Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-256-2019.pdf
PDF · 120.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/256/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne: Ing. C. E., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, IČO: 47 441 798, proti žalovaným: 1/ Bc. S. T., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX L., 2/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX L., žalovaní obaja v zastúpení právne: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom XXX XX G. č. XXX, o zaplatenie 1.920,70 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/12/2018-98 zo dňa 10. decembra 2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ( ďalej iba „ okresný súd „ ) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa dňa 3.4.2018 domáhala voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 1.920,70 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 23.8.2018 do zaplatenia (výrok I.). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
2. Súd vychádzal v predmetnej sporovej veci zo skutkových tvrdení žalobkyne v ktorých uvádzala, že žalovaní - vlastníci susediacej nehnuteľnosti ju dlhodobo obmedzujú ako vlastníčku, pretože cez nehnuteľnosť v jej vlastníctve prechádza elektrické vedenie k rekreačnej chate žalovaných, tým je nielen obmedzená v užívaní svojej nehnuteľnosti ale je znížená aj hodnota jej pozemku, dokonca kvôli tomu, že musí zachovať od uvedeného elektrického vedenia ochranné pásmo minimálne jeden meter na každej strane, nemôže realizovať projekty a stavby, ktoré plánuje v danej lokalite. Za účelom preukázania straty na hodnote pozemku si dala vypracovať odborné vyjadrenie obsahujúce vyčíslenú náhradu, ktorú voči žalovaným uplatňuje za obdobie od 14.6.2016 naďalej.
3. Okresný súd žalobou uplatnený peňažný nárok posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka upravujúceho inštitút bezdôvodného obohatenia, s následnou povinnosťou bezdôvodné obohatenie vydať, na základe vykonaného dokazovania ale dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
4. V súdenej veci bolo nesporné, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku CKN parc. č. 602/2 - trvalé trávne porasty vo výmere 2334 m2 evidovaného na LV č. XXXX v k.ú. M. J. G., ďalej, že na predmetnom pozemku sa nachádza vedenie nízkeho napätia, ktoré slúži rekreačnej chate žalovaných 1/, 2/.
5. Žalovaní v rámci svojej obrany argumentovali tým, že : vedenie má v skutočnosti len 15 metrov a nie 115 metrov, ako sa uvádza v odbornom stanovisku, ktoré dala vyhotoviť žalobkyňa, vedenie nízkeho napätia bolo na pozemok v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne umiestnené ešte v roku 1986, kde ho umiestnil ich právny predchodca (žalovaných 1/, 2/) so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku Třineckých železární, žalobou uplatnený peňažný nárok je premlčaný. Uvedené argumenty žalovaných okresný súd akceptoval, vyhodnotil ich za dôvodné. Súd poukázal na to, že žalobkyňa síce uviedla, že si uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.6.2016, kedy sa stala vlastníčkou pozemku, avšak na vyčíslenie bezdôvodného obohatenia predložila odborné stanovisko Ing. N. z ktorého vyplýva , že menovaná určila sumu 1.920,70 eur ako hodnotu vecného bremena NN prípojky na neobmedzené obdobie, vychádzajúc však z doby jeho trvania 20 rokov. Žalobkyňa si môže uplatniť podľa názoru súdu vydanie bezdôvodného obohatenia iba za obdobie, od kedy sa stala vlastníčkou pozemku, čo bolo najskôr dňa 14.6.2016, kedy uzatvorila kúpnu zmluvu na predmetný pozemok. Žalobkyňa nepreukázala v spore, že trasa vedenia nízkeho napätia umiestneného na jej pozemku je dlhá 115 m, dĺžka trasy vedenia nízkeho napätia je uvedená len v odbornom stanovisku Ing. N., avšak z uznesenia OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 28.11.2018 čo predložili žalovaní vyplynulo, že menovaná odborné stanovisko vypracovala len na základe údajov jej poskytnutých samotnou žalobkyňou a podľa objednávky odborné stanovisko má slúžiť len na uzatvorenie nejakej dohody medzi účastníkmi o zriadení vecných bremien. Na vytýčenie trasy vedenia by bolo potrebné vykonať fyzické zameranie, žalobkyňa ale nemala k dispozícii geometrický plán na zameranie inžinierskych sietí. Bez geometrického plánu na presné zameranie trasy vedenia nízkeho napätia nemožno presne určiť, aká dlhá je táto trasa a teda do akej miery vedenie zasahuje do pozemku žalobkyne.
