Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-193-2019.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/193/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne maloletej K. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., T. č. XXX, zastúpenej Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., T. č. XXX, otcom ako zákonným zástupcom a Z. F., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., T. č. XXX, matkou ako zákonnou zástupkyňou, obidvaja rodičia zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP č. 1/A, proti žalovaným: 1/ EUROAGRO Bušince s.r.o., IČO: 36628671, so sídlom v Bušinciach, Železničná č. 1, a 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., T. č. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová č. 1, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/29/2018-123 zo dňa 17.10.2019, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaných.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 14.08.2015 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v podiele XX/XXX, registra „E“ v X. S. v k.ú. T., parc. č. XXXX/ XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX mX a parc. č. XXXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, ktoré sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách je neplatná (prvý výrok) a žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č.k. 7P/125/2018-68 zo dňa 17.09.2018 schválil za maloletú žalobkyňu právny úkon urobený jej rodičmi ako zákonnými zástupcami, a to podanie žaloby v prejednávanom spore, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2018; na základe zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 5 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách vzniklo Pozemkové spoločenstvo N., so sídlom S., T. č. XXX; z prehľadu vlastníkov pozemkového spoločenstva vyplýva, že vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sú žalobkyňa, ako aj žalovaný 2/; dňa 14.08.2015 uzavrel žalovaný
2/ ako predávajúci so žalovaným 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou odpredal kupujúcemu do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec S., k.ú. T., evidované na LV č. XXX v XX/XXX pod C. a v X/XX pod L. parcely registra „G.“, parc. č. XXXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2 a parc. č. XXXX/ XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2; na základe predmetnej kúpnej zmluvy okresný úrad dňa 09.10.2015 pod zn. V XXXX/XXXX vydal rozhodnutie, ktorým na základe uvedenej kúpnej zmluvy povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobkyne dôvodná; s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. za osobitný predpis, z ktorého vyplýva prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti spornej zmluvy ako právnej skutočnosti považoval ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách; nakoľko žalovaný 2/ pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2015 o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu nedodržal postup podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a neponúkol ho ostatným spoluvlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti a to ani prostredníctvom výboru; nakoľko sporná kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a určil jej neplatnosť; súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia absolútnej neplatnosti z dôvodu porušenia ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách nakoľko prevod k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch, ktoré patria do spoločnej nehnuteľnosti, je zakázaný, súd mal za to, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka spoločnej nehnuteľnosti nemôže požadovať určenie právnej skutočnosti, a to neplatnosti zmluvy na základe porušenia tohto zákonného ustanovenia, súdu sa skôr javí, že by v tomto smere bola daná aktívna legitimácia pozemkového spoločenstva“; na základe uvedeného súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. v spojení s § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 30.10.2019 (č.l. 129-130 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v plnom rozsahu. Vyjadrili názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Argumentovali, že v zhode s ich prezentovaným názorom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie „sú naďalej toho názoru, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou v zmysle § 137 písm. d) C.s.p.; žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia právnej skutočnosti, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, a teda takýto návrh treba považovať za vadný; z tohto hľadiska mal súd žalobu odmietnuť v zmysle § 129 C.s.p. (...); ďalšou skutočnosťou je to, že napadnutá kúpna zmluva bola schválená Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor; príslušný okresný úrad má v kompetencií pri prevode podielu k nehnuteľnostiam zisťovať, či táto nehnuteľnosť nespadá do spoločnej nehnuteľnosti, ktorej prevod nie je možné vykonať; povinnosť okresného úradu takto konať vyplýva zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (...); žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. na určenie právnej skutočnosti (...); určenie existencie právnej skutočnosti odporuje zásade, že by súd mal určiť aktuálny právny stav; vzhľadom k tomu, že takáto žaloba o určenie právnej skutočnosti nevyplýva z hmotného práva, je potrebné ju považovať za neprípustnú; zo žaloby nie je zrejmé, čo chce žalobkyňa touto žalobou dosiahnuť a ako by sa zmenilo jej právne postavenie v prípade vydania rozsudku v zmysle žalobného petitu (...); ďalej žalobkyňa ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby samostatne, ale akúkoľvek žalobu v tomto smere by museli podať všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti v rámci nerozlučného spoločenstva, resp. samotné spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré má právnu subjektivitu; napriek napadnutému
