Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-100-2019.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zast. splnomocnencom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: Q. U., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, R., o 253,51 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 29. mája 2018 č. k. 9Csp/58/2018-79, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 9Csp/58/2018-79 súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 253,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 253,51 eur od 17.12.2016 do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.)
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2, § 297 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C. s. p.“), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (zákon č. 46/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 300 eur. V zmluve sa dohodli na úrokoch vo výške 22,38 % a na poplatku za garantovanú službu pevnou sumou 43,20 eur. Zmluva obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 46,06 % a sumu, ktorú má žalovaná vrátiť vo výške 430,50 eur. Úver sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach po 6,73 eur s tým, že poslednú splátku zaplatí vo výške 6,43 eur. Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 9.10.2013 sa žalovaná a právny predchodca žalobcu dohodli na odmene celkovej výške 154,50 eur, ktorá odmena bola rozpočítaná na 60 splátok a to 59 týždenných vo výške 2,57 eur a jedna splátka vo výške 2,87 eur. Žalovaná uhradila celkom sumu 46,49 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky ku dňu 16.12.2016, hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkom 253,51 eur, z ktorej sumy žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo 46,49 eur, preto si nárokuje istinu vo výške 253,51 eur. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú úverovú zmluvu nielen podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov a zistil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, absentuje správne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Suma 403,50 eur nie je konečná s poukazom na uzatvorenú ďalšiu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zmluva je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.10.2013, kde je uvedená odmena, ktorú sa zaviazala žalovaná uhradiť vo výške 154,50 eur. Takto celková čiastka, ktorú by musela spotrebiteľka zaplatiť v skutočnosti nie je suma 403,50 eur, ale suma 558 eur (403,50 + 154,50 eur). Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmluve uvedenú sumu 403,50 eur považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit zákona. V zmluve o úvere tiež absentuje údaj požadovaný zákonom v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška týždenných splátok. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška celkovej týždennej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov, takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení pohľadávok, súd prvej inštancie mal za to, že táto zmluva bola len umelo vytvorená právnym predchodcom žalobcu ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože predstavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok. Túto zmluvu súd vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ mal platiť za túto službu sumu vyššiu ako polovicu z poskytnutého úveru. Žalobca takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby, hoci v podstate spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úroku. Ak by skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tak by mala byť rovnaká a je nelogické, aby mala závisieť od výšky úveru. S poukazom na § 39 Obč. zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a vzhľadom na to, že plnila účel úroku takáto „odmena za služby“ a keďže súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú, bez poplatkov, nakoľko nespĺňa zákonom dané náležitosti aj takáto zmluva o zabezpečenie splátok úveru je neplatná. Vzhľadom na to, že ide o úver bez úrokov a bez poplatkov, žalovaná je povinná vrátiť iba skutočné poskytnuté finančné prostriedky a to sumu 253,51 eur, na ktorú sumu bola zaviazaná spolu s príslušenstvom.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., keď žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd uznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá tvrdí, že svoj dlh splatila. Spolu zaplatila v týždenných splátkach sumu 308 eur. Poslednou splátkou v sume 292 eur všetko doplatila, spolu žalobcovi zaplatila sumu 600 eur. Všetky splátky platila do rúk obchodného zástupcu.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril. Poukazuje na to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť a odvolanie žalovanej odmietnuť.
7. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu opätovne zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní a to, že úver riadne splatila.
8. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
10. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9Csp/58/2018 je žaloba o zaplatenie 253,51 eur a príslušenstva titulom nároku žalobcu na vrátenie nesplateného úveru s príslušenstvom poskytnutého žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569983101 zo dňa 9.10.2013. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 253,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 253,51 eur od 17.10.2016 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a príslušenstvo.
11. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
12. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, i keď z iného dôvodu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
13. Žalovaná vo svojom odvolaní (rovnako ako v replike a tiež v odpore proti platobnému rozkazu č. k. 9Up/483/2017) poukazuje na to, že svoj dlh riadne splatila. Toto tvrdenie však nijakým spôsobom nepreukázala, v prvoinštančnom konaní nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie riadneho splnenia dlhu, neučinila tak ani v odvolacom konaní.
14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
15. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
17. Vzhľadom na to, že žalovaná okrem všeobecného tvrdenia o tom, že svoj dlh riadne splnila svoje tvrdenia nepreukázala (t. j. nepredložila žiadne listiny preukazujúce uhrádzanie splátok tak, ako tvrdila v odvolaní a tiež v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu), nebolo možné (aj vzhľadom na absenciu odvolania zo strany žalobcu) preskúmavať skutkové a právne závery napadnutého rozsudku a dospieť k inému záveru, než súd prvej inštancie.
18. Žalobca bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C. s. p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 C. s. p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).