Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Spojená škola sv. Jána Pavla II, so sídlom Poprad, Dlhé hony 3522/2, IČO: 37 942 743, právne zastúpeného doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. Advokátska kancelária, so sídlom Košice, Hlavná 25, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č. 102378957/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379248/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379338/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 103379451/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379524/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379593/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379637/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379661/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379690/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379712/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102379722/2018 zo dňa 27.11.2018, na základe správnych žalôb, takto

rozhodol:

I. Žaloby z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) na základe o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti úrok z omeškania v stanovenej lehote a v stanovenej výške rozhodnutím č. 101566909/2018 zo dňa 13.8.2018 za mesiac január 2015 v sume 383,50 Eura; za mesiac február 2015 rozhodnutím č. 101542455/2018 zo dňa 9.8.2018 v sume 86,70 Eura; za mesiac marec 2015 rozhodnutím č. 101566431/2018 zo dňa 13.8.2018 v sume 304,40 Eur; za mesiac apríl 2015 rozhodnutím č. 1015422093/2018 zo dňa 9.8.2018 v sume 368,80 Eura; za mesiac máj 2015 rozhodnutím č. 10155278/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 333,70 Eura; za mesiac jún 2015 rozhodnutím č. 101552214/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 400,30 Eura; za mesiac júl 2015 rozhodnutím č. 101551598/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 294,40 Eura; za mesiac august 2015 rozhodnutím č. 101551536/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 244,50 Eura; za mesiac september 2015 rozhodnutím

č. 1015511363/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 241,30 Eura; za mesiac október 2015 rozhodnutím č. 101543346/2018 zo dňa 9.8.2018, úrok z omeškania v sume 204,30 Eura; za mesiac november 2015, rozhodnutím č. 1015542814/2018 zo dňa 9.8.2018 v sume 197,20 Eura (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Správca dane zistil, že žalobca ako platiteľ dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti bol povinný na základe podaného prehľadu za každý jednotlivý kalendárny mesiac 2015 odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu. Žalobca nezaplatil preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti za každý jednotlivý kalendárny mesiac 2015 v lehote splatnosti, ale správcovi dane poukazoval čiastkové úhrady. Správca dane preto žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku v sume tak, ako je uvedená vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správcu dane za každý kalendárny mesiac 2015, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote.

3. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach v odôvodnení uviedol podrobný výpočet úroku z omeškania za každý jednotlivý mesiac zdaňovacieho obdobia roku 2015.

4. Voči predmetným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v stanovenej lehote odvolania.

II.

Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí

5. Žalobou napadnutými rozhodnutiami:

6. Zo dňa 27.11.2018 č. 102378957/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101566909/2018 zo dňa 13.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 383,50 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov a daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac január 2015 a za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

7. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379248/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101542455/2018 zo dňa 9.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 86,70 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac február 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

8. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379338/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101566431/2018 zo dňa 13.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 303,40 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac marec 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

9. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379451/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101542093/2018 zo dňa 9.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 368,80 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac apríl 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

10. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379524/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101552578/2018 zo dňa 10.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 333,70 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac máj 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

11. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379593/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101552214/2018 zo dňa 10.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 400,30 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac jún 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

12. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379637/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101551598/2018 zo dňa 10.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z

omeškania v sume 294,40 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac júl 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

13. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379661/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101551536/2018 zo dňa 10.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 244,50 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac august 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

14. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379690/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101551363/2018 zo dňa 10.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 333,70 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac september 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 potvrdil.

15. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379712/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101543346/2018 zo dňa 9.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania v sume 204,30 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac október 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 žalobcovi potvrdil.

16. Zo dňa 27.11.2018 č. 102379722/2018 žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 101542814/2018 zo dňa 9.8.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania v sume 197,20 Eura, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac november 2015 za zdaňovacie obdobie 2015 žalobcovi potvrdil.

17. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na odvolania žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, opísal priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zistený skutkový stav správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a citoval najmä ustanovenia , , , , , , , , a , , a Daňového poriadku.

18. Žalovaný po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí, spisových materiálov správcu dane v rozsahu námietok žalobcu dospel k záveru, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania za každý jednotlivý mesiac zdaňovacieho obdobia 2015 postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, preto žalovaný neakceptoval námietky žalobcu pre ich neopodstatnenosť, keďže tieto nemohli mať žiadny podstatný vplyv na výrok prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí konštatoval, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výrok prvostupňových správcu dane neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pretože výrok mal poukázať na konkrétne skutkové okolnosti konania žalobcu, mal obsahovať časové rozpätie trvania omeškania, za ktoré bol úrok vyrubený, a taktiež vo výroku rozhodnutia chýba vlastná suma, z ktorej bol úrok z omeškania vypočítaný. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že výrok prvostupňových rozhodnutí mal obsahovať ním uvedené náležitosti, a to z dôvodu samotného znenia dotknutých ustanovení Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že správca dane vo výroku prvostupňových rozhodnutí uviedol všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 63 ods. 3 písm. c/ a písm. d/ Daňového poriadku. Z výroku je zrejmé, že rozhodoval podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku a úrok z omeškania vyrubil za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za každý jednotlivý kalendárny mesiac zdaňovacieho obdobia 2015. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane presným odcitovaním ustanovenia § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vo výroku prvostupňových rozhodnutí jasne poukázal na skutočnosť v akej veci sa rozhodovalo, ako aj na konkrétny dôvod takéhoto rozhodnutia vo veci. Žalovaný je preto toho názoru, že správca dane nekonal v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, ako tvrdí žalobca.

