Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/92/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej v 1. rade: F.K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. 91/45, XXX XX Santovka, zastúpená: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, žalovanému v 2. rade: T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v mene a na účet ktorého koná správca konkurznej podstaty JUDr. Otto Markech, Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín a žalovanej v 3. rade: E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v mene a na účet ktorej koná správca konkurznej podstaty SKKS, k. s., Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 868 671, o zaplatenie 3 950,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Levice č. k.

- 134 zo dňa 02. 05. 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Levice č. k. - 62 zo dňa 23. 03. 2018 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a zároveň r u š í rozsudok Okresného súdu Levice č. k.

- 134 zo dňa 02. 05. 2018 v časti I. a III. výroku vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a konanie voči žalovanej v 1. rade z a s t a v u j e.

Odvolací súd konanie voči žalovaným v 2. a 3. rade z a s t a v u j e.

Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. až 3. rade n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 950,45 eura s 3 % úrokom z omeškania ročne od 15. 09. 2016 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatným žalovaným, v splátkach po 100 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou (I. výrok), v časti o zaplatenie 4,7 % úroku ročne zo sumy 3 657,28 eura od 15. 09. 2016 do zaplatenia žalobu zamietol (II. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovi žalovaní (III. výrok) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (IV. výrok) a sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23. 03. 2018 č. k. - 62 zamietol (V. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na o spotrebiteľských úveroch, , , , o stavebnom sporení, , , , , , , , , , , a nariadenia vlády č. a v časti trov konania s poukazom na (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní so žalobcom uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 09. 07. 2004 za tým účelom, aby finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, použili na financovanie svojich bytových potrieb. Právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle o spotrebiteľských úveroch, napriek tomu sa právny vzťah posudzuje prednostne podľa a osobitných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanej v 1. rade a zosnulému E. V. poskytol finančné prostriedky za podmienok dohodnutých v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení, ktoré sa žalovaní zaviazali splatiť dohodnutým spôsobom. Žalovaní v 2. a 3. rade prevzali za záväzok žalovanej v 1. rade ako dlžníci ručenie. Žalovaná v 3. rade však poukázala na to, že bolo uhradených aktuálne 12 210,98 eura a nekalou obchodnou praktikou žalobcu došlo k tomu, že splátkami žalobca znižoval najprv len úroky, v dôsledku čoho sa istina vôbec neznižovala. Táto obrana žalovaných neobstojí. V danom prípade ide o špecifický úver, pretože stavebný úver žalobca poskytuje až po nasporení určitej finančnej čiastky v stavebnom sporení a ak finančné prostriedky boli poskytnuté sporiteľovi pred nasporením určitej sumy, t. j. pred vznikom nároku na stavebný úver, finančné prostriedky mu vyplatí z tzv. medziúveru. Vytvorí sa samostatný účet medziúveru, na ktorý žalovaní splácali úroky z poskytnutej sumy stavebného úveru do splnenia nároku na stavebný úver a samostatný účet stavebného sporenia, na ktorý sa poukazujú vklady, v prospech tohto účtu sporenia sa pripísali kreditné úroky z vkladov aj štátna prémia. Poukazovaním platieb a štátnej prémie na účet stavebného sporenia žalovaní znížili nesplatenú časť medziúveru ku dňu pridelenia cieľovej sumy, t. j. ku dňu 31. 03. 2011. Žalovaní sa zaviazali po pridelení cieľovej sumy splácať stavebný úver vrátane úroku vo výške 4, 7 % splátkami vo výške 99,58 eura a jednotlivé splátky stavebného úveru viedli k amortizácii stavebného úveru. K zosplatneniu stavebného úveru pristúpil žalobca v zmysle a v zmysle čl. VI. bod 3 zmluvy o úvere. Žalobca preukázal výšku uplatnenej pohľadávky výpisom z účtu stavebného, z ktorého možno presne zistiť, z akých nárokov uplatnená suma pozostáva. Stav na účte je smerodajný ku dňu odstúpenia od zmluvy, t. j. k 14. 