Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoCsp-20-2020.pdf
PDF · 94.55 KB
Case nature
Subarea
12CoCsp/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne B. F., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom P. D. XXX, XXX XX P. D., právne zastúpenej FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Csp/17/2020-16 z 25. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 605700046 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03. 10. 2017 (I. výrok). Súčasne poučil strany, že žalovaný je oprávnený podať žalobu proti žalobkyni o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Žiar nad Hronom (II. výrok). O náhrade trov konania rozhodol okresný súd vysloviac, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia (rozsiahlo) citujúc ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a následne tiež § 37 ods. 1 a § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uviedol, že žalovaný na základe zmluvy zo dňa 03. 10. 2017 poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver, ktorého návratnosť bola zabezpečená dohodou o vykonávaní zrážok z jej mzdy. Zmluva aj dohoda o zrážkach sú formulárového charakteru, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť, mohla ich len podpísať alebo odmietnuť ako celok a nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľky a žalovaný mal postavenie dodávateľa a preto išlo o zmluvu spotrebiteľskú, spravujúcu sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Prvoinštančný súd „Z aplikácie C.s.p., § 551 ods. 1, § 37 ods. 1, § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa“ dospel k záveru o dôvodnosti žalobkyňou podaného návrhu majúc za to, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizíciu zrážok zo mzdy, ale z textu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nemá oprávnenie túto vypovedať, odstúpiť od nej, či iným spôsobom ju jednostranne ukončiť, preto iba rozsudok určujúci, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči nej práva na zrážky zo mzdy alebo nariadenie neodkladného opatrenia trvalo upravujúceho pomery môže
zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom. Prvoinštančný súd poukázal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, pričom považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená postupom žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Tým dochádza k zásahu do jej majetkových práv. Mal za to, že zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného, ku ktorému dôjde nariadením neodkladného opatrenia je primeraný, lebo uspokojenie pohľadávky z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebude nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom ohrozené. V závere prvoinštančný súd zhrnul, že nakoľko má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom jej zamestnávateľa úhradu svojej pohľadávky bez toho, aby táto bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím, vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie a zároveň neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, lebo nariadené neodkladné opatrenie predstavuje vo vzťahu k vykonávaným zrážkam trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preto v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej proti žalobkyni. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný požadujúc „napadnutý rozsudok“ v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. V úvode odvolania poukázal na procesnoprávnu aj hmotnoprávnu nesprávnosť „rozsudku“ všeobecne rozoberajúc podmienky prípustnosti podania určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 CSP. V ďalšej časti odvolania potvrdil, že so žalobkyňou uzatvorili dňa 03. 10. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 605700046 o poskytnutí čiastky 1.950,- Eur. Takisto potvrdil, že dňa 03. 10. 2017 uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky ako veriteľa a pretože žalobkyňa svoj dlh nesplácala riadne a včas, pristúpil následne k realizácii tohto zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil si u zamestnávateľa žalobkyne výplatu zrážok zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy napĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ, obsahuje súhlas žalobkyne ako dlžníčky s tým, aby sa vykonávali zrážky a je obsiahnutá v samostatnom, osobitnom dokumente. Žalobkyňa mala možnosť si dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim podpisom. Mala možnosť dohodu individuálne vyjednať. Svojim podpisom potvrdila, že sa oboznámila s dohodou, že bola osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia, neodmieta ju a v plnom rozsahu s ňou súhlasí, pričom jej bolo umožnené, aby sa sama rozhodla, aké vyhlásenie z dvoch možných urobí. Dohoda o zrážkach teda spĺňa základné náležitosti, má písomnú formu, obsahuje súhlas žalobkyne aj uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok a preto nie je dôvod, aby bola vyhlásená za neplatnú. Zákonodarca totiž výslovne určil, kedy použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí a zabezpečenie pohľadávky v spotrebiteľskom vzťahu dohodou o zrážkach zo mzdy vylúčené nie je. Podľa žalovaného nerealizovaním dohody o zrážkach vznikne ujma samotnej žalobkyni, lebo splátky sa nebudú realizovať a bude narastať dlžný úrok.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým bolo na podklade návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie je vecne správne a hoc okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne nevystihol (resp. nepopísal) rozhodujúce okolnosti prípadu, aj podľa odvolacieho súdu boli naplnené podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa v dostačujúcej miere osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán.
9. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ust. § 325 ods. 1 CSP, na ktoré správne poukázal aj prvoinštančný súd, rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Sú nimi buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladné opatrenie je teda inštitútom, ktorého základnou funkciou je bezodkladná úprava pomerov strán, resp. zabránenie zmarenia exekúcie. Treba zdôrazniť, že nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený, pretože neodkladné opatrenie má pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu medzi sporovými stranami, kedy z časového hľadiska nie je možné zisťovať všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti procesom štandardného dokazovania ako pri konaní v merite veci. Preto procesná teória i prax hovoria o „osvedčení“ rozhodujúcich skutočností a táto miera osvedčenia sa vždy podriaďuje konkrétnej situácii. Inými slovami, od konkrétnych okolností závisí, do akej miery je nevyhnutné, resp. postačujúce považovať určitú skutočnosť za danú, existujúcu. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení preto nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov (či obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho rozhodnutia) a tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, kedy musí zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
10. V podanom návrhu sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia argumentujúc hlavne tým, že za účelom úhrady údajného dlhu žiadal žalovaný jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je podľa jej názoru neplatnou v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. Konkretizovala, že dohoda o zrážkach zo mzdy súvisiaca s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola vopred predformulovaná a predložená jej na podpis ako súčasť úverovej zmluvy bez možnosti zmeny jej obsahu, či možnosti akýchkoľvek úprav z jej strany. Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala ako súčasť úverovej zmluvy v mieste svojho bydliska počas osobnej návštevy obchodnej zástupkyne žalovaného, ktorá doniesla vopred pripravené formulárové znenie zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súhlasné vyhlásenie o tom, že neodmieta dohodu o zrážkach zo mzdy a súhlasí s ňou, je vyznačené počítačom a teda dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná. K uzavretiu zmluvy došlo na podnet žalovaného, ktorý ako poskytovateľ finančnej služby za použitia nekalej obchodnej praktiky zmluvou o spotrebiteľskom úvere jej poskytol úver 1.950,- Eur, ale jej ako spotrebiteľke vyplatil len sumu 41,43 Eur a zvyšok si započítal na predchádzajúce úverové vzťahy neskúmajúc pritom jej bonitu. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky bude dochádzať pravidelne každý mesiac (v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia) k neoprávneným zásahom do jej majetku a k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaného na jej úkor. Nariadením neodkladného opatrenia sa tomu zabráni. Žalobkyňa tiež poukázala na možnosť trvalej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením bez potreby ukladať jej povinnosť podať žalobu vo veci samej, pričom k svojmu návrhu priložila kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 605700046 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, kópiu dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere a tiež žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy a napokon potvrdenie zamestnávateľa o zrealizovaní zrážky zo mzdy za mesiac december 2019 v prospech žalovaného.
11. Za tohto stavu potom okresný súd správne a v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, pretože podľa odvolacieho súdu bola naplnená zákonná požiadavka potreby bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.
