Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-27-2019.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: I. D. B. O. Q.B., N. I., so sídlom T. XX, R., IČO: XX XXX XXX., právne zastúpeného S.. O. V., advokátom, so sídlom H. XXXX, T., proti žalovanému: I. W. - Q. I. W., C., so sídlom R. I.. X, D., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: O. O. J. s.r.o., so sídlom N. XX, T., IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. mája 2018, č. k. 14C/161/2016-98, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vlastníkmi v žalobe špecifikovaných nehnuteľností v k. ú. T., sú v žalobe špecifikovaní členovia žalobcu ako pozemkového spoločenstva. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva je zásadne iba ten, kto tvrdí, že mu patrí sporné vlastnícke právo (v tomto konaní konkrétni členovia spoločenstva žalobcu) a žalovaným je ten, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 137 písm. c) CSP, § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, § 1 ods. 1, § 11 ods. 2, § 15 ods. 2, § 16, § 17 ods. 1, 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, § 1 ods. 1, 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. o vydaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V prvom rade konštatoval, že v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníctva, keď predmetom žaloby je určenie vlastníckeho práva k parcelám, evidovaným ako vlastníctvo Slovenskej republiky, pričom nárok na tie isté pozemky si uplatňuje aj žalobca. Poukázal na ust. § 16 ods.2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého má oprávnenie konať za žalobcov o žalobe o určenie vlastníckeho práva výbor, teda z pozície zástupcu. V danej veci podľa názoru súdu žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby, a preto len z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Súd ďalej konštatoval, že ak by aj žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, tak by žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania právneho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva ani dobromyseľnej držby. Súd postupoval v konaní podľa označeného judikátu - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2005 (zn. 4Cdo/123/2003) a mal za to, že výmer ako
verejná listina je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou, spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd preskúmaval túto listinu len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným právnym aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, pričom súd vyhodnotil ako nulitný (ničotný) práve žalobcom predložený výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948. Ak by tento výmer bol vkladu schopnou listinou, žalobca by už mal vlastnícke právo na jeho základe v prospech jeho členov zapísané. Výmer vydal síce v tom čase príslušný správny orgán, avšak na jeho základe nemohli vzniknúť zamýšľané právne účinky - zápis vlastníckeho práva v prospech konkrétneho vlastníka do pozemkovej knihy. Z jeho obsahu vôbec nevyplýva, aký nehnuteľný majetok a komu (zoznam pridelených osôb so stanovením určených podielov) sa prideľuje do vlastníctva; chýba identifikácia nehnuteľností pozemnoknižnou vložkou, výmerou a parcelným číslom tak, aby nebola zameniteľná s inou parcelou. Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948 obsahuje iba označenie bývalého majiteľa, ktorému sa majetok skonfiškoval a katastrálneho územia len približnú výmeru prídelu (asi 55 ha) bez bližšej špecifikácie, ktorá mala byť vyriešená vydaním prídelovej listiny. Len táto prídelová listina vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave s presným označením pridelených nehnuteľností (pkn. vložkou, číslom parcely, jej výmerou, katastrálnym územím) spolu s výpočtom prídelovej ceny a dokladom o jej úhrade, bola riadnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a len na jej poklade mohlo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Bez jej vydania bol žalobca len užívateľom sporných pozemkov a vlastníkom štát, titulom konfiškátu podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Aj keď tieto nehnuteľnosti urbarialisti dlhodobo užívali, nestali sa ich vlastníkmi, pretože im chýbal titul pre dobromyseľnú držbu; sporná prídelová listina so špecifikáciou pridelených pozemkov, zoznamom oprávnených osôb (s určeným podielom každého podielnika) a doklad o zaplatení prídelovej ceny. Žalobca vedel o tom, že prídelová listina mala byť vydaná a bude nutné uhradiť prídelovú cenu, pretože tieto skutočnosti priamo vyplývali z obsahu výmeru o vlastníctve lesnej pôdy (strana 3, strana 4 ods. III. bod 3). Tieto doklady žalobca nepredložil. