, o domácnosť a o pohodlie manžela. V praktickom živote to malo za následok, že keď sa manžel vrátil z práce, našli si čas na spoločné prechádzky s deťmi. Vzťah medzi manželmi už vtedy zažíval prvé trhliny, ale manželka tomu nevenovala pozornosť. Pociťovala izoláciu, absentovali spoločné chvíle len pre nich vyhradené, skrátka jej očakávania sa nenaplnili a zrejme ani manželove. Manželka si spätne uvedomuje, že v manželstve boli badateľné od samého začiatku problémy, ktoré zamietli pod koberec. Bol to vzťah, v ktorom sa manželka prispôsobovala v záujme kľudu v rodine, časom sa však celkom nedali v kľude vyriešiť diametrálne odlišné názory na rodinný život, na hospodárenie, na trávenie voľného času a zabezpečenie vlastného bývania. Navrhovateľka uviedla, že posledných päť rokov je úplne evidentné, že manželia nie sú spolu šťastní. Nechceli si to pripúšťať, ale odcudzili sa. Manželská kríza nahlodala aj ich intímny život, ktorý bol sporadický, zo strany manželky upadal záujem. Proces odcudzenia a postupný komunikačný deficit vyústil do úplného konca vzťahu manželov, ktorí od mája 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nežijú spolu ako muž a žena. Manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, žije v prenajatom byte v Senci. Ohľadne detí sa manželia predbežne dohodli, že jeden týždeň budú u otca, druhý týždeň budú s matkou. Spôsob dohody vykazuje znaky striedavej starostlivosti, výživné si manželia neplatia, každý z rodičov uhrádza náklady spojené s deťmi za obdobie, keď deti má vo svojej starostlivosti. Zatiaľ to ako-tak funguje, ale nie je to ideálne. Manželka má za to, že manželstvo vykazuje znaky, ktoré má § 23 Zákona o rodine na mysli – manželia ako manželia spolu nežijú, každý z nich si žije svojím vlastným životom a prežívajú dlhodobo hlbokú manželskú krízu, ktorú nevedia vyriešiť k spokojnosti ich oboch. Rozhodnutie sa rozviesť bolo výsledkom dlhého času, približne pred 3 rokmi už manželka manželovi navrhla rozvod, avšak on nesúhlasil. Na krátku dobu sa vzťah medzi manželmi zlepšil, ale časom sa vrátilo všetko do starých koľají. Navrhovateľka sa preto domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej I. sumou vo výške 500 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou vo výške 500 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi ostane ponechaný na dohodu rodičov.
2. Manžel sa k návrhu manželky vyjadril vo svojom podaní zo dňa 20.11.2023 tak, že súhlasí s rozvodom manželstva, avšak niektoré manželkou uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Uviedol, že počas manželstva boli aj pekné aj horšie chvíle, ako v každom inom manželstve, manželku miloval a veľmi si ju váži ako matku ich dvoch maloletých detí. Manžel súhlasí s tým, že sú obaja rozdielni, no jednoznačne nesúhlasí s tým, že majú nefunkčnú rodinu, ako to prezentuje manželka v návrhu. Do apríla 2023 tomu nič nenasvedčovalo. Na podporu tohto tvrdenia uviedol, že v decembri 2022 na základe manželkinho nástojenia zakúpil novú sedaciu súpravu, v marci 2023 zase chcela deťom nové matrace, na čo pristúpil a tieto zakúpil. Ak by boli nefunkčná rodina ako prezentuje, nerozumie, načo by mala snahu o zveľaďovanie domácnosti. Uviedol, že svoje deti nadovšetko miluje, a nechce, aby tým, že sa manželka dobrovoľne rozhodla opustiť spoločnú domácnosť, stratil akúkoľvek možnosť byť so svojimi deťmi a podieľať sa na výchove ako ich otec. Podotkol, že na ich výchove sa podieľal každodennou starostlivosťou od ich narodenia, čo je v prípade syna 14 a v prípade dcéry 17 rokov. Akékoľvek obmedzenie, styku so svojimi deťmi, by znášal len veľmi ťažko, a myslí si, že by takéto odlúčenie neprispelo a ani nebolo v záujme maloletých detí a to vzhľadom na jeho doterajší intenzívny styk s nimi. Manžel vo svojom vyjadrení navrhol rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti budú na čas po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch manželov, s tým, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebude určené.