09. 2016. Žalovaná v 3. rade namietala, že žalobca sa domáha neprimeraných opakovaných poplatkov, pričom je celkom zrejmé, že žalobca sa v žalobe domáha zaplatenia nesplatenej čiastky istiny 3 657, 28 eura a úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 293,17 eura, spolu 3 950,45 eura a nedomáha sa platenia poplatkov a iných platieb, preto obrana žalovaných neobstojí. V časti zaplatenia úroku z úveru 4,7 % ročne z istiny 3 657, 28 eura od 15. 09. 2016, t. j. po zosplatnení úveru, súd žalobu zamietol, nakoľko bol toho právneho názoru, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru patria žalobcovi už len úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od 15. 09. 2016, nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde by spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť celú sumu požičaného a nesplateného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá sa protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a 3a nariadenia vlády č. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie nariadenia vlády č. (viď rozsudok KS TN z 28. 09. 2015, R 59/1998, ). Žalovaní v 2. a 3. rade podpísali dňa 09. 07. 2004 ručiteľský záväzok, keď v čl. III prehlásili, že v prípade, že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, že voči veriteľovi na seba preberajú povinnosť vyplývajúcu z ručenia. Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení poukázali tiež na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že od zmluvy neodstúpil a zmluva je naďalej platná, tak je pochybná pasívna legitimácia žalovaných ako ručiteľov, pretože počas platnosti zmluvy by mal za ňu zodpovedať len dlžník. V tejto súvislosti treba uviesť, že ručiteľský záväzok je akcesorický vo vzťahu k hlavnému záväzku, avšak zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09. 07. 2004, článok III., bod 1, vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade sa zaviazali voči žalobcovi povinnosťami vyplývajúcimi im z ručenia. Súd dospel k záveru, že žalovaným v 2. a 3. rade nezanikla voči žalobcovi povinnosť plniť, nie sú však solidárne zodpovední spolu so žalovanou v 1. rade, ich povinnosť plniť prichádza až v prípade, že nebudú plniť hlavní dlžníci, resp. dlžník so spoludlžníkom. Súd preto aj žalovaných v 2. a 3. rade zaviazal na plnenie zostatku dlhu. S plnením sa žalovaní dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, ako požadoval žalobca, t. j. 3 % ročne z dlžnej sumy od 15. 09. 2016 do zaplatenia podľa . Žalobca ku dňu 14. 09. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku nesplateného úveru, preto od 15. 09. 2016 boli s plnením v omeškaní až do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania voči žalovaným, ktorí neboli úspešní. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa . Zamietajúca časť nepriznaného úroku z úveru vo výške 4,7 % ročne od 15. 09. 2016 do zaplatenia nepredstavuje neúspech žalobcu vo veci samej.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku podali žalovaní v 1. až 3. rade prostredníctvom advokáta Mgr. Henricha Schindlera odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prvom rade uviedli, že nemajú výhrady voči spôsobu plnenia nároku v splátkach, avšak nesúhlasia s výškou priznaného nároku, keď súd nezohľadnil všetky predložené argumenty, ktorými bol nárok spochybnený a dlžnú sumu priznal na základe jednostranných tvrdení žalobcu. Súd v II. výroku správne vyhodnotil, že úrok z omeškania bol uplatnený duplicitne, keď po odstúpení od zmluvy (vyhlásení predčasnej splatnosti) nemožno od dlžníka požadovať dva druhy úrokov, a to z jednej sumy, ktorú žiada vrátiť jednorázovo. Majú však za to, že súd vec nesprávne posúdil v tom smere, že neakceptoval argumenty ohľadom skutočnosti, že veriteľ mal prijaté platby poukazovať prednostne na istinu, a to v súlade s v spojení ods. l . Namietajú tiež, že súd kľúčové ustanovenia ohľadom spotrebiteľského vzťahu v predmetnej veci ani nespomenul, a teda sa nevysporiadal s obranou žalovaných ohľadom výšky nároku, ale naopak uveril jednostrannému tvrdeniu o tom, že žalobca si v danej veci uplatňuje len istinu dlhu. Uvedeným spôsobom by si každý veriteľ na súde uplatňoval len „istinu“, keď by mohol uviesť, že všetky neprijateľné poplatky a úroky už boli zo strany dlžníka uhradené pred podaním žaloby, čím by zamedzil súdu preskúmať oprávnenosť týchto poplatkov, čo je neprípustné. V danom prípade však opakovane poprel, že