Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/250/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P. O. Box 40, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Zápisu o výsledku kontroly žalovaného č. zo dňa 27.11.2014 a Vyjadrenia Odboru štátneho dohľadu žalovaného č. zo dňa 25.04.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej NS SR) dňa 16.05.2016, následne postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NS SR sp. zn. zo dňa 25.10.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Zápisu o výsledku kontroly podľa o elektronických komunikáciách č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014, predmetom ktorého bola kontrola plnenia povinnosti podnikom, určenej v rozhodnutí úradu č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 (ďalej len „individuálne povolenie“) podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách v spojení s Vyjadrením Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb k žiadosti Slovak Telekom, a.s. o sprístupnenie podkladu podľa o elektronických komunikáciách. č. zo dňa 25.04.2016 a zároveň podal návrh na ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného (tento je predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , poznámka konajúceho súdu).

2. Žalobca uviedol, že dňa 08.07.2014 bola žalovaným vykonaná kontrola plnenia povinnosti žalobcu začať používať frekvenčné pásma 800MHz a 2600MHz, ktoré mu boli pridelené individuálnym povolením č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto individuálneho povolenia, vrátane frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz. Dňa 28.08.2014 bola žalobcovi doručená žiadosť žalovaného o vyjadrenie v súvislosti s prebiehajúcim výkonom dohľadu podľa vo veci kontroly plnenia povinnosti žalobcu začať používať pridelené frekvencie do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia. Žalobca sa na základe výzvy žalovaného vyjadril dňa 16.09.2014 listom č. 58316/2014. Následne dňa 09.10.2014 bol žalobcovi doručený list žalovaného č. , v ktorom vyjadril presvedčenie, že v liste zo dňa 16.09.2014 žalobca neposkytol odpoveď na otázku položenú žalobcom v danom liste a vyzval žalobcu vyjadriť sa k položenej otázke. Žalobca sa opätovne vyjadril listom č. 66260/2014 zo dňa 17.10.2014, dňa 01.12.2014 listom č. 75111/2014 navrhol žalovanému prerokovanie výsledkov predmetnej kontroly. Žalobca svoje vyjadrenie doplnil ďalšími skutočnosťami uvedenými v liste č. 67100/2014 zo dňa 04.12.2014. Žalovaný žiadosti

žalobcu o prerokovanie výsledkov kontroly listom č. 1117/OŠD/2014 zo dňa 22.12.2014 nevyhovel, a to s odkazom na možnosť písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly do 10 pracovných dní po prevzatí zápisu o výsledku kontroly. Dňa 27.11.2014 vydal žalovaný podľa o elektronických komunikáciách Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014, v ktorom konštatoval zistené nedostatky. Na základe vykonanej kontroly vyvodil žalovaný záver, že frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz pridelené žalobcovi individuálnym povolením nezačal žalobca používať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti individuálneho povolenia, t.j. do 08.07.2014. Tento Zápis o výsledku kontroly bol žalobcovi doručený dňa 05.12.2014 listom žalovaného č. 1116/OŠD/2014. Žalobca podal dňa 30.01.2015 žalovanému listom č. 5755/2015 vyjadrenie k Zápisu o výsledku kontroly, v ktorom vyjadril žalobca výhrady k vecnému a právnemu výkladu osvojenému si zo strany žalovaného. Odbor štátneho dohľadu žalovaného v tom čase obdržal interným listom č. zo dňa 27.01.2015 stanovisko vecného gestora v rámci organizačného členenia žalovaného, a to odboru správy frekvenčného spektra, podľa ktorého vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.10.2014 bolo „možné považovať za odôvodnené“. Námietky žalobcu však žalovaný s vecným gestorom vôbec nekonzultoval. Žalobca ďalej namietal, že v nasledujúcom období po dobu vyše 16 mesiacov žalovaný v tejto veci so žalobcom vôbec nekomunikoval, neurobil vo vzťahu k žalobcovi žiaden úkon a najmä nijako nereagoval na námietky vznesené zo strany žalobcu. Po takmer ročnej nečinnosti žalovaného dňa 21.12.2015 postúpil odbor štátneho dohľadu žalovaného vec spolu s podnetom na prípadné začatie správneho konania na odbor správy frekvenčného spektra žalovaného. Žalovaný začal potom vo veci opäť konať až dňa 13.04.2016, keď listom č. bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov a o elektronických komunikáciách vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz, ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením a to z dôvodu nezačatia používania pridelených frekvencií do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich pridelení.

