Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-103-2019.pdf
PDF · 83.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX P., zast.: JUDr. Vladimír Mikuš, advokát so sídlom V. P. Tótha 17, 960 01 Zvolen proti žalovanej: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., J. L. XXXX/X, t.č. bytom D. U. XX, S., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, s.r.o. so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 40.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/121/2015-201 zo dňa 19. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 40.000 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal ich náhradu v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 567 OZ ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, v ktorej žalobkyňa uviedla, že dňa 03.12.2012 uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovanou, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 40.000 eur na dobu troch mesiacov teda do 01.03.2013. Žalovaná pôžičku prevzala, čo potvrdila v bode 1 zmluvy a svojím podpisom na zmluve, pričom v dohodnutej dobe pôžičku nevrátila, čím sa dňom 04.03.2013 dostala do omeškania a jej vznikol nárok na úrok z omeškania dlžnej sumy vo výške 5,75% ročne. Po prejednaní veci súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázať nielen uzavretie zmluvy o pôžičke čo do dátumu, ale najmä odovzdanie predmetu pôžičky t.j. kedy skutočne peniaze žalovanej odovzdala. V tejto súvislosti poukázal na rozpor žalobkyne v jej výpovediach zo dňa 06.05.2016 a zo dňa 13.06.2018, kde rozdielne uviedla, kedy v skutočnosti došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu predmetu pôžičky, keď najskôr tvrdila, že so žalovanou boli dohodnuté, že jej odovzdá peniaze dňa 30.11.2012, avšak vtedy nedošlo k overeniu podpisu, ktorý bol overený dňa 03.12.2012 a v tento deň jej peniaze žalobkyňa odovzdala. Neskôr však vo svojej výpovedi zo dňa 13.06.2018 žalobkyňa uviedla, že zmluvu o pôžičke uzatvorili so žalovanou dňa 30.11.2012 a peniaze jej odovzdala v ten istý deň. K uzatvoreniu zmluvy došlo v piatok, kedy už notári mali zatvorené a žalovaná išla dať overiť podpisy v pondelok 03.12.2012, ale už vlastne vtedy peniaze mala. Konštatoval, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, ale ani to, či v skutočnosti k tomu došlo. Nepreukázala to ani svedeckými výpoveďami svedkov T. Q., L. Q., L. B. a L. L., ktorí boli vo veci vypočutí, avšak vedomosť o pôžičke žalobkyne žalovanej mali iba sprostredkovane od žalobkyne, takže vypovedali to, čo od nej vedeli. Pretože žalobkyňa, neuniesla dôkazné bremeno, či a kedy odovzdala predmet pôžičky a teda, či k reálnemu odovzdaniu sumy 40.000 eur došlo pri podpise zmluvy o pôžičke, pričom k zmluve o pôžičke
nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky žalovanej a zároveň nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností, kedy táto zmluva bola podpísaná vzhľadom na rozpor tvrdení žalobkyne a žalovanej súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že zaviaže žalovanú na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonané dôkazy tak jednotlivo a najmä v ich vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Podľa názoru žalobkyne dátum, kedy notár podpis žalovanej na zmluve o pôžičke overil, teda v skutočnosti nemôže byť dňom, kedy šlo k uzavretiu, pretože týmto dňom tak, ako uviedla žalobkyne je deň 30.11.2012, kedy túto zmluvu aj vlastnoručne podpísala, čo je možné považovať za logické. Takýto postup na notárskych úradoch na celom Slovensku je úplne obvyklý a žalovaná nemôže tento vo svoj prospech zneužiť. Napriek tomu účelové tvrdenie žalovanej o tom, že táto zmluva o pôžičke bola uzavretá až 3.12.2012 ešte nevyvracia, že k reálnemu plneniu podľa predmetnej zmluvy o pôžičke došlo tak, ako to má na mysli ust. § 657 Obč. zák., t. j. keď svojím podpisom potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 40.000,- eur, s povinnosťou túto vrátiť do 1.3.2013. Podľa názoru žalobkyne, v tomto konaní bolo sporné len to, či túto pôžičku od nej žalovaná prevzala dňa 30.11.2012 alebo 3.12.2012, pretože jej prevzatie tak, ako uviedla žalobkyňa potvrdzuje žalovaná vlastnoručným podpisom, čo tiež v podstate potvrdzujú všetci vypočutí svedkovia, ako aj dôkaz o výbere tejto hotovosti dňa 26.11.2012, t.j. bezprostredne pred jej odovzdaním žalovanej dňa 30.11.2012. Napriek existenčnej odkázanosti na žalovanú a svoju minulosť aj svedok U. v podstate uviedol, že o tejto pôžičke vedomosť mal. Na dokreslenie osoby tohto svedka žalobkyňa uviedla, že v minulosti bol viackrát stíhaný za majetkovú trestnú činnosť, za ktorú bol aj odsúdený, a preto obsah niektorých častí jeho výpovede možno dôvodne spochybňovať. Naviac je nepochybné, že žalovaná to pod ťarchou okolností aj sama priznala, že v tejto dobe nakupovala nehnuteľnosti za 83.000,- eur, avšak už nebola schopná ďalej uviesť z akých zdrojov konkrétne mali tieto finančné prostriedky pochádzať, resp. nebola schopná takéto dôkazy pod ťarchou dôkaznej situácie súdu predložiť. