Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoPr-5-2019.pdf
PDF · 77.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: THERMOINVEST SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 343 609, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 09, Grösslingová 56, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., IČO: 47 551 372, so sídlom 924 01 Galanta, Hlavná 979/23 proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. - K. XXX, zastúpeného JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, IČO: 43 870 058, so sídlom Advokátskej kancelárie 015 01 Rajec, Námestie SNP 17, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu škody z neplatného skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.05.2019, č. k. 11Cpr/11/2018-122, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v zamietavom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako zamestnávateľ domáhal proti žalovanému ako zamestnancovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia neplatnosti pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer trvá. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný doručil dňa 29.1.2018 žalobcovi listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru datované toho istého dňa, v ktorom žalovaný uviedol, že so žalobcom okamžite končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Posledná mzda bola žalovanému vyplatená v 12/2017, a to za obdobie 9/2017, pričom mzdy za obdobie 10/2017 a 11/2017 žalovanému vyplatené neboli. Splatnosť mzdy zistil súd prvej inštancie vždy k 20. dňu nasledujúceho mesiaca a jej výšku netto za 9/2017, 10/2017 a 11/2017 v rovnakej sume 1.043 eur. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že od 8/2010 boli mzdy poukazované žalovanému na účet jeho manželky s variabilným symbolom (VS) tvoreným rokom a mesiacom vyplácanej mzdy (napr. 201708). Takto bola dňa 05.10.2017 vyplatená mzda s VS 201708. Po tom nasledovala výplata mzdy dňa 22.12.2017 s VS 201711, dve výplaty mzdy 11.4.2018 s VS 201710 a VS 201709 a dve výplaty mzdy 16.4.2018 s VS 201801 a VS 201712. Súd prvej inštancie vec právne posúdil najmä podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 69 ods. 3 práce, § 34 Zákonníka práce a § 130 ods. 4 a 5 Zákonníka práce. Konštatoval, že právo na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo včas uplatnené vo vzťahu ku mzde za 11/2017. Neuznal argument žalobcu, že mzda za 11/2017 bola vyplatená v 12/2017 a nemohla byť preto dôvodom okamžitého skončenia. Pri mnohosti dlžných výplat (9/17, 10/17 a 11/17) nepovažoval súd prvej inštancie výplatu sumy 1.043 eur v 12/2017 za výplatu mzdy za 11/2017 ale za platbu dlžnej výplaty za 9/2017, pretože k výplate za 9/2017 disponoval žalovaný výplatnou páskou na sumu 1.043 eur. K výplate za 11/2017 dostal
žalovaný výplatnú pásku až dňa 14.03.2018. Pretože v čase platby 1.043 eur v 12/2017 mal žalovaný len výplatnú pásku na túto sumu za 9/2017, nebolo možné vychádzať z toho, že žalobca v zmysle § 34 Zákonníka práce vyhlásil, že z viacerých dlžných výplat uspokojuje nárok na výplatu za 11/2017 a za plnený bolo potrebné považovať nárok najskôr splatný, teda výplatu za 9/2017. Výplata za 11/2017 preto bola v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplatená, čo bolo spôsobilým dôvodom pre okamžité skončenie. Súd prvej inštancie neuznal argument žalobcu, že priradenie vyplatenej sumy k tej ktorej výplate bolo určené variabilným symbolom platby, pretože považoval za podstatné, aby žalovaný disponoval výplatnou páskou (ako dokladom podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce) k vyplácanej výplate, na základe ktorej by vedel okrem iného výšku vyplácanej mzdy. Súčasne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zaužívaný postup pri omeškaní s viacerými výplatami bola úhrada najskôr splatnej výplaty, čo vyplynulo z výpisu účtu žalovaného ako aj zo svedeckých výpovedí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že v okamžitom skončení nebol dôvod skončenia dostatočne vymedzený ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V podstatnej časti odvolania žalobca nesúhlasil s posúdením priradenia platby v 12/2017 na úhradu výplaty za 9/2017, pretože variabilným symbolom jednoznačne a v súlade s § 34 Zákonníka práce pri plnení vyhlásil, že chce uspokojiť nárok na mzdu za 11/2017. Označovanie príslušnej uhrádzanej výplaty variabilným symbolom platby bolo dlhodobo realizovaným spôsobom platenia a identifikovania výplat, na čo nemohlo mať vplyv, že žalovaný nedisponoval výplatnou páskou za 11/2017, ako naopak nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie o spôsobe úhrad predchádzajúcich dlžných výplat prijaté z výpisov z účtu a svedeckých výpovedí považoval žalobca za irelevantné k spornej otázke identifikácie platby. Naopak z uvedených dôkazných prostriedkov jednoznačne vyplynulo, že určujúcim pre priradenie platby bol vždy variabilný symbol.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
4. V ďalších podaniach zotrvali strany sporu na svojich dovtedajších principiálnych stanoviskách.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, keď je z naho zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval okamžité skončenie za platné a jednoznačne je zrejmé na základe akých dôvodov prijal riešenie zásadnej spornej otázky konania tak, ako je uvedené v prvom odseku tohto odôvodnenia.
7. Súčasne nemôže obstáť odvolacia námietka o nedostatočnom vymedzení dôvodu pre okamžité skončenie, keď žalovaný v tejto listine uviedol, že pracovný pomer okamžite končí pre nevyplatenie mzdy do 15 po uplynutí jej splatnosti, a že mu neboli vyplatené mzdy za 10/2017 a 11/2017.
8. Čo sa týka zásadnej spornej otázky, ktorú z dlžných miezd (9/17, 10/17 a 11/17) uhrádzala platba z 12/2017, v tejto otázke sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný v čase platby disponoval len výplatnou páskou za 9/17 ako dokladom podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce a nemal takýto doklad k výplate za 11/17, nemohla byť platba v 12/17 považovaná za takú, ktorú by žalobca ako zamestnávateľ pri plnení vyhlásil za platbu uspokojujúcu výplatu za 11/17 len na základe variabilného symbolu 201711.
9. Podľa § 34 Zákonníka práce, ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný.
10. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto
pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.
11. Z citovaného ustanovenia § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zrejmé, že pokiaľ v posudzovanom prípade žalovaný takýmto dokladom nedisponoval vo vzťahu k výplate za 11/2017, chýbala pri identifikácii platby realizovanej v 12/2017 jej prvotná identifikácia ako výplaty, ktorá by spĺňala náležitosti citovaného ustanovenia § 130 ods. 5 ZP. Samotný variabilný symbol uvedený pri platbe nenapĺňa požiadavky uvedenia údajov v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce. Pretože dokladom zodpovedajúcim ust. § 130 ods. 5 ZP bola v danom prípade medzi stranami sporu špecifikovaná v čase platby v 12/2017 ako posledná výplata za 9/2017, bolo potrebné platbu v 12/2017 vo výške zodpovedajúcej výplate za 9/2017 považovať za úhradu tejto výplaty. To aj v prípade, že variabilný symbol tejto platby nezodpovedal zaužívanému spôsobu označovania platby vo vzťahu k úhradu výplaty za 9/2017, pretože v porovnaní s dokladom podľa § 130 ods. 5 ZP má variabilný symbol platby oveľa menšiu identifikačnú schopnosť.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania zodpovedajúceho úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní patrí žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).