19. Podľa názoru žalovaného žalobcom namietané náležitosti v rozhodnutiach správcu dane nechýbajú, tvoria obsah odôvodňujúcej časti prvostupňových rozhodnutí, z ktorých jasne vyplýva, že podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania bola neodvedená čiastka zrazených preddavkov na daň za jednotlivé kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia 2015.

20. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ďalej konštatoval, že z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí taktiež vyplýva ako bol vypočítaný úrok z omeškania, z akej dlžnej sumy, špecifikoval deň jej úhrady, špecifikoval počet dní omeškania s úhradou, špecifikoval dlžnú sumu do

dňa jej úhrady za presný počet dní omeškania. Takýto výpočet úroku z omeškania je podľa názoru žalovaného v súlade s ustanovením § 156 ods. 5 Daňového poriadku, pretože správca dane správne počítal úrok do dňa uskutočnenia jednotlivých platieb. Z uvedeného dôvodu žalobcom požadovaný výpočet úroku do dňa vykonania ročného zúčtovania, ako aj poukazovanie na termín vykonania ročného zúčtovania na daň alebo na podanie Daňového priznania je v danom prípade irelevantné.

21. Žalovaný nesúhlasil, že napadnuté rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné.

22. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že správca mal vyrubiť iba jeden úrok z omeškania za oneskorené odvodenie preddavkov na príslušné zdaňovacie obdobie, a to ten, ktorý je za príslušné mesiace kalendárneho roka najvyšší (§ 155a ods. 1 Daňového poriadku). Žalovaný konštatoval, že vybratie a odvedenie preddavku na daň z príjmu závislej činnosti sa posudzuje individuálne, za každý kalendárny mesiac zvlášť, čo znamená, že rozhodovanie o porušení povinnosti platiteľa dane v jednotlivých kalendárnych mesiacoch je potrebné považovať za samostatné daňové konanie, a nemožno hovoriť o súbehu konaní, v ktorom by sa mohlo rozhodnúť len jedným rozhodnutím. Iba jedno rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania neprichádza do úvahy ani podľa § 155a Daňového poriadku, pretože inštitút úhrnnej pokuty nie je možné aplikovať na úroky z omeškania. Vyplýva to zo samotného znenia § 155a ods. 2 Daňového poriadku.

23. Žalovaný ďalej argumentoval, že úrok z omeškania sa nepovažuje za správny delikt, nie je na zozname správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 Daňového poriadku, ani za pokutu (§ 155 ods. 1 Daňového poriadku), pri ktorých uplatnenie § 155a Daňového poriadku prichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov žalovaný neprihliadal ani na žalobcom predložený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorý sa týka úhrnnej pokuty, nie úroku z omeškania.

24. Žalovaný neakceptoval ani žalobcom uvádzané skutočnosti, že vykonával svoju činnosť ako vzdelávacia inštitúcia - základná škola, pričom vykázal hospodársku stratu a že nevykazuje nedoplatky na spravovaných daniach, pretože tieto nemajú žiaden relevantný vplyv na správnosť a zákonnosť výroku napadnutých rozhodnutí.

25. V závere žalovaný konštatoval, že vzhľadom na námietky žalobcu, ktoré sú z uvedených dôvodov neakceptovateľné žalovaný skúmal iba dodržiavanie zákonnosti vykonaných procesných úkonov pri vyrubení úroku z omeškania zo strany správcu dane, a podľa názoru žalovaného tento pri vyrubení úroku z omeškania postupoval v súlade s platnými daňovými zákonmi.

26. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí konštatoval, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že správca dane nesporne preukázal, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa a neuviedol preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa ods. 5 najneskôr do 5 dní po dni výplaty, preto bol správca dane povinný postupovať v zmysle ustanovenia , Daňového poriadku a vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania. V závere žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ ide o správnosť procesného postupu správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania, ako aj správnosti výpočtu jeho výšky, žiadne nedostatky nezistil.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

27. Správny súd uznesením č.k. - 96 zo dňa 12.03.2019 spojil, s poukazom na ustanovenie (ďalej len „“) veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovými značkami , , , , , , , , , , , na spoločné konanie, ďalej vedené pod spisovou značkou .

28. Žalobca sa žalobami zo dňa 06.02.2019 doručenými správnemu súdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č. 102378957/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379248/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379338/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379451/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379524/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379593/2018 zo dňa 27.11.2018; č.

102379637/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379661/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379690/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379712/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379722/2018 zo dňa 27.11.2018. Zároveň požadoval náhradu trov konania a rovnako navrhol priznať správnym žalobám odkladný účinok v zmysle ustanovenia .

