Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: I. D. B. O. Q.B., N. I., so sídlom T. XX, R., IČO: XX XXX XXX., právne zastúpeného S.. O. V., advokátom, so sídlom H. XXXX, T., proti žalovanému: I. W. - Q. I. W., C., so sídlom R. I.. X, D., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: O. O. J. s.r.o., so sídlom N. XX, T., IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. mája 2018, č. k. -98, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vlastníkmi v žalobe špecifikovaných nehnuteľností v k. ú. T., sú v žalobe špecifikovaní členovia žalobcu ako pozemkového spoločenstva. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva je zásadne iba ten, kto tvrdí, že mu patrí sporné vlastnícke právo (v tomto konaní konkrétni členovia spoločenstva žalobcu) a žalovaným je ten, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , o pozemkových spoločenstvách, , , , , , nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, , nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. o vydaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., , , . V prvom rade konštatoval, že v súlade s ust. je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníctva, keď predmetom žaloby je určenie vlastníckeho práva k parcelám, evidovaným ako vlastníctvo Slovenskej republiky, pričom nárok na tie isté pozemky si uplatňuje aj žalobca. Poukázal na ust. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého má oprávnenie konať za žalobcov o žalobe o určenie vlastníckeho práva výbor, teda z pozície zástupcu. V danej veci podľa názoru súdu žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby, a preto len z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Súd ďalej konštatoval, že ak by aj žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, tak by žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania právneho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva ani dobromyseľnej držby. Súd postupoval v konaní podľa označeného judikátu - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2005 (zn. ) a mal za to, že výmer ako

verejná listina je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou, spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd preskúmaval túto listinu len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným právnym aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, pričom súd vyhodnotil ako nulitný (ničotný) práve žalobcom predložený výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948. Ak by tento výmer bol vkladu schopnou listinou, žalobca by už mal vlastnícke právo na jeho základe v prospech jeho členov zapísané. Výmer vydal síce v tom čase príslušný správny orgán, avšak na jeho základe nemohli vzniknúť zamýšľané právne účinky - zápis vlastníckeho práva v prospech konkrétneho vlastníka do pozemkovej knihy. Z jeho obsahu vôbec nevyplýva, aký nehnuteľný majetok a komu (zoznam pridelených osôb so stanovením určených podielov) sa prideľuje do vlastníctva; chýba identifikácia nehnuteľností pozemnoknižnou vložkou, výmerou a parcelným číslom tak, aby nebola zameniteľná s inou parcelou. Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948 obsahuje iba označenie bývalého majiteľa, ktorému sa majetok skonfiškoval a katastrálneho územia len približnú výmeru prídelu (asi 55 ha) bez bližšej špecifikácie, ktorá mala byť vyriešená vydaním prídelovej listiny. Len táto prídelová listina vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave s presným označením pridelených nehnuteľností (pkn. vložkou, číslom parcely, jej výmerou, katastrálnym územím) spolu s výpočtom prídelovej ceny a dokladom o jej úhrade, bola riadnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a len na jej poklade mohlo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Bez jej vydania bol žalobca len užívateľom sporných pozemkov a vlastníkom štát, titulom konfiškátu podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Aj keď tieto nehnuteľnosti urbarialisti dlhodobo užívali, nestali sa ich vlastníkmi, pretože im chýbal titul pre dobromyseľnú držbu; sporná prídelová listina so špecifikáciou pridelených pozemkov, zoznamom oprávnených osôb (s určeným podielom každého podielnika) a doklad o zaplatení prídelovej ceny. Žalobca vedel o tom, že prídelová listina mala byť vydaná a bude nutné uhradiť prídelovú cenu, pretože tieto skutočnosti priamo vyplývali z obsahu výmeru o vlastníctve lesnej pôdy (strana 3, strana 4 ods. III. bod 3). Tieto doklady žalobca nepredložil. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, prípadne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Uviedol, že oprávnenie výboru konať v mene svojich členov vyplýva okrem § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách (ZoPS) tiež zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu, uzatvorenej v zmysle § 5 ZoPS dňa 13.11.2013. Valné zhromaždenie žalobcu prijalo dňa 18.03.2016 rozhodnutie potvrdzujúce záujem jeho členov na tomto súdnom spore. On (žalobca), zastupujúc svojich členov, je tak v súlade so zákonom, zmluvou o pozemkovom spoločenstve a rozhodnutím valného zhromaždenia oprávnený k podaniu žaloby v danej veci. Poukázal na to, že v žalobe a taktiež vo vyjadrení zo dňa 20.09.2017 presvedčivo zdôvodnil a preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to 1) výmerom, resp. 2) vydržaním, a to uvedením skutkových tvrdení, ktoré vytvárajú ucelený, na seba nadväzujúci skutkový dej, ktoré tvrdenia boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi k žalobe. Mal za to, že súd posudzoval výmer nad rámec uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 44/2005 (sp. zn. ), z ktorého vyplýva, že súd má skúmať výlučne nulitnosť správneho aktu, pričom nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Súd sám uznal, že výmer bol vydaný k tomu oprávneným orgánom