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná uviedla, že si peniaze nepožičala a nikdy žalovanú ani inú sumu neprevzala. Týmto tvrdeniam svedčí pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré je jednoznačne v prospech žalovanej. Podľa jej názoru základná podmienka pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke nie je doposiaľ preukázaná. Bránila sa tým, že žalobkyňa mala dostatok času, aby preukázala svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Žiadala zohľadniť, že dôvody odvolania žalovanej sú podľa obsahu skôr zamerané na osobné útoky voči žalovanej a svedkom, čo naznačuje, že ďalšie konanie a dokazovania už neprinesie nič také, čo by mohlo zmeniť rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správny potvrdiť. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. V tejto veci ide už v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keďže prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14. októbra 2016 č.k. 6C/121/2015-149 odvolací zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to uznesením zo dňa 31.01.2018 č.k. 7Co/758/2016-182. Ako už odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 31.01.2018 č.k. 7Co/758/2016-182 konštatoval, predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci je plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 11. 2012 (č.l. 3- 4 spisu), na základe ktorej sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala požičať žalovanej ako dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 40.000,- eura s tým, že peňažnú samu predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy a dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I. tejto zmluvy. V zmysle čl. II. ods. 2. predmetnej zmluvy sa žalovaná zaviazala požičanú sumu vrátiť po uplynutí 3 mesiacov teda v lehote do 01. 03. 2013. Pre posúdenie predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 11. 2012 ako rozhodujúceho dôkazu bolo podstatné zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetnej pôžičky vo výške 40.000,- euro žalovanej
pri podpise zmluvy tak, ako je to uvedené v písomnej zmluve bod II. 1.. Ako už bolo vyššie uvedené, k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že žalovaná vlastnoručne podpísala písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 30.11.2012 pred zamestnancom povereným notárom JUDr. Máriou Vatrskovou v Topoľčanoch dňa 3.12.2012 o čom svedčí Osvedčenie o pravosti podpisu (č.l. 5 spisu). To znamená, že žalovaná nemohla podpísať túto zmluvu dňa 30.11.2012 . Taktiež bolo nesporne preukázané, že pri podpise tejto zmluvy dňa 3.12.2012 neboli žalovanej odovzdané žiadne finančné prostriedky, preto súd nemohol považovať za pravdivú skutočnosť uvedenú v bode II.1. zmluvy o pôžičke, podľa ktorej „ Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I. tejto zmluvy“. V prípade, ak by bola žalovaná podpísala písomnú zmluvu o pôžičke dňa 30.11.2012 tak, ako to tvrdila žalobkyňa, potom by na notárskom úrade nemohlo byť osvedčené, že listinu žalovaná podpísala vlastnoručne pred zamestnancom povereným notárom. V takom prípade, by mohol notár overiť iba uznanie už existujúceho podpisu na zmluve o pôžičke, čo by jednoznačne vyplývalo z textu osvedčenia o pravosti podpisu. Na základe týchto skutočností správne súd prvej inštancie vychádzal z toho záveru, že žalovaná preukázala, že pri podpise zmluvy jej žalobkyňa sumu 40 000,- euro neodovzdala, a preto dôkazná povinnosť, že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky dlžníkovi zaťažovala žalobkyňu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaná v konaní poprela odovzdanie predmetu pôžičky. Vo svojej výpovedi dňa 05.02.2016 uviedla, že žalobkyňa jej povedala, že nachystá zmluvy, ktoré jej dala v piatok a dohodli sa, že ich overené donesie. Tieto doniesla, avšak žalobkyňa jej povedala, že peniaze pre ňu nemá. Aj dňa 13.06.2018 žalovaná vo svojej výpovedi zhodne uviedla, že v piatok 30.11.2012 jej boli dané do rúk dve vyhotovenia zmluvy o pôžičke nikým nepodpísané a tieto jej odovzdala žalobkyňa poobede. V pondelok dňa 03.12.2012 išla do Topoľčian si dať overiť podpis, takže ako prvá zmluvu podpísala ona u notárky JUDr. Vatrskovej. Potom šla do P., ako boli dohodnuté so žalobkyňou, že ich má doniesť do jej kancelárie. Peniaze jej neboli odovzdané, pretože povedala, že ich nemá. Tieto tvrdenia žalovanej potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok U. F.. Napokon samotná žalobkyňa tvrdila, že predmet pôžičky odovzdala žalovanej dňa 30.11.2012 pri podpise zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov prijal správny záver, že žalobkyni sa skutočné odovzdanie predmetu pôžičky t.j. sumy 40.000 euro žalovanej nepodarilo preukázať, preto jej žalobe nebolo možné vyhovieť. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá pre svoj vznik vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, čo v konaní preukázané nebolo. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a nezaoberal sa ďalšími dôvodmi uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ktoré neboli spôsobilé zmeniť vyššie uvedené závery.
Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu voči žalobkyni v celom rozsahu . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).