Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-51-2019.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom 27.05.2020 v trestnej veci proti obžalovanej H. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/10/2015 zo dňa 24.06.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej H. I..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú H. I. vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 13.7.2014 viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, EČ I.-XXX M. z miesta ležiaceho mimo cesty smerom od obce Pavlovce, okr. Vranov nad Topľou k štátnej ceste I/18, pričom pri vchádzaní na cestu I/18 nedala prednosť motocyklu značky Suzuki VZR 1800, EČ K.-XXX M., ktorý v tom čase prichádzal zľava od obce Podlipníky smerom do Vranova nad Topľou po ceste I/18 a ktorý v tom čase riadil poškodený V. I., nar. X.X.XXXX, bytom K., K. H. G. XXXX/XX, následkom čoho došlo k zrážke vozidla a motocykla, ktorý s vodičom odhodilo do protismernej časti vozovky, kde pri dopravnej nehode utrpel vodič motocykla V. I. podľa znaleckého posudku zranenia a to vykĺbenie kľúčnej kosti od lopatky vpravo ( podľa Tossy III ), zlomeninu krčka pravej lopatky bez dislokácie ( bez posunu úlomkov ), zlomeninu 5. a 6. rebra vpravo, kožnú odreninu nad pravou kľúčnou kosťou, kožné odreniny na chrbtovej ploche ľavého predlaktia, v pravej bedrovej oblasti, rozsiahle krvné podliatiny v pravej bedrovej oblasti, krvnú podliatinu na bočnej ploche ľavého stehna, krvnú podliatinu v úrovni dolnej časti ľavého stehna, kolena a predkolenia s dobou liečenia do 42 dní, pričom na motocykli vznikla následkom dopravnej nehody škoda v sume 10.000 eur, na vozidle Škoda Felícia EČ I.-XXX M. vznikla škoda v sume 300 eur.
Za to jej podľa § 158 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 12 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. H. G. XXXX/XX, a spoločnosť O., zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom D. XX, G., IČO : 35 942 436, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná prostredníctvom obhajcu, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne prostredníctvom obhajcu aj odôvodnila. V dôvodoch odvolania uvádza, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, nakoľko súd určil iba jej zodpovednosť za dopravnú nehodu a následky z nej vyplývajúce.
Nevzal do úvahy jej tvrdenia, ako aj predložené odborné vyjadrenia F.. I., z ktorého je zrejmé, že vodič motocykla mohol zabrániť zrážke, ak by jazdil vpravo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 9 zákona o pozemných komunikáciách. Zo znaleckého posudku F.. E. vyplynula ako možnosť zabránenia zrážke, ak by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou asi 60 km/h, pričom poukazuje aj na dopravnú značku, odporúčaná rýchlosť, ktorá bola umiestnená pred miestom zrážky v smere jazdy motocyklistu. Súd označil miesto, z ktorého odbočovala ako miesto ležiace mimo cesty a z toho určil jej povinnosť dať prednosť motocyklistovi idúcemu po hlavnej ceste, avšak z okolností pred dopravnou nehodou vôbec nebolo zrejmé, ktorá cesta je hlavná a ktorá vedľajšia. Neobstojí tvrdenie prokurátora, že ako osoba znalá miestnych pomerov, to mala vedieť, nakoľko až po prejednávanej dopravnej nehode došlo k osadeniu dopravnej značky Stoj, daj prednosť, dovtedy prednosť jazdy nebola vyriešená. Poukázať chce predovšetkým na to, že do križovatky vošla do najopatrnejšie ako vedela, bola začínajúcou vodičkou, bez vodičských skúseností. Naopak, vodič motocykla úsek nehody prechádzal rýchlejšie, ako mu to odporúčala dopravná značka a pri stredovej čiare, čím porušil zákon, napriek tomu iba ona bola uznaná vinnou zo žalovaného skutku, iba jej boli pričítané následky nehody. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno vyvodiť záver, že skutok nie je trestným činom, preto žiada, aby bola spod obžaloby oslobodená.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je možné považovať za dôvodné.