- N.. Ďalšie posudzovanie výmeru súdom bolo podľa jeho názoru neprípustné. Dodal, že súd posúdil výmer izolovane bez toho, aby prihliadol na ostatné existujúce a žalobcom predložené dôkazy. Uviedol, že v čase vydania výmeru neexistoval právny predpis, ktorý by definoval zákonné náležitosti výmeru, ktorých absenciu v rozsudku súd vytýka - parcelné čísla, výmera, číslo pozemnoknižnej vložky a pod. Takéto závery súdu sú nesprávnou právnou úvahou. Ďalej konštatoval, že súd sa nevysporiadal s otázkou jeho dobromyseľnosti v súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Považoval za potrebné uviesť, že súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami , najmä s , kedy on produkoval tvrdenia a na ich preukázanie predkladal dôkazy, pričom žalovaný účinne nepoprel väčšinu jeho tvrdení v konaní. Na uvedené poukazoval i vo vyjadrení zo dňa 20.09.2017, kde uviedol, že a) stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany s tým, že na popretie tvrdenia protistrany nepostačuje iba jeho popretie, je potrebné uviesť i vlastné skutkové tvrdenia, inak platí, že popretie je neúčinné, a teda skutkové tvrdenie strany sporu, ktoré nebolo účinne popreté sa považuje za nesporné; b) vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.08.2017 k žalobe je formalistické, strohé s ohľadom na ustanovenia neobstojí, pričom konštatácie žalovaného

uvedené vo vyjadrení nepredstavujú účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe v zmysle ustanovení .

3. K podanému odvolaniu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vyhodnotil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a rovnako správne dospel k správnemu záveru, že žalobca v spore nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ani dobromyseľnosť držby. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov konania.

4. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, pridržiaval sa predchádzajúcej argumentácie a odkazoval na jeho vyjadrenia uvedené v odvolaní.

5. Odvolací súd v súlade s ust. vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu o pozemkových úpravách.

6. Žalobca k výzve odvolacieho súdu vo vyjadrení uviedol, že prípadná aplikácia o pozemkových úpravách spôsobom, keď by súd žalobu odmietol s poukazom na právoplatné rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, prípadne z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu s ohľadom na vykonané pozemkové úpravy, by bola v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok a tiež odopretím práva na súdnu ochranu. V čase vykonávania pozemkových úprav žalobca nemal právnu subjektivitu, teda bolo nutné oboznámiť každého spoluvlastníka nehnuteľnosti s realizáciou pozemkových úprav. V tejto súvislosti uviedol, že je vôbec otázne, či každému členovi žalobcu bol v súlade s ust. zákona o pozemkových úpravách doručený výpis z rozdeľovacieho plánu, teda či vôbec členovia žalobcu mali vedomosť o pozemkových úpravách a spôsobe ich vykonania. Mal za to, že je nutné, aby bolo v konaní nepochybne preukázané, že každý člen žalobcu bol riadne oboznámený s pozemkovými úpravami a spôsobom ich vykonania, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Navrhol preto pripojenie administratívneho spisu č. k. 210/00007-142-IG za účelom preukázania doručovania výpisu z rozdeľovacieho plánu všetkým členom žalobcu.

7. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba podľa ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, od ktorej sa odvíjalo následné i vecné posúdenie veci podľa právneho predpisu, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie nebol použitý a ku ktorému odvolací súd vyzval sporové strany z dôvodu jeho možnej aplikácie v predmetnom spore. 10. Súd prvej inštancie prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že podľa o pozemkových spoločenstvách má oprávnenie za žalobcov v žalobe o určenie vlastníckeho práva konať výbor, teda z pozície zástupcu, a preto mal za to, že samotný žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. S týmto záverom sa nestotožnil žalobca, keď poukázal v odvolaní na to, že oprávnenie výboru konať v mene svojich členov vyplýva z ust. zákona o pozemkových spoločenstvách, zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu uzatvorenej dňa 13.11.2013 a z rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu, kde sa konštatuje, že členovia spoločenstva splnomocňujú výbor na všetky konania vo veci navrátenia vlastníctva nehnuteľností. Bol preto presvedčený, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.

11. Odvolací súd má za to, že zo žaloby bolo zjavné, že spoločenstvo sa domáhalo vlastníckeho práva v prospech svojich jednotlivých členov (teda, že vlastníkmi majú byť členovia spoločenstva, nie samotné spoločenstvo). Žalobca však túto skutočnosť chybne označil, a preto mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s ust. , pretože sa jednalo o vzájomne odporujúce, nezrozumiteľné podanie a ozrejmiť žalobcovi, v čom je jeho podanie nezrozumiteľné a ako je nutné ho opraviť. Podstatné však bolo, a to i napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa , že z obsahu žaloby bolo možné vyvodiť, že spoločenstvo sa domáhalo vlastníckeho práva v prospech svojich členov, ktorí v žalobe boli

aj označení. To, že výbor spoločenstva konal v mene svojich členov, vyplývalo zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve a z rozhodnutia valného zhromaždenia. Na tomto základe teda nebol správny záver súdu prvej inštancie a žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

12. Žalobca v podanom odvolaní obhajoval stanovisko, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to jednak výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948 a jednak vydržaním.

13. Podľa o pozemkových úpravách, dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom ( <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/20200201>) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch, sa pozemkové úpravy považujú za ukončené. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou okresný úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať.

14. Nadobudnutie vlastníctva v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje originárny (neodvodený) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto sú okolnosti týkajúce sa predchádzajúcich vlastníckych vzťahov v obvode pozemkových úprav bez vplyvu na vlastnícke právo nadobudnuté na základe pozemkových úprav. Keďže žalovaný nadobudol vlastnícke právo titulom pozemkových úprav dňa 05.10.2010 (rozhodnutie o pozemkových úpravách zo dňa 14.09.2010, právoplatné dňa 05.10.2010) a žalobcom tvrdené dôvody ich vlastníctva mali pôvod v okolnostiach predchádzajúcich pozemkovým úpravám, nebolo po ich vykonaní možné žalobe vyhovieť. Tento samotný dôvod postačoval na zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať opodstatnenosťou tvrdení, z ktorých žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo. Napadnuté rozhodnutie bolo preto vo výroku vecne správne a odvolací súd ho potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že zamietnutie žaloby na základe rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav by bolo v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok, je potrebné uviesť, že priestor na obranu vlastníckeho práva je v procese pozemkových úprav vytvorený práve v tomto procese ( o pozemkových úpravách). Z rovnakého dôvodu by bolo právne irelevantné pripojenie administratívneho spisu o vykonaní pozemkových úprav, ktorý navrhoval do tohto konania pripojiť žalobca.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle ust. súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).