Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/14/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: O., proti žalovanému: E., zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -652 zo dňa 29.01.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že štátu vznikli počas konania trovy spočívajúce v preddavkovaní trov kontrolného znaleckého dokazovania na základe toho, že žalovaný nesúhlasil so všeobecnou cenou predmetných nehnuteľností stanovených podaným znaleckým posudkom E.. D. a požiadal o kontrolné znalecké dokazovanie. Na toto dokazovanie mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok vo výške 200,- Eur, avšak súd následne trovy uvedeného znaleckého dokazovania hradil vo výške 276,92 Eur z rozpočtových prostriedkov štátu. Žalovanému ním zložený preddavok na trovy tohto kontrolného znaleckého dokazovania ako nespotrebovaný preddavok následne vrátil uznesením č.k. -538 zo dňa 04.05.2018. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd pristúpil k určeniu zavinenia jednotlivých trov konania a dospel k záveru, že tieto trovy kontrolného znaleckého dokazovania zavinil žalovaný, nakoľko navrhol toto kontrolné znalecké dokazovanie. Mieru úspechu tohto kontrolného znaleckého dokazovania preto súd už nemohol posudzovať. Okresný súd zároveň poukázal na to, že nový procesný predpis - t.j. v znení neskorších predpisov neprebral do právnej úpravy pôvodný , ktorý stanovuje, že ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa novej právnej úpravy aj strana sporu úplne oslobodená od súdnych poplatkov plne zodpovedá za náhradu trov svedkov a iných osôb v postavení svedka (štátu). Nemožno použiť ani , keďže zo systematického zaradenia tohto ustanovenia na záver právnej úpravy rozhodovania o nároku na náhradu trov konania strán sporu (, , ) a až následnej úpravy trov svedkov a iných osôb vyplýva, že uvedený možno použiť iba pri rozhodovaní o trovách strán sporu. Z uvedených dôvodov súd rozhodol podľa v spojení s tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Rozhodnutie oprel o ust. , , , , .

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal prehodnotenia správnosti a zákonnosti postupu a rozhodovania súdu v otázke existencie a výšky povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania. Poukázal na sociálnu, finančnú a zdravotnú situáciu a pomery žalovaného (žalovaný bol dlhodobo na invalidnom dôchodku), aktuálne je na starobnom dôchodku, mesačne poberá starobný dôchodok vo výške cca 500,- Eur, jeho zdravotný stav progreduje negatívne, pričom na základe súdneho rozhodnutia bol zaťažený povinnosťou zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadavacieho podielu z BSM sumu 19 374,50 Eur. Namietal posudzovanie skutkových a právnych otázok okresným súdom týkajúcich sa náhrady trov konania štátu, a s tým spojenú interpretáciu do úvahy prichádzajúcich ustanovení procesnej normy zo strany okresného súdu čo nezodpovedá kritériám ústavnosti, zákonnosti ani spravodlivosti. Nová procesná úprava síce neobsahuje ekvivalentné ustanovenie k , avšak vzhľadom na absenciu konkrétnej úpravy trov konania štátu v aj v zmysle ustálenej judikatúry je namieste aplikácia analogických ustanovení, vrátane ustanovení týkajúcich sa zásady úspechu v konaní, či existencie okolností (dôvodov) hodných osobitného zreteľa. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 31.07.2018 sp. zn. . Namietal, že napádané uznesenie nepovažuje žalovaný za korektné aj vzhľadom na opísané nepriaznivé majetkové a sociálne pomery a možnosti, ktoré nedávajú predpoklad na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania titulom znalečného. Okrem toho v prospech žalovaného odvolateľa vyznieva aj priebeh a výsledok rozhodnutia o merite veci, konštruktívnosť a ústretovosť jeho postojov, snaha o mimosúdne urovnanie veci, či skutočnosť, že tzv. kontrolný znalecký posudok bol východiskom pre rozsudok súdu v merite veci. Napádané uznesenie vykazuje známky nezákonnosti aj pre nerešpektovanie princípu reformatio in peius. Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť alebo zmeniť tak, že súd neprizná štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému, prípadne, aby žalovaného od takejto povinnosti oslobodil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), bez nariadenia pojednávania (a contrario ), a uznesenie okresného súdu zmenil podľa .

5. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Okresný súd v ďalšom rozhodovaní o trovách štátu postupoval v súlade s názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, keď svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, a jeho rozhodnutie spĺňa parametre riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle . Predmetom konania vo veci samej bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalovaný v predmetnom konaní navrhol vykonať dôkaz - kontrolný znalecký posudok, nakoľko nesúhlasil so všeobecnou cenou vyporiadavaných nehnuteľností stanovených podaným znaleckým posudkom E.. D.. Uvedené trovy kontrolného znaleckého posudku boli hradené vo výške 276,92 Eur z rozpočtových prostriedkov štátu na základe uznesenia č.k. - 344 zo dňa 18.09.2012. Z uvedeného kontrolného znaleckého posudku okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, ktorú skutočnosť namietal aj žalovaný vo svojom odvolaní. Okresný súd pristúpil k rozhodnutiu o trovách štátu len na základe „zavinenia“, odvolací súd sa s jeho úsudkom nestotožňuje. Okresný súd nepostupoval pri rozhodovaní o trovách štátu komplexne a spravodlivo, keď striktne posudzoval len otázku zavinenia trov kontrolného znaleckého dokazovania. Pokiaľ odvolací súd v zrušujúcom uznesení pôvodné rozhodnutie o trovách štátu zrušil, bolo to predovšetkým z toho dôvodu, že pôvodné rozhodnutie nespĺňalo kritériá zákonného rozhodnutia v zmysle , rozhodnutie bolo nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Keďže okresný súd svoje pôvodné rozhodnutie náležite neodôvodnil, nebolo z neho možné spoľahlivo zistiť, aké trovy štátu v konaní vznikli, ktorá strana ich zapríčinila a pod. Uvedené námietky v konaní vzniesol žalovaný a jeho obrana bola plne dôvodná. Okresný súd preto nepostupoval správne, keď pri ďalšom rozhodnutí o trovách štátu neposudzoval aj mieru úspechu tohto kontrolného znaleckého dokazovania, ktorý navrhol v konaní vykonať žalovaný. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že predmetný kontrolný znalecký posudok bol podkladom pre rozhodnutie okresného súdu pri určení ceny nehnuteľností vyporiadavaných v rámci BSM v tomto konaní. Preto by nebolo spravodlivé, keby bol k náhrade trov štátu zaviazaný len žalovaný, a to aj vzhľadom na charakter sporu (vyporiadanie BSM), kde sa pri rozhodovaní vychádza zo spravodlivého delenia majetku v súlade s , keď každému z manželov sa z masy BSM dostala polovica. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a prihliadol aj na mieru úspechu (dôvodnosti nariadenia) tohto kontrolného znaleckého posudku a predmet sporu.

6. Pokiaľ žalovaný žiadal aplikovať pri rozhodovaní na , tu sa odvolací súd nestotožňuje s úsudkom okresného súdu, že uvedené ustanovenie paragrafu je možné použiť iba pri rozhodovaní o

trovách strán sporu a nie pri právnej úprave zodpovednosti za trovy štátu, kde sa uplatňuje plná miera zodpovednosti určená úspechom, resp. zavinením strán sporu.

7. V rámci rozhodovania o trovách štátu, nie je možné z aplikácie bez ďalšieho vylúčiť ustanovenia predchádzajúce ust. tak, ako to urobil okresný súd v napádanom uznesení. Aktuálna procesná úprava, t.j. , ktorý musel odvolací ako aj okresný súd použiť pri rozhodovaní v tejto veci ( ), napriek tomu, že konanie začalo za účinnosti , a to podaním žaloby dňa 17.08.2009, neumožňuje pri rozhodovaní súdu o náhrade trov štátu zohľadniť prípadné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo strane priznané. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako poplatník, bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ust. . Ustanovenie totiž v novej procesnej úprave nenachádza svoj ekvivalent a možno tu použiť len všeobecné ustanovenie , ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu a tiež ust. , z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o tomto nároku vyplýva z , 2 s použitím ust. v spojení s ust. . Z dôvodu absencie obdobnej právnej úpravy, bola pri rozhodovaní predmetnej časti vylúčená možnosť aplikácie , použitím analógie ako jedného z výkladových pravidiel, ktorá by umožnila súdu použiť ustanovenie svojim obsahom natoľko podobné, že by bolo podľa neho žiaduce posúdiť aj prejednávanú vec, ktorá do hypotézy právnej normy nebola výslovne poňatá. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci začalo dňa 17.08.2009, t.j. pred nadobudnutím účinnosti , správne okresný súd pri svojom rozhodovaní o náhrade trov štátu aplikoval . Je teda na mieste v zmysle ustálenej judikatúry aplikácia analogických ustanovení, vrátane ustanovení týkajúcich sa zásady úspechu v konaní, či existencie okolností (dôvodov) hodných osobitného zreteľa. Žalovaný v odvolaní len vo všeobecnosti poukázal na svoje pomery, a to poukázaním na sociálnu, finančnú a zdravotnú situáciu a pomery žalovaného (žalovaný bol dlhodobo na invalidnom dôchodku, aktuálne je na starobnom dôchodku, mesačne poberá starobný dôchodok vo výške cca 500,- Eur, jeho zdravotný stav progreduje negatívne, na základe súdneho rozhodnutia bol zaťažený povinnosťou zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielu z BSM sumu 19 374,50 Eur). Takto formulovanú argumentáciu nepovažoval odvolací súd za postačujúcu na prijatie záveru o existencii stavu výnimočnosti a dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak je aj z obsahu spisu zrejmé, že príjem žalovaného predstavuje 570,20 Eur mesačne - starobný dôchodok. Na základe rozsudku o vyporiadaní BSM boli žalovanému prikázané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a to byt v hodnote 39 800,- Eur a garáž v hodnote 4 090,- Eur. Ako odvolací súd z pripojených listinných dôkazov v predmetnom spise zistil, uvedené nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve žalovaného, ale vlastníkmi uvedených nehnuteľností sú už ďalšie osoby, a to na základe kúpnych zmlúv zo dňa 24.07.2018 a 28.11.2018.

8. Z doslovného znenia ust. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Odvolací súd z obsahu spisu, ako aj z dostupných registrov nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. na uvedený prípad. Ani vzhľadom na majetkové, osobné, sociálne, či iné pomery žalovaného, nie sú naplnené podmienky na aplikovanie ust. , pretože u žalovaného nie sú zlé sociálne pomery, keď žalovaný má dôchodok vo výške 570,20 Eur mesačne a obdržal aj kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Okresný súd prihliadol aj na výšku trov štátu, ktorá predstavuje sumu 138,46 Eur (276,92 Eur : 2 = 138,46 Eur).

9. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).