Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: Ing. V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Na T. XXXX/XX, prechodne bytom L. - N. hrdinov, L. XXX/ X, štátny občan SR, proti žalovanému: B. agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Bratislava, Špitálska 6, IČO: 30 854 687, o zaplatenie 81,- Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 81 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40 Eur od 11.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40 Eur od 11.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 Euro od 08.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.10.2017, doručenou súdu dňa 04.10.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia 81,- Eur istiny s príslušenstvom a to titulom neuhradeného príspevku zo sociálneho fondu a neoprávnenej zrážky zo mzdy.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 15.07.2013 do 31.01.2017, kedy ukončil pracovný pomer na základe písomnej dohody zmysle . Žalovaný mal v roku 2015 až doposiaľ uzatvorenú kolektívnu zmluvu ( ďalej len KZ ) zmysle o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. V rokoch 2015 a 2016 v zmysle kolektívnej zmluvy žalovaného účinnej od 08.07.2015 v súlade s článkom 24 bodom 3 a 4 mal žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu vo výške 40 Eur ročne bez preukazovania čerpania a to vo výplatnom termíne za mesiac november teda najneskôr do 10.12.2015 a do 10.12.2016, a to aj v prípade, že v tom čase bol žalobca dočasne práceneschopný. Predmetná kolektívna zmluva žalovaného na rok 2015 účinná od 08.07.2015 je platná až doposiaľ a zverejnená na webovom sídle žalovaného. Žalovaný žalobcovi tento príspevok neposkytol vo výplatnom termíne ani na základe jeho písomnej žiadosti zo dňa 30.11.2015. Ostatným zamestnancom v tom čase príspevky poskytol vo výplatných termínoch za mesiac november tak v roku 2015 do 10.12.2015 ako aj v roku 2016 do 10.12.2016. Všetky ostatné príspevky vyplývajúce z platnej kolektívnej zmluvy žalovaný žalobcovi riadne a včas poskytol, okrem žalovaného príspevku. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku argumentoval ako prekážku nevyplatenia sporného príspevku žalobcovu dočasnú práceneschopnosť, ktorá ale nemá vplyv zmysle ani kolektívnej zmluvy

žalovaného na nepretržité trvanie pracovného pomeru. Žalobca si zároveň uplatňuje sumu 1,00 Eur, nakoľko žalovaný si v mesiaci september 2016 zúčtoval neexistujúci záväzok v tejto výške a zúčtovanie tohto záväzku doposiaľ nepreukázal. Finančný prevod ako výplata mzdy za mesiac september 2016 bola žalobcovi vyplatená na jeho účet 7.10.2016.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: dohodu o skončení pracovného pomeru z 31.01.2017, potvrdenie o zamestnaní z 31.01.2017, kolektívnu zmluvu pre zamestnancov žalovaného s odborovým orgánom ZO SLOVES pri IA MPSVR SR na rok 2015, žiadosť zamestnanca o zaplatenie príspevkov vyplývajúcich z KZ z 30.11.2015, vyrozumenie žalovaného k žiadosti zamestnanca z09.11.2015, stanovisko zamestnanca k vyrozumeniu č.z.: 2015/43171 z 11.01.2016, stanovisko k žiadosti zamestnanca o zaplatenie príspevkov vyplývajúcich z KZ z 15.01.2016,výplatnú pásku za obdobie 12/2016, 9/2016.