3. V prvom rade sa žalobca zameral na odôvodnenie svojho právneho názoru, že napadnuté rozhodnutia sú spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu ich zákonnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Žalobca svoju žalobu opieral o nesprávny výklad pojmu „frekvencia“ zo strany žalovaného. Tento svoj právny názor odôvodnil žalobca tým, že v individuálnom povolení č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 vydaného mu žalovaným, nie je výslovne stanovené, v akom rozsahu musí žalobca začať využívať pridelené frekvencie. Z individuálneho povolenia podľa žalobcu nie je zrejmý ani rozsah pojmu „frekvencie“, teda, či sa povinnosť vzťahuje na každú jednu pridelenú frekvenciu, na frekvencie v zmysle daného pásma, alebo na iné jednotky (kanál, úsek, a pod.). Žalobca bol presvedčený, že povinnosť začať používať frekvencie, stanovené zákonom ako aj individuálnym povolením, je nutné vzťahovať na frekvenčné pásmo, v súlade s tým, ako sú pridelené frekvencie definované v individuálnom povolení. Za jediný správny výklad povinnosti začať používať frekvencie, považoval žalobca povinnosť začať používať celé frekvenčné pásmo 2600 MHz. Podmienky výberového konania podľa žalobcu vymedzujú predmet výberového konania len vo vzťahu k pásmu a žiadnym spôsobom v nich nie je naznačené, že žalovaný zvažoval rozdelenie pásma 2600 MHz na TDD a FDD časti. Priamo z výroku individuálneho povolenia vyplýva, že pre účely plnenia rozvojových kritérií nie je pásmo 2600 MHz delené na jednotlivé menšie samostatné časti. Podľa žalobcu teda nie je dôvod rozdeľovať pásmo ani pre účely začatia používania frekvencií. Prevádzkové povolenie zo dňa 11.03.2014, ktoré stanovilo podmienky využívania frekvencií, sa vzťahuje k celému pásmu 2600 MHz. Podmienky používania sa tak podľa žalobcu vzťahujú k pásmu ako celku, nie k jednotlivým jeho častiam, v individuálnom povolení nijako jasne nešpecifikovaným. Vymedzenie podmienok využívania frekvencií v Pláne využívania frekvenčného spektra, resp. v prílohe stanovujúcej pravidlá pre užívanie pásma 2600 MHz, sa podľa názoru žalobcu vzťahuje na celé frekvencie v rozsahu 2500 - 2690 MHz bez ohľadu na to, či sa jedná o TDD frekvencie alebo FDD frekvencie. Žalobca mal za to, že povinnosti začať používať frekvencie, sa preto vzťahuje na frekvencie v jednotlivých frekvenčných pásmach, alebo na všetky pridelené frekvencie ako jeden celok. Akékoľvek iné výklady povinnosti začať používať pridelené frekvencie vedú podľa žalobcu k záverom, ktoré sú v rozpore s podmienkami výberového konania a v rozpore s legitímnym očakávaním účastníkov výberového konania, vrátane žalobcu, v dobe podávania ponúk.

4. Ďalej namietal porušenie základných princípov výkonu verejnej moci a ústavných práv žalobcu. Podľa názoru žalobcu, predstavuje začatie správneho konania č. o odobratí frekvencií na základe napadnutých rozhodnutí zjavne arbitrárny výkon verejnej moci, v rozpore s ústavne zaručenými právami. Žalobca poukázal na to, že začatie správneho konania nie je v tomto prípade efektívnym prostriedkom zaistenia súladu so zákonom alebo zaistenia efektívneho využívania frekvencií. Podľa

názoru žalobcu, mohol žalovaný dosiahnuť splnenie tejto povinnosti včasnou výzvou na nápravu v zmysle o elektronických komunikáciách v platnom znení a riadnym vysporiadaním sa s touto otázkou v napadnutých rozhodnutiach.

5. Žalobca namietal aj nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutia neobstoja z pohľadu zákonných kritérií a obsahových požiadaviek kladených na rozhodnutia vydávané orgánmi verejnej moci. Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

6. Ako žalobca ďalej uviedol, predpokladal, že žalovaný dôvod k začatiu správneho konania nezistil, resp., že prehodnotil na základe žalobcom podaných námietok svoj záver o porušení povinnosti zo strany žalobcu. Namietal porušenie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania a správneho orgánu, a to z dôvodu, že žalobca listom č. 75111/2014 zo dňa 01.12.2014 navrhol žalovanému prerokovanie výsledkov predmetnej kontroly, avšak žalovaný tejto žiadosti žalobcu nevyhovel a listom č. 1117/ OŠD/2014 zo dňa 22.12.2014 ho oboznámil s možnosťou písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly do 10 pracovných dní po doručení napadnutého zápisu o výsledku kontroly.