6. Za podstatný dôvod pre zamietnutie žaloby okresný súd označil skutočnosť, že žalobkyňa nepoprela tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o tom, že ich právny predchodca mal na umiestnenie vedenia nízkeho napätia súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku (Třinecké železárne). Následne súd uzavrel, že pokiaľ bolo vedenie nízkeho napätia umiestnené na pozemok v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne , so súhlasom vtedajšieho vlastníka, nemohlo na strane žalovaných 1/, 2/ vzniknúť bezdôvodné obohatenie, pretože na umiestnenie vedenia nízkeho napätia mali súhlas od vlastníka pozemku.
7. V spore úspešným žalovaným okresný súd priznal podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhradu trov prvoištančného konania v celom rozsahu voči žalobkyni - v spore neúspešnej.
8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáha sa ním zmeny rozsudku, v rámci nej žiada zaviazať žalovaných 1/, 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku jej zaplatiť sumu 1.920,70 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 23.8.2018 do zaplatenia a súčasne priznať jej náhradu trov konania, alternatívne sa domáha zrušenia rozsudku s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Vytýka okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, následne vec nesprávne právne posúdil.
10. Odvolateľka zdôrazňuje, že žalovaným 1/, 2 vzniká majetkový prospech tým, že užívajú jej pozemok bez toho, aby jej za to platili náhradu, t.j. odplatu alebo nájomné. Domáha sa voči nim vydania bezdôvodného obohatenia peňažnou formou, ktorému zodpovedá nájomné, jeho výšku riadne preukázala odborným vyjadrením vypracovaným v zmysle § 206 CSP (ide o odborné stanovisko číslo 1/2018), v ktorom ročná výška bezdôvodného obohatenia je ustálená na sumu 402,27 eur (ročná výška bezdôvodného obohatenia predstavuje ročný nájom pozemku v trase elektrického vedenia prechádzajúceho cez pozemok v jej vlastníctve k rekreačnej chate žalovaných 1/ a 2/). Podľa jej názoru, v odbornom posudku Ing. Gáliková (znalkyňa) riadne určila dĺžku trasy elektrického vedenia 115 m, túto zistila na riadnej ohliadke pred vyhotovením odborného vyjadrenia. Navyše, žalovaní neuniesli dôkazné bremeno na to, že dĺžka trasy elektrického vedenia je iba 15 m, ani nespochybnili pred súdom prvej inštancie dĺžku 115 m. Iba popretie dĺžky trasy elektrického vedenia bez toho, aby svoje tvrdenie riadne preukázali relevantným a hodnoverným dôkazom je neúčinné, nemôže obstáť. Pri určení sporných a nesporných skutkových tvrdení v zmysle § 181 ods. 2 CSP okresný súd ani neurčil ( s výnimkou spornej dĺžky trasy 115 m elektrického vedenia ), že považuje za sporné tvrdenia prezentované žalobkyňou na základe Odborného stanoviska číslo 1/2018 zo dňa 16.3.2018. Za sporné považoval súd iba tvrdenie o dĺžke trasy, pričom z postupu súdu bolo dôvodné predvídať, že ona riadne preukázala
dĺžku trasy elektrického vedenia 115 m a tiež, že žalovaní 1/ a 2/ riadne pred okresným súdom prvej inštancie nepopreli túto dĺžku. Pokiaľ súd zamietol žalobu konštatujúc, že nepreukázala dĺžku 115 m trasy elektrického vedenia, vydal prekvapivé rozhodnutie, uvedeným postupom porušil aj jej právo na spravodlivý proces. Odvolateľka dodáva, že Ing. N. vypracovala odborné stanovisko na základe preskúmateľných podkladov a postupov a odkázala, že iba pre prípad zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností je potrebný geometrický plán, pritom vykonala pred vypracovaním odborného posudku riadnu ohliadku trasy elektrického vedenia (dňa 14.3.2018). Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na obsah uznesenia OR PZ v Dolnom Kubíne ČVS:ORP-494/2-VYS-DK-2018 MH zo dňa 28.11.2018 nesprávne ale z neho zistil, pokiaľ uvádza v napadnutom rozhodnutí, že bez geometrického plánu na presné zameranie trasy vedenia nízkeho napätia nemožno presne určiť aká dlhá je táto trasa a teda, do akej miery vedenie zasahuje do jej pozemku. Z uznesenia OR PZ v Dolnom Kubíne ČVS:ORP-494/2-VYS-DK-2018 MH zo dňa 28.11.2018 vyplýva, že geometrický plán je záväzným podkladom iba pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Poznamenáva ale, že predmetným uznesením bolo napokon trestné oznámenie žalovaného 1/ odmietnuté, teda informácie podané žalovaným 1/ v trestnom oznámení sa nepreukázali ako pravdivé.
