Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-13-2020.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: K.. X. Y., advokátom so sídlom Z. nábrežie X/A, E., o zaplatenie 178,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 14Cb/136/2019-84 zo dňa 4. novembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 178,33 Eur a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 178,33 Eur od 05.01.2019 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
1.2 V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že dňa 06.09.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle E.. Poškodený si na čas opravy vozidla prenajal náhradné vozidlo. Súčet nájomného a jednorazového poplatku predstavoval 178,33 Eur, ktorú sumu však žalovaný neuhradil.
1.3 Na prejednanie veci samej súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 04.11.2016, pričom na toto pojednávanie predvolal okrem žalobcu aj žalovaného. Žalovaného v predvolaní poučil o tom, že ak sa na pojednávanie riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany súd rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 CSP.
1.4 Súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní rozhodol za aplikácie ust. § 274 CSP a § 275 CSP. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 274 CSP z ktorého uzavrel, že súd (bez ohľadu na názor sudcu na oprávnenosť žalovaného nároku) na pojednávaní musí vydať tzv. rozsudok pre zmeškanie, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky a to a) ide o žalobu podľa ust.
§ 137 písm. a) CSP, b) žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, c) žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a o iných následkoch nedostavenia sa, d) žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, e) žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní včas neospravedlnil závažnými okolnosťami, f) žalobca urobil návrh, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie. Dôvodil, že žalobou podľa § 137 písm. a) CSP je taká žaloba, na základe ktorej sa má rozhodnúť o splnení povinnosti. Splnením povinnosti je aj zaplatenie peňažnej sumy.
1.5 Súd prvej inštancie v ďalšom dôvodil, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 15.10.2019, bol na pojednávanie riadne predvolaný, pričom mal na prípravu na pojednávanie viac ako 5 dní. Predvolanie obsahovalo aj poučenie o možnosti predvedenia a poučenie o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil. V ospravedlnení neuviedol žiadnu vážnu okolnosť, pre ktorú sa pojednávania nezúčastní. Pokiaľ zástupca žalovaného uviedol, že má neodkladné pracovné povinnosti, že je pracovne vyťažený a poukázal na hospodárnosť konania, tieto okolnosti nie sú závažné. Podľa názoru súdu prvej inštancie jedinou skutočnou „prekážkou“, ktorá bránila žalovanému, aby dňa 04.11.2019 prišiel do pojednávacej miestnosti, bolo to, že žalovaný sa sám rozhodol, že na pojednávanie nepríde. Toto subjektívne rozhodnutie žalovaného však nemožno považovať za závažnú okolnosť. Pokiaľ bolo toto rozhodnutie žalovaného motivované hospodárnosťou konania, je potrebné uvedomiť si, že hospodárnosť konania neznamená, že súd má postupovať tak, aby sa stranám nenavyšovali trovy konania; hospodárnosť konania znamená to, že súd nemá vykonávať nadbytočné úkony. Uskutočnenie prvého pojednávania však (práve vzhľadom na množstvo predložených vyjadrení a listinných dôkazov) nadbytočné nie je a snahu žalovaného, aby sa nenavýšili trovy konania, teda nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Žalovaný neuviedol, že navrhuje odročiť pojednávanie. Súd prvej inštancie preto nemal povinnosť upovedomovať žalovaného, že pojednávanie sa vykoná. Túto povinnosť má totiž súd iba v prípade, ak strana navrhne pojednávanie odročiť. Analogická aplikácia § 183 ods. 4 CSP na situáciu, keď sa strana iba ospravedlní bez toho, aby navrhla odročenie pojednávania, by totiž viedla k tomu, že súd by musel stranu predvolávať na to isté pojednávanie de facto dvakrát. Takýto postup by však bol zjavne absurdný, nakoľko strane musí stačiť, aby ju súd na to - ktoré pojednávanie predvolal iba raz (k čomu v súdenej veci došlo tým, že zástupca žalovaného predvolanie prevzal dňa 15.10.2019).