7. Argumentoval narušením legitímnych očakávaní žalobcu. Z podmienok výberového konania uvedených vo výzve, ako aj z ďalších podmienok týkajúcich sa účelného využívania frekvenčného spektra a zabráneniu jeho hromadenia vyplýva, že žalovaný pristupoval k frekvenciám v pásme 2600 MHz ako k celku bez ďalšieho delenia na nejaké samostatné a odlišné časti. Účastníci výberového konania preto nemali podľa názoru žalobcu dôvod sa legitímne domnievať, že žalovaný k častiam pásma 2600 MHz pristupuje oddelene. Na základe toho stanovili aj výšku ceny, ktorú v rámci výberového konania ponúkli. Poznamenal, že žalovaný na námietky zaslané žalobcom vo vyjadrení zo dňa 30.01.2015 nereagoval a ani sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný podľa žalobcu úplne odhliadol od akýchkoľvek procesných práv žalobcu, keďže mu síce umožnil podať námietky proti napadnutému zápisu o výsledku kontroly, ale žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril a dokumenty v spise nenaznačujú, že by sa žalovaný námietkami po vecnej stránke zaoberal, alebo ich vyhodnocoval. Žalovaný tak podľa žalobcu porušil ustanovenie § 38 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách.

8. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný podľa žalobcu nezákonne rozhodol o neopodstatnenosti námietok podaných žalobcom, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo vyhodnotil námietky vznesené žalobcom za neopodstatnené. V spise predmetnej kontroly chýba akýkoľvek podklad, ktorý by preukázal, že by sa odbor štátneho dohľadu žalovaného akokoľvek zaoberal námietkami žalobcu, resp. vyhodnocoval ich opodstatnenosť, alebo ich akokoľvek posúdil.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný začal správne konanie vo veci odobratia pridelených frekvencií podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. Postup žalovaného považuje za nesprávny, pretože mal žalovaný postupovať podľa § 34 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého je žalovaný pred začatím správneho konania povinný držiteľa individuálneho povolenia vopred upozorniť na možnosť zrušenia individuálneho povolenia a poskytnúť dodatočnú lehotu k tomu, aby držiteľ individuálneho povolenia povinnosť vykonal.

10. Žalobca zastával názor, že vydaním napadnutých rozhodnutí zo strany žalovaného bola porušená zásada zákonnosti. Mal za to, že úlohou odboru štátneho dohľadu žalovaného bolo v rámci kontroly plnenia povinnosti začať používať pridelené frekvencie do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia o ich pridelení posúdiť len vecnú stránku plnenia tejto povinnosti a v napadnutom zápise o výsledku kontroly zhodnotiť a ustáliť skutkový a faktický stav veci. Následné právne posúdenie zisteného skutkového stavu malo prebehnúť v správnom konaní vedenom odborom správy frekvenčného spektra žalovaného.

II.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.12.2016 žalobu považoval v celom rozsahu za neprípustnú a navrhol, aby súd podľa (ďalej len ) žalobu ako neprípustnú odmietol.

12. Podľa názoru žalovaného, Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 a ani Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu úradu č. zo dňa 25.04.2016 nemajú spôsobilosť byť predmetom súdneho prieskumu ich zákonnosti, nakoľko nie sú rozhodnutím a nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, teda žalobcu.

13. Podľa názoru žalovaného Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 ani vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu žalovaného č. zo dňa 25.4.2016, nemajú povahu konečného rozhodnutia v danej veci, a preto tieto listiny vypracované v štádiu dohľadu nezakladajú, nemenia, nezrušujú, ani nedeklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu ako kontrolovanej osoby. Samotný Zápis o výsledku kontroly č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 iba konštatuje zistenia Odboru štátneho dohľadu žalovaného v rámci vykonanej kontroly žalobcu v procese dohľadu. Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu žalovaného č. zo dňa 25.04.2016 je iba formálnou odpoveďou úradu na žiadosť (otázky) žalovaného zo dňa 22.04.2016 v listinnej podobe. Proces dohľadu a v rámci neho vypracovanie zápisu o výsledku kontroly kontrolovanej osoby sa spravuje osobitným právnym predpisom, a to zákonom o elektronických komunikáciách (konkrétne ustanoveniami § 38 a nasl.). Rovnako sa správny poriadok nevzťahuje, a ani sa v čase vykonanej kontroly u žalobcu podľa znenia zákona o elektronických komunikáciách platného do 31.12.2015 nevzťahoval, na celý proces dohľadu podľa ust. § 38 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko nejde o konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Výsledkom dohľadu môže byť iba konštatovanie, že došlo, prípadne nedošlo, k porušeniu povinností kontrolovanou osobou. Až následne, v prípade porušenia povinnosti, začne žalovaný správne konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach kontrolovanej osoby. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012, sp.zn.: , v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky takto vysporiadal s procesom konzultácií, upravenom v zákone o elektronických komunikáciách.

