Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27Co-7-2020.pdf
PDF · 84.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v spore žalobkyne: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, XXX XX G., zastúpená spoločnosťou JUDr. Roman Hojer s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: 1. GENARO INVESTMENT LIMITED, 229 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, Limassol, Cyperská republika, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, 2. Ing. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX G., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 20. februára 2020, č. k. 10C/5/2020-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zaviaže žalovaných zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na ulici I., XXX XX G., vedenej na liste vlastníctva č. XX, okres Galanta, obec K., katastrálne územie S. Q., parcela č. 995/1 o výmere 249 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 995/2 o výmere 344 m2 -záhrada, súpisné číslo XXXX na parcele č. 995/1 a zaviaže žalovaných, aby jej a dotknutým osobám umožnili nerušené plnohodnotné bývanie v uvedenej nehnuteľnosti, všetko do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1. 1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“). 1. 2. Vecne súd dôvodil tým, že žalobkyňa skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzila tak, že je bývalou vlastníčkou nehnuteľnosti, žalovaný v 2. rade sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe schválenia príklepu pri dražbe. nehnuteľnosti. Žalobkyňa podala na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2019 č. k. 9CoE/7/2018, ktorým bolo potvrdené prvoinštančné rozhodnutie o schválení príklepu vydražiteľovi. Podľa názoru žalobkyne je predpokladom na výkon exekúcie existencia exekučného titulu, v danom prípade však dlh, ktorá má byť exekučným titulom neexistuje. Súd prvej inštancie dospel na základe skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože žalobkyňa neosvedčila danosť nároku pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami, resp. obavu z ohrozenej exekúcie. Súd zistil, že došlo k právoplatnému schváleniu príklepu vydražiteľovi (žalovaný v 2. rade). Žalovaný v 2. rade sa tým stal vlastníkom nehnuteľnosti. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o schválení príklepu nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery medzi stranami, pretože aj z hľadiska proporcionality by žalovaný v 2. rade bol ukrátený na svojich vlastníckych právach, ktoré mu zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky, pričom žalobkyňa nie
je vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala v rámci exekučného konania dostatok času na uplatnenie svojich práv. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p., majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila tým, že v čase príklepu mala trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti. Má skutočný dôvod na to byť presvedčená, že uskutočnená dražba má byť v zmysle príslušných právnych ustanovení neplatná, a to predovšetkým z dôvodov spáchania trestných činov, ktoré s ňou priamo súvisia. Žalobkyňa, spolu so svojím manželom N. D., ktorý medzičasom zomrel, podala dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. marca 2019, č. k. 9CoE/7/2018, dovolacie konanie tak ešte stále prebieha. Neboli splnené základné predpoklady na výkon exekúcie, pretože chýbal exekučný titul. Nebolo v exekučnom konaní zohľadnené jej postavenie ako slabšej strany v konaní. Žalobkyňa má dôvodné podozrenie, že k zápisu zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti došlo protiprávne, a to zrejme konaním osoby pôsobiacej na Okresnom úrade Galanta, katastrálneho odboru. Predmetná nehnuteľnosť je domovom nielen žalobkyne, ale okrem nej tam býva ďalších päť dotknutých osôb. Predovšetkým táto skutočnosť je dôvodom na to, aby konajúci súd ochránil ich práva a oprávnené záujmy a vydaním neodkladného opatrenia dočasne upravil ich právo na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Všetky dotknuté osoby totiž nemajú kam ísť a protiprávnym konaním žalovaných im reálne hrozí, že sa stanú bezdomovcami a skončia na ulici. 2. 1. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodol, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovuje. 3. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
6. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v ustanovení § 324 a nasl. C. s. p., pričom v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle ňou navrhnutého neodkladného opatrenia a to z dôvodov, ktoré uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a poukazuje na správnosť tam uvedenej argumentácie.
8. Odvolacie námietky žalobkyne sú fakticky totožné s odôvodnením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spočívajú predovšetkým v tom, že dražba predmetných nehnuteľností je neplatná, Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím zo dňa 26. marca 2019, č. k. 9CoE/7/2018 porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces a nesprávne právne vec posúdil, prebieha dovolacie konanie voči tomuto rozhodnutiu, k zápisu zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti došlo protiprávne, pričom predmetná nehnuteľnosť je domovom okrem žalobkyne ďalších piatich osôb, ktorým je potrebné poskytnúť súdnu ochranu.
9. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 9CoE/7/2018-414 zo dňa 26. marca 2019 potvrdil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 14Er/375/2005-358 zo dňa 2. februára 2018, ktorým bol schválený príklep vydražiteľovi - žalovanému v 2. rade pri dražbe nehnuteľnosti dňa 15.02.2012. Uvedené uznesenie je právoplatné a tunajší súd nemá právomoc toto uznesenie preskúmavať a zaoberať sa námietkami žalobkyne, poukazujúcimi na neplatnosť dražby, resp. na porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces v exekučnom konaní 9CoE/7/2018. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, nie je teda možné sa touto otázkou zaoberať ani ako predbežnou v rámci tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia. K námietke žalobkyne, že voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave
č. k. 9CoE/7/2018-414 zo dňa 26. marca 2019 podala dovolanie odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplynulo, že dovolacie konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, návrhu žalobkyne na zrušenie uznesenia o zastavení dovolacieho konania nebolo vyhovené. Napriek skutočnosti, že strata bývania je jeden z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia, odvolacia námietka spočívajúca v tom, že predmetná nehnuteľnosť je okrem žalobkyne domovom ďalších osôb, ktorým je potrebné poskytnúť súdnu ochranu, sama o sebe nezakladá potrebu neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že príklep bol udelený pri dražbe nehnuteľnosti už dňa 15.02.2012, od udelenia príklepu tak uplynul dostatočný čas na využitie niektorého z právnych prostriedkov, umožňujúcich žalobkyni ochranu jej vlastníckeho práva a ochranu jej obydlia. Nejedná sa teda o akútny stav vyžadujúci bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov.
10. Odvolacie námietky žalobkyňa právne odôvodnila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. - súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe osvedčených skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu. Odvolacia námietka žalobkyne uplatnená v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. preto neobstojí. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalobkyne, podľa ktorej súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne interpretoval.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti záverom konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
15. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).