Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6T-92-2019.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného E. H., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 27. mája 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
E. H., nar. XX. X. XXXX J. H. L., M., trvale bytom L. P. XXXX/XX X. P.N., H. L., M., toho času na neznámom mieste,
j e v i n n ý , ž e
si ako otec H. H. Š., nar. XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, kde na základe § 7 ods. 1 Trestného poriadku o posudzovaní predbežných otázok s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona č. 36/05 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na výživu mal. Š. H. od 12. 8. 2015 do 30. 6. 2017 sumou minimálne 27,13 eur mesačne, od 1. 7. 2017 do 30. 6. 2018 sumou 27,32 eur mesačne, od 1. 7. 2018 do 30. 6. 2019 sumou 28,08 eur mesačne a od 1. 7. 2019 doposiaľ sumou 28,79 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Y., H. Č.. XXX/XX, okres Poprad, túto svoju vyživovaciu povinnosť si v okrese Poprad, ani na iných miestach od 12. 8. 2015 do 27. 5. 2020 z nedbanlivosti neplní, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.604,91 eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 26. 11. 2019 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 438/18 zo dňa 22. 11. 2019 na obvineného E. H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že
si ako otec Š. H. Š., nar. XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, kde na základe § 7 ods. 1 Trestného poriadku o posudzovaní predbežných otázok s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona č. 36/05 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na výživu mal. Š. H. od 12. 8. 2015 do 30. 6. 2017 sumou minimálne 27,13 eur mesačne, od 1. 7. 2017 do 30. 6. 2018 sumou 27,32 eur mesačne, od 1. 7. 2018 do 30. 6. 2019 sumou 28,08 eur mesačne a od 1. 7. 2019 doposiaľ sumou 28,79 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Y., H. Č.. XXX/XX, okres Poprad, túto svoju vyživovaciu povinnosť si v okrese Poprad, ani na iných miestach od 12. 8. 2015 doposiaľ z nedbanlivosti neplní, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.432,17 eur.
Prípravné konanie v danej trestnej veci bolo vykonané ako konanie proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku a nasl., keďže pobyt obvineného je dlhodobo neznámy, vykonanými opatreniami za týmto účelom sa ho nepodarilo zistiť, no bolo zistené, že tento sa zdržiava v cudzine na neznámom mieste. Za týmto účelom bol potom obvinenému aj ustanovený obhajca a rovnako v konaní pred súdom bolo ďalšie konanie vedené ako konanie proti ušlému.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obhajca podal v zákonnej lehote odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obvinený v danej trestnej veci vypočutý nebol, keďže jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom medzinárodnej spolupráce Interpolu a vydaný príkaz na zatknutie sa rovnako nepodarilo zrealizovať.
Svedkyňa poškodená J. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou H. H. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorý pochádza zo vzťahu s obžalovaným, ktorý je občanom Indickej republiky. Zosobášení neboli, keď bola tehotná a bola s obžalovaným v M., uvedomila si, že pôjde rodiť na Slovensko. Bavili sa, čo bude ďalej, no nevedela si predstaviť, že by porodila v M. a aj tam zostala. Obžalovaný bol od počiatku uzrozumený s tým, že bude otcom dieťaťa, dohodli sa, že sa dostaví na Slovensko a bude pri pôrode. Po tom, čo odcestovala na Slovensko, asi týždeň pred pôrodom jej obžalovaný oznámil, že nepríde. Predtým boli dohodnutí, že keď dieťa bude väčšie a bude mať okolo 3 rokov, tak pôjdu spolu do Indie, ale keď on na pôrod neprišiel, tak vedela, že s ním veľmi rátať do budúcnosti nemôže. Po narodení dieťaťa sa zaujímal, čo je s ňou a dieťaťom, avšak iba prostredníctvom mobilných aplikácií, pričom vždy jej volá z iných čísiel, takže na neho spätnú väzbu nemá. Obžalovaný na Slovensko prišiel, keď syn dovŕšil tretí rok veku. Boli spolu aj na matrike, kde uznal otcovstvo a od 12. 