29. V predmetných žalobách žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. V prípade, ak by správny súd dospel k záveru, že vo veci nie sú dôvody na zrušenie predmetných rozhodnutí žalobca navrhol alternatívne vo vzťahu k zrušeniu napadnutých rozhodnutí uplatniť sankčnú moderáciu podľa Žalobca má za to, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, a preto navrhol správnemu súdu upustiť od uloženia sankcie. V súvislosti s uvedeným poukázal na skutočnosť, že žalobca nevykazuje nedoplatky na spravovaných daniach.

30. V žalobách žalobca namietal že uloženie úroku z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku je správnou sankciou. Uvedené vyplýva zo systematického radenia tohto daňového inštitútu ku sankciám (spoločne s pokutou) v rámci piatej časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“. Zároveň aj obsahový rozmer tohto inštitútu je rozdielny oproti súkromno- právnemu nazeraniu na úroky, keďže nemá za cieľ iba získanie peňažnej náhrady za omeškané peňažné plnenie daňových subjektov (tzv. „plody peňazí“), ale sleduje potrestanie daňových subjektov. Uvedené vyplýva taktiež zo samotnej výšky úroku z omeškania, ktorá je stanovená nasledovne: Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 % (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku). Pre porovnanie, výška úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch je 3 % p.a. a v obchodno - právnych vzťahoch sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov - v rozhodnom období by predstavovala 8,05%. Sadzba, pri ktorej bol vyrubený úrok z omeškania, je teda viac ako dvojnásobok takejto sadzby a viac ako päťnásobok sadzby stanovenej pre občiansko-právne peňažné nároky. Z uvedeného je zrejmé, že vyrubovaním úroku z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku sa nesleduje kompenzácia, ale represia za porušenie povinností stanovených v § 156 ods. 1 písm. a) až f) Daňového poriadku. Skutkovú podstatu, za porušenie ktorej bol sankcionovaný žalobca, možno vyvodiť z ust. § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Žalobca sa teda dopustil viacerých čiastkových útokov na povinnosť stanovenú v tejto skutkovej podstate Daňového poriadku a to opakovane, keď neodviedol zrazené preddavky v stanovenej lehote a výške za každý mesiac, za ktorý došlo k výplate mzdy zamestnancom žalobcu. Žalobca poukázal vo svojich odvolaniach na skutočnosť, že sa v jeho prípade jedná o situáciu, kedy sa dopustil pokračovacieho správneho deliktu.

31. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že uloženie sankcie predstavuje vždy samostatné vyrubovacie konanie (teda osobitné vyrubovacie konanie pre každý mesiac porušenia povinností). nevylučuje, aby v prípade vzniku sankčnej zodpovednosti daňového subjektu o tejto rozhodol správca dane ako celku jedným rozhodnutím, pričom vo vzájomnej nadväznosti vyhodnotí dôkazy preukazujúce jednotlivé prípady porušenia daňových povinností za rozhodné obdobie. Teda, aj keď sa vedie viac samostatných procesných konaní, je potrebné pri pokračovacom trestnom čine potrestať vinníka vždy iba raz - jedným rozhodnutím a to za celý skutok, tvorený jednotlivými čiastkovými útokmi.

32. Ďalej per analogiam poukázal žalobca na ust. o priestupkoch, podľa ktorého ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní. Analógia za použitia ust. Daňového poriadku je prípustná, keďže na základe rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že pri správnych deliktoch patriacich do kategórie trestných obvinení podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je analógia legis v prospech páchateľa možná. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že pri pokračovacom delikte, ktorý spáchal žalobca, mohla žalobcovi vzniknúť len jedna sankčná zodpovednosť za takéto konanie. V súlade so zásadami trestného konania a zásad ukladania trestov vo vzťahu k pokračovacím deliktom, by mal byť žalobcovi vyrubený len jeden úrok z omeškania ako samostatný trest pripadajúci na tú platbu za mesiac, pre ktorý by sa jednalo o sankciu najprísnejšiu.

33. Žalobca ďalej namietal vady vo výroku rozhodnutí. Výrok rozhodnutia konkrétne skutkové okolnosti konania daňového subjektu neobsahuje. I keď výrok rozhodnutia špecifikuje peňažnú sumu úroku z

omeškania, neobsahuje: časové rozpätie trvania omeškania, za ktoré je úrok z omeškania vyrubený a taktiež vo výroku rozhodnutia chýba vlastná suma, z ktorej bol úrok z omeškania vypočítaný. Žalobca má za to, že nepostačuje, aby boli tieto okolnosti prípadne uvedené v odôvodnení rozhodnutia, ale je nevyhnutné - vzhľadom na sankčnú povahu rozhodnutí o uložení úroku z omeškania, vymedziť ich v rámci skutkovej vety, ktorá má tvoriť súčasť výroku rozhodnutia. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje žalobca per analogiam na ust. . Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Keďže sankčný úrok z omeškania sa pri správe daní ukladá za nezaplatenie alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške vybraného preddavku na daň ( Daňového poriadku), tak uvedenie výšky vybratého preddavku a lehoty, do ktorej mal byť odvedený/zaplatený je predpokladom vlastnej sankčnej zodpovednosti pri takejto sankcii. Zároveň vo vzťahu k určeniu „trestu“ teda úroku z omeškania je potrebné vo výroku rozhodnutia vymedziť všetky znaky určujúce pre výpočet výšky takejto sankcie: sadzbu úroku z omeškania a časový rozsah omeškania, za ktorý je vyrubovaný úrok z omeškania. V predmetnej veci neobsahujú výroky predmetných rozhodnutí vyššie uvedené zákonné náležitosti a nevymedzujú skutok tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom.

