Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-9-2024.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/9/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného a poškodenej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 20.10.2023 sp. zn. 7T/26/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 312 ods. 4 Tr. por. predseda senátu odvolacieho súdu b e r i e na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaným A. B. C..
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej B. D..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., E. F. XXX/XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že v Košiciach dňa 22.05.2015, ako ustanovený predbežný správca dlžníka B. D., bytom G. XXX/X, C., na majetok, ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu v Košiciach I, zo dňa 27.11.2014 pod číslom konania 26K/37/2014, uznal pohľadávku veriteľa č. 3, podľa konečného zoznamu pohľadávok H. G. D., vo výške 181.441,- eur vyplývajúcu z výzvy na bezodkladné vrátenie finančných prostriedkov aj napriek tomu že, táto pohľadávka nebola uplatnená žalobou v súdnom konaní, a teda nemohla byť splatná, čím správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 a § 32 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda nedôvodným uznaním pohľadávky na nehnuteľnosti „Záhradný domček“ súpisné číslo XXXX na parcele č. 905, LV XXX, k. ú. I., obec Košice - Sever - spoluvlastnícky podiel 1/2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria výmery 31 m2, parcelné číslo C KN 905, LV XXX, k. ú. I., obec C. - F., J. C. A. -spoluvlastnícky podiel 1/2, pozemok - záhrady výmery 714m2, parcelné číslo C KN 906, LV XXX, k. ú. I., obec C. - F., J. C. A. - spoluvlastnícky podiel 1/2, v hodnote 21.200,- eur, na nehnuteľnosti byt I. XX o výmere 67 m2 v obytnom dome C. XX, XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu - 3131/100000, súpisné číslo XXX na parcele č. 2922, LV XXXXX, k. ú. K., obec C.
- L. M., J. C. A., spoluvlastnícky podiel 1/2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria výmery 359 m2, parcelné číslo 2922, LV XXXXX, k. ú. K., obec C. - L. M., J. C. A. - spoluvlastnícky podiel 3131/200000 v hodnote 34.400,- eur, nehnuteľnosť byt I. XX o výmere 57 m2 v obytnom dome G. X,X,X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu - 1489/100000, súpisné číslo XXX na parcele č. 1827, LV XXXXX, k. ú. K., obec C. - L. M. - spoluvlastnícky podiel 1/1, v hodnote 61.400,- eur a osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift GS, EČV C., WIN TSMMZC11S00339040, farby červenej metalízy v hodnote 3.545,- eur spôsobil B. D. škodu spolu vo výške 120.545,- eur, v ktorom sa vidí zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v celom rozsahu o s l o b o d i l , nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú B. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., G. I. XXX/X, s nárok na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor. Odvolanie podal aj obžalovaný A. B. C. a poškodená B. D..
Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uvádza, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Má za to, že existujú chyby v napadnutom výroku rozsudku súdu a to pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a takisto preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Takisto vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Upozorňuje na tú skutočnosť, že v súlade so záverečnou rečou prokurátora, je potrebné kvalifikovať žalovaný skutok ako spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nedošlo k spôsobeniu zamýšľanej škody, aj keď obžalovaný vykonal všetko pre úspešné dokonanie predmetného trestného činu a k jeho dokonaniu nedošlo z dôvodov, na ktoré obžalovaný už nemal vplyv.
Nie je rozhodujúce do akej miery poškodená skutočne aktívne hájila svoje práva, napríklad podaním alebo nepodaním incidenčnej žaloby, prípadne, či mala pri svojej obrane úspech, nakoľko poškodená v konkurznom konaní dostatočným spôsobom vyjadrila popretie proti nej uplatnených pohľadávok (napr. č.l. 577, 623).
Obžalovaný celkom jednoznačne, porušujúc v obžalobe citované povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o konkurze, uznal tieto sporné pohľadávky, čím vytvoril bezprostrednú hrozbu postihnutia majetku poškodenej vo výške presahujúcej sumu 120.000,- eur. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že aj keď obžalovaný prvotne poprel predmetnú pohľadávku a poučil údajného veriteľa o tom, že ako veriteľ popretej pohľadávky sa môže domáhať jej určenia na súde (č.l. 1217), následne bez toho, aby bol naplnený samotným obžalovaným popísaný postup, tento uznal už popretú pohľadávku bez toho, aby bola riadne preukázaná jej existencia (č.l. 1218).
Je zjavné, že predloženie písomných podkladov o tom, že poškodená manipulovala s finančnými prostriedkami údajného veriteľa nemohlo dať dôvod na uznanie pohľadávky obzvlášť za tých okolností, keď poškodená zastávala v tejto spoločnosti pozíciu štatutára. Obžalovaný tak zjavne porušil okrem iných aj ustanovenia § 32 ods. 9, ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktoré paradoxne sám v konkurznom konaní poukazoval.
Uvádza, že obžalovaný prihlásenú pohľadávku nepreskúmal s odbornou starostlivosťou a neporovnal s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so záznamom záväzkov dlžníka. Správca takisto neprihliadol na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a nevykonal vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky.
Je pritom zrejmé, že ak by správca postupoval vyššie naznačeným spôsobom tak ako mu ukladal zákon, prihlásenú pohľadávku by musel poprieť, nakoľko zo zisteného dôkazného stavu vyplýva predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky by nebol v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. K uvedenému záveru jednoznačne smeruje aj vypracovaný znalecký posudok (č.l. 222-223).