8. 2015 je v rodnom liste zapísaný ako otec dieťaťa. Upresnila, že ešte predtým bežalo na súde konanie o určení otcovstva a aj keď súd rozhodol ešte predtým, než obžalovaný uznal otcovstvo, samotný rozsudok nadobudol právoplatnosť až po väčšom časovom odstupe, pričom v tomto medziobdobí obžalovaný otcovstvo sám uznal. Čo sa týka otázky výživného, keď bol na Slovensku, tak mu vysvetlila, že je zvykom, že otec prispieva na výživu dieťaťa, pričom nebavili sa o nejakých pevných čiastkach, ale iba orientačne ohľadom sumy 100,- eur, ktorá napokon bola určená aj ako výška výživného. On na to reagoval tak, že vidí, že o dieťa je postarané, že mu nič nechýba a že čo vlastne od neho chce. Na Slovensku bol vtedy 2 - 3 týždne a potom odišiel a od tej doby už na Slovensko neprišiel, aj keď v jednom prípade prejavil záujem prísť a žiadal aj zaslať pozvanie, no jej otec, u ktorého býva, ako vlastník nehnuteľnosti s tým nesúhlasil. Keby však silou mocou chcel prísť, tak cestu by si našiel. Žiadne peniaze na výživu syna jej neposlal. Keď navštívil syna, doniesol mu nejaké autíčko, tričko a kraťasy, neskôr mu poslal nejaké kovové zvončeky. Vyživovacia povinnosť trvá naďalej, túto zabezpečuje výlučne zo svojho príjmu, ktorý predstavuje cca 700,- eur mesačne. Dieťa núdzou netrpí. Zvýšené výdavky na dieťa nemá. Čo sa týka aktuálneho kontaktu s obžalovaným, tento
mala asi pred 2 mesiacmi, keď sa jej ozval a zaujímal sa, ako sa majú s tým, že jeho predstava je taká, že keď prídu so synom do Indie, tak sa o nich postará. Poslal aj nejakú fotku z Himalájí, že sa tam nachádza, ale neidentifikoval, v ktorom štáte. Vie, že jeho záujmom sú meditácie, osobný duchovný rozvoj. Pokiaľ vie, tak študoval aj na vysokej škole nejaký business marketing, nevie však, či školu dokončil. Vie, že obžalovaný pracoval v oblastí realít, aj predaja áut a aj pokiaľ nepracoval, tak nemal problém s peniazmi, pretože patril do tej kasty, v ktorej jeho rodičia boli zabezpečení a pokiaľ potreboval nejaké peniaze, tak jeho matka mu ich vždy zaslala. Vie, že veľa cestuje, pričom posiela aj fotografie z rôznych miest, kde sa bežný človek nedostane. Objektívne preukázať, v akej majetkovej situácii sa obžalovaný nachádza, zdokladovať nevie, ale skutočnosť, že dokázal prísť na Slovensko svedčí o tom, že jeho finančné možnosti mu to dovoľovali. Bežne v M. ľudia na to peniaze nemajú. Či vlastní nejaký majetok, to nevie, u neho doma nebola.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení, ktoré vo veci dňa 20. 6. 2018 podávala poškodená, rozsudku Okresného súdu Poprad 13C/23/2014 zo dňa 3. 5. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 5. 2016, ktorým rozsudkom bolo určené otcovstvo obžalovaného k maloletému dieťaťu a ktorým rozsudkom bola určená aj výška vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa sumou 100,- eur mesačne od 12. 8. 2012. Súčasťou trestného spisu je aj rodný list maloletého dieťaťa H. H. Š. vystavený matrikou dňa 12. 8. 2015 (teda ešte predtým než nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení otcovstva), z obsahu ktorého vyplýva, že otcom dieťaťa je obžalovaný. Obsahom trestného spisu sú aj správy o pátraní po obžalovanom, z ktorých neboli objektivizované bližšie poznatky s výnimkou zistenia z roku 2019, že obžalovaný v mieste bydliska sa nezdržiava a pred 3 rokmi predal dom. Takisto súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov spojených s príjmami poškodenej, ako aj registra trestov obžalovaného, výpisu z evidencie priestupkov a ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné zistené, že obžalovaný je otcom maloletého H. H. Š., nar. XX. X. XXXX, pričom jeho vyživovacia povinnosť trvá naďalej. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť tak, ako táto vyplýva zo Zákona o rodine neplní vôbec, a to ani v minimálnom rozsahu, pričom z jeho strany nedošlo k žiadnym úhradám výživného a vyživovaciu povinnosť si neplní ani iným spôsobom, a to aj napriek tomu, že tento má vedomosť, že je otcom maloletého dieťaťa. Obžalovaný sa o maloletého syna zaujíma iba sporadicky prostredníctvom mobilných aplikácií, nekupuje mu darčeky, keď iba v jednom prípade mu doniesol autíčko, kraťasy a tričko. Keďže je zrejmé z vykonaného dokazovania, že obžalovaný o existencii maloletého syna má vedomosť, čo napokon potvrdzuje aj zápisnica o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísaná na Matričnom úrade Poprad dňa 12. 8. 2015, ktorú obžalovaný aj vlastnoručne podpísal, musí si byť vedomý aj vyživovacej povinnosti voči nemu. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu vyplýva priamo zo Zákona o rodine, pričom v konkrétnom prípade bola určená aj rozhodnutím súdu. Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad 13C/23/2014, rozsudok o určení otcovstva a určení vyživovacej povinnosti nebol síce predpísaným spôsobom doručený obžalovanému, nič to však nemení na tom, že obžalovaný preukázateľne je si vedomý, že je otcom maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že vzhľadom na skutočnosť, že trestné konanie je vedené ako konanie proti ušlému, pričom pobyt obžalovaného nebol zistený a jeho majetkové pomery a s tým spojená možnosť a schopnosť plniť si riadna a včas svoju vyživovaciu povinnosť, neboli objektivizované. Z výpovede svedkyne poškodenej nepochybne vyplynulo, že obžalovaný je osobou s vyšším sociálnym štandardom než je priemerom v krajine, z ktorej pochádza, čomu zodpovedajú jeho záujmy, vzdelanie a pracovné činnosti, ktoré v minulosti vykonával. Ako vyplynulo ďalej z výpovede poškodenej, táto naposledy mala byť v kontakte s obžalovaným pred 2 mesiacmi, keď sám obžalovaný ju kontaktoval prostredníctvom mobilných aplikácií a zároveň jej mal poslať fotografiu z Himalájí, kde sa má aktuálne nachádzať. Takto zistené poznatky spojené s osobou obžalovaného nesvedčia o jeho nemožnosti a neschopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Aj keď táto možnosť a schopnosť vykonaným dokazovaním nie je bližšie objektivizovaná a dostupnými dôkazmi ju ani nie je možné bližšie objektivizovať, je potrebné prihliadať na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takto zistené skutočnosti potom súd zohľadnil v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, pričom dátum, odkedy obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť stanovil na deň
súhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva a výšku výživného z hľadiska posudzovania trestnosti konania obžalovaného určil na sumu 30 % životného minima.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, keďže najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, pričom v tomto smere neboli zistené žiadne také poznatky, ktoré by svedčili o opaku. Trestnú činnosť, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené potom posudzoval ako trestnú činnosť nedbanlivostného charakteru. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na plnení vyživovacej povinnosti, v konkrétnom prípade rodiča k maloletému dieťaťu, ktoré objektívne nie je schopné samostatne sa živiť. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Za takéto konanie obžalovaného hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov. Poľahčujúcu okolnosť súd zistil jednu, a to, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti žil riadnym spôsobom života, priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil. Prihliadajúc na základné kritéria ukladania trestu potom mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, pričom pre naplnenie jeho účelu bude postačovať aj jeho hrozba počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný a za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 15 mesiacov. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.