11. Žalobkyňa zdôrazňuje, že pred okresným súdom jednoznačne vymedzila, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za dobu od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva ňou k pozemku, t.j. od 14.6.2016 až do súčasnosti. Súd preto nesprávne uvádza, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za dobu 20 rokov spätne, teda nesprávne túto skutočnosť zistil. Považuje za nedôvodnú aj námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/ a 2/, pretože ona sa domáha žalobou vydania bezdôvodného obohatenia za dobu od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, t.j. od 14.6.2016 až do súčasnosti, pričom žalobu podala 29.3.2018. Navyše, túto námietku premlčania žalovaní 1/ a 2/ nevzniesli včas, ale až počas záverečnej reči, z tohto vyplýva, že okresný súd nesprávne právne posúdil aj námietku premlčania žalovaných 1/ a 2/.
12. Okresný súd postupoval nesprávne, keď v zmysle § 181 ods. 2 CSP neurčil za nesporné tvrdenie žalovaných o tom, že ich právny predchodca mal na umiestnenie vedenia nízkeho napätia súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku (Třinecké železárny), prípadne, že dobromyseľne užívajú jej pozemok v trase vedenia nízkeho napätia, hoci ona pred okresným súdom riadne poprela tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o tom, že ich právny predchodca mal súhlas na užívanie jej pozemku. Prekvapivým rozhodnutím okresný súd znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva do takej miery, že porušil jej právo na spravodlivý proces.
13. Dodáva, že žalovaní pred súdom riadne a hodnoverne nepreukázali, že ich právny predchodca mal na umiestnenie vedenia nízkeho napätia súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku, že dobromyseľne užívajú jej pozemok v trase vedenia nízkeho napätia. Navyše, aj keby preukázali, že ich právny predchodca mal na umiestnenie vedenia nízkeho napätia súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku (Třinecké železárny), takýto súhlas nemôže mať ani vecno právne účinky, teda, na základe takéhoto súhlasu nemohlo vzniknúť ani vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka strpieť uloženie elektrického vedenia. Práve naopak, žalovaní 1/ a 2/ spolu s odporom proti platobnému rozkazu predložili okresnému súdu list P. L. (právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/) zo dňa 29.6.1984, z ktorého je zrejmé, že menovaný nemal od vtedajšieho vlastníka pozemku (Třinecké železárny) súhlas s napojením na inžinierske siete a ani súhlas na umiestnenie vedenia nízkeho napätia. Súhlas žalovaným na umiestnenie vedenia nízkeho napätia na pozemku v jej vlastníctve neudelila ani ona, žalovaní tak už momentom nadobudnutia vlastníckeho práva ňou, od 14.6.2016 užívajú jej pozemok bez právneho dôvodu, čím na ich strane dochádza preukázateľne k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor.
14. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadajú potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú správnosť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa ich názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o tom, že oni neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho práva. Žalobkyňa už v čase nadobudnutia predmetu svojho vlastníctva mala vedomosť o tom, že časť pozemkov, ktoré nadobudla a previedla na rodinných príslušníkov boli zaťažené nízkonapäťovým vedením elektrickej energie sčasti aj po pozemku CKN parc. č. 602/2 v k.ú. M. J. G.. K uloženiu vedenia NN k chate v ich vlastníctve (žalovaných 1/, 2/) došlo na základe postupu schváleného pôvodným vlastníkom pozemkov. Nie však v trase, ako ju vyznačila žalobkyňa. Správne okresný súd vyhodnotil, že prípojku elektrickej energie dobromyseľne užíval ich právny predchodca, a to minimálne v trvaní 26 rokov a od roku 2012 v dobromyseľnom užívaní pokračujú aj oni.
15. Žalobkyňa začala obmedzovať ich práva v prechode a prejazde cez pozemky k ich chate a ďalším k dvom chatám aj iným spôsobom. To sa rieši návrhom na zriadenie vecného bremena týkajúceho sa práva prechodu a prejazdu k chatám. Dôvodnosť žalobného návrhu je súd povinný posudzovať z hľadiska jeho určitosti alebo neurčitosti. Nemohol byť určitý, keď nebola dostatočným spôsobom preukázaná skutočná trasa a dĺžka NN a aj podľa elektrizačného zákona č. 79/1957 Zb., zákona o energetike č. 251/2012 a § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1 v súvislosti s § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa zjavne uplatnila neopodstatnený nárok, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch, navyše jej nárok je aj premlčaný. Nesúhlasia s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že námietku premlčania vzniesli neskoro, zdôrazňujú, že túto námietku vzniesli už v písomnom vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pozastavujú sa nad odvolacím dôvodom, ktorým žalobkyňa namieta porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym postupom súdu, lebo sa osobne za dvoch právnych zástupcov zúčastnila pojednávania.
16. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k predchádzajúcej písomnej reakcii žalovaných zotrvávala na dôvodoch odvolania a na skutočnostiach, ktoré v odvolaní uviedla. Zdôraznila, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú jej pozemok v trase elektrického vedenia neoprávnene a bez akéhokoľvek súhlasu, pričom pred okresným súdom riadne a hodnoverne nepreukázali, že ich právny predchodca mal na umiestnenie elektrického vedenia súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku (Třinecké železárny) a že užívajú jej pozemok v trase elektrického vedenia dobromyseľne. Navyše, žalovaní 1/, 2/ ani nepopreli, že cez ich pozemok vedie elektrické vedenie k ich rekreačnej chate. Ona v čase nadobudnutia svojho pozemku nemala vedomosť o tom, že pozemok je zaťažený nízkonapäťovým vedením elektrickej energie, v kúpnej zmluve neboli uvedené k pozemku žiadne ťarchy a ani jej právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o existencii elektrického vedenia. Až počas technickej rekultivácie pozemku v roku 2016 bola riadne vytýčená trasa elektrického vedenia vedúca k rekreačnej chate žalovaných 1/ a 2/. Ako vlastníčka pozemku je dlhodobo obmedzovaná zo strany žalovaných 1/ a 2/ uložením elektrického vedenia cez jej pozemok vo výkone svojho vlastníckeho práva a to až natoľko, že nemôže riadne a bez obmedzenia realizovať projekty a stavby, ktoré v tej lokalite plánuje. Navyše, uložením elektrického vedenia cez jej pozemok dochádza k nedôvodnému zníženiu hospodárskej využiteľnosti dotknutého pozemku a súčasne aj k zníženiu jeho hodnoty.
17. Namieta dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/, resp. ich tvrdenie o 26-ročnom trvaní dobromyseľnosti. Ona sa opakovane s nimi pokúsila o dohodu vo veci usporiadania vzájomných vzťahov a žalovaným 1/ a 2/ ponúkla aj nájomnú zmluvu, akýkoľvek jej pokus o dohodu odmietli. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní pred súdom prvého stupňa neúčinne spochybňovali iba rozsah, nie základ jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ona riadne preukázala dĺžku 115 m trasy elektrického vedenia prechádzajúceho cez pozemok okrem iného aj súradnicami GPS a aj Odborným stanoviskom číslo 1/2018 zo dňa 16.3.2018 vypracovaným v zmysle § 206 CSP po riadnej ohliadke trasy elektrického vedenia vykonanej súdnou znalkyňou dňa 14.3.2018 a aj vyjadrením Stredoslovenskej energetiky
- Distribúcia zo dňa 5.2.2018. Ani žalovaní 1/ a 2/ nepopreli umiestnenie elektrického vedenia predchádzajúceho cez pozemok v jej vlastníctve. Považuje vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ čo do skutkových a právnych tvrdení za nedôvodné. Na svojom odvolacom návrhu vo veci zotrváva.
18. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie namietajú žalobkyňou uvádzané skutočnosti. Zdôrazňujú, že k súhlasu na napojenie sa na odber elektrickej energie k chate č. XXX došlo po písomnom súhlase Ing. T., vedúceho IO Trinecké železiarne Třinec zo dňa 14.9.1970 na základe žiadosti predošlého vlastníka chaty P. L.. Podmienkou bolo namontovanie vlastného elektromeru. Súhlas na pripojenie na elektrickú sieť rekreačných chát Třineckých železiarní v Třinci závod Lom a Vápenka Varín bol daný dňa 27.12.1971 písomne riaditeľom závodu Ing. L.. Z dôvodu nadobudnutia platnosti nových právnych predpisov vo vzťahu k odberu elektrickej energie pôvodní vlastníci rekreačnej chaty na základe výzvy vybudovali elektrické prípojky, teda elektrické prípojky nevybudovali oni, terajší vlastníci rekreačnej chaty, ale predchádzajúci vlastník chaty č. XXX, P. L. po trase, ktorú určili vlastníci pozemkov TŽ Třinec. Skutočnosť, že žalobkyni uvedené informácie predávajúci pozemku DOLVAP Varín neposkytol a ju neinformoval, nie je problémom ich/žalovaných. Žalobkyňa podľa ich názoru o uvedených skutočnostiach mala a má vedomosť, čo napokon potvrdila i v roku 2016. Ich elektrické prípojky vedú inou trasou, nie tou, ktorú v žalobnom návrhu presadzuje žalobkyňa, presne trasou, kadiaľ si žalobkyňa vybudovala nové elektrické prípojky k novým chatám bez stavebného povolenia. Trasa elektrického vedenia, ktoré je predmetom žalobného návrhu, nemôže byť prekážkou stavebných
zámerov. Nepopreli skutočnosť, že cez pozemky žalobkyne vedie elektrické vedenie. Dôkaz, ktorý predložila súdu žalobkyňa - stanovisko SSE-D Žilina, má charakter informatívneho, nepresného náčrtu trasy na čo bola žalobkyňa v stanovisku SSE-D upozornená a vyzvaná, aby si pre presné určenie elektrickej prípojky požiadala o jej trasovanie SSE-D, takto však nepostupovala.
19. Trasy elektrických prípojok si nakreslila žalobkyňa sama, síce za prítomnosti súdnej znalkyne Ing. Gálikovej, ale s pomocou vlastného zariadenia s úmyslom získať finančný prospech. Nebol spracovaný geometrický plán s presne vyznačenou trasou elektrického vedenia. Ing. Gáliková i na polícii uviedla, že jej odborné vyjadrenie, ktoré založila žalobkyňa do spisu, vôbec nemalo byť použité na podanie žaloby, lebo malo ísť len o informatívny posudok pre potreby určenia sumy za vecné bremeno - prístupovú cestu.