Čo sa týka vykonaných dôkazov uvádza, že ak súd vyhodnotil niektoré zistené skutočnosti ako nejasné, vyvolávajúce pochybnosti, a teda v konečnom dôsledku svedčiace v prospech obžalovaného, tak tieto mohli a mali byť ďalej skúmané a objektívna pravda zisťovaná ďalším dokazovaním.
S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o oslobodení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky potrebné skutočnosti ako aj osobné pomery obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver mestského súdu.
Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že vychádzajúc z obsahu svedeckej výpovede poškodenej B. D., rovnako tak zo svedeckej výpovede správkyne konkurznej podstaty úpadcu veriteľa spoločnosti H. G. D. B. D. M. a z predložených listinných dôkazov súd považuje za preukázané, že nedošlo v rámci predmetného konkurzného konania k speňaženiu žiadnej časti majetku úpadcu. Tu treba jednoznačne konštatovať, zˇe prihlásením, resp. uznaním pohľadávky veriteľa správcom konkurznej podstaty nedochádza k majetkovej dispozícii s hodnotou majetku tvoriacej konkurznú podstatu, výsledkom (následkom) ktorého by bolo akékoľvek zmenšenie hodnoty spravovaného majetku, a teda naplnenie obligatórneho pojmového znaku objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty, vo forme škody na majetku iného podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.
Nad rámec odôvodnenia krajský súd považuje za potrebné poznamenať nasledovné skutočnosti a síce, že právo poprieť, resp. uznať pohľadávku môže iba správca konkurznej podstaty alebo iný veriteľ za zákonom stanovených podmienok. Tým, že správca konkurznej podstaty, teda obžalovaný, poprel prvotne prihlásenú pohľadávku veriteľa H. G. D. a následne samotný veriteľ nepodal pred príslušným súdom incidenčnu žalobu, nebolo právoplatne príslušným súdom v incidenčnom spore rozhodnuté, či pôvodné popretie bolo správne zo strany správcu, teda či bolo dôvodné.
Konkurzné konanie umožňuje veriteľovi podať prihlášku pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote zmysle § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo najneskôr do vydania uznesenia súdu o rozvrhu, teda bolo právom veriteľa podať prihlášku, ktorú označil, že ich doplnil a správca o doplnenej prihláške rozhodoval tak, že ju uznal.
Podľa § 32 ods. 17 z. č. 7/2005 ZKR: Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
V čase, kedy došlo k uznaniu pohľadávky, existoval stav plurality veriteľov bez ohľadu na to, či by táto pohľadávka bola popretá alebo nie.
To, že správca konkurznej podstaty, teda obžalovaný opätovne posudzoval prihlášku veriteľa H. G. D., ktorý predmetnú prihlášku doplnil o listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť prihlásenej pohľadávky do konkurzu, ktorú správca pri prvotnom posudzovaní prihlášky nemal k dispozícii a z uvedených dôvodov prihlášku číslo 3 uvedeného veriteľa prvotne poprel, nemožno z trestnoprávneho hľadiska považovať za porušenie jeho povinností podľa § 7 a podľa § 32 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a
nemožno to považovať za konanie, ktorým by došlo k poškodzovaniu veriteľa, respektíve úpadcu teda poškodenej.
Čo sa týka odvolania poškodenej B. D., táto v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedla, že podáva odvolanie, a to čo do výroku o treste odňatia slobody. Uvádza, že súd na základe predložených dôkazov nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti a vôbec nezohľadnil to, že obžalovaný porušil kogentné ustanovenia ZKR.
V predmetnej veci správca konkurznej podstaty A. B. C. pohľadávku poprel, uplynula lehota na podanie žaloby proti popretej pohľadávke a následne ju správca na základe doplnenia prihlášky uznal (čo však zákon neumožňuje a správca o tom vedel, že v konkurznom konaní nie je možné prihlášku pohľadávky opraviť alebo doplniť). Veriteľ ale môže podať novú prihlášku, a to aj počas plynutia základnej prihlasovacej lehoty.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný A. B. C. mal subjektívnu vedomosť, že v čase uznania pohľadávky sa na túto v zmysle ZKR už nemalo prihliadať, a teda ani nemohla byť uznaná. Týmto svojim konaním úmyselne poškodil úpadcu ako aj ostatných veriteľov na škodu ich majetku, a to bez preukázateľného právneho titulu.
Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby zrušil napádaný rozsudok mestského súdu v časti výroku o uloženom treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Podľa § 307 ods. 1 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
Z obsahu podaného odvolania poškodenou vyplýva, že toto odvolanie smeruje proti výroku o uloženom treste obžalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako i citované zákonné ustanovenia odvolací súd podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodeného ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (poškodený má právo podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody) bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj obžalovaný A. B. C., a to prostredníctvom svojho obhajcu. Predmetný rozsudok napáda v celom rozsahu, pričom namieta nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záverov. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok mestského súdu a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a vo veci rozhodol.
Písomným podaním dňa 15.1.2024 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu svoje odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/26/2020 zo dňa 20.10.2023 v celom rozsahu vzal späť.
Podľa § 312 ods. 2 Tr. por. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.
Podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na prejav vôle obžalovaného, ako i vyššie citované zákonné ustanovenia predseda senátu odvolacieho súdu vzal na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaným A. B. C..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.