rozsudku považujú označenú kúpnu zmluvu za platnú a účinnú, kde zdôrazňujú, že tento zákonný stav a možnosť prevodu vlastníckeho práva potvrdil aj samotný katastrálny úrad na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva; poukazujú na to, že v čase predaja označených nehnuteľností žiadny z vlastníkov neprejavil záujem o kúpu týchto podielov a skutočnosť, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, nebola v čase prevodu vlastníckeho podielu uvedená na liste vlastníctva; takýto záznam bol na liste vlastníctva zapísaný v roku 2016, t.j. po uzavretí a zavkladovaní kúpnej zmluvy“; na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Odvolanie žalovaných doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobkyne do vlastných rúk dňa 29.11.2019 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 138 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4.3 Odvolanie žalovaných je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Pri viazanosti odvolacími dôvodmi preskúmal odvolací súd predovšetkým právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v prejednávanom spore ohľadne prípustnosti žaloby žalobkyne v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2015); konanie v prejednávanom spore začalo dňa 23.07.2018 doručením žaloby na súd (§ 156 C.s.p.), t.j. v plnom rozsahu za účinnosti Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 (č.l. 41 spisu); právny úkon zaraďujeme medzi právne skutočnosti; podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu; v prejednávanom spore žalobkyňa netvrdila, že možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy ako právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu a takýto osobitný právny predpis nie je známy ani odvolaciemu súdu (iura novit curia); súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýmto osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, je ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 30.06.2018), podľa ktorého „na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2; ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe“; právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie však v tomto smere nie je správne, pretože predmetné ustanovenie nezakotvuje možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti prípadnej prevodnej zmluvy, pred uzavretím ktorej prevodca (člen pozemkového spoločenstva) uvedené ustanovenie nerešpektoval; podľa názoru odvolacieho súdu za ustanovenie, z ktorého pre účely
ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, možno považovať len také ustanovenie osobitného predpisu, z ktorého takáto možnosť výslovne (explicitne) vyplýva (napríklad ako v prípade ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); keďže v prejednávanom spore nešlo o určenie existencie alebo neexistencie práva (§ 137 písm. c/ C.s.p.), skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neprichádzalo do úvahy; na druhej strane bola žaloba žalobkyne dostatočne určitá a zrozumiteľná, aby o nej mohlo prebehnúť civilné sporové konanie (nebol potrebný postup podľa § 129 C.s.p.); súdna prax prijatá k právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 vo všeobecnosti pripúšťala podanie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu (ako právnej skutočnosti) za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ktorý výslovne pripúšťal len návrh „na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“, nepočítal však s určením právnej skutočnosti); Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ C.s.p.); aj keď v návestí ustanovenia § 137 C.s.p. ponechal zákonodarca „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom sporovom konaní, podľa odvolacieho súdu nie je dôvod pripustiť žalobu ohľadne nároku, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného sporu mohla žalobkyňa svoj nárok uplatniť žalobou na určenie existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 137 písm. c/ C.s.p. za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a súčasne za predpokladu danosti vecnej legitimácie strán v spore, pričom v konaní by súd ako predbežnú otázku posudzoval platnosť spornej kúpnej zmluvy); z hľadiska nedostatku vecnej legitimácie strán pre prípad určenia vlastníckeho práva (spoluvlastníctva) k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu spornou kúpnou zmluvou neprichádzala do úvahy ani dôvodnosť argumentácie žalobkyne produkovanej v priebehu konania o možnosti súdu preformulovať žalobu na zodpovedajúci navrhovaný výrok rozhodnutia vo veci samej; uvedené závery sú podľa odvolacieho súdu postačujúce na zmenu napadnutého rozsudku z dôvodu nedôvodnosti podanej žaloby z hľadiska jej procesnej neprípustnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p., preto sa osobitne nezaoberal správnosťou právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v ostatnom rozsahu, ktoré bolo pre rozhodnutie nadbytočné; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalovaní podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov však považuje odvolací súd za správne; na druhej strane však dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie dôvodnosti žaloby nie je správne (bod 4.3 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil tvrdený odvolací dôvod spočívajúci v inej vade konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), ktorý odvolací dôvod žalovaní v podanom odvolaní žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali.
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.
8. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku v zmysle zamietnutia žaloby žalobkyne boli žalovaní 1/ a 2/ v spore v plnom rozsahu úspešní, preto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. im proti žalobkyni vznikol nárok na plnú náhradu trov konania (trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania); preto odvolací súd priznal žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý zahŕňa trovy pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania; nebolo potrebné osobitne rozhodovať o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p.; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).