20. Súhlasili s poplatkami za používanie cesty a popísali to i v žalobe podanej za účelom zriadenia vecného bremena. Súhlasia s jednorazovou odplatou v tej časti, v ktorej sa znalkyňa zaoberá výpočtom za vecné bremeno za užívanie prístupovej cesty. Nie však na základe nesprávneho žalobného návrhu. Žalobkyňa od nich chcela sumu viac ako 7.000 eur za pol roka plus ďalší nájom, pričom znalkyňa určila jednorazové odplaty v sume 1.712 eur a 1.190,09 eur. To je v hrubom nepomere s pôvodnými požiadavkami žalobkyne. Žalobkyňa od uzatvorenia kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam nespomínala nikdy elektrické prípojky a znehodnotenie pozemkov. O týchto skutočnostiach začala rozprávať až od 1.9.2017, keď im zabránila prístup k ich chate a oni začali konať vo veci zriadenia vecného bremena na prístupovú cestu, nakoľko iná k chate č. XXX a č. X neexistuje. Naďalej zotrvávajú na zamietnutí žaloby a žiadajú priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
21. Žalobkyňa v ďalšom písomnom podaní zdôrazňuje, že žalovaní 1/ a 2/ akýkoľvek písomný súhlas Ing. T. zo dňa 14.9.1970 na napojenie sa na odber elektrickej energie súdu nepredložili, jeho existenciu nepreukázali a tento súhlas Ing. T. ani pred súdom prvej inštancie neuvádzali, tým žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali súhlas s umiestnením elektrického vedenia cez pozemok v jej vlastníctve. Obdobne nepredložili akýkoľvek písomný súhlas daný dňa 27.12.1971 riaditeľom závodu Ing. L. a súhlas menovaného pred okresným súdom ani neuvádzali. Opakovane poukazuje na hodnoverný a relevantný dôkaz „Vyjadrenie“ Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia zo dňa 5.2.2018, z ktorého podľa jej názoru jasne vyplýva umiestnenie trás elektrického vedenia od trafostanice postavenej na jej pozemku k rekreačnej chate žalovaných 1/ a 2/ a k rekreačnej chate č. X bývalého majiteľa I. V.. Zotrváva na tom, že žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali, že by trasu umiestnenia elektrického vedenia k rekreačnej chate súp. číslo XXX určil jej právny predchodca, navyše ona nemala vedomosť v čase nadobudnutia pozemku o tom, že je zaťažený nízkonapäťovým vedením elektrickej energie, keďže v kúpnej zmluve žiadne ťarchy k pozemku neboli uvedené a ani jej právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o existencii elektrického vedenia. Žalovaní 1/ a 2/ nepopreli umiestnenie elektrického vedenia prechádzajúce cez pozemok v jej vlastníctve. Iba tvrdili pred okresným súdom, že dĺžka trasy elektrického vedenia po pozemku v jej vlastníctve je 15 m a nie 115 m, teda neuniesli s tým spojené dôkazné bremeno. Pred súdom prvého stupňa neúčinne spochybňovali iba rozsah a nie základ jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
22. Obdobne ako v odvolaní a v prechádzajúcej písomnej komunikácii zdôraznila žalobkyňa význam Odborného stanoviska č. 1/2018 zo dňa 16.3.2018. Považuje za zarážajúce, že žalovaní 1/ a 2/ na jednej strane súhlasia s výškou jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena určené na základe Odborného stanoviska číslo 1/2018 zo dňa 16.3.2018, ale na druhej strane nesúhlasia s dĺžkou trasy umiestnenia elektrického vedenia určenou na základe Odborného stanoviska číslo 1/2018 zo dňa 16.3.2018. Z hľadiska existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných 1/ a 2/ je irelevantné, či ona od uzatvorenia kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam spomínala žalovaným 1/ a 2/ elektrické prípojky a znehodnotenie pozemku alebo nie. Tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 2.7.2019 o konaní o zriadení vecného bremena na prístupovú cestu k rekreačnej chate, nesúvisia s aktuálne prejednávanou vecou. Žiada zmeniť rozsudok okresného súdu a jej žalobe vyhovieť v celom rozsahu, zároveň jej priznať i nárok na náhradu trov konania.
23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, z ktorého zistil správne skutkový stav veci a pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal zo správne aplikovaných hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka.
25. V súdenej veci ide o sporové konanie, v takomto type konania je povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale svoje tvrdenie podložiť relevantnými dôkazmi, následne na tvrdené skutočnosti uniesť dôkazné bremeno. Na druhej strane v sporovom konaní v rámci svojej obrany žalovaný, ak nesúhlasí so žalobným návrhom, je nutné, aby účinne poprel žalobou uplatnený nárok, popreté skutočnosti podložil i listinnými dôkazmi, tak sa stalo i v súdenej veci.
