Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-14-2020.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Subarea
15Co/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: O., proti žalovanému: E., zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/148/2009-652 zo dňa 29.01.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že štátu vznikli počas konania trovy spočívajúce v preddavkovaní trov kontrolného znaleckého dokazovania na základe toho, že žalovaný nesúhlasil so všeobecnou cenou predmetných nehnuteľností stanovených podaným znaleckým posudkom E.. D. a požiadal o kontrolné znalecké dokazovanie. Na toto dokazovanie mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok vo výške 200,- Eur, avšak súd následne trovy uvedeného znaleckého dokazovania hradil vo výške 276,92 Eur z rozpočtových prostriedkov štátu. Žalovanému ním zložený preddavok na trovy tohto kontrolného znaleckého dokazovania ako nespotrebovaný preddavok následne vrátil uznesením č.k. 17C/148/2009-538 zo dňa 04.05.2018. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd pristúpil k určeniu zavinenia jednotlivých trov konania a dospel k záveru, že tieto trovy kontrolného znaleckého dokazovania zavinil žalovaný, nakoľko navrhol toto kontrolné znalecké dokazovanie. Mieru úspechu tohto kontrolného znaleckého dokazovania preto súd už nemohol posudzovať. Okresný súd zároveň poukázal na to, že nový procesný predpis - t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov neprebral do právnej úpravy pôvodný § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stanovuje, že ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa novej právnej úpravy CSP aj strana sporu úplne oslobodená od súdnych poplatkov plne zodpovedá za náhradu trov svedkov a iných osôb v postavení svedka (štátu). Nemožno použiť ani § 257 CSP, keďže zo systematického zaradenia tohto ustanovenia na záver právnej úpravy rozhodovania o nároku na náhradu trov konania strán sporu (§ 255, § 256, § 257 CSP) a až následnej úpravy trov svedkov a iných osôb vyplýva, že uvedený § 257 CSP možno použiť iba pri rozhodovaní o trovách strán sporu. Z uvedených dôvodov súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Rozhodnutie oprel o ust. § 259, § 255 ods. 1, § 256 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal prehodnotenia správnosti a zákonnosti postupu a rozhodovania súdu v otázke existencie a výšky povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania. Poukázal na sociálnu, finančnú a zdravotnú situáciu a pomery žalovaného (žalovaný bol dlhodobo na invalidnom dôchodku), aktuálne je na starobnom dôchodku, mesačne poberá starobný dôchodok vo výške cca 500,- Eur, jeho zdravotný stav progreduje negatívne, pričom na základe súdneho rozhodnutia bol zaťažený povinnosťou zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadavacieho podielu z BSM sumu 19 374,50 Eur. Namietal posudzovanie skutkových a právnych otázok okresným súdom týkajúcich sa náhrady trov konania štátu, a s tým spojenú interpretáciu do úvahy prichádzajúcich ustanovení procesnej normy zo strany okresného súdu čo nezodpovedá kritériám ústavnosti, zákonnosti ani spravodlivosti. Nová procesná úprava CSP síce neobsahuje ekvivalentné ustanovenie k § 148 O.s.p., avšak vzhľadom na absenciu konkrétnej úpravy trov konania štátu v CSP aj v zmysle ustálenej judikatúry je namieste aplikácia analogických ustanovení, vrátane ustanovení týkajúcich sa zásady úspechu v konaní, či existencie okolností (dôvodov) hodných osobitného zreteľa. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 31.07.2018 sp. zn. 4Obo/3/2018. Namietal, že napádané uznesenie nepovažuje žalovaný za korektné aj vzhľadom na opísané nepriaznivé majetkové a sociálne pomery a možnosti, ktoré nedávajú predpoklad na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania titulom znalečného. Okrem toho v prospech žalovaného odvolateľa vyznieva aj priebeh a výsledok rozhodnutia o merite veci, konštruktívnosť a ústretovosť jeho postojov, snaha o mimosúdne urovnanie veci, či skutočnosť, že tzv. kontrolný znalecký posudok bol východiskom pre rozsudok súdu v merite veci. Napádané uznesenie vykazuje známky nezákonnosti aj pre nerešpektovanie princípu reformatio in peius. Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť alebo zmeniť tak, že súd neprizná štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému, prípadne, aby žalovaného od takejto povinnosti oslobodil.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP), a uznesenie okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP.
5. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Okresný súd v ďalšom rozhodovaní o trovách štátu postupoval v súlade s názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, keď svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, a jeho rozhodnutie spĺňa parametre riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Predmetom konania vo veci samej bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalovaný v predmetnom konaní navrhol vykonať dôkaz - kontrolný znalecký posudok, nakoľko nesúhlasil so všeobecnou cenou vyporiadavaných nehnuteľností stanovených podaným znaleckým posudkom E.. D.. Uvedené trovy kontrolného znaleckého posudku boli hradené vo výške 276,92 Eur z rozpočtových prostriedkov štátu na základe uznesenia č.k. 17C/148/2009 - 344 zo dňa 18.09.2012. Z uvedeného kontrolného znaleckého posudku okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, ktorú skutočnosť namietal aj žalovaný vo svojom odvolaní. Okresný súd pristúpil k rozhodnutiu o trovách štátu len na základe „zavinenia“, odvolací súd sa s jeho úsudkom nestotožňuje. Okresný súd nepostupoval pri rozhodovaní o trovách štátu komplexne a spravodlivo, keď striktne posudzoval len otázku zavinenia trov kontrolného znaleckého dokazovania. Pokiaľ odvolací súd v zrušujúcom uznesení pôvodné rozhodnutie o trovách štátu zrušil, bolo to predovšetkým z toho dôvodu, že pôvodné rozhodnutie nespĺňalo kritériá zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, rozhodnutie bolo nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Keďže okresný súd svoje pôvodné rozhodnutie náležite neodôvodnil, nebolo z neho možné spoľahlivo zistiť, aké trovy štátu v konaní vznikli, ktorá strana ich zapríčinila a pod. Uvedené námietky v konaní vzniesol žalovaný a jeho obrana bola plne dôvodná. Okresný súd preto nepostupoval správne, keď pri ďalšom rozhodnutí o trovách štátu neposudzoval aj mieru úspechu tohto kontrolného znaleckého dokazovania, ktorý navrhol v konaní vykonať žalovaný. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že predmetný kontrolný znalecký posudok bol podkladom pre rozhodnutie okresného súdu pri určení ceny nehnuteľností vyporiadavaných v rámci BSM v tomto konaní. Preto by nebolo spravodlivé, keby bol k náhrade trov štátu zaviazaný len žalovaný, a to aj vzhľadom na charakter sporu (vyporiadanie BSM), kde sa pri rozhodovaní vychádza zo spravodlivého delenia majetku v súlade s § 150 OZ, keď každému z manželov sa z masy BSM dostala polovica. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a prihliadol aj na mieru úspechu (dôvodnosti nariadenia) tohto kontrolného znaleckého posudku a predmet sporu.
6. Pokiaľ žalovaný žiadal aplikovať pri rozhodovaní na § 257 CSP, tu sa odvolací súd nestotožňuje s úsudkom okresného súdu, že uvedené ustanovenie paragrafu je možné použiť iba pri rozhodovaní o
trovách strán sporu a nie pri právnej úprave zodpovednosti za trovy štátu, kde sa uplatňuje plná miera zodpovednosti určená úspechom, resp. zavinením strán sporu.
7. V rámci rozhodovania o trovách štátu, nie je možné z aplikácie bez ďalšieho vylúčiť ustanovenia Civilného sporového poriadku predchádzajúce ust. § 259 CSP tak, ako to urobil okresný súd v napádanom uznesení. Aktuálna procesná úprava, t.j. Civilný sporový poriadok, ktorý musel odvolací ako aj okresný súd použiť pri rozhodovaní v tejto veci (§ 470 ods. 1 CSP), napriek tomu, že konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to podaním žaloby dňa 17.08.2009, neumožňuje pri rozhodovaní súdu o náhrade trov štátu zohľadniť prípadné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo strane priznané. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako poplatník, bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ust. § 257 CSP. Ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. totiž v novej procesnej úprave nenachádza svoj ekvivalent a možno tu použiť len všeobecné ustanovenie § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu a tiež ust. § 259 CSP, z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o tomto nároku vyplýva z čl. 4 ods. 1, 2 CSP s použitím ust. § 253 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu absencie obdobnej právnej úpravy, bola pri rozhodovaní predmetnej časti vylúčená možnosť aplikácie čl. 4 ods. 1 CSP, použitím analógie ako jedného z výkladových pravidiel, ktorá by umožnila súdu použiť ustanovenie svojim obsahom natoľko podobné, že by bolo podľa neho žiaduce posúdiť aj prejednávanú vec, ktorá do hypotézy právnej normy nebola výslovne poňatá. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci začalo dňa 17.08.2009, t.j. pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, správne okresný súd pri svojom rozhodovaní o náhrade trov štátu aplikoval čl. 4 ods. 2 CSP. Je teda na mieste v zmysle ustálenej judikatúry aplikácia analogických ustanovení, vrátane ustanovení týkajúcich sa zásady úspechu v konaní, či existencie okolností (dôvodov) hodných osobitného zreteľa. Žalovaný v odvolaní len vo všeobecnosti poukázal na svoje pomery, a to poukázaním na sociálnu, finančnú a zdravotnú situáciu a pomery žalovaného (žalovaný bol dlhodobo na invalidnom dôchodku, aktuálne je na starobnom dôchodku, mesačne poberá starobný dôchodok vo výške cca 500,- Eur, jeho zdravotný stav progreduje negatívne, na základe súdneho rozhodnutia bol zaťažený povinnosťou zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielu z BSM sumu 19 374,50 Eur). Takto formulovanú argumentáciu nepovažoval odvolací súd za postačujúcu na prijatie záveru o existencii stavu výnimočnosti a dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak je aj z obsahu spisu zrejmé, že príjem žalovaného predstavuje 570,20 Eur mesačne - starobný dôchodok. Na základe rozsudku o vyporiadaní BSM boli žalovanému prikázané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a to byt v hodnote 39 800,- Eur a garáž v hodnote 4 090,- Eur. Ako odvolací súd z pripojených listinných dôkazov v predmetnom spise zistil, uvedené nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve žalovaného, ale vlastníkmi uvedených nehnuteľností sú už ďalšie osoby, a to na základe kúpnych zmlúv zo dňa 24.07.2018 a 28.11.2018.
8. Z doslovného znenia ust. § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Odvolací súd z obsahu spisu, ako aj z dostupných registrov nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP na uvedený prípad. Ani vzhľadom na majetkové, osobné, sociálne, či iné pomery žalovaného, nie sú naplnené podmienky na aplikovanie ust. § 257 CSP, pretože u žalovaného nie sú zlé sociálne pomery, keď žalovaný má dôchodok vo výške 570,20 Eur mesačne a obdržal aj kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Okresný súd prihliadol aj na výšku trov štátu, ktorá predstavuje sumu 138,46 Eur (276,92 Eur : 2 = 138,46 Eur).
9. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).