34. Žalobca ďalej v žalobách namietal nesprávne vymedzený časový rozsah pre uloženie sankcie. stanovuje, že najneskôr možno vyrubiť úrok z omeškania pri riadne neodvedenom preddavku na dani z príjmov zo závislej činnosti do lehoty na podanie daňového priznania. Posledným dňom lehoty, za ktorý mohol byť vyrubený úrok z omeškania pri preddavkoch vybratých v roku 2015 bol 31.marec roku 2016 (uvedeného je zrejmé z gramatického a doslovného výkladu slovného spojenia najneskôr do lehoty). V rozhodnutiach týkajúcich sa preddavkov vybratých za júl až november 2015 správca dane určil počet dní omeškania žalobcu ku dňu skutočného zaplatenia preddavku a to aj keď tento deň pripadal na neskorší deň ako je posledný deň maximálnej lehoty pre vyrubenie úroku z omeškania. Vyššie uvedené zodpovedá tomu, keď je sankcia uložená mimo zákonnom povolený rozsah. Uvedeným porušil žalobca (správne „správca dane“) ustanovenia Daňového poriadku v neprospech žalobcu a preto sú predmetné rozhodnutia ako celok nezákonné.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobám

35. Žalovaný sa k žalobám vyjadril písomným podaním zo dňa 12.07.2019, pričom navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť a zotrval na skutkových a právnych dôvodoch svojich rozhodnutí.

36. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že výrok rozhodnutia mal obsahovať ním uvedené náležitosti, a to z dôvodu samotného znenia dotknutých ustanovení Daňového poriadku. Správca dane vo výroku svojho rozhodnutia uviedol všetky vyššie uvedené náležitosti. Z výroku je zrejmé, že rozhodoval podľa § 156 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku. Správca dane presným odcitovaním vyššie uvedeného ustanovenia zákona vo výroku rozhodnutia jasne poukázal na skutočnosť, v akej veci sa rozhodovalo, ako aj na konkrétny dôvod takéhoto rozhodnutia vo veci. Správca dane nekonal v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ako to tvrdí žalobca.

37. Žalovaný uviedol, že žalobcom namietané náležitosti v rozhodnutí správcu dane nechýbajú, tvoria obsah odôvodňujúcej časti rozhodnutia. Z odôvodnenia jasne vyplýva, že podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania bola neodvedená suma zrazených preddavkov na daň za jednotlivé mesiace roka 2015. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí taktiež vyplýva, že úrok z omeškania bol počítaný z dlžnej sumy do dňa jej úhrady. Tento výpočet úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 156 ods. 5 Daňového poriadku. Z toho dôvodu žalobcom požadovaný výpočet úroku do dňa vykonania ročného zúčtovania (alternatívna možnosť výpočtu), ako aj poukazovanie na termín vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo na podanie daňového priznania je v danom prípade irelevantné.

38. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalším názorom žalobcu, že správca mal vyrubiť iba jeden úrok z omeškania za oneskorené odvedenie preddavkov na príslušné zdaňovacie obdobie, a to ten, ktorý je za príslušné mesiace kalendárneho roka najvyšší (§ 155a ods. 1 Daňového poriadku). Vybratie a odvedenie preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti sa posudzuje individuálne, za každý kalendárny mesiac

zvlášť, čo znamená, že rozhodovanie o porušení povinnosti platiteľa dane v jednotlivých kalendárnych mesiacoch je potrebné považovať za samostatné daňové konanie, a nemožno hovoriť o súbehu konaní, v ktorom by sa mohlo rozhodnúť len jedným rozhodnutím. Iba jedno rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania neprichádza do úvahy ani podľa ustanovenia § 155a Daňového poriadku, pretože inštitút úhrnnej pokuty nie je možné aplikovať na úroky z omeškania. Vyplýva to zo samotného znenia § 155a ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého sa úhrnná pokuta uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu. Úrok z omeškania sa totiž nepovažuje za správny delikt (nie je na zozname správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 Daňového poriadku), ani za pokutu (§ 155 ods. 1 citovaného zákona), pri ktorých uplatnenie § 155a Daňového poriadku. prichádza do úvahy. Z týchto dôvodov žalobcom predložený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. , ktorý sa týka práve úhrnnej pokuty (nie úroku z omeškania), je právne irelevantný v pomere k tomuto prípadu.

