Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. S., T.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., pracovisko G., dieťa rodičov otca M. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, a matky W. R., T.. XX.XX.XXXX, H. G. M. X, v konaní o návrhu matky o súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -16 zo dňa 20.11.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je udelenie súhlasu na podanie žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletej G. na základe návrhu matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že cit.:

„Súd neudeľuje súhlas na zmenu priezviska mal. G. S., nar. XX.XX.XXXX“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovými zisteniami, podľa ktorých rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o mal. G. zabezpečuje matka. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. vyplynulo, že opatrovník poukázal na určité problémy v správaní a v komunikácií otca maloletej, na sťaženú komunikáciu s ním a na jeho vyjadrenie, že matke dieťaťa pravidelne prispieva na výživu dcéry s pomocou svojej matky. S dcérou sa nestretáva, má záujem sa stretnúť s matkou maloletej a prejavil názor, aby dieťaťu zostalo priezvisko S..

4. Súd právne uzavrel, že zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa, a preto na takúto zmenu musí existovať závažný dôvod. V konaní nebola preukázaná existencia dôležitých dôvodov na to, aby malo dôjsť k zmene priezviska maloletej. Otec si vo vzťahu k maloletej riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť a pri pohovore s kolíznym opatrovníkom so zmenou priezviska nesúhlasil. Skutočnosť, že maloletá žije v spoločnej domácnosti matky, kde ostatní

členovia rodiny majú iné priezvisko, nebol bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý by takýto súhlas mal udeliť. Súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska neudelil.

5. Súd rozhodnutie právne odôvodnil ust. o rodine (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania matky, vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej. V odvolaní poukázala, že konajúci súd nedostatočne zistil skutočný stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k vydaniu nezákonného a arbitrárneho rozsudku. Namietala, že otec v priebehu konania ukázal, aký je jeho vzťah k maloletej, nijako sa nepodieľa na jej výchove, o maloletú sa nezaujíma, neprejavuje žiadne aktivity smerujúce sa k stretávaniu s maloletou, nevykonáva rodičovské práva a neuplatňuje si rodičovské povinnosti, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, o jej potreby napriek tomu, že býva pár minút od jej bydliska, či škôlky. Na jej výživu prispieva len pod ťarchou súdneho rozhodnutia a strachu z trestnoprávnych následkov. Namietala, že mal. G. otca nevníma ako svojho otca a považuje ho za cudzieho človeka, je v nízkom veku a prechádza vývojom, na jej psychický vývoj má zásadný a zlý vplyv, že nemá rovnaké priezvisko ako jej matka, s ktorou žije. Matka má za to, že i v predškolských zariadeniach a v škole môže v dôsledku tejto skutočnosti dôjsť k zásadným zásahom do mentálnej integrity maloletej. Matka ďalej namietala, že otec dieťaťa nemá žiaden záujem na tom, aby maloletá mala jeho priezvisko, ale jediným cieľom jeho správania je, aby urobil napriek matke a maloletej. Svoj postoj a vzťah otec dieťaťa preukázal aj v samotnom konaní, keď na súdne pojednávanie sa nedostavil. Matke nie sú známe dôvody, prečo zo strany súdu uvedenému nebola venovaná žiadna pozornosť. Otec dieťaťa so zmenou priezviska nesúhlasí, avšak tento svoj nesúhlas riadne nevyjadril a neodôvodnil. Matka poukázala na to, že súdu postačovala správa kolíznej opatrovníčky, v ktorej opatrovník poukázal len na rozpačité správanie otca, kedy uviedol, že chce, aby maloletá mala ďalej jeho priezvisko. Maloletá dovŕši 6 rokov, štvrtý rok žije bez otca a otec nemá žiaden dôvod odmietať kontakt s ňou. Rovnako neexistujú žiadne dôvody na strane matky v stretávaní, s dcérou mu nikdy nebránila sa stretávať. Podľa názoru matky ňou uvádzané dôvody napĺňajú existenciu vážnych dôvodov na zmenu priezviska (rodič si neplní svoje povinnosti, nejaví o dieťa záujem, nemá s ním vybudovaný citový vzťah). Matka vyslovila názor, že v zmysle judikatúry mal súd postupovať odlišne a vyhodnotiť, že otec nejaví kvalifikovaný záujem o maloletú, maloletú nenavštevuje tak, aby návšteva predstavovala osobné trávenie spoločného času, oboznámenie sa s pocitmi, prežívanie maloletej, otec sa dlhodobo nezaujíma o maloletú v škôlke, ktorú navštevuje, u lekára o jej zdravotný stav. Tento nezáujem rodiča mal podľa názoru matky súd vyhodnotiť ako zavinený a spôsobený skôr nedbanlivosťou, respektíve ľahostajnosťou a nemožno mu pričítať objektívne okolnosti. Matka ďalej poukázala na to, že maloletá začne o necelý rok navštevovať 1.ročník základnej školy, ocitne sa v prostredí, kde častejšie a intenzívnejšie bude narážať na situáciu, prečo sa volá tak ako sa volá, po kom nosí priezvisko S., keď žiadnych ľudí s takýmto menom nepozná a žiadni takýto ľudia o ňu neprejavujú záujem. O svojom otcovi nič nevie. Rovnako sú pre ňu neznámi príbuzní z otcovej strany, ktorí o ňu nejavia žiaden záujem. V odvolaní matka ďalej poukázala na dokazovanie, v rámci ktorého celé zisťovanie skutkových okolností spočívalo v prečítaní jej návrhu, správy kolíznej opatrovníčky a súd sa nijako nevysporiadal s neprítomnosťou otca maloletej na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené námietky matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu tak, že udelí súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. G. alebo alternatívne rozsudok súdu zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie.