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods.1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, prípadne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Uviedol, že oprávnenie výboru konať v mene svojich členov vyplýva okrem § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách (ZoPS) tiež zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu, uzatvorenej v zmysle § 5 ZoPS dňa 13.11.2013. Valné zhromaždenie žalobcu prijalo dňa 18.03.2016 rozhodnutie potvrdzujúce záujem jeho členov na tomto súdnom spore. On (žalobca), zastupujúc svojich členov, je tak v súlade so zákonom, zmluvou o pozemkovom spoločenstve a rozhodnutím valného zhromaždenia oprávnený k podaniu žaloby v danej veci. Poukázal na to, že v žalobe a taktiež vo vyjadrení zo dňa 20.09.2017 presvedčivo zdôvodnil a preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to 1) výmerom, resp. 2) vydržaním, a to uvedením skutkových tvrdení, ktoré vytvárajú ucelený, na seba nadväzujúci skutkový dej, ktoré tvrdenia boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi k žalobe. Mal za to, že súd posudzoval výmer nad rámec uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 44/2005 (sp. zn. 4Cdo 123/2003), z ktorého vyplýva, že súd má skúmať výlučne nulitnosť správneho aktu, pričom nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Súd sám uznal, že výmer bol vydaný k tomu oprávneným orgánom
- N.. Ďalšie posudzovanie výmeru súdom bolo podľa jeho názoru neprípustné. Dodal, že súd posúdil výmer izolovane bez toho, aby prihliadol na ostatné existujúce a žalobcom predložené dôkazy. Uviedol, že v čase vydania výmeru neexistoval právny predpis, ktorý by definoval zákonné náležitosti výmeru, ktorých absenciu v rozsudku súd vytýka - parcelné čísla, výmera, číslo pozemnoknižnej vložky a pod. Takéto závery súdu sú nesprávnou právnou úvahou. Ďalej konštatoval, že súd sa nevysporiadal s otázkou jeho dobromyseľnosti v súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Považoval za potrebné uviesť, že súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami CSP, najmä s § 151 CSP, kedy on produkoval tvrdenia a na ich preukázanie predkladal dôkazy, pričom žalovaný účinne nepoprel väčšinu jeho tvrdení v konaní. Na uvedené poukazoval i vo vyjadrení zo dňa 20.09.2017, kde uviedol, že a) stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany s tým, že na popretie tvrdenia protistrany nepostačuje iba jeho popretie, je potrebné uviesť i vlastné skutkové tvrdenia, inak platí, že popretie je neúčinné, a teda skutkové tvrdenie strany sporu, ktoré nebolo účinne popreté sa považuje za nesporné; b) vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.08.2017 k žalobe je formalistické, strohé s ohľadom na ustanovenia § 151 CSP neobstojí, pričom konštatácie žalovaného
uvedené vo vyjadrení nepredstavujú účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe v zmysle ustanovení CSP.
3. K podanému odvolaniu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vyhodnotil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a rovnako správne dospel k správnemu záveru, že žalobca v spore nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ani dobromyseľnosť držby. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov konania.
4. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, pridržiaval sa predchádzajúcej argumentácie a odkazoval na jeho vyjadrenia uvedené v odvolaní.
5. Odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.
6. Žalobca k výzve odvolacieho súdu vo vyjadrení uviedol, že prípadná aplikácia § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách spôsobom, keď by súd žalobu odmietol s poukazom na právoplatné rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, prípadne z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu s ohľadom na vykonané pozemkové úpravy, by bola v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok a tiež odopretím práva na súdnu ochranu. V čase vykonávania pozemkových úprav žalobca nemal právnu subjektivitu, teda bolo nutné oboznámiť každého spoluvlastníka nehnuteľnosti s realizáciou pozemkových úprav. V tejto súvislosti uviedol, že je vôbec otázne, či každému členovi žalobcu bol v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách doručený výpis z rozdeľovacieho plánu, teda či vôbec členovia žalobcu mali vedomosť o pozemkových úpravách a spôsobe ich vykonania. Mal za to, že je nutné, aby bolo v konaní nepochybne preukázané, že každý člen žalobcu bol riadne oboznámený s pozemkovými úpravami a spôsobom ich vykonania, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Navrhol preto pripojenie administratívneho spisu č. k. 210/00007-142-IG za účelom preukázania doručovania výpisu z rozdeľovacieho plánu všetkým členom žalobcu.
7. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadril.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, od ktorej sa odvíjalo následné i vecné posúdenie veci podľa právneho predpisu, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie nebol použitý a ku ktorému odvolací súd vyzval sporové strany z dôvodu jeho možnej aplikácie v predmetnom spore. 10. Súd prvej inštancie prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách má oprávnenie za žalobcov v žalobe o určenie vlastníckeho práva konať výbor, teda z pozície zástupcu, a preto mal za to, že samotný žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. S týmto záverom sa nestotožnil žalobca, keď poukázal v odvolaní na to, že oprávnenie výboru konať v mene svojich členov vyplýva z ust. § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách, zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu uzatvorenej dňa 13.11.2013 a z rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu, kde sa konštatuje, že členovia spoločenstva splnomocňujú výbor na všetky konania vo veci navrátenia vlastníctva nehnuteľností. Bol preto presvedčený, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.
11. Odvolací súd má za to, že zo žaloby bolo zjavné, že spoločenstvo sa domáhalo vlastníckeho práva v prospech svojich jednotlivých členov (teda, že vlastníkmi majú byť členovia spoločenstva, nie samotné spoločenstvo). Žalobca však túto skutočnosť chybne označil, a preto mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s ust.§ 129 CSP, pretože sa jednalo o vzájomne odporujúce, nezrozumiteľné podanie a ozrejmiť žalobcovi, v čom je jeho podanie nezrozumiteľné a ako je nutné ho opraviť. Podstatné však bolo, a to i napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 129 CSP, že z obsahu žaloby bolo možné vyvodiť, že spoločenstvo sa domáhalo vlastníckeho práva v prospech svojich členov, ktorí v žalobe boli
aj označení. To, že výbor spoločenstva konal v mene svojich členov, vyplývalo zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve a z rozhodnutia valného zhromaždenia. Na tomto základe teda nebol správny záver súdu prvej inštancie a žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.
12. Žalobca v podanom odvolaní obhajoval stanovisko, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to jednak výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948 a jednak vydržaním.
13. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/20200201>) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch, sa pozemkové úpravy považujú za ukončené. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou okresný úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať.
14. Nadobudnutie vlastníctva v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje originárny (neodvodený) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto sú okolnosti týkajúce sa predchádzajúcich vlastníckych vzťahov v obvode pozemkových úprav bez vplyvu na vlastnícke právo nadobudnuté na základe pozemkových úprav. Keďže žalovaný nadobudol vlastnícke právo titulom pozemkových úprav dňa 05.10.2010 (rozhodnutie o pozemkových úpravách zo dňa 14.09.2010, právoplatné dňa 05.10.2010) a žalobcom tvrdené dôvody ich vlastníctva mali pôvod v okolnostiach predchádzajúcich pozemkovým úpravám, nebolo po ich vykonaní možné žalobe vyhovieť. Tento samotný dôvod postačoval na zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať opodstatnenosťou tvrdení, z ktorých žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo. Napadnuté rozhodnutie bolo preto vo výroku vecne správne a odvolací súd ho potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.
15. Pokiaľ žalobca namietal, že zamietnutie žaloby na základe rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav by bolo v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok, je potrebné uviesť, že priestor na obranu vlastníckeho práva je v procese pozemkových úprav vytvorený práve v tomto procese (§ 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách). Z rovnakého dôvodu by bolo právne irelevantné pripojenie administratívneho spisu o vykonaní pozemkových úprav, ktorý navrhoval do tohto konania pripojiť žalobca.
16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).