4. Vo veci bol vydaní platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný odpor .

5. V odpore žalovaný uviedol, že podmienkou priznania vyplatenia príspevku zo sociálneho fondu nebolo len splnenie podmienky nepretržitého trvania pracovného pomeru žalobcu žalovaného ale aj splnenie podmienky explicitne vyjarenej v čl. 24 ods. 4 KZ: „ ak k 30.11. príslušného kalendárneho roka odpracoval nepretržite u zamestnávateľa najmenej 6 mesiacov príslušného kalendárneho roka“. Na interpretáciu ustanovenia aplikovaného v článku 24 ods. 4 KZ pokiaľ ide o výklad slova „odpracoval“ je nutné nazerať v kontexte ustálenej pracovnoprávnej lexiky používanej obvykle vo všeobecne záväzných právnych predpisoch ako napr. v ( dovolenka za kalendárny rok ) kde je určené, že zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer trval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Z tejto formulácie je zrejmé, že pod pojmom odpracovaný deň sa aj na iných miestach chápe výhradne tá časť trvania pracovnoprávneho záväzku zamestnanca, resp. jeho pracovného pomeru, počas ktorej zamestnanec reálne pracoval. Žalovaný má za to, že so zreteľom na kritérium právnej istoty a potreby zabezpečenia právnej istoty a potreby jednotnosti výkladu má za to, že v kontexte posudzovanej právny otázky je za odpracovaný čas 6 mesiacov v danom roku možné považovať len čas reálneho výkonu práce zamestnancom t. j. nielen samotnú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu vrátane prekážok v práci napríklad práceneschopnosť. Treba prihliadať aj na to, čo bolo zamýšľaným právnym následkom právnej normy obsiahnutej v ustanovení článku 24 ods. 4 KZ žalovaného a tým je určujúca vôľa kontraktantov - reprezentatívneho zástupcov zamestnancov (Odborového orgánu) a zamestnávateľa. Pokiaľ ide o nárok na vyplatenie sumy 1,- Eur, táto suma predstavuje sumu, ktorú žalovaný mal zraziť zo mzdy zamestnanca za mesiac apríl 2016 za stravnú poukážku v sume 4,- Eur. Keďže žalovaný v predmetom mesiaci nemal príjem, pretože bol práceneschopný a nebolo mu z čoho zraziť uvedenú sumu, žalovaný túto zrážku vykonal až v mesiaci september 2016. Zároveň žalobcovi bol v mesiaci apríl 2016 pripísaný za predmetnú stravnú poukážku kredit vo výške 4,-Eur (súčet príspevku zamestnávateľa na stravné vo výške 3,-Eur a predmetná zrážka zo mzdy za stravné vo výške 1,-Eur ) na Callio gastro kartu. Predmetnú zrážku teda žalovaný považuje za opodstatnenú a zákonnú. Žalovaný ďalej namieta požadovanie úrokov z omeškania vo výške, ktorá korešponduje s úpravou uvedenou predpismi obchodného práva. Predpisy pracovného práva neupravujú úroky z omeškania vôbec a preto je potrebné skúmať, či je možné použiť úpravu . totiž zakotvuje v subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti vo vzťahu k prvej časti . Podľa súčasnej právnej úpravy by preto nemalo prichádzať do úvahy priznanie úrokov z omeškania pre nároky, ktoré nie sú upravené v prvej časti .

6. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu nepredložil dôkazy.

7. Keďže žalovaný v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznal, súd doručil jeho odpor žalobcovi v zmysle , umožnil mu vyjadriť sa k nemu v ustanovenej lehote. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa 30.04.2019 a k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na svojom žalobnom návrhu trvá v celom rozsahu. Kolektívna zmluva žalovaného platná ešte aj v čase podania žaloby v roku 2017 bola v roku 2015 zmluvnými stranami podpísaná dňa 29.6.2015, jej účinnosť bola odo dňa 08.07.2015, teda po splnení podmienky zverejnenia v centrálnom registri zmlúv SR dňa