12. Odvolací súd takúto potrebu vidí v tom, že podľa tvrdenia žalobkyne došlo k podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k nej sa viažucej dohody o zrážkach zo mzdy na podnet žalovaného v mieste jej bydliska v súvislosti s návštevou obchodnej zástupkyne žalovaného, ktorá priniesla vopred vyplnené znenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žalobkyňou predloženej kópie dohody o zrážkach zo mzdy síce nemožno jednoznačne zistiť, či táto mala formu osobitnej listiny (toto by bolo možné posúdiť z originálu dohody). Avšak aj z predloženej kópie vyplýva, že predvyplneným pomocou výpočtovej techniky (formou vyznačenia „x“ v príslušnom rámčeku) bolo tiež vyhlásenie žalobkyne v čl. V. dohody znamenajúce, že dohodu o zrážkach zo mzdy neodmieta a súhlasí s ňou. V takom prípade žalobkyňa nemala reálnu možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, hoci ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa určovalo aj ku dňu 03. 10. 2017 (ako času uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach), že je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadu, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
13. Žalobkyňa si teda nemohla zvoliť medzi tým, či odmieta alebo neodmieta, či súhlasí alebo nesúhlasí s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako to prezentoval žalovaný, ktorý v odvolaní nepoprel žalobkyňou uvádzanú verziu uzavretia oboch právnych úkonov a ktorý sa obmedzil (bez uvedenia konkrétnych okolností) len na všeobecné tvrdenia o tom, že žalobkyňa mala možnosť dohodu si preštudovať a až následne potvrdiť jej prijatie podpisom. Odvolaciemu súdu chýba bližšie vysvetlenie toho, kedy žalobkyňa mala reálnu možnosť preštudovať si dohodu o zrážkach zo mzdy (a prípadne ju neakceptovať), ak obchodnou zástupkyňou žalovaného jej bola prinesená na podpis už vyplnená spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Listinné dôkazy preto podporujú tvrdenia žalobkyne o tom, že v súvislosti s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 2 OZ, hoci dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko žalovaný ako veriteľ môže bez súdnej kontroly postihnúť (čo sa už udialo) jej majetok (príjem) na účely uspokojenia v podstate akejkoľvek pohľadávky, čomu žalobkyňa nemá možnosť zabrániť. V danom prípade tak ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť vyplýva nielen z ust. § 53 ods. 5 OZ ale je daná aj podľa § 39 OZ pre rozpor s citovaným ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Preto bolo potrebné neodkladným opatrením zabrániť postupu, v rámci ktorého žalovaný na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy postihuje majetok žalobkyne.
14. Vzhľadom na uvedené nedostatky spojené s predloženou dohodou o zrážkach zo mzdy nebolo možné poskytnúť ochranu žalovanému a jeho úverovému zmluvnému vzťahu so žalobkyňou. Odvolací súd samozrejme netvrdí, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je vylúčený zo spôsobu zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv. Je pravdou, že nemožno a priori vylúčiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských právnych vzťahoch, práve naopak, je to inštitút na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prípustný, musí ale byť dodržaný postup uvedený v § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež všeobecné náležitosti vyplývajúce z ust. § 551 a nasl. OZ.
15. Preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne vrátane výroku obsahujúceho v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučenie o tom, že žalovaný môže podať žalobu proti žalobkyni, keďže nariadené neodkladné opatrenie aj podľa odvolacieho súdu predstavuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami v súvislosti s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne. Správne okresný súd rozhodol aj o náhrade trov konania, nakoľko uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je v tomto prípade rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom správne okresný súd rozhodol, že žalobkyni ako úspešnej strane priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Odvolací súd ešte dodáva k odvolaniu žalovaného, že neopodstatnene argumentoval tým, či žaloba na určenie neplatnosti zrážok zo mzdy je alebo nie je prípustná, lebo tu išlo o neodkladné opatrenie a nie o žalobu, pri ktorej je treba skúmať, či je takáto žaloba prípustná v zmysle § 137 písm. c) a d) CSP. Čiže táto argumentácia bola úplne bezpredmetná vo vzťahu k tomuto konaniu a pokiaľ žalovaný namietal, že boli naplnené základné náležitosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, tak je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný nijakým spôsobom relevantne nevysvetlil vo svojom odvolaní akým konkrétnym spôsobom žalobkyňa mohla urobiť voľbu, že (ne)chce uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. K žalovaným označenému rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica stačí poznamenať, že tam išlo o situáciu, kedy bolo osvedčené, že spotrebiteľ mal skutočne možnosť zvoliť si, či chce alebo nechce uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, ale tu niečo také osvedčené nebolo.
17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, ktorá by teda zásadne mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).