39. Žalovaný tiež považuje za irelevantné žalobcom uvádzané skutočnosti, že vykonával svoju činnosť ako vzdelávacia inštitúcia - základná škola, pričom vykázal hospodársku stratu, a že nevykazuje nedoplatky na spravovaných daniach, pretože tieto nemajú žiadny relevantný vplyv na správnosť a zákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania postupoval v súlade s platnými daňovými zákonmi. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že správca dane nesporne preukázal, že platiteľ dane si nesplnil povinnosť podľa v znení neskorších predpisov a neodviedol preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty. Správca dane bol preto povinný postupovať v zmysle a Daňového poriadku a vyrubiť platiteľovi dane úrok z omeškania.

40. Čo sa týka správnosti procesného postupu správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania, ako aj správnosti výpočtu jeho výšky, žalovaný žiadne nedostatky nezistil. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť postupu správcu dane pri vyrubení úroku a viedli by tak k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o vyrubení úroku. Žalovaný poukázal na SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani prvostupňový orgán, a ani druhostupňový orgán nemôžu vykladať a aplikovať zákonné ustanovenia Daňového poriadku tak, ako to namieta žalobca. Orgány verejnej správy sú prísne determinované zákonom a konajú v jeho medziach. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žaloby v celom rozsahu zamietnuť.

41. Žalobca bol výzvou zo dňa 09.08.2019 vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, pričom svoje právo vyjadriť sa nevyužil.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

42. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

44. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

45. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

46. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Podľa , predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

48. V danom prípade požiadal žalobca o nariadenie pojednávania. Správny súd uznesením č. k. -136 zo dňa 15. apríla 2020 vyzval žalobcu a žalovaného, aby v lehote 30 dní sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na vyhlásenie mimoriadnej situácie pre územie Slovenskej republiky uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020, s platnosťou od 13. marca 2020 na predchádzanie vzniku a šírenia prenosného ochorenia COVID-19, metodického usmernenia Úradu vlády Slovenskej republiky k „home office“, opatrenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 16.03.2020 a o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Žalobca písomným podaním zo dňa 07.05.2020 a žalovaný písomným podaním zo dňa 15.05.2020 vyjadrili súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.05.2020 v súlade s ustanovením .

49. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania ani verejnosť, správny súd podľa druhá veta vyhlásil rozhodnutie vyvesením skrátenej formy písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 27.05.2020.

50. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloby žalobcu nie sú dôvodné. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobami napadnutých rozhodnutiach dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

51. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom boli rozhodnutia žalovaného č. 102378957/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379248/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379338/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379451/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379524/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379593/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379637/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379661/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379690/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379712/2018 zo dňa 27.11.2018; č. 102379722/2018 zo dňa 27.11.2018.

52. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Prešov ako správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku vyrubil žalobcovi za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti úrok z omeškania v stanovenej lehote a v stanovenej výške rozhodnutím č. 101566909/2018 zo dňa 13.8.2018 za mesiac január 2015 v sume 383,50 Eura; za mesiac február 2015 rozhodnutím č. 101542455/2018 zo dňa 9.8.2018 v sume 86,70 Eura; za mesiac marec 2015 rozhodnutím č. 101566431/2018 zo dňa 13.8.2018 v sume 304,40 Eur; za mesiac apríl 2015 rozhodnutím č. 1015422093/2018 zo dňa 9.8.2018 v sume 368,80 Eura; za mesiac máj 2015 rozhodnutím č. 10155278/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 333,70 Eura; za mesiac jún 2015 rozhodnutím č. 101552214/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 400,30 Eura; za mesiac júl 2015 rozhodnutím č. 101551598/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 294,40 Eura; za mesiac august 2015 rozhodnutím č. 101551536/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 244,50 Eura; za mesiac september 2015 rozhodnutím č. 1015511363/2018 zo dňa 10.8.2018 v sume 241,30 Eura; za mesiac október 2015 rozhodnutím č. 101543346/2018 zo dňa 9.8.2018, úrok z omeškania v sume 204,30 Eura; za mesiac november 2015, rozhodnutím č. 1015542814/2018 zo dňa 9.8.2018 v sume 197,20 Eura z dôvodu, že žalobca ako platiteľ dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti bol povinný na základe podaného prehľadu za každý

jednotlivý kalendárny mesiac 2015 odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu. Žalobca nezaplatil preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti za každý jednotlivý kalendárny mesiac 2015 v lehote splatnosti, ale správcovi dane poukazoval čiastkové úhrady.

53. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami zo dňa 27.11.2018 č. 102378957/2018, č. 102379248/2018, č. 102379338/2018, č. 103379451/2018, č. 102379524/2018, č. 102379593/2018, č. 102379637/2018, č. 102379661/2018, č. 102379690/2018, č. 102379712/2018, č. 102379722/2018 potvrdil citované rozhodnutia správcu dane.

54. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-563> možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

56. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

57. Podľa § 63 ods. 5) Daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

58. Podľa § 156 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane vybraný preddavok na daň.

59. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

60. Podľa § 156 ods. 5 Daňového poriadku ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.

61. V posudzovanom prípadne je medzi účastníkmi konania sporný výklad ustanovenia Daňového poriadku, teda zmysel, účel a povaha úrokov z omeškania, ktoré žalobca považuje za správny delikt a je toho názoru, že aj na inštitút úrokov s omeškania je potrebné aplikovať per analogiam o priestupkoch v súlade s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva.