26. Povinnosťou súdu je v sporovom konaní pri posúdení žalobou uplatneného nároku riadiť sa skutkovým vymedzením žaloby.
27. Žalobkyňa sa domáha ako vlastníčka pozemku, parcely registra C č. 602/2 v katastrálnom území M. J. G. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť jej sumu 1.920,70 eur tvrdiac, že žalovaní do jej vlastníckeho práva zasahujú a dlhodobo obmedzujú ju vo výkone tohto práva a to tým, že k ich rekreačnej chate vedie od trafostanice vedenie nízkeho napätia cez pozemok (parcely registra C č. 602/2) vo vlastníctve žalobkyne. Náhradu za preukázanú stratu hodnoty pozemkov požadovanú od žalovaných 1/, 2/ vo výške sumy 1.920,70 eur vyvodila z vyčíslenia v Odbornom stanovisku súdnej znalkyne Ing. Gálikovej číslo 1/2018 zo dňa 16.3.2018. Peňažnú náhradu si uplatnila žalobkyňa voči žalovaným (1/, 2/), viď prednes jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.12.2018 (č.l. 96 spisu), titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaní 1/, 2/ bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú jej pozemok za účelom umiestnenia vedenia NN. Bezdôvodné obohatenie si uplatnila za obdobie, odkedy nadobudla pozemok do vlastníctva, t.j. od 14.6.2016 až do súčasnosti (v deň pojednávania 10.12.2018). Odvolací súd sa nezaoberá problematikou premlčania/nepremlčania nároku, pretože okresný súd nezamietol žalobu na základe konštatovaného premlčania nároku, ale z iných vecných dôvodov.
28. Vykonané dokazovanie nesporne preukázalo, že žalobkyňa je zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. a obec M. J. G. ako vlastníčka pozemku parc. č. CKN 602/2 o výmere 2334 m2 (trvalé trávne porasty) titulom nadobudnutia - Kúpna zmluva zavkladovaná pod V-676/2016 zo dňa 14.6.2016. Žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi rekreačnej chaty v katastrálnom území M. J. G., súpisné číslo XXX na parc. č. 543/4, parc. č. 602/7, 8, 9 na LV č. XXXX.
29. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že k rekreačnej chate žalovaných 1/, 2/ cez pozemok žalobkyne (predmet jej vlastníctva) parc. KN-C č. 602/2 v k.ú. M. J. G. sa nachádza/položené vedenie NN. Žalovaní už v konaní pred okresným súdom sa bránili oprávnenosťou uloženia elektrického vedenia NN, k položeniu ktorého ich právny predchodca mal udelený súhlas, ďalej namietali, že žalobkyňa nepreukázala dĺžku NN, teda, popreli účinne žalobkyňou tvrdený neoprávnený, bezdôvodný zásah a tiež rozsah obmedzení, ktoré im žalobkyňa vytkla.
30. Aj bezdôvodné obohatenie v rovine právnej má charakter záväzkového právneho vzťahu medzi subjektom, kto sa na úkor iného obohatil a subjektom, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa totiž na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať.
31. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné, aby boli splnené zákonom stanovené predpoklady : získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004 zo dňa 1.7.2008).
32. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania neboli preukázané všetky hmotnoprávne predpoklady vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. OZ v aplikácii s ust. § 456 Občianskeho zákonníka, teda u žalovaných nebolo možné konštatovať protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Žalovaní 1/, 2/ nielenže účinne popreli tvrdenia žalobkyne, ale na svoju obranu o tom, že ich právni predchodcovia/P. L. a spol. od pôvodného vlastníka rekreačných chát a pozemkov mali súhlas na používanie príjazdovej cesty k svojim chatám po pozemkoch Třineckých železiarní od roku 1970, ale najmä „súhlas s uložením elektrického vedenia NN zemou“, predložili súdu aj listinné dôkazy, žalobkyňa ale relevantný dôkaz opaku neprodukovala.