07.07.2015 podľa článku 34 KZ a v súlade s článkom 24 bodom 3 a 4 bol žalovaný povinný ako zamestnávateľ poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu vo výške 40 Eur ročne bez preukazovania čerpania a to v príslušných výplatných termínoch. Žalobca má za to že práceneschopnosť je osobná prekážka v práci, pričom podľa je stanovená ako výkon práce. Kolektívna zmluva žalovaného neobsahuje výklad pojmov nepretržitého odpracovania. Do doby nepretržitého trvania pracovného pomeru a pojmu slovesného tvaru „odpracovania“ patria podľa platnej legislatívy SR aj dôležité osobné ospravedlnené prekážky v práci zamestnanca ako je napríklad dočasná práceneschopnosť. Ako výkon práce sa podľa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci a ako obmedzujúcu podmienku článku 24 v bode 6 KZ žalovaný stanovil čas, ktorý sa nezapočítava do odpracovaného obdobia a to iba čas čerpania voľna podľa a to pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, teda nie čas trvania dočasnej práceneschopnosti zamestnanca teda žalobcu. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval nepretržite v zmysle od 15.07.2013 do 31.01.2017, čím žalobca splnil podmienky jeho priznania a vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa článku 24 kolektívnej zmluvy bodu 3 a 4 tak v roku 2015, ako aj v roku 2016. Aplikáciou na interpretáciu článku 24 bodu 4 KZ by sa žalovaný dopustil voči žalobcovi diskriminácie znevýhodnením žalobcu voči ostatným zamestnancom, nakoľko keďže kolektívna zmluva žalovaného nadobudla účinnosť 08.07.2015, potom k 30.11.2015 by nepretržite neodpracoval najmenej 6 mesiacov ani jeden zamestnanec žalovaného príslušného kalendárneho roka 2015. Napriek tejto skutočnosti všetkým ostatným zamestnancom v tom čase žalovaný príspevky poskytol a vyplatil v príslušných výplatných termínoch. Počas žalobcovej dlhodobej práceneschopnosti od 13.04.2015 do 31.08.2016 bol žalobca uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidným podľa osobitných predpisov. K bodu 2 odporu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný zúčtovanie neexistujúceho záväzku vo svoj prospech vo výške 1,-Eur v mesiaci september 2016 nepreukázal doložením ani označením dôkazu. Ide o plnenie bez právneho dôvodu zo strany žalovaného, počas trvania dlhodobej práceneschopnosti žalobcu mu nemohol vzniknúť žiaden dlh voči žalovanému za pripísaný kredit za stravnú poukážku v mesiaci 5/2016, pretože v dobe po roku od začatia a trvania dočasnej práceneschopnosti, nemá žalobca nárok na poskytnutie stravného zmysle kolektívnej zmluvy a . Žalovaný mu teda tento kredit ako stravné formou elektronickej stravnej poukážky poskytol dňa 10.05.2016 vo výške 4 Eur na Callio gastro kartu dobrovoľne bez písomného upovedomenia a v čase trvania dočasnej práceneschopnosti ani po jej skončení, žalovaný písomne nepreukázal vznik existencie dlhu 1,-Eur u žalobcu a ani ho nevyzval na jeho úhradu, ktorú si bez právneho titulu a neoprávnene zúúčtoval vo výplate mzdy za mesiac september 2016 a to dňa 07.10.2016. Plnenie vo forme stravného mu žalovaný poskytol dobrovoľne v čase trvania dočasnej práceneschopnosti nad rozsah článku 24 kolektívnej Zmluvy, ktorý upravuje poskytnutie stravného a to bez súhlasu žalobcu a mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať v čase trvania pracovného pomeru. Predmetnú zrážku zo mzdy vo výške 1,- Eur považuje za nezákonnú. Žalobca uviedol, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením a preto uplatnenie zákonných úrokov z omeškania v žalobnom návrhu považuje za dôvodné a zákonné v zmysle v platnom znení vo všetkých jeho častiach zakotvením subsidiárnej pôsobnosti.

8. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu písomným podaním zo dňa 18.10.2019 v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o diskriminovaní, nakoľko úmyslom žalovaného pri uzatváraní kolektívnej zmluvy bolo v súvislosti s čl. 24 bod 4 KZ podporiť pracujúcich zamestnancov, nakoľko zmysle článku 22 bod 2 celkový prídel do sociálneho fondu je tvorený povinný prídelom vo výške 1,00 % a ďalším prídelom vo výške 0,5% zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok a teda sa nepriamo podieľajú na tvorbe sociálneho fondu. Žalobca bol práceneschopný od 13.04.2015 do 31.08.2016, teda veľkú časť roka 2015 aj v roku 2016 sa nemohol zúčastňovať na tvorbe sociálneho fondu. Žalovaný sa domnieva že by sa diskriminačného konania dopustil práve voči zamestnancom, ktorí splnili podmienky zmysle čl. 24 bod 4 kolektívnej zmluvy a odpracovali nepretržite u zamestnávateľa najmenej 6 mesiacov príslušného kalendárneho roka. Účinnosť kolektívnej zmluvy od 08.07.2015 je irelevantná, pretože žalovaný v novembri 2015 pri overovaní splnenia podmienky zmysle čl. 24 bod 4 KZ zohľadňoval celý kalendárny rok 2015 tak, ako je to v predmetnom bode 4 uvedené. Pre samotné určenie, čo bolo zamýšľaný právnym následkom právnej normy obsiahnutej v ustanovení čl. 24 bod 4 KZ žalovaného je určujúca vôľa kontraktantov - reprezentatívneho zástupcov zamestnancov (Odborového orgánu) a zamestnávateľa, o ktoré požiadali odborový orgán. Pokiaľ ide o nárok na vyplatenie sumy 1,-Eur, táto suma predstavuje sumu, ktorú žalovaný mal zraziť so mzdy zamestnanca za mesiac apríl 2016 za stravnú poukážku sume 4 Eur. Je to štandardný postup,

ktorý zamestnávatelia uplatňujú pri zrážkach zo mzdy za stravné. Predmetnú zrážku považuje za opodstatnenú a zákonnú. Žalovaný trvá na vyjadreniach v odpore pokiaľ ide o omeškanie v pracovnoprávnych vzťahoch.

9. Listom zo dňa 14.11.2019 žalovaný doručil súdu stanovisko odborového orgánu ZO SLOVES, ktorý pôsobí u žalovaného zo dňa 7.11.2019.

10. Súd prejednal vec v zmysle v neprítomnosti žalovaného, keď predvolanie na pojednávanie na deň 27.05.2020 bolo doručené žalovanému dňa 07.04.2020, svoju neúčasť neospravedlnil .

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že si uplatnil zákonný nárok na príspevok zo sociálneho fondu 2 krát 40,- Eur za roky 2015 a 2016, nakoľko v zmysle považuje aj práceneschopnosť za výkon práce. Zákon pritom nerozlišuje pojem krátkodobá alebo dlhodobá, teda za výkon práce sa považuje aj keď zamestnanec nepracuje pre prekážku v práci ako je PN. Pokiaľ ide o kolektívnu zmluvu článok 24 ods. 4 síce uvádza obmedzujúcu podmienku k 30.11. príslušného kalendárneho roka odpracovať nepretržite najmenej 6 mesiacov, avšak zároveň poukazuje na bod 6 tohto článku, kde túto obmedzujúcu podmienku spresňuje, že do odpracovaného obdobia sa nezapočítava čas čerpania voľna podľa , čo je pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Pokiaľ ide o vyjadrenie odborového orgánu, ktoré predložil žalovaný, tak má za to, že ho predložil neskoro, nakoľko bol poučený súdom, že sa má vyjadriť a predložiť dôkazy v určenej lehote. V súčasnosti sa zrejme z tohto prípadu už poučil, lebo žalobca zistil z kolektívnej zmluvy prístupnej na internete, účinnej od 01.03.2020, kde dal obmedzujúcu podmienku k poskytnutiu tohto príspevku, že nepatrí zamestnancovi ak je PN viac ako 100 dní kalendárneho roku. Taktiež trvá na žalobe v časti o zaplatenie 1,-Eur ako neoprávnene započítanej k platbe zo strany žalovaného, nakoľko pokiaľ mu dal na Callio gastro kartu gastrolístok, tak to urobil svojvoľne bez právneho titulu, nakoľko žalobca bol práceneschopný od 13.04.2015 do 31.08.2016 a gastrolístky mu patrili len za prvých 10 dní PN, keď platí náhradu mzdy zamestnávateľ. Nemohol mu teda v 5/2016 vzniknúť nárok na gastrolístok. Žalovaný nepreukázal právny základ tohto nároku, ktorý mu stiahol z platu. Nemá vedomosť, že by mu na gastrokartu bolo poukázané euro, ktoré mu žalovaný bezdôvodne stiahol z výplaty za 9/2016 v 10/2016. Žalobca navrhoval, aby žalovaný preukázal počet zamestnancov, ktorým vyplatil príspevky zo sociálneho fondu v roku 2015 a 2016, na dôkaz, že iba žalobca bol diskriminovaný.