62. Definície správneho deliktu upravuje v ustanovení , podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa , . lehote určenej správcom dane vo výzve podľa , nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote, d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcom dane, e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov, h) zapríčiní svojím konaním podľa určenie dane podľa pomôcok, uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje 1. zvýšenie dane 2. zníženie nadmerného odpočtu 3. zníženie uplateného vrátenia dane alebo 4. zníženie uplateného nároku podľa osobitného predpisu, j) nesplní niektoré z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písm. a) až i).

63. Z vyššie uvedeného ustanovenia Daňového poriadku je nesporné, že neodvedenie preddavkov na daň zo závislej činnosti včas a v správnej výške a tým aj úrok z omeškania za nesplnenie tejto povinnosti sa nepovažuje za správny delikt.

64. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 26.10.2011, č. k. -68, ktorý sa zaoberal otázkou penále. Najvyšší správny súd však k svojej judikatúre vyjadril jednoznačný záver, že penále nemožno chápať ako sankciu za správny delikt, teda pri jeho stanovení nie je možné aplikovať zásady trestného práva hmotného. V rozsudku zo dňa 28.03.2014 č. k. -36, č. 3052/2014 Zb. NSS sa Najvyšší správny súd zaoberal otázkou charakteru vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobia roku 2004. Žalobca sa vo veci domáhal aplikácie neskoršej priaznivejšej úpravy s poukazom na článok 40 ods. 6 listiny. Piaty senát túto argumentáciu odmietol s tým, že sporné vyrubenie je stále daňou, nie trestom. Senát nad rámec uviedol, že daňové zákony, konkrétne obsahuje celú radu sankčných ustanovení napr. penále, úrok z omeškania, či pokuta. Akékoľvek tieto ustanovenia vo svojej podstate postihujú daňový subjekt nad rámec jeho zákonnej daňovej povinnosti, t. j. nad rámec výšky dane, ktorú bol povinný v súlade s hmotnoprávnymi predpismi do verejného rozpočtu odviesť, a ukladajú mu zaplatiť v dôsledku v jednotlivých porušení daňových zákonov fakticky viac, nemožno takto zákonom konštruovanú povinnosť považovať za sankciu v zmysle správneho trestania, ale ide o príslušenstvo dane, ktoré podlieha rovnakému daňovému režimu ako samotná daň.

65. Najvyšší správny súd Českej republiky v uznesení č. k. -57 zo dňa 24. októbra 2015 v bode 65 odôvodnenia konštatoval, že právna náuka v oblasti správneho trestania rozlišuje medzi priestupkami, disciplinárnymi deliktami, poriadkovými deliktami a správnymi deliktami fyzických a právnických osôb podnikateľov ((správne delikty v užšom slova zmysle), porovnaj napríklad Hendrych D., správne právo. Všeobecná časť. 7. vydanie. Praha: C. H. Beck 2009 strana 454). Vedľa týchto kategórií sa do oblasti správneho trestania v najširšom zmysle riadia aj tzv. platobné delikty. V nich môžu byť ďalej rozlišované delikty na úseku platenia dane a delikty pri správe daní všeobecne. K platobným deliktom je radená celá skupina rôznych zodpovednostných inštitútov upravených predpismi daňového a finančného práva, medzi inými tiež penále (§ 251 Daňového poriadku). Platobné delikty sa v rade ohľadov odlišujú od kategórie iných správnych deliktov, preto na ne nemožno paušálne aplikovať zásady, ktoré vzhľadom k chýbajúcej kodifikácii správneho trestania dôvodili správne súdy a Ústavný súd predovšetkým pomocou analógie z oblasti trestného práva hmotného (napríklad rozsudky Najvyššieho správneho súdu zo dňa 22.02.2005, č. j. -44, č. 832/2006 Sb. NSS, alebo

zo dňa 31.05.2007, č. j. -135, č. 1338/2007 Sb. NSS). Najvyšší správny súd konštatoval, že povaha konkrétneho platobného deliktu nemusí umožňovať zohľadnenie niektorej zo zásad pre oblasť správnych deliktov. Tak tomu je rovnako v prípade platobných deliktov, kde zákonná konštrukcia predpokladá (automatické) uvalenie sankcie za porušenie konkrétnej povinnosti daňového subjektu na úseku správy daní. Správca dane tu nemá žiadnu diskrepciu pri aplikácii ustanovení upravujúceho takúto sankciu, ako práve u penále podľa § 37b zákona o správe daní a poplatkov, respektíve § 251 Daňového poriadku. V takomto prípade z povahy veci vyplýva, že nemožno aplikovať obvykle kritéria pre trestanie ako je povaha závažnosť činu, pomery delikventa či možnosť jeho nápravy, ako bolo judikatúrou určenou pre oblasť priestupkov a iných správnych deliktov. K tomu záveru napokon Najvyšší správny súd dospel už vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. . Naopak aj na platobné delikty, ktoré spĺňajú zhora predostrené požiadavky vyplývajúce predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, čo je práve prípad penále v zmysle právnej úpravy účinnej od 01.01.2007, je nutné základné štandardy trestania vyplývajúce z dohovoru a listiny dôsledne aplikovať. Rozšírený senát však poznamenal, že tieto garancie sa nevzťahujú ani na úrok z omeškania, ani na samotnú vyrubenú či nedovyrubenú daň, ak korešpondujú svojím podstatným účelom.