1.6 Pretože boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie a žalobe vyhovel. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ osobitná časť dôvodovej správy k CSP v súvislosti s kontumačnými rozsudkami uvádza, že „....kontumačný rozsudok predstavuje sankciu za procesnú pasivitu strany sporu....“, z normatívneho textu zákona je zrejmé, že nejde o sankciu za pasivitu strany vo všetkých štádiách konania, ale že ide o sankciu iba za pasivitu spočívajúcu v nedostavení sa na pojednávanie. Z jasných a nepochybných slov a viet paragrafu 274 CSP totiž vyplýva, že ak sú splnené taxatívne vymedzené podmienky, súd musí rozsudok pre zmeškanie vydať - a to bez ohľadu na to, či bol žalovaný v skorších štádiách konania aktívny (napr. tým, že sa vyjadril k žalobe a prípadne aj k replike). Kým podľa § 153b ods. 2 O.s.p. vyjadrenie žalovaného k žalobe (t.j. aktivita žalovaného) zabraňovalo súdu, aby vydal rozsudok pre zmeškanie, zákonodarca v CSP už medzi podmienkami pre vydanie kontumačného rozsudku neuvádza, že prípadné vyjadrenie žalovaného k žalobe bráni vydaniu kontumačného rozsudku.
1.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, bez splnenia podmienok pre jeho vydanie. Žalovaný nebol v súdnom konaní nečinný, podaním zo dňa 31.10.2019 ospravedlnil svoju neúčasť a jeho právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 04.11.2019, a to z dôvodu neodkladných
pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Prvoinštančný súd nevyhodnotil ospravedlnenie žalovaného ako dôsledok vážnych okolností, o ktorej skutočnosti sa žalovaný dozvedel až zo samotného rozsudku. Pokiaľ prvoinštančný súd posúdil toto ospravedlnenie ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 CSP per analogiam postupovať inter alia podľa ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. V zmysle právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe samotného súdu, preto je jeho nepochybnou kauzálnou povinnosťou bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Žalovaný mal za to, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku ako rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvedená v ustanovení § 274 písm. b) CSP.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením a mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil neúčasť žalovaného na pojednávaní dňa 04.11.2019 a procesný návrh žalobcu podľa ust. § 274 CSP. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. V konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by rozsudkom priznaný nárok žalobcu mohol akokoľvek spochybniť. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania, správne posúdil návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v súlade s ust. § 274 CSP. Žalobca sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, preto nevidel dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Všetky dôvody uvedené v odvolaní, pre ktoré malo dôjsť k nesplneniu podmienok na vydanie rozsudku, sú zo strany žalovaného predkladané len účelovo, so snahou vyhnúť sa svojej povinnosti na plnenie uloženej rozsudkom. Žalovaný neuviedol v odvolaní žiaden argument, ktorý by nevyvrátil správnosť postupu prvoinštančného súdu. Na podporu svojich tvrdení v konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Argumentácia žalovaného je v skutočnosti postavená na prostom odmietaní či popieraní skutočností, ktoré žalovanému nekonvenujú a ktoré nie je schopný spochybniť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalovaný, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie vytýčené na deň 04.11.2019 nedostavili. Žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca mal doručenie predvolania na označený deň pojednávania včas a riadne vykázané a bol riadne poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Preto boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku v zmysle ust. § 274 CSP. Žalovaným prezentovaný výklad je v rozpore s účelom a povahou príslušných ustanovení CSP. Pokiaľ aj žalovaný bol v konaní činný v štádiu pred nariadením pojednávania, teda počas doručovania písomných vyjadrení strán a na výzvu súdu na vyjadrenie reagoval, túto procesnú aktivitu nemožno aplikovať v štádiu po nariadení pojednávania ako okolnosť brániacu rozhodnutiu vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Je preto potrebné rozlišovať aktivitu žalovaného v štádiu písomných vyjadrení podľa ust. § 167 CSP a následne po tom, ako súd pristúpi k nariadeniu pojednávania. Ďalej žalobca zdôraznil, že k prijatiu záveru, že nezúčastnením sa vytýčeného pojednávania strana koná v záujme zachovania hospodárnosti konania, nemožno dospieť na základe svojvoľnej úvahy jednej z procesných strán. Zásadu hospodárnosti konania nemožno povyšovať a uprednostňovať pred riadnym pojednávaním veci na ústnom pojednávaní. Sporovým stranám nebola znemožnená realizácia ich procesných oprávnení, ani možnosť aktívnej účasti na konaní. Napadnutý rozsudok bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto je v zmysle ust. § 356 písm. b) CSP voči nemu odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia. Zároveň konštatuje že v konaní nebol podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 277 CSP.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výroku potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 8. Posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.
9. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
10. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
11. Za zásadné odvolacie tvrdenia žalovaného považuje odvolací súd jeho tvrdenia, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, že žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a rozsudok pre zmeškanie nemohol byť vydaný v danom štádiu konania z dôvodu, že žalovaný nebol pasívny počas konania a že súd prvej inštancie bol povinný žalovaného upovedomiť, že ním uvádzané dôvody uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania nebude považovať za vážne. Tieto odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 04.11.2019 pod č.k. 14Cb/136/2019-84 rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP. Vo všeobecnosti rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v kontradiktórnom procese majú byť nosičom procesnej aktivity sporové strany, teda nielen žalobca, ale aj žalovaný, ak chce v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, môže súd rozhodnúť kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného.
13. Odvolací súd vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie a odvolacím dôvodom žalovaného zdôrazňuje, že za ospravedlniteľný dôvod možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní nepreukázal ani žalovaný ani jeho právny zástupca.
14. Pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Odvolací súd zároveň dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie dňa 11.10.2019 na deň 04.11.2019. Strany sporu boli v procesnom poučení riadne poučené v zmysle ust. § 274 CSP o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Rovnako boli poučené spolu s predvolaním na pojednávanie. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Predvolanie na uvedený termín právny zástupca žalovaného prevzal dňa 15.10.2019. Podaním žalovaného zo dňa 31.10.2019 vytlačeným z UPVS dňa 04.11.2019 právny zástupca žalovaného ako ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti na pojednávaní dňa 04.11.2019 uvádzal tú skutočnosť, že sa nariadeného pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ktoré dôvody však žiadnym spôsobom nepreukázal, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. V podaní zároveň uviedol, že súhlasí aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti a nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Žalobca na predmetnom pojednávaní navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní mal splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP môže byť vydaný v ktoromkoľvek štádiu konania, ak sú kumulatívne splnené podmienky vymedzené týmto zákonným ustanovením. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Odvolací súd preskúmal obsah spisového materiálu a vyhodnotil, že žalovaný ani jeho právny zástupca neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Pracovná zaneprázdnenosť právneho zástupcu žalovaného ani hospodárnosť konania nie je vážnym a ospravedlniteľným dôvodom pre jeho neprítomnosť na nariadenom pojednávaní. Zo žiadneho z ustanovení CSP nevyplýva v tomto prípade povinnosť súdu informovať právneho zástupcu žalovaného, že posúdil jeho ospravedlnenie ako nedôvodné a bezodkladne upovedomiť žalovaného, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať, a to ani v zmysle čl. 4 CSP ani per analogiam inter alia podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Z dlhodobej a ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pracovná zaneprázdnenosť advokáta nie je dôvodom na odročenie pojednávania, preto si mal byť právny zástupca žalovaného tejto skutočnosti vedomý. Rovnako nie je ospravedlniteľným dôvodom argumentácia neúčasti na pojednávaní hospodárnosťou konania. Pokiaľ žalovaný prvoinštačnému súdu vytýkal prísne formalistický postup s poukazom na aktivitu žalovaného a spochybnil splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil a po preskúmaní obsahu spisu a konania pred súdom prvej inštancie uzavrel, že v konaní neboli porušené žiadne procesné predpisy ani porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.
17. Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje skončenú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal a uvedie splnenie predpokladov podľa § 274 CSP. Nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci ani citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 274 CSP je špeciálnym vo vzťahu k ust. § 220 ods. 2, 3 CSP.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal na nariadenom pojednávaní splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).