12. Zo stanoviska odborového orgánu súd zistil, že čl. 24 bod 3 a 4 predmetná suma bola ponímaná ako benefit pre tých zamestnancov, zo miezd ktorých bol tvorený sociálny fond. Vzhľadom na to, že z vyplácaných nemocenských dávok nie je možné odvádzať percentuálnu časť na tvorbu sociálneho fondu, nepredpokladali tento benefit vyplácať zamestnancom, ktorí boli na dlhodobej práceneschopnosti. Úmyslom odborovej organizácie bolo podporiť všetkých zamestnancov, u ktorých bolo v decembri 2015 preukázateľne overené, že v priebehu roku 2015 boli zamestnancami žalovaného. Úhrada tohto benefitu nebola striktne naviazaná na matematický výpočet odvíjajúci sa k nadobudnutiu účinnosti KZ, ale k overeniu trvania pracovného pomeru už priebehu prvého polroka 2015, čím bola zachovaná lehota 6 mesiacov trvania pracovného pomeru.

13. Ďalšie dokazovanie na návrh žalobcu - aby žalovaný preukázal počet zamestnancov, ktorým vyplatil príspevky zo sociálneho fondu v roku 2015 a 2016 - súd nevykonal, nakoľko ho považoval za nadbytočné.

14. Podľa ( Použitie fondu ) <aspi://module='ASPI'&link='286/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, b) dopravu do zamestnania a späť, c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach, d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, e) rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, f) zdravotnú starostlivosť,

g) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky, h) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu, 7) i) servisné poukážky7a) alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,7b) j) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia príspevok z fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti 8) zamestnanca.

16. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia v kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom; celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1. Ak sa prostriedky fondu dohodnuté v kolektívnej zmluve na účely podľa prvej vety v bežnom roku nevyčerpajú v dohodnutej sume, nevyčerpaná časť týchto prostriedkov môže byť použitá v nasledujúcom kalendárnom roku.

17. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Použitie príspevku z fondu a výšku príspevku z fondu podľa odseku 3 možno dohodnúť len v kolektívnej zmluve.

18. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok podľa odseku 5 najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok a viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch podľa odseku 5.

19. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia zamestnávateľ poskytuje príspevok z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom 10) pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov.

20. Podľa ods. 8 cit. ustanovenia zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

21. Podľa ( výkon práce ) ďalej len ) ako výkon práce sa posudzuje aj doba, a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak, b) pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr, c) náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa , d) prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov, e) dovolenky, f) počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti, g) ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.

22. Podľa ( dôležité osobné prekážky v práci ) zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa článku 23 Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov Implementačnej agentúry ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR platnej na rok 2015 a 2016 tvorbu a čerpanie sociálneho fondu dohodne zamestnávateľ so základnou organizáciou; zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si na tento účel všetku potrebnú súčinnosť a spolupôsobenie.

24. Podľa článku 24 bod 3 KZ zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok zo sociálneho fondu, okrem príspevku na stravovanie, v zmysle Zásad jedenkrát ročne vo vyúčtovaní mzdy za mesiac november príslušného roka aj príspevok na účasť na kultúrnych a športových podujatiach.

25. Podľa článku 24 bod 4 KZ príspevok podľa bodu 3 tohto článku, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi bez preukazovania čerpania vo výške 40 Eur, ak k 30.11. príslušného kalendárneho roku odpracoval nepretržite u zamestnávateľa najmenej 6 mesiacov príslušného kalendárneho roka.