V konaní pred súdom prvého stupňa bolo v posudzovanej veci vykonané skutočne veľmi rozsiahle dokazovanie. Dôkazy, ktoré vykonané boli, vyplývajú jednak z obsahu zápisníc o hlavných pojednávaniach, ale aj dôvodov napadnutého rozsudku. V nich prvostupňový súd uviedol nielen to, ktoré konkrétne dôkazy v posudzovanej veci vykonané boli, ale veľmi podrobne poukázal aj na skutočnosti, ktoré z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali. Keďže tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozsudku skutočne zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov, nepovažuje krajský súd za potrebné znova ich opakovať a v tomto smere na dôvody napadnutého rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie aj to, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Ani v tomto smere, teda nemožno rozhodnutiu prvostupňového súdu vytknúť žiadne nedostatky. Pri hodnotení dôkazov sa totiž dôsledne riadil ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, to však bolo evidentne založené na starostlivom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, v ich súhrnne, aj vo vzájomných súvislostiach. Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenie síce oproti obžalobe zmenil niektoré skutkové zistenia, avšak každú jednu zmenu aj náležitým spôsobom odôvodnil.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé aj to, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a námietkami, ktoré v priebehu konania prezentovala (a tie sú v podstate aj základom jej odvolací námietok). Aj s uvedenými závermi sa krajský súd vzhľadom na ich správnosť, stotožňuje.
Napriek námietkam prezentovaným obžalovanou aj v dôvodoch svojho odvolania, je podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov nepochybne preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zavinila obžalovaná tým, že v kritickom úseku cesty pri vchádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty na hlavnú, nedala prednosť zľava prichádzajúcemu motocyklu, v dôsledku čoho došlo k zrážke ňou vedeného vozidla a motocykla, ktoré viedol poškodený V. I..
Aj keď obžalovaná v priebehu konania, aj v odvolacích námietkach uvádza, že prvostupňový súd nesprávne určil jej povinnosť dať prednosť v jazde motocyklistovi idúcemu po hlavnej, pretože z okolností pred dopravnou nehodou vôbec nebolo zrejmé, ktorá cesta je hlavná a ktorá vedľajšia, je i v tomto smere potrebné so závermi súdu prvého stupňa súhlasiť a to nielen na vzhľadom na skutočnosti, na ktoré prvostupňový súd poukazuje, teda protokol o dopravnej nehode, plánok z miesta nehody, výpoveď svedka F.. Z. H., starostu obce Pavlovce, ale podľa názoru krajského súdu, už aj vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovanej H. I. a svedkyne I. I., matky obžalovanej.
Samotná výpoveď obžalovanej z prípravného konania (ktorá bola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná, keďže obžalovaná využila svoje právo a odmietla vypovedať) svedčí o tom, že vedela o aký charakter cesty, po ktorej jazdila, sa jedná, pretože uvádzala, že so svojim vozidlom sa odobrala po neoznačenej miestnej ceste smerom na Prešov. Aj svedkyňa I. I. uvádzala, že s dcérou šli z Pavloviec do Prešova, prechádzali po miestnej komunikácii a chceli odbočiť vľavo na hlavnú cestu na Prešov.
Už len uvedené časti výpovedí obžalovanej a svedkyne nepochybne nasvedčujú vedomosti obžalovanej o tom, že v čase, keď do križovatky vchádzala, vchádzala do križovatky s hlavnou cestou, bola teda povinná dať prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej.
Dôvod nedania prednosti motocyklu, ktorý z ľavej strany po hlavnej ceste prichádzal, je takisto možné z uvedených výpovedí vyvodiť, keďže samotná obžalovaná uviedla, že predtým, než začala vchádzať do križovatky a vykonávať odbočovací úkon smerom vľavo na Prešov, sa pozrela do ľava potom do prava a znovu do ľava, zo žiadneho smeru neprichádzalo vozidlo ani chodci a keď bolo vozidlo podľa nej väčšou časťou v jej jazdnom pruhu (čo znamená, že v pravom jazdnom pruhu smerom na Prešov), zrazu jej mama skričala, H. motorka a následne po tomto si všimla, že jej po ľavej strane, smerom od Prešova prichádza motocykel. Vzhľadom na vzdialenosť, na ktorú mohla, aj podľa vyšetrovacieho pokusu, ktorý bol dňa 03.07.2018 vykonaný, motocykel spozorovať (išlo minimálne o vzdialenosť 197 metrov od východzieho bodu merania) je zrejmé, že v čase, keď začala do križovatky vchádzať, musela pri náležitej pozornosti prichádzajúci motocykel vidieť. O tom, že evidentne nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla pri vchádzaní do križovatky, resp. nedostatočne skontrolovala, či po hlavnej ceste neprichádza nejaké vozidlo, ktorému je povinná dať prednosť, svedčí skutočnosť, ktorá z jej vlastnej výpovede plynie, teda to, že z ľavej strany prichádza motocykel si všimla až po tom, čo ju na uvedenú skutočnosť v čase, keď už bola na hlavnej ceste, upozornila jej matka.