66. Z rozhodovacej praxe správny súd dospel k záveru, že úrok z omeškania nie je možné chápať ako sankciu za správny delikt, a teda pri jeho určení nie je možné aplikovať zásady trestného práva hmotného. Úrok z omeškania predstavuje ekonomickú náhradu za nedoplatky peňažných prostriedkov na daniach, ktoré musia verejné rozpočty získavať z iných zdrojov. Jedná sa v podstate o cenu finančných prostriedkov v čase, ktorá je daná úrokovou mierou. Správny súd uvádza, že aj z materiálnej stránky konania pri určení úroku z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku tak vyplýva, že toto ustanovenie neupravuje správny delikt, na ktoré majú byť aplikované všeobecné zásady trestného práva.

67. Hlavným kritériom pre kvalifikáciu úroku z omeškania je jeho materiálna povaha a faktický, nikdy iba deklarovaný účel. Tiež je nutné reflektovať aj zmeny právnej úpravy, ktoré môžu dať starým pojmom nový obsah. V širšom slova zmysle je totiž sankciou v zmysle konštrukcie právnych pravidiel akýkoľvek negatívny následok spojený s porušením primárnej povinnosti perfektnej právnej normy: „ tradične sa za skladobné prvky právne normy považujú hypotéza, t. j. podmieňujúca skutková čas, dispozícia, t. j. normatívna časť, ktorá vyjadruje, čo má byť, ak nastane hypotéza, a sankcia, t. j. ďalšia normatívna časť, ktorá vyjadruje, čo má byť, ak nastane hypotéza, a nebude splnená dispozícia “ (Knapp, V.: teória práva, prvé vydanie Praha: C. H. Beck 1995 strana 155). Pri výklade finančných inštitútov bez materiálneho posúdenia ich povahy a účelu by tak mohol byť považovaný za trestnú sankciu úrok z omeškania, hoci jeho ekonomický účel nemá zjavne povahu trestu (pokiaľ však nie je jeho výška premrštená) (názor Najvyššieho správneho súdu v rozsudku č. k. -57 zo dňa 24. októbra 2015). Správny súd sa zaoberal tiež povahou porušenia práva, za ktoré je úrok z omeškania vyrubený ( ). Jeho vyrubenie nepodlieha správnemu uváženiu správcu dane, ale vyrubenie úroku z omeškania správcom dane podľa Daňového poriadku je automatické v nadväznosti na zistenie skutočnosti v ňom uvedených v . Z hľadiska osobného rozsahu sa môže uplatniť prakticky u všetkých daňových subjektov, teda u širokého okruhu osôb. Súd skúmal možné funkcie úroku z omeškania. Percentná sadzba úroku z omeškania by sa mala odvíjať od úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, plynutím času jeho celková výška narastá. Spôsob vymedzenia tak reflektuje jeho aktuálnu „cenu peňazí“ pri neskoršej platbe, tiež dĺžku omeškania. Tieto parametre úroku z omeškania by mali by zachované, aby sa nestratil jeho základný ekonomický zmysel. Inak povedané aj úrok z omeškania by v prípade premrštenej výšky mohol mať charakter sankcie. Úrok z omeškania vzniká v každom prípade z omeškanej platby. Vychádzajúc z uvedeného Správny súd konštatuje, že funkciou z úroky z omeškania je paušalizovaná náhrada eventuálnej ujmy za nezaplatenie dane riadne a včas. Ak nebola daň zaplatená riadne a včas, je ekonomická ujma vzniknutá takto verejným rozpočtom plne kompenzovaná úrokom z omeškania. Vzhľadom na uvedené nie je možné úrok z omeškania chápať ako „trestnú“ sankciu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že úrok z omeškania podľa Daňového poriadku je správnou sankciou aj vzhľadom na jeho systematické zaradenie ku sankciám spoločne s pokutou v rámci piatej časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinnosti“, je potrebné zamerať sa na účel úroku z omeškania ako ekonomickú náhradu za nedoplatky peňažných prostriedkov na daniach. Aj keď sú teda úroky v omeškania v zmysle Daňového poriadku inštitútom daňového práva, je treba uzavrieť, že sa nejedná o trest. Argument systematiky právneho poriadku, respektíve jeho členenie nemôže obstáť. Inštitút úrokov z omeškania sleduje osud dane.