3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, súd vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov v rodine a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
4. Vo veci sa dňa 15.01.2024 konalo súdne pojednávanie, kde manželka uviedla, že manželstvo s manželom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX z lásky po 2 ročnej známosti. Po uzavretí manželstva sa manželom narodila dcéra I., nar. XX.XX.XXXX a syn B., nar. XX.XX.XXXX. uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a prvé nezhody nastali po narodení detí. Vtedy sa zmení vzťah a priority. Prvýkrát si to začala manželka uvedomovať, keď syn mal 4 mesiace, bola doma s deťmi, nemala toľko príležitostí
chodiť von a bola na ne sama. Uviedla, že manžela podporovala, aby sa relaxoval na rybách, ale nemala dostatočný priestor pre seba. Aj keď šla manželka von s kamarátkou a meškala, manžel sa hneval a vysťahoval sa zo spálne. Uviedla, že s manželom si už dlhodobo nerozumeli. Mali rozdielne názory na spoločný život. Chcela, aby si spolu vzali hypotéku, ale chcela byť zabezpečená. Posledná kvapka bola, keď jej vo februári minulý rok diagnostikovali rakovinu a manžel jej povedal, že či mieni rodinu stresovať svojou chorobou. Manželka nemala pri liečení kľud a pohodu, ktorú potrebovala. Vyvrcholilo to jedným nedorozumením kde ju manžel pourážal a vtedy si povedal,a že v tomto vzťahu nechce už ďalej pokračovať. Manželka má iný pohľad na veci, chce žiť iný život a chce, aby deti žili iný život. Operácia dopadla v poriadku, už sa len doliečuje. Manžel na pojednávaní uviedol, že zažil obrovský šok, keď si prečítal návrh na rozvod. Myslel si, že s manželkou majú solídny vzťah, fungovali normálne do jej ochorenia. Čo píše v návrhu že si dlhodobo nerozumeli, napríklad v intímnej oblasti nie je pravda. Do marca minulého roku normálne fungovali. Manžel uviedol, že odkedy manželke oznámili ochorenie, začala sa správať iracionálne, jej reakcie boli prehnané. Manželka v návrhu tvrdí, že manžel bol na ňu nepríjemný a zakázal jej rozprávať sa s jej rodičmi o tomto probléme, avšak skutočnosť je taká, že jediné, o čo ju poprosil, bolo, aby nestresovala jej otca, ktorý je chorý na srdce. Uviedol, že manželku prosil, aby neodchádzala z bytu, že chce s ňou stráviť zbytok života a manželka sa rozhodla odsťahovať v priebehu 2 týždňov. Ešte v decembri rok predtým manželia zariaďovali byt, kupovali novú sedačku a 2 týždne predtým, ako sa manželka odsťahovala, deťom kupovali nové matrace. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa manželka chce odsťahovať, alebo že má takéto úmysly. Keď s deťmi boli pri stole a manželka stála deťom za chrbtom, vtedy tvrdila, že sa chce odsťahovať, lebo sa chce vyliečiť a nie že sa chce rozviesť. Na dotaz právnej zástupkyne manželky, ako manžel vníma v súčasnom období manželstvo od doby, kedy sa manželka odsťahovala, manžel uviedol, že má zmiešané pocity, manželku ľúbil. Do doby, kedy si prečítal návrh, stále k nej prejavoval nejakú náklonnosť, city tam sú a až po prečítaní návrhu vytriezvel z toho vzťahu. Uviedol, že uznáva, že v ich manželstve nastala kríza, manželka sa odsťahovala na základe jednostranného rozhodnutia a povedala mu, že necíti motýliky v brušku, na čo jej manžel odpovedal, že tiež necíti motýliky v brušku, ale stále ju ľúbi. Je tam z jeho strana k nej úcta a vzájomný rešpekt. Na dotaz, čo manžel urobil pre to, aby sa manželstvo vrátilo do pôvodného vzťahu, manžel uviedol, že sa snažil zvrátiť jej rozhodnutie, akceptoval rozhodnutie manželky, že potrebuje pokoj na liečbu a ponúkol sa jej, že jej pomôže odsťahovať sa. Súdne pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu maloletých detí.
5. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2024 súd pristúpil k výsluchu maloletých detí. Maloletá I. pri výsluchu uviedla, že vie o tom, že sa jej rodičia rozvádzajú. Mali to už urobiť dávno, pretože s bratom sú nešťastní. Odkedy sa od ocina odsťahovali, sú kľudnejší, nemajú taký stres. Ocino na maminu kričal, nadával jej. Väčšinou ona, jej brat a mamina tvorili trojku spolu. Maloletá uviedla, že nechce byť zverená do SOS napriek tomu, že teraz sa striedajú po týždňových intervaloch. Uviedla, že už bude mať za chvíľu 18 rokov, už si chce rozhodovať sama. Chce ostať u maminy a otca navštevovať vtedy, kedy to bude vyhovovať jej. Maloletá už má aj svoje záujmy, chodí do divadla Nová scéna, teraz študuje na strednej škole. Baví ju maľovanie, chce sa tomu venovať a na vysokú by chcela ísť buď na VŠMU alebo pokračovať v maskérstve. Na otázku sudkyne, či má obidvoch rodičov rovnako rada, povedala, že má radšej maminu, že mamina je jej preferovaný rodič. Maloletý B. pri výsluchu uviedol, že vie, že sa jeho rodičia rozvádzajú. Teraz, keď bývajú sami s mamou, majú väčší kľud. Oboch rodičov ľúbi rovnako. S otcom má nadštandardné vzťahy, ale chce byť zverený mamine a sám si určovať, kedy sa s tatinom bude stretávať. Končí teraz základnú školu na Tajovského v Senci a chce ísť buď na stavebnú alebo elektrotechnickú. Právna zástupkyňa manželky na pojednávaní uviedla, že ak rodič nie je schopný prijať názor detí, tak niečo nie je v poriadku. Tak potom je asi pravdou, čo deti hovorili, že bolo medzi rodičmi napätie. To dlhodobo ovplyvňuje psychiku celej rodiny. Navrhla, aby manželstvo bolo rozvedené, rodičia majú diametrálne odlišnú názory o spôsobe života, o bývaní o výchove mal. detí. V každej oblasti života je dôležité, aby manželstvo bolo ukončené aj v záujme detí. Navrhla, aby deti boli zverený do OS matky, vzhľadom a s dôrazom na názor mal. detí aj s dôrazom na to, že ide o deti, ktoré sú blízke veku dospelosti. Navrhla, aby bolo zachované právo na zastupovanie a spravovanie majetku detí oboma rodičmi a navrhla výživné na mal. I. vo výške 300 eur a na mal. B. vo výške 260 eur, taktiež navrhujú neupravovať styk. Manželka uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava prednesu svojej právnej zástupkyne. Právna zástupkyňa manžela na pojednávaní uviedla, že nesúhlasia s tvrdením PZ manželky, že otec nevie prijať názor mal. detí a to vzhľadom na to, že behom krátkeho času sa podstatným spôsobom zmenil. To neboli na strane otca žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu názoru mal. detí na styk s otcom a domnievajú sa, že tento názor bol ovplyvnený. Čo sa týka manželstva, tak manžel s rozvodom súhlasí. Čo sa týka neupravovania styku, s tým nesúhlasí a ani
s výškou VP. Napriek tomu, že deti povedali, že nechcú upraviť styk. Manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, tiež súhlasí so správou a zastupovaním majetku detí oboma rodičmi, avšak žiada, aby súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti, pričom nesúhlasí ani s navrhovanou výškou výživného, navrhuje 200 eur mesačne na oboch s tým, že mimoriadne výdavky budú rodičia znášať spolu.
6. Kolízny opatrovník na súdnom pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu navrhujú určenie vyživovacej povinnosti na maloletú I. vo výške 300 euro a na maloletého B. 260 euro, je to výživné do budúcna. Tiež navrhujú maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk detí s otcom neupravovať. Zastupovanie a spravovanie majetku obaja rodičia.
7. Podľa čl. I, čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí..
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia..
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci konania ako manželia spolu dlhodobo nežijú, spoločne nehospodária a dlhodobo sa intímne nestýkajú, vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, obaja manželia zhodne navrhli rozvod manželstva. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citové odcudzenie medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Manželia majú dve maloleté deti, dcéru I., narodenú XX.XX.XXXX a syna B., narodeného XX.XX.XXXX.
15. Maloletá I. je vo veku 17 rokov, navštevuje druhý ročník G., je zdravá. Priemerné mesačné výdavky na maloletú vyčíslila matka na sumu 801,- eur, tieto zahŕňajú: strava doma 250 eur, oblečenie a obuv 100 eur, drogéria 30 eur, pomôcky na odbor 30 eur, pomôcky na výtvarnú 20 eur, kino a kultúra 20 eur, knihy 10 eur, hobby 30 eur, telefón 18 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, cestovné 20 eur, cestovné
benzín 20 eur, alikvótna časť na bývanie 233 euro + ročné výdavky: pomôcky do školy 20 eur, výlety a aktivity 200 eur, výlety v škole 100 eur, plavecký výcvik 460 eur.
16. Maloletý B. je vo veku 14 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, je zdravý. Priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka na sumu 733,- eur, tieto zahŕňajú: strava doma 300 eur, oblečenie a obuv 100 eur, drogéria 20 eur, kino a kultúra 20 eur, knihy + DVD 10 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, alikvótna časť na bývanie 233 euro + ročné výdavky: poplatky v škole 20 eur, pomôcky do školy 10 eur, výlety a aktivity 200 eur, výlety v škole 50 eur, plavecký výcvik 460 eur, ZUŠ bicie 150 eur.
