Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-76-2017.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/76/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, I., E..Č.. A. XX, I., o zaplatenie 1 450,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 450,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 450,- eur od 13.08.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 450,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08.01.2015 až do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 04.10.2019, žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k žalobe.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s nasledovnými listinami: zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, oznámením veriteľa (žalobcu) o schválení úveru dlžníkovi, zmluvnými dojednaniami, výpisom z účtu o vyplatení peňažných prostriedkov, doručenkou k nemu, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Dňa 04.08.2014 písomnou žiadosťou žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uvádza, že požaduje úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach, mesačná splátka je 89,65 eur, celková čiastka 1 967,- eur, predpokladaná RPMN 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN 49,67 %, ďalej sa v žiadosti uvádza suma revolvingu 0,00 eur, celková čiastka revolvingu 0,00 eur, predpokladaná RPMN 0,00 %, ročná úroková sadzba revolvingu 0,00 %. Súčasne z oboch častí plynie, že platba dlžníka mala byť vo výške 89,65 eur. V žiadosti sa ďalej nachádzajú údaje o schválenom úvere, ktoré nevypĺňa dlžník, ktoré sa odlišujú od žiadosti odporcu v časti RPMN za úver 20,91 %. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1 450,- eur.
5. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný na úver nezaplatil žiadnu sumu.
6. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal žalovaný dohodnutým spôsobom vrátiť. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane spotrebiteľa
9. V konaní nebolo sporné, že žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXX, že žalovanému bola vyplatená zo strany žalobcu titulom úveru celkom suma 1 450,- eur. V konaní súd mal preukázané, že žalovaný nezaplatil na úver žiadnu sumu. Súd posúdil uzavretú zmluvu o úvere z hľadiska naplnenia zákonných náležitostí tejto zmluvy spôsobu jej uzatvárania, ale keďže žalobca sa v konaní domáhal výlučne istiny so zákonným úrokom, na základe zisteného a posúdeného stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná, a to v časti poskytnutého úveru 1 450,- eur, a tak žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Súd súčasne zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania s úrokom 5,00 % ročne zo sumy 1 450,- eur od 13.08.2017 do zaplatenia, keď v omeškaní so zaplatením celej sumy bol až dňa 13.08.2017, keď splatnosť poslednej splátky nastala až dňa 12.08.2017, pričom zo strany žalobcu preukázané, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre to, aby mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného dlhu výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 % (od 16.03.2016). Žalobca tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% (5% + 0,00%) ročne z dlžnej sumy 1 450,- eur odo dňa 13.08.2017, odkedy bol žalobca v omeškaní s celou sumou z poskytnutého úveru a tak úrok z omeškania vo zvyšnej časti vo výroku II. rozsudku zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP vo výroku III. tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania v plnom rozsahu, keď neúspech žalobcu v časti príslušenstva bol nepatrný.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).