by tieto boli zo strany žalovaných uhradené, keď všetky úhrady mali byť prednostne použité na istinu. Žalovaní zastávajú názor, že súd mal nárok znížiť o poplatky, ktoré si žalobca započítaval v rozpore so zákonom, pričom tieto predstavujú sumu prevyšujúcu 900 eur, teda tvoria takmer štvrtinu žalovaného nároku a ako príklad uviedli niektoré poplatky. Vzhľadom na výšku poplatkov a neustále započítavanie platieb na úroky žalobca úver umelo udržiaval „pri živote“, v dôsledku čoho žalovaní nemohli mať žiadnu predstavu, kedy bude splatený a koľko vlastne zaplatia. Pokiaľ by súd tieto argumenty zohľadnil, žalobu by bolo potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaní ďalej namietali, že sa súd nijako nevysporiadal s argumentmi ohľadom neprijateľných podmienok v zmluve a žiadali, aby ich odvolací súd podrobil súdnej kontrole z hľadiska ich súladu s právami spotrebiteľa, keďže ich považujú za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s uvedeným preto opätovne tvrdili, že zmluva je absolútne neplatná pre množstvo neprijateľných podmienok, a preto návrhu nemožno vyhovieť. Pokiaľ odvolací súd nevyhovie námietkam ohľadom výšky žalovanej sumy, žiadali, aby zmenil výšku splátok dlhu uvedených v I. výroku tak, aby boli v pôvodne navrhovanej výške 50 eur mesačne, ktorú považujú za primeranú a majetková sféra žalobcu takýmto plnením nebude žiadnym spôsobom ohrozená, keď žalovaná v 1. rade je len poberateľkou starobného dôchodku a voči žalovaným v 2. a 3. rade je vedených viacero exekúcií. Vzhľadom na uvedené žalovaní záverom navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná im nárok na náhradu trov konania alebo rozhodnutie prvoinštančného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že existuje dôvod na zrušenie rozsudku voči žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu prekážky veci rozhodnutej a ďalej existuje dôvod na zastavenie konania voči žalovanému v 3. rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na sťažnosť zo dňa 06. 04. 2018 voči uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 23. 03. 2018, ktorým súd v celom rozsahu zrušil platobný rozkaz vydaný dňa 30. 10. 2017. Zrušenie platobného rozkazu súd odôvodnil tým, že žalovaná v 3. rade E. O. podala v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Pokiaľ teda žalovaná v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odpor proti platobnému rozkazu, na ostatných žalovaných v postavení samostatných procesných spoločníkov táto skutočnosť nemá žiadny vplyv, a teda voči žalovaným v 1. a 2. rade platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na existenciu právoplatného platobného rozkazu voči žalovaným v 1. a 2. rade existuje dôvod na zrušenie rozsudku vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na majetok žalovaného v 2. rade bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 25. 06. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 07. 2018, vyhlásený konkurz. Rovnako na majetok žalovanej v 3. rade bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 26. 06. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 07. 2018, vyhlásený konkurz. Podľa v platnom znení, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Žalobca si uplatňuje pohľadávku, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze a súd vyhlásil na majetok žalovaných v 2. a 3. rade konkurz. Nakoľko voči žalovanému v 2. rade existuje právoplatný platobný rozkaz, žalobca má za to, že by mal súd bez zbytočného odkladu zastaviť konanie len voči žalovanej v 3. rade, ktorá podala odvolanie. V prípade, ak odvolací súd nepovažuje platobný rozkaz za právoplatný, žalobca uvádza, že sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 02. 05. 2018 a v plnej miere poukazuje na vyjadrenie označené ako ,,vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej v 3. rade, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 04. 