17. Manželka je pracuje ako manažérka, jej mesačný príjem je vo výške cca 2800 eur netto, vlastní 10 ročné auto, okrem toho nevlastní žiadny majetok.
18. Manžel je zamestnaný ako technik, jeho mesačný príjem je vo výške cca 1500 eur netto, vlastní staré auto, okrem toho nevlastní žiaden majetok.
19. Podľa čl. I, čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností..
20. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona o rodine Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
21. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
24. Podľa § 24, ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
37. Súčasťou rozhodovania o rozvode manželstva je obligatórne spojené konanie o právach a povinnostiach maloletých detí. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Pri zisťovaní postoja rodičov k otázke osobnej starostlivosti súd zistil, že matka navrhla, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otec trval na striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia sa nevedeli zhodnúť ani na výške výživného, pričom matka pôvodne navrhovala určenie vyživovacej povinnosti otca v sume 500 eur na maloletú I. a v sume 500 eur na maloletého B., pričom v priebehu konania zmenila svoj návrh tak, že navrhla, aby bol otec zaviazaný
povinnosťou prispievať na výživu maloletej I. sumou vo výške 300 eur a na maloletého B. vo výške 260 eur, otec navrhoval určenie vyživovacej povinnosti vo výške 200 eur na obe deti. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy najmä názor maloletých detí, ktoré sa na súdnom pojednávaní jednoznačne vyjadrili, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom žiadajú neupravovať. Maloletí zhodne uviedli, že s matkou majú lepší vzťah ako s otcom, matka sa im viac venuje ako otec. Maloletí uviedli, že nechcú mať určený styk s otcom a viac im vyhovuje, ak by sa s otcom stretávali vždy po vzájomnej dohode. Súd má za to, že vzhľadom na vek maloletých detí – maloletá I. je vo veku 17 rokov a maloletý B. je vo veku 14 rokov - a vzhľadom vyspelosť maloletých detí sú schopné sa v tejto otázke samostatne rozhodnúť, preto ich názor pri rozhodovaní zobral do úvahy. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúčajú súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletými deťmi neupravovať. Súd má za preukázané, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti od ich narodenia vo väčšej miere ako otec a má tiež za preukázané, že nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi, preto má súd za to, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a neupravovanie styku s otcom tak, ako to navrhla matka aj samotné maloleté deti, bude v ich najlepšom záujme. Súd pri rozhodovaní o výške výživného skúmal a hodnotil dôvody oboch rodičov s ohľadom na záujem maloletých detí. Matka maloletých detí počas konania vyčíslila mesačné náklady na maloletú I. na sumu 801 eur a na maloletého B. na sumu 733 eur. Vzhľadom na vek maloletých detí a predložené mesačné výdavky na maloleté deti súd posúdil vyčíslené náklady ako primerané. Súd tiež zohľadnil, že matka počas konania ustúpila z nárokov na výšku výživného, nakoľko na začiatku konania navrhovala výživné v sume 500 eur/dieťa a svoj návrh pozmenila tak, že navrhovala výživné v sume 300 eur na maloletú I. a v sume 260 eur na maloletého B.. Vzhľadom na vek maloletých detí a vyčíslené mesačné a ročné náklady súd posúdil otcom navrhovanú sumu výživného vo výške 200 eur/ maloleté dieťa za neprimeranú. Súd na tomto mieste otcovi prízvukuje, že si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a musí si svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný matke výživné v súdom určenej výške platiť. Každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy, nakoľko maloleté dieťa je úplné odkázané na starostlivosť rodičov, ako finančnú, tak osobnú. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné v sume 300 eur na maloletú I. a v sume 260 eur na maloletého B., v súlade s návrhom matky, pričom súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že takto určená suma výživného bude adekvátna potrebám maloletých detí. Súd preto vzhľadom na vykonané dokazovanie nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a ani jeho návrhu v časti výšky výživného a v otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi súd vyhovel návrhu matky a zároveň s prihliadnutím na stanovisko maloletých detí, ktoré zhodne uviedli, že sa chcú s otcom stýkať podľa ich želania, nechcú mať súdom stanovený styk s otcom. Zároveň súd vyhovel návrhu matky v časti nároku na poberanie daňového bonusu na maloleté deti, a to vzhľadom na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti Súd má za to, že takáto úprava bude v záujme maloletých detí a v súlade so Zákonom o rodine. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku alebo v časti výživného podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 Zákona o rodine).