III.

14. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

15. Žaloba bola doručená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený .

16. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

18. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

22. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

IV.

23. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 vydanom podľa uložil žalobcovi povinnosť: „Držiteľ individuálneho povolenia je povinný začať používať frekvencie pridelené týmto rozhodnutím do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2014.

24. Dňa 08.07.2014 žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu plnenia povinnosti žalobcu začať používať frekvenčné pásma 800MHz a 2600MHz, ktoré mu boli pridelené individuálnym povolením č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto individuálneho povolenia, vrátane frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz.

25. Žalovaný dňa 27.11.2014 vydal podľa o elektronických komunikáciách Zápis o výsledku kontroly, č. 1111/OŠD/2014, v ktorom konštatoval zistené nedostatky. Na základe vykonanej kontroly vyvodil žalovaný záver, že frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz pridelené žalobcovi individuálnym povolením nezačal žalobca používať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti individuálneho povolenia, t.j. do 08.07.2014.

26. Zápis o výsledku kontroly bol žalobcovi doručený dňa 05.12.2014 listom žalovaného č. 1116/ OŠD/2014. Žalobca podal dňa 30.01.2015 žalovanému listom č. 5755/2015 vyjadrenie k Zápisu o výsledku kontroly, v ktorom vyjadril výhrady k vecnému a právnemu výkladu osvojenému si zo strany žalovaného.

27. Odbor štátneho dohľadu žalovaného prijal dňa 22.04.2016 žiadosť žalobcu o sprístupnenie podkladu podľa Vo Vyjadrení Odboru štátneho dohľadu úradu č. 284/ OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 sa k žiadosti žalobcu vyjadril žalovaný tak, že s poukazom na ustanovenie preveril opodstatnenosť námietok, ktoré žalobca zaslal dňa 30.01.2015 voči zisteným nedostatkom uvedeným v zápise. Žalovaný ani jednu nepovažuje za opodstatnenú, preto spoločnosť žalobcu nedostala žiadne vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaný sa s námietkami vysporiada v správnom konaní, ktoré bude nasledovať o uložení pokuty za nesplnenie povinnosti, ktorá bola predmetom kontroly.

28. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

29. Zo znenia , , a vyplýva, že úrad vykonáva dohľad u kontrolovanej osoby, ktorou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná ( ). Dohľad sa uskutočňuje kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne

záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky, kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení, (b/, ). Vykonávanie dohľadu úradom u kontrolovanej osoby nie je konaním, v ktorom sa koná a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach kontrolovanej osoby, a preto sa naň nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na základe výsledkov zistených vykonaním dohľadu úrad podľa určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu, nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí.

30. Podľa názoru súdu kontrolu plnenia povinností a podmienok určených , všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, ktorou žalovaný uskutočňuje dohľad nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže ako aj v preskumávanej veci kontrolou žalovaný len zisťoval plnenie povinností žalobcom určených mu v rozhodnutí úradu.

31. Súd je presvedčený, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v , keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle . Kontrola plnenia povinností a podmienok určených rozhodnutiami úradu, predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného.

32. Krajský súd zastáva názor, že Zápis o výsledku kontroly podľa a Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu žalovaného ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Zápis o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, rovnako ako aj odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu formou Vyjadrenia Odboru štátneho dohľadu žalovaného. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú.

33. Je nesporné, že v zápise o výsledku kontroly absentuje právne vynútiteľný výrok. Zápisom o výsledku kontroly podľa nebol žalobca zaviazaný k žiadnej povinnosti, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Správny súd uvádza, že na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy,

34. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Zápise o výsledku kontroly, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení plnenia povinností a podmienok určených rozhodnutím žalovaného, ak boli, resp. budú na základe Zápisu o výsledku kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na žalobu o preskúmanie zákonnosti Zápisu o výsledku kontroly podľa a Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odmietol.

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave ( v spojení s ).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).