26. Podľa bodu 6 citovaného článku do odpracovaného obdobia sa nezapočíta čas čerpania voľna podľa .

27. V prejedávanej veci medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 15.07.2013 do 31.01.2017, kedy ukončil pracovný pomer na základe písomnej dohody zmysle . Ďalej bolo nesporné, že žalobca počas trvania pracovného pomeru u žalovaného bol práceneschopný v období od 13.04.2015 do 31.08.2016.

28. Sporným bolo posúdenie, nároku žalobcu na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu vo vzťahu k žalobcovej práceneschopnosti v rokoch 2015 a 2016, za ktoré sa žalobca domáha vyplatenia žalovanej sumy 2 x 40,- Eur.

29. Na základe vykonaného dokazovania sú dospel k záveru, že nárok žalobcu na vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu je dôvodný. Súd vychádzal z ustanovení kolektívnej zmluvy - článku 24 bod 4 v spojení s článkom 24 bod 6 a to vo vzťahu k ustanoveniam citovaných a . Sú dospel k záveru, že podľa sa za výkon práce považuje zmysle aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, teda podľa sa za výkon práce považuje aj neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Tomuto výkladu korešponduje aj článok 24 bod 6 kolektívnej zmluvy, keď výslovne zakotvil obmedzujúcu podmienku poskytnutia príspevku zo sociálneho fondu tak, že stanovil, že do odpracovaného obdobia sa nezapočíta čas čerpania voľna podľa , z čoho vyplýva, že práceneschopnosť zamestnanca v zmysle ako obmedzujúcu podmienku príspevku zo sociálneho fondu nestanovil. Súd preto žalobcovi priznal jeho nárok vo výške príspevku zo sociálneho fondu zmysle kolektívnej zmluvy žalovaného za rok 2015 vo výške 40 Eur a za rok 2016 vo výške 40 Eur. V zmysle článku 24 bod 3 bolo povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobcovi tento príspevok vo vyúčtovaní mzdy za mesiac november príslušného roka teda do 10.12.2015 a do 10.12.2016.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd má za to, že pokiaľ žalovaný nevyplatil žalobcovi príspevok zo sociálneho fondu tak, ako sa to zaviazal článku 24 bod 3 kolektívnej zmluvy, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania ( od 11.12.2015 zo sumy 40 Eur za rok 2015 a 11.12.2016 zo sumy 40,-Eur za rok 2016 ) a preto je povinný zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa a nariadenia vlády SR č. zákonov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Ustanovenie nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. Takýto záver vyplynul z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo 4.7.2017. Keďže sa žalobca domáhal úroku omeškania vo výške 8,05 % ročne a 8 % ročne zo žalovaných súm, súd v prevyšujúcej časti úroku omeškania nad 5 % ročne žalobu zamietol ( výrok II.).

34. Podľa ods. zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

35. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia po vykonaní zrážok podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252376'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

36. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

37. V prejedávanej veci pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1,- Eur, ktorú mu žalovaný zrazil zo mzdy za mesiac september 2016, ktorá bola žalobcovi vyplatená na jeho účet dňa 07.10.2016, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalovaný v konaní svoje tvrdenia, že táto suma predstavuje sumu, ktorú žalovaný mal zraziť so mzdy zamestnanca za mesiac apríl 2016 za stravnú poukážku sume 4 Eur, nepreukázal, pričom žalobca ich sporoval. Žalovaný nepreukázal, že išlo o zrážku zo mzdy v zmysle , . Žalovaný taktiež nepreukázal, skutočnosť, že poukázal spornú sumu 1,- Euro na gastro kartu žalobcu, pričom táto skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1,-Eura, pričom žalobcovi priznal aj úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po poukázaní mzdy žalobcovi za mesiac 9/2016 dňa 07.10.2016, t. j. od 08.10.2016.

38. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že mal len nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania ( výrok III.). Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III Súd poučuje strany, že lehota na podanie odvolania do 30.04.2020 neplynie ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe . Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva . Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.