Aj keď svedkyňa I. I. v tomto smere na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď pozmenila, z jej výpovede v prípravnom konaní vyplývajú rovnaké skutočnosti ako z výpovede obžalovanej. Uvádzala totiž, že po tom, čo sa dcéra snažila pohnúť s vozidlom a odbočiť vľavo na Prešov, ona spozorovala motocykel asi vo vzdialenosti 50 metrov, ten následne začal brzdiť a balancovať na dcéru a v tom momente začala kričať na dcéru, že motorka.
Samotný priebeh nehodového deja i možnosti zabránenia zrážke sú nepochybné aj zo záverov znaleckého dokazovania, na obsah ktorého prvostupňový súd podrobne poukázal a z obsahu ktorého mimo iného vyplýva, že poškodený motocyklista maximálnu dovolenú rýchlosť pre daný úsek počas jazdy neprekročil, keďže na začiatku reakcie bola rýchlosť akou premával asi 83 km/h a tak isto jeho reakcia na vjazd obžalovanej bola včasná a správna. Obžalovaná pri vchádzaní na hlavnú cestu mohla motocyklistu vidieť na vzdialenosť okolo 180 metrov a napriek tomu, že prichádzajúci motocykel mohla a mala vidieť, neumožnila mu prejazd, ale pokračovala v jazde a vchádzaní na hlavnú cestu. Motocyklista reagoval v čase 1,6 sekúnd pre zrážkou, keď sa nachádzal vo vzdialenosti asi 36 metrov pred miestom zrážky a v tom čase už obžalovaná bola so svojim vozidlom v ľavom jazdnom pruhu, teda v jazdnom pruhu motocykla.
Pokiaľ obhajoba namieta, že predmetnú nehoda mal zaviniť, resp. minimálne spoluzaviniť aj samotný poškodený a v tejto súvislosti poukazuje obsah odborného vyjadrenia F.. S. I., ktoré v rámci konania predložila, k tomu považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že zo samotného odborného vyjadrenia vyplýva, že v čase zrážky bolo vozidlo asi polovicou prednej časti v protismernom jazdnom pruhu pod uhlom 45 až 50 stupňov a zadným ľavým rohom zasahovalo do pravého jazdného pruhu 1,9 až 1,6 metra, čiže medzi ľavým zadným rohom vozidla a pravou vodiacou čiarou bol odstup 1,5 až 1,8 metra. Z uvedeného potom vyvodzuje, že ak sa by sa motocykel pohyboval pri pravom okraji vozovky a reagoval by bez položenia motocykla na vozovku, k zrážke by nedošlo.
K tomuto tvrdeniu považuje krajský súd za potrebné uviesť, že situácia, keď medzi ľavým zadným rohom vozidla a pravou vodiacou čiarou bol odstup 1,5 až 1,8 metrov je situáciou v čase zrážky. Uvedené vozidlo sa však pred zrážkou pohybovalo, čiže takýto priestor tam nemohol na začiatku reakcie motocykla byť a z toho teda ani nie je možné vyvodiť, že sa motocykel nemal v čase pred dopravnou nehodou, resp. na začiatku jeho reakcie pohybovať pri pravom okraji vozovky tak, ako to obhajoba tvrdí.
Závery prvostupňového súdu v tom smere, že predmetnú dopravnú nehodu zavinila obžalovaná nedaním prednosti v jazde, sú teda správne.
Náležite je objasnený aj následok, ku ktorému na zdraví poškodeného v dôsledku dopravnej nehody došlo a vzhľadom na uvedené je potom správna aj právna kvalifikácia konania obžalovanej.
Žiadne pochybenia nezistil krajský súd ani vo výroku o treste a aj v tomto smere je rozhodnutie prvostupňového súdu odôvodnené náležite, keďže prvostupňový súd uviedol, na ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal. Vzhľadom na všetky okolnosti súdeného prípadu, mieru porušenia pravidiel cestnej premávky, spôsobený následok, i osobu obžalovanej je podľa názoru krajského súdu uložený trest pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkon na minimálnu skúšobnú dobu a bez uloženia trestu zákazu činnosti trestom skôr miernym.
Keďže pochybenia nezistil krajský súd ani vo výroku o náhrade škody, odvolanie obžalovanej H. I. podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.