2018. K námietkam žalovaných ohľadne poplatkov, ktoré podľa žalovaných majú prevyšovať sumu 900 eur, uviedol, že tieto neboli predmetom procesného nároku žalobcu uplatňovaného žalobou a súd musí vždy vychádzať len zo žaloby a nesmie ísť nad rámec žaloby. Žalovaní si samozrejme môžu uplatňovať právo na vrátenie týchto poplatkov žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ak ich považujú za neprijateľné. Žalovaní si však žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia nikdy nepodali. Súčasne výslovne podotkol, že nárok na vrátenie sumy týchto poplatkov je premlčaný a vzniesol námietku premlčania, nakoľko považuje akýkoľvek nárok na vrátenie týchto poplatkov za premlčaný. Žalobca sa v plnej miere stotožňuje s uloženou povinnosťou splácať súdom priznanú pohľadávku v splátkach vo výške 100 eur mesačne. Má za to, že súd musí prihliadnuť nielen na majetkové pomery žalovaných, ale aj na právo žalobcu na splatenie dlhu v primeranej dobe. Mesačné splátky vo výške 100 eur mesačne považuje za primerané. Žalobca ako veriteľ je povinný strpieť povinnosť splácania dlžnej sumy v splátkach a nemá možnosť disponovať finančnými prostriedkami. V prípade umožnenia splácania dlhu v splátkach vo výške 50 eur by bol navyše sankcionovaný tým, že by mohlo dochádzať k premlčaniu príslušenstva. Splátky vo výške 50 eur mesačne by popierali právo žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky v primeranej dobe. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok voči žalovaným v 1. a 2. rade a zastavil konanie voči žalovanej v 3. rade, prípadne, ak odvolací súd nepovažuje vytýkané procesné dôvody za dostatočné na zrušenie rozsudku, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaná v 1. rade k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že je pravdou, že na majetok žalovaných v 2. a 3. rade bol vyhlásený konkurz, a teda konanie by voči nim malo byť zastavené, k čomu výhrady nemajú. K námietkam ohľadom právoplatnosti platobného rozkazu zo dňa 30. 10. 2017 poznamenala, že voči predmetnému platobnému rozkazu bol v zákonnej lehote podaný odpor oprávnenou osobou, čím došlo k zrušeniu tohto platobného rozkazu. Súd však platobný rozkaz zrušil aj z ďalších dôvodov, a to z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu žalovanému v 2. rade, ako aj z dôvodu, že v danom prípade vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu a neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nemalo k vydaniu platobného rozkazu vôbec dôjsť. Žalobca voči rozsudku, resp. jeho V. výroku odvolanie nepodal, preto v danom prípade nemožno vyznačiť právoplatnosť platobného rozkazu, keď výrok rozsudku, ktorým zamietol sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Levice, ktorým bol platobný rozkaz zrušený, nadobudol právoplatnosť. K tvrdeniam žalobcu ohľadom poplatkov poukázala na to, že netvrdí, že žalobca sa na predmetných poplatkoch obohatil, ale tvrdí, že nakoľko úhrady mali byť prednostne započítané na istinu, poplatky nemohli byť zaplatené. Žalobca si úhrady nemôže započítavať akýmkoľvek spôsobom, prednostne na sporné poplatky a úroky a ignorovať úhradu istiny, čo má za následok nekonečné úročenie a navyšovanie pohľadávky. Je vecou súdu, aby posúdil, z čoho sa skladá uplatnená pohľadávka a či v priebehu úveru došlo k úhrade poplatkov, alebo nie. Je absurdné, aby veriteľ účtoval všetky úhrady na poplatky a úroky, následne v konaní žaloval len istinu dlhu a očakával, že súd úhrady dlžníka nezohľadní. Pokiaľ by odvolací súd nevyhovel námietkam ohľadom výšky žalovanej sumy, žalovaná v 1. rade navrhla, aby odvolací súd zmenil výšku splátok dlhu uvedených v I. výroku na ich pôvodne navrhnutú výšku 50 eur mesačne, ktorú považuje za primeranú a majetková sféra žalobcu takýmto plnením nebude žiadnym spôsobom ohrozená, keď žalovaná v 1. rade je len poberateľkou starobného dôchodku a z jej strany nie je možné uhrádzať splátky vo vyššej sume.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovanými v 1. až 3. rade ( , ) a po preskúmaní vydaného rozhodnutia v napadnutých častiach I. a III. výroku dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania ( ) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 3 950,45 eura s príslušenstvom z titulu nesplatených splátok úveru. Žalobcova pohľadávka z úverovej zmluvy je uplatňovaná voči žalovanej v 1. rade ako hlavnej úverovej dlžníčke a voči žalovaným v 2. a 3. rade ako ručiteľom. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz č. k. - 37 dňa 30. 10. 2017, proti ktorému podala žalovaná v 3. rade v zákonnej lehote odpor. Žalovanej v 1. rade bol platobný rozkaz riadne doručený, žalovanému v 2. rade sa platobný rozkaz doručiť nepodarilo. Uznesením č. k. - 62 zo dňa 23. 03. 2018 súd prvej inštancie platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil z dôvodu, že žalovaná v 3. rade podala proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť. Následne súd prvej inštancie vydal vo veci napadnutý rozsudok.