68. K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí správcu dane, ktorou spochybňoval, že výrok prvostupňových správcu dane neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pretože výrok neobsahuje skutkové okolnosti konania žalobcu, časové rozpätie trvania omeškania, za ktoré bol úrok vyrubený, a taktiež vo výroku rozhodnutia chýba vlastná suma, z ktorej bol úrok z omeškania vypočítaný, správny súd uvádza, že náležitosti rozhodnutia správcu dane, ale aj žalovaného musia zodpovedať ustanoveniu § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Zo znenia § 63 ods. 3 písm. d/ tohto zákona vyplýva, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Porovnávajúc žalobou napadnuté rozhodnutia, resp. rozhodnutia správcu dane s vyššie uvedenou požiadavkou správny súd konštatuje, že tieto rozhodnutia zákonom stanovené náležitosti spĺňajú. Správca dane vo výrokoch prvostupňových rozhodnutí uviedol všetky vyššie uvedené náležitosti, z výrokov je zrejmé, že rozhodoval podľa § 156 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku. Z výrokov rozhodnutí vyplýva v akej veci sa rozhodovalo a rovnako je zrejmé, že správca dane úrok z omeškania vyrubil za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za každý jednotlivý kalendárny mesiac zdaňovacieho obdobia 2015. Uvedená námietka žalobcu preto nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

69. Správny súd zastáva názor, že žalobcom namietané náležitosti v rozhodnutiach správcu dane nechýbajú, keďže správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zaujali právny názor k zásadným skutočnostiam, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania, svoje závery príslušnými zákonnými ustanoveniami odôvodnili a postup pri určení výšky úroku z omeškania náležite opísali. Z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania bola neodvedená čiastka zrazených preddavkov na daň za jednotlivé kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia 2015, rovnako je zrejmé ako bol vypočítaný úrok z omeškania, z akej dlžnej sumy správca dane špecifikoval deň jej úhrady, špecifikoval počet dní omeškania s úhradou, špecifikoval dlžnú sumu do dňa jej úhrady za presný počet dní omeškania.

70. Pokiaľ mal žalobca na mysli nedôslednosť správcu dane a žalovaného vo vzťahu k výpočtu úroku z omeškania, správny súd uvádza, že postup správcu dane je v súlade s ustanovením Daňového poriadku, pretože správca dane počítal úrok do dňa uskutočnenia jednotlivých platieb. Podľa preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

71. Podľa zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

72. Správny súd má za to, že správca dane nesporne preukázal, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa a neodviedol preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa ods. 5 najneskôr do 5 dní po dni výplaty, preto bol správca dane povinný postupovať v zmysle ustanovenia , Daňového poriadku a vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania. Správny súd pokiaľ ide o správnosť procesného postupu správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania, ako aj správnosti výpočtu jeho výšky, žiadne nedostatky nezistil. Z uvedeného dôvodu žalobcom požadovaný výpočet úroku do dňa vykonania ročného zúčtovania, ako aj poukazovanie na termín vykonania ročného zúčtovania na daň alebo na podanie Daňového priznania, správny súd vyhodnotil ako neopodstatnené.

73. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na charakter a povahu úroku z omeškania, nie je možné uplatňovať všeobecné trestné zásady, nakoľko v uvedenom prípade nie je možné dospieť k záveru, že ide o pokračovací trestný čin, resp. pokračovací delikt a teda žalobcovi mala vzniknúť len jedna sankčná zodpovednosť za takéto konanie. Je teda nedôvodná námietka žalobcu, že v súlade so zásadami trestného konania a zásad ukladania trestov vo vzťahu k pokračovacím deliktom by mal byť žalobcovi vyrubený len jeden úrok z omeškania ako samostatný

trest pripadajúci na tú platbu za mesiac, pre ktorý by sa jednalo o sankciu nie najprísnejšiu. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že v jeho prípade sa jedná o situáciu, kedy sa dopustil pokračovacieho správneho deliktu. Z uvedených dôvodov je rovnako nedôvodná námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia neobsahuje konkrétne skutkové okolnosti konania daňového subjektu, časové rozpätie trvania omeškania, za ktoré je úrok z omeškania vyrubený, vlastná suma, z ktorej bol úrok z omeškania vypočítaný - vzhľadom na sankčnú povahu rozhodnutí o uložení úroku z omeškania, s poukazom žalobcu per analogiam na ust. . Správny súd uvádza, že správca dane musel postupovať podľa , Daňového poriadku a úrok z omeškania žalobcovi vyrubiť.

74. Rovnako tak k návrhu žalobcu uplatniť sankčnú moderáciu podľa , z dôvodu že žalobca má za to, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, správny súd poukazuje na svoj vyššie uvedený záver, že vzhľadom na charakter a povahu úroku z omeškania, nie je možné uplatňovať všeobecné trestné zásady a teda uvedenému návrhu správny súd nemôže vyhovieť.

75. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočností správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, ich závery sú dostatočne presvedčivé a preto je možné tieto rozhodnutia považovať za skutkovo podložené a súladné so zákonom. Skutočnosti, ktorými žalobca v správnej žalobe spochybňuje predmetné napadnuté rozhodnutia neboli správnym súdom zistené.

76. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa a neuviedol preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa ods. 5 najneskôr do 5 dní po dni výplaty.

77. Vzhľadom na uvedené súd žaloby ako nedôvodné podľa zamietol.

78. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a nasl. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

79. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Prešove v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa S.s.p.