33. Žalobkyňa argumentovala v priebehu vedeného sporu prioritne tým, že v čase kúpy nehnuteľnosti/ dotknutého pozemku nebola informovaná predávajúcim o tom, že by malo byť na pozemku zriadené právo vecného bremena spočívajúce v preložení vedenia NN, ďalej, že táto skutočnosť nie je uvedená ani na liste vlastníctva k dotknutému pozemku, ďalej podložila svoj nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným obsahom odborného posudku znalkyne Ing. Gálikovej, avšak uvedené dôkazy nevyvrátili obranu žalovaných 1/, 2/ o tom, že ich právni predchodcovia od pôvodného vlastníka rekreačných chát a pozemkov mali súhlas s uložením elektrického vedenia NN a následne, že k uloženiu vedenia NN k chate č. XXX v súčasnosti v ich vlastníctve došlo na základe postupu schváleného pôvodným vlastníkom pozemkov, že prípojku elektrickej energie dobromyseľne užíval už ich právny predchodca minimálne v trvaní 26 rokov a od roku 2012 v dobromyseľnom užívaní pokračujú i oni,- hoc treba prisvedčiť žalobkyni, že k dotknutému predmetnému pozemku (v jej vlastníctve) nie je vyznačená žiadna ťarcha na príslušnom liste vlastníctva, možno i to pripustiť, že predávajúcim nebola informovaná v dobe kúpy predmetného pozemku o tom, že cez dotknutý pozemok iní vlastníci realizujú svoje právo spojené s uložením elektrického vedenia NN, avšak žalobkyňa vo svojom prednese pred okresným súdom uvádzanú obranu žalovaných 1/, 2/ nenamietala, nerozporovala, práve naopak, vyjadrila sa, že v dobe nadobudnutia nehnuteľnosti už bolo na pozemku uložené elektrické vedenie NN. Pokiaľ žalobkyňa vytýka v odvolaní okresnému súdu postup, že v rámci predbežného prejednania žaloby nevyhodnotil žalovanými uvádzanú námietku za „spornú“, odvolací súd sa s touto jej námietkou stotožniť nemohol z dôvodu, lebo obsah zápisnice o meritórnom pojednávaní potvrdzuje, že okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia jednoznačne vymedzil, ktoré v skutočnosti v spore považuje za „nesporné“, pritom nezaradil medzi nesporné skutočnosti námietky žalovaných o oprávnenosti a z akých dôvodov uloženia elektrického vedenia NN na pozemok aktuálne vo vlastníctve žalobkyne. Teda súd predmetnú námietku naďalej považoval za spornú a je jednoznačné, že žalobkyňa túto námietku žalovaných - o oprávnenosti uloženia elektrického vedenia NN na dotknutom pozemku účinne v štádiu konania pred okresným súdom nepoprela.
34. S odkazom na konštatované súvislosti odvolací súd vyhodnotil za vecne správne rozhodnutie okresného súdu pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže v súdenej veci žalobkyňa nepreukázala protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia žalovanými 1/, 2/ ako jednu z kumulatívnych podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia v peňažnej forme.
35. Napokon odvolací súd nad rámec poznamenáva, že na základe inštitútu o bezdôvodnom obohatení nemožno riešiť situácie, keď prípadná povinnosť plniť je daná na základe inej právnej povinnosti, napríklad titulom vecného bremena NN prípojky k rekreačnej chate č. XXX (ako jednorazová odplata, ktorá vo všeobecnej hodnote vyčíslila aj Ing. Gáliková v Odbornom stanovisku číslo 1/2018). Práve obsah uvedenej listiny (predložila pre účely sporu žalobkyňa) svedčí o tom, že odborné stanovisko bolo vypracované za účelom riešenia iných, odlišných právnych nárokov, z iného titulu, než bol v žalobe uplatnený peňažný nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných 1/, 2/.
36. V súhrne všetkých hore uvedených skutočností odvolací súd nemohol odvolaniu žalobkyne v tomto spore vyhovieť.
37. Obdobne je vecne správne rozhodovanie okresného súdu v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, zohľadňuje princíp úspechu a neúspechu strán v spore čo má procesno- právny základ v § 255 ods. 1 CSP.
38. V odvolacom konaní žalovaní boli úspešní, preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% od žalobkyne v spore neúspešnej. Dodáva, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 ods.2 CSP.
39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.