9. Podľa , ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

10. Podľa , ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

11. Podľa , samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

12. Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

13. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. V súvislosti s právnym posúdením procesného spoločenstva ako samostatného alebo nerozlučného je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V prípade, že hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému kto je na strane spoločenstva, ide o nerozlučné spoločenstvo. Naopak je to v prípade, keď hmotné právo umožňuje požadovať splnenie povinnosti od niektorého člena spoločenstva a dáva veriteľovi možnosť výberu domáhať sa splnenia celej povinnosti od jedného zo spoločne zaviazaných dlžníkov, resp. aj od jeho ručiteľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 01. 2019 sú žalovaní solidárni dlžníci zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Ak teda v prípade solidárne zaviazaných dlžníkov ide o samostatné spoločenstvo, v posudzovanom prípade dlžníka a ručiteľov na strane žalovaných nemožno mať o samostatnom spoločenstve žiadne pochybnosti.

15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade samostatného procesného spoločenstva na strane žalovaných nemohlo byť včasné podanie vecne odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu žalovanou v 3. rade dôvodom na zrušenie platobného rozkazu v celom rozsahu. Žalovaná v 1. rade, ktorej bol platobný rozkaz riadne doručený dňa 03. 11. 2017 (ako to vyplýva z doručenky na č. l. 41 spisu), proti platobnému rozkazu odpor nepodala. Márnym uplynutím zákonnej lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu preto vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nastali účinky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa . Prekážka res iudicata je v právnej náuke charakterizovaná ako negatívna procesná podmienka, ktorú, ak je daná, nie je možné odstrániť a súd na ňu prihliada ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania.

16. Nesprávne posúdenie procesného spoločenstva žalovaných súdom prvej inštancie malo za následok jeho nesprávny procesný postup, v rámci ktorého vydal uznesenie č. k. - 62 zo dňa 23. 03. 2018, ktorým zrušil platobný rozkaz z dôvodu podania odporu žalovanou v 3. rade, a to v celom rozsahu, hoci na jeho zrušenie voči žalovanej v 1. rade neboli splnené procesné podmienky. Platobný rozkaz mal byť z hľadiska možných dôvodov jeho zrušenia vyhodnotený voči každému žalovanému osobitne. Žalovanému v 2. rade nebol platobný rozkaz riadne doručený, a preto mal byť vo vzťahu k nemu zrušený podľa veta za bodkočiarkou . Žalovaná v 3. rade, ktorej bol platobný rozkaz riadne doručený, podala proti nemu v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, a preto platobný rozkaz mal byť vo vzťahu k nej zrušený podľa veta druhá .

17. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

18. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

20. Podľa , ak sú dané odvolacie dôvody podľa , odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Levice č. k. - 62 zo dňa 23. 03. 2018 v rozsahu týkajúcom sa žalovanej v 1. rade ( ) a zároveň zrušil aj neskôr vydaný rozsudok súdu prvej inštancie č. k. - 134 zo dňa 02. 05. 2018 v časti I. a III. výroku vo vzťahu k žalovanej v 1. rade ( ), na ktorého vydanie neboli splnené procesné podmienky a konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil ( ).

22. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že po tom, ako súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok, bol na majetok žalovaného v 2. rade rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 25. 06. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 07. 2018 a právoplatným dňa 03. 07. 2018, vyhlásený konkurz a na majetok žalovanej v 3. rade bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 26. 06. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 07. 2018 a právoplatným dňa 03. 07. 2018, vyhlásený konkurz.

23. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

24. Podľa , ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

25. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

26. Podľa , pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

27. Keďže na majetok žalovaných v 2. a 3. rade bol po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie vyhlásený oddlžovací konkurz a v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. si žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, odvolací súd podľa konanie voči žalovaným v 2. a . rade zastavil bez toho, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania (I. a III. výrok), v ktorých v dôsledku podaného odvolania nenadobudol právoplatnosť. Podľa citovaného sa totiž v prípade, ak sa konkurz v budúcnosti zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania neprihliada a odvolací súd by bol povinný o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade v odvolacom konaní rozhodnúť.

28. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

31. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1. rade nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú dané charakterom procesnej situácie prejednávanej veci (res iudicata vo vzťahu k žalovanej v 1. rade). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže procesná zodpovednosť za zastavenie konania je na strane žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí ako jediní mali možnosť iniciovať konanie o svojom oddlžení, žalobca by mal vo vzťahu k nim nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko si ich žalobca po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaných ďalej neuplatňoval, odvolací súd mu ich náhradu proti žalovaným v 2. a 3. rade nepriznal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).