Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-69-2019.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/69/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. D., H. XXX, o zaplatenie 653,87 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 481,01 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 15.1.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 47,12 %, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 653,87 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o. dňa 29.1.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 860 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 splátkach týždenne, zaviazala sa uhradiť náklady v celkovej sume 296,70 eura. Súčasne uzatvorila Zmluvu o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, za čo bola dojednaná odmena vo výške 442,90 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Dňa 24.5.2018 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou Splátková dohoda, na základe ktorej bola vyčíslená výška pohľadávky v sume 1.096,77 eura, žalovaný tým uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky. Žalovaná porušila dohodu o splátkach, listom zo dňa 30.11.2018 bola upozornená na možnosť zosplatnenia. Žalobca listom zo dňa 14.1.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Žalobca si uplatňuje sumu 653,87 eura.
2.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vo veci vydal dňa 5.4.2019 platobný rozkaz 9Up/246/2019, proti ktorému podala žalovaná odpor, vec bola postúpená na prejednanie ako vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Nitra.
3.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav :
4.Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o. dňa 29.1.2014 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné
prostriedky v celkovej výške 860 eur. Žalovaná sa zaviazal úver splácať v 60 týždenných splátkach po 19,28 eura, výška poslednej splátka bola 19,18 eura, RPMN bola dohodnutá vo výške 70,38 %, priemerná hodnota RPMN bola 45,94 %, žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 1.156,70 eura. Náklady spotrebiteľa boli súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol dohodnutý vo výške 22,38 % = 123,84 eura a poplatok za garantovanú službu bol vo výške 172,86 eura.
Súčasne uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru ako doplnkovú službu, ktorá spočívala vo výbere splátok priamo v mieste bydliska žalovanej, za čo sa zaviazala zaplatiť odmenu 442,90 eura, ktorú sa zaviazala splácať v 60 splátkach týždenne vo výške 7,38 eura a výška poslednej splátky bola 7,48 eura. Túto sumu si žalobca neuplatňuje.
Žalovaná uhradila len sumu 502,83 eura, čo vyplýva z predloženého výpisu splátok a úhrad.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 16.12.2016.
Dňa 24.5.2018 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou Splátková dohoda, na základe ktorej bola vyčíslená výška pohľadávky v sume 1.096,77 eura, žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky. Zaviazala sa túto sumu splácať v 54 splátkach mesačne a to 53 splátok po 20 eur a poslednú splátku vo výške 36,77 eura, počnúc prvou splátkou 15.6.2018 a poslednou splátkou 15.11.2022.
Žalovaná porušila dohodu o splátkach, bola v omeškaní hneď s prvou splátkou splatnou dňa 15.6.2018, listom zo dňa 30.11.2018 bola upozornená na možnosť zosplatnenia celej splátkovej dohody.
Žalobca listom zo dňa 14.1.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť.
Žalobca si uplatňuje sumu 653,87 eura. Žalovanej bola poskytnutá suma 860 eur, zaplatila 502,83 eura. 860 eur - 502,83 eura = 357,17 eura a žalobca si ešte uplatnil sumu 296,70 eura, čo boli náklady dohodnuté v celkovej sume 296,70 eura. Potom 357,17 eura + 296,70 eura = 653,87 eura.
5.Podľa § 1 odsek 2 zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods.1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.
7.Žaloba bola podaná sčasti dôvodne, pretože žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 860 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach a uhradila len sumu 502,83 eura, ktorá bola započítaná na istinu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca si od žalovanej uplatňuje zaplatenie sumy 653,87 eura. Žalovanej bola poskytnutá suma 860 eur, zaplatila 502,83 eura. Výpočet žalovanej sumy je potom nasledovný : 860 eur - 502,83 eura = 357,17 eura a žalobca si uplatnil okrem nezaplatenej istiny ešte sumu 296,70 eura, čo boli náklady spotrebiteľa dohodnuté v zmluve v celkovej výške 296,70 eura pozostávajúce z úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol dohodnutý vo výške 22,38
% = 123,84 eura a poplatok za garantovanú službu bol dohodnutý vo výške 172,86 eura. Potom 357,17 eura + 296,70 eura = 653,87 eura. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 481,01 eura, čo je súčet sumy 357,17 eura ako nesplatenej istiny a sumy 123,84 eura uplatňovanej titulom úrokov a nemá nárok na zaplatenie sumy 172,86 eura uplatňovanej titulom poplatku za garantovanú službu. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, tým porušila ustanovenia zmluvy o úvere ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia a dostala sa do omeškania so splácaním úveru. Žalobcovi bola platne a riadne postúpená pohľadávka voči žalovanej a teda je v konaní aktívne legitimovaným. K odôvodneniu nepriznania sumy 172,86 eura súd uvádza, že v zmluve o úvere bol dojednaný poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 172,86 eura, súd dospel k záveru, že čo sa týka uvedeného poplatku, sa jedná o neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi stranami sporu. Súdu nie je zrejmé a z úverovej zmluvy nevyplýva, za čo vlastne žalovaná poplatok platí, ak bol poplatok uhrádzaný za poskytnutie úveru, je to len činnosťou žalobcu, ktorá logicky súvisí s jej predmetom jeho podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je žalovanej poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 OZ. Zo zmluvného dojednania o predmetnom poplatku ďalej nie je zrejmé, čo je jeho obsahom a za čo je uvedený poplatok uhrádzaný, nie je zrejmá jeho funkcia, a jeho dojednanie je tak dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 OZ je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Za uvedený poplatok nie je poskytovaná fakticky žiadna služba, dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ a účtovanie takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ. Úroky boli dojednané v zmluve o úvere vo výške 22,38 %. Rozdiel medzi RPMN, ktorá bola dojednaná vo výške 70,38 % a úrokovou mierou tak udáva, aké ďalšie poplatky sú spojené s daným úverom. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Avšak táto situácia je iba modelová. Znamenalo by to, že s úverom alebo pôžičkou nie sú spojené ďalšie dodatočné poplatky. RPMN udáva percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí dlžník ročne zaplatiť v súvislosti s úverom, správou a vedením úverového účtu. Zahŕňa aj ostatné výdavky, ktoré sú spojené s čerpaním úveru. RPMN teda zjednodušene znamená všetky náklady, ktoré sú spojené s pôžičkou alebo úverom. Žalovaný tak mal platiť úrok 22,38 % a RPMN 70,38 % Zmluvu o zabezpečení splátok úveru súd považoval za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, pretože jej uzatvorením sa úver len predraží, žalobca chcel len obísť zákon, tým, že odmenu nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa, to znamená, že RPMN nemohla byť uvedená správne a bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, k tomuto sa súd vyjadruje len okrajovo, pretože žalobca si túto odmenu dohodnutú v zmluve vo výške 442,90 eur podanou žalobou od žalovanej neuplatňuje. Žalobca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru s dohodnutým úrokom. Rovnako za neplatné a v rozpore s dobrými mravmi považuje súd aj uznanie dlhu žalovanou čo do dôvodu a výšky v Splátkovej dohode uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou.
8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 481,01 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 15.1.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výška úroku z omeškania je v súlade s nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB, počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
9.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 47,12 % /73,56 % - 26,44 %/, keď úspech žalobcu predstavuje 73,56 % (priznaných 481,01 eura zo žalovaných 653,87 eura), úspech žalovanej je 26,44 % (172,86 eura zamietnutých zo žalovaných 653,87 eura). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.