7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku v správe o prešetrení pomerov v rodine z novembra 2019, v ktorom konštatoval, že priezvisko je identifikačným znakom osoby a meniť ho možno len vo výnimočných prípadoch, presne zákonom ustanovených. Dôvodom je skutočnosť, že osobnostné práva majú byť chránené a čo najstabilnejšia ich realizácia nemá podliehať rýchlym zmenám. Podľa jeho názoru by zmena priezviska maloletej znamenala značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa a pre takúto zmenu musí existovať závažný dôvod.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia

9. V preskúmavanej veci odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd neudelil súhlas matke na podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. G..

10. Súd návrhu matky nevyhovel, pretože v konaní nebola preukázaná existencia dôležitých dôvodov na to, aby malo dôjsť k zmene priezviska maloletej. Otec si vo vzťahu k maloletej riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť, so zmenou priezviska nesúhlasil. Skutočnosť, že maloletá žije v spoločnej domácnosti matky, kde ostatní členovia rodiny majú iné priezvisko, nebol bez ďalšieho dôvodom pre súd, pre ktorý by takýto súhlas mal udeliť.

11. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. 12. V zmysle zaužívanej súdnej praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nasledovné situácie: rodič, ktorého priezvisko má dieťa, neprejavuje o dieťa záujem, s dieťaťom sa nestretáva, rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si neplní vyživovaciu povinnosť, rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka.

13. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

14. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. V danej veci došlo k nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa vo vzťahu k priezvisku maloletej dcéry, ktoré by mala nosiť aj do budúcnosti.

15. Určenie mena a priezviska mal. dieťaťa patrí k právam oboch rodičov, pričom z toho následne vyplývajú vzhľadom na dôsledky aj povinnosti. Mal. dieťa musí mať priezvisko svojich rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. Pri nezhode rodičov o podstatných veciach rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd ( Zákona o rodine). Ak o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z rodičov ( ), musí súhlas druhého rodiča nahradiť súdne rozhodnutie, ktorého vydania sa predmetným návrhom domáha matka mal. dieťaťa.

16. V prípade nedosiahnutia dohody o zmene priezviska maloletého dieťaťa môže v prípade podania návrhu za účelom nahradenia súhlasu nesúhlasiaceho rodiča tento rozhodnúť kladne o zmene priezviska maloletého vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom záujme dieťaťa, pričom, ako bolo konštatované vyššie, nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný. Za tieto závažné dôvody možno považovať okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu (resp. bola by zhoršená kvalita života) maloletého dieťaťa spojenú s jeho priezviskom. Naopak, tieto závažné dôvody nie sú dané tým, ak dieťa je zverené do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného rodiča za situácie, ak je druhému rodičovi umožnený styk s dieťaťom, nakoľko stav osobnej starostlivosti je v priebehu vývinu dieťaťa dočasným stavom, kedy i samotný Zákon o rodine predpokladá možnú zmenu osobnej starostlivosti (či už na výlučnú druhému rodičovi, alebo na striedavú osobnú starostlivosť). Uvedený názor implikuje fakt, že závažné dôvody nemôžu byť dané, ak sú tieto dôvody len dočasné, kedy je možnosť ich zmeny. Musí sa preto vždy jednať o dlhodobý stav.

17. Vychádzajúc z dôkazov, z ktorých vychádzal súd pri posúdení skutočného stavu veci, možno konštatovať nasledovné zistenia. Rodičia maloletej G. nie sú manželia, nežijú spoločne, matka realizuje osobnú starostlivosť o maloletú na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne. Zo zistení kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa vyplynulo, že prešetril pomery v rodine maloletej a konštatoval určité problémy v správaní a v komunikácií otca maloletej, sťaženú komunikáciu s ním, jeho vyjadrenie, že matke dieťaťa pravidelne prispieva na výživu dcéry, s dcérou sa nestretáva, má záujem sa stretnúť s matkou a jeho názor, aby dieťaťu zostalo priezvisko S..

18. Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tiež s jeho postupom, ktorý správne vyhodnotil skutočný stav a po vykonanom dokazovaní správne aplikoval príslušnú právnu úpravu. Vecne správne sú aj jeho závery o nedôvodnosti nároku, vrátane správneho odôvodnenia rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie dostatočne jasne vymedzil dôvody zamietnutia návrhu, tieto bližšie vecne argumentoval, považuje odvolací súd námietku matky týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutočného stavu za nedôvodnú.

19. Vo vzťahu k námietkam matky, že nie sú správne závery súdu o zamietnutí návrhu pre nedostatok vážnych dôvodov je treba poznamenať v prvom rade, že dôležitou okolnosťou je, že maloletá G. nedovŕšila ani 6-ty rok v čase podania návrhu, preto len ťažko možno uvažovať nad tým, že maloletá je konfrontovaná s negatívnymi životnými situáciami vzniknutými v dôsledku rozdielnosti jej priezviska s priezviskom matky. Zmena priezviska predstavuje poslednú zmenu k pretrhnutiu zväzku medzi deťmi a druhým rodičom. Ide o závažný zásah do identity dieťaťa a vždy sa musí dôsledne súd vyrovnávať s právami rodiča, v danom prípade otca, ako aj maloletej.

20. V podanom odvolaní matka maloletého namietala, že otcov záujem o maloletú G. nie je skutočný a úprimný, čo podoprela rozsiahlou argumentáciou. Mal. G. otca nevníma ako svojho otca a považuje ho za cudzieho človeka, je v nízkom veku a na jej psychický vývoj má zásadný a zlý vplyv, že nemá rovnaké priezvisko ako jej matka, s ktorou žije.

21. Odvolací súd žiadnym spôsobom neospravedlňuje správanie otca, ktorý neprejavuje záujem o styk s dcérou Na uvedenú odvolaciu námietku je nutné konštatovať, že väzba rodič - dieťa je tvorená okrem iných skutočností aj spoločným priezviskom, ktoré tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom. Je preto dôležité, a to vďaka faktu, že dieťa má právo na zachovanie a utváranie, respektíve prehlbovanie si väzieb s oboma rodičmi, aby v prípade absencie závažných dôvodov, ktoré, ako to bolo uvedené vyššie, nie sú v tomto prípade dané, nebolo priezvisko maloletého dieťaťa menené. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý je určujúci v konaní, mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov a to zvlášť toho, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, keďže jeho priamu väzbu s dieťaťom možno považovať v danej chvíli za zníženú, respektíve oslabenú vplyvom odlúčenosti.

22. Otec nenaplnil predstavy matky o spoločnej rodine, na maloletú však platí výživné, preto neplatenie výživného nemôže byť dôvodom zmeny priezviska maloletého dieťaťa. Pritvrdiť však možno argumentácii matky, že jeho záujem o osobnú starostlivosť je minimálny. S maloletou sa v poslednom období nestretáva. Maloletá G. je stále vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, preto by otec nemal premárniť svoju príležitosť a o maloletú dcéru by sa mal zaujímať podstatne viac, aby ich spoločné priezvisko nebolo len formálnym zväzkom, ale naplnené skutočným citovým putom. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu. Zmena priezviska je zásahom nielen do práv rodičov, ale aj dieťaťa. Na dôvažok však treba podotknúť, že matka sama prijala súčasné priezvisko maloletej a už v čase vyhlásenia rodičovstva na matričnom úrade jej muselo byť zrejmé, že priezvisko maloletej je odlišné od toho jej, z čoho nepochybne môžu vznikať nepríjemné situácie, ktorým bude v živote čeliť nielen maloletá G., ale aj samotná matka.

23. K námietke matky, že i v predškolských zariadeniach a v škole môže v dôsledku jej priezviska dôjsť k zásadným zásahom do mentálnej integrity maloletej, odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne psychické ťažkosti maloletej, ktoré by sa spájali s jej súčasným priezviskom. V tejto súvislosti je potrebné podľa odvolacieho súdu upriamiť pozornosť na to, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna negatívna osobná skúsenosť maloletej G. s otcom, zo zisteného skutočného stavu

veci je preukázané, že maloletá nepociťuje skutočnú ujmu v súvislosti s jej priezviskom, nespôsobuje jej priezvisko žiadne ťažkosti v škôlke, a preto nie je možné prijať záver, že by priezvisko spôsobovalo dieťaťu vážnu ujmu.

24. Odvolací súd dbá o zachovanie identity maloletého, preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie aj z tohto dôvodu považuje návrh matky za nedôvodný. Ani odvolací súd nenašiel v danej veci tak závažný dôvod, pre ktorý by vyslovil súhlas súd na podanie žiadosti matky o zmenu priezviska.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaniu matky nemohol odvolací súd vyhovieť. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

27. Záverom dáva odvolací súd do pozornosti, že matka je oprávnená na opätovné podanie návrhu o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej G., ak v budúcnosti dôjde k takým okolnostiam, ktoré by zmenu priezviska maloletej odôvodňovali.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).