Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: O.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX C., zast. Mgr. Ivan Chvostek, advokát so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -55 zo dňa 28.01.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.832,12 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.832,12 Eur od 15.08.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 109,50 Eur na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; , §; ods. 1 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §; ods. 3, o ochrane spotrebiteľa § až 4; ods. 1 až 3;, ; ods. 1, ; ods. 1, ; ; ods. 1; ods. 1,

5. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania boli uzavreté dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

6. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle . Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2016 (správne uvedený dátum uzavretia zmluvy z 04.03.2016 zo stanoviska predčasnej splatnosti, nie zmluvy, žalobca podpísal zmluvu 16.04.2014 a žalovaný dňa 23.04.2014), ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol reálne poskytnutý úver vo výške 1.450,- Eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 2.366,06 Eur a taktiež bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2016 (správne uvedený dátum uzavretia zmluvy z 04.03.2016 zo stanoviska predčasnej splatnosti, nie zmluvy, žalobca podpísal zmluvu 16.04.2014 a žalovaný dňa 23.04.2014), ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol reálne poskytnutý úver vo výške 1.450,- Eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil rovnako sumu 2.366,06 Eur.

8. Uzatvorené úverové zmluvy sú tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona ( zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa predmetného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (, , zákona). V súlade s ustanovením zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal tým, či zmluvy obsahujú všetky povinné náležitosti ustanovené , v súvislosti s čím konštatoval, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru.

11. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. V zmysle ustálenej súdnej praxe veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

12. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. .

13. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V oboch zmluvách sa uvádza len výška splátky 80,37 eur, ktorá zahŕňala aj odplatu podľa dohody o poskytovaní služieb, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Žalovaný odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, HomeCredit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

15. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Napriek odkazu žalobcu (správne žalovaného) na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 2.900,- Eur z oboch zmlúv. Doposiaľ však žalobca žalovanému zaplatil už sumu 2.366,06 Eur pri zmluve č. 8500046112 a rovnako 2.366,06 Eur pri zmluve č. 8500046113, a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 916,06 Eur na každej zmluve, teda celkovo v sume 1.832,12 Eur

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.832,12 Eur ( 916,06 eur z jednej zmluvy a 916,06 Eur z druhej zmluvy ) je dôvodný, a preto žalovaného zaviazal túto sumu vydať žalobcovi.

18. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1832,12 Eur od 15.08.2018 do jej zaplatenia.

19. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. . Konštatoval, že v danom prípade žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalobca tak bol úspešný v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, preto priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku ( ).

20. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca je podľa ust. a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, oslobodený od súdneho poplatku. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súdny poplatok je povinný zaplatiť podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov žalovaný. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 109,50 eur ( položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu. V odvolaní namietal, že existujú 4 základné výkladné metódy: jazyková, logická, systematická, teleologická. Výklad právnej normy nemôžu byť založený len na jednom spôsobe výkladu, a už vôbec nie iba na jazykovom. Jazykový doslovný výklad právnej normy ( ) podávaný súdom odporuje v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického výkladu spočíva v tom, aký význam má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných ustanovení (prípadne ustanovení iného zákona). V súvislostiach s výkladom je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť . Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom aký logický a opodstatnený by bol zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam . Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam, keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve. Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri konflikte dvoch výkladových metód treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu jazykového výkladu je to potom taký prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Uvádzanie náležitosti podľa platí pre všetky úvery bez ohľadu na to, či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania). Je však sotva predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Čiže prakticky pri úvere s maximálne povolenou dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov, ktorých výpovedná hodnota pre spotrebiteľa by bola nulová. Alebo pri úvere, pri ktorom spotrebiteľ spláca v splátkach len úrok a istinu uhrádza napríklad ku konkrétnemu dátumu. Takýto úver predpokladá výslovne Je pomerne obtiažne zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri takomto type úveru, ak je zo zmluvy jasné, že splátkou sa spláca len úrok (istina sa neamortizuje) a aká je výška splátky. Napriek tomu by pri jazykovom výklade právnej normy muselo byť uvádzané, že istina v splátke je 0,- Eur. Ide o zjavnú nesprávnosť a v

určitých situáciách až absurdnosť jazykového výkladu, ktorá však v napádanom rozsudku je uvádzaná ako jediná, a správna. Povinnosť eurokonformného výkladu každému orgánu členského štátu ukladá Zmluva o fungovaní európskej únie. Ide o právne záväzný predpis majúci prednosť pred zákonom. V otázke výkladu smernice 2008/48/ES prijal Súdny dvor EÚ záver, že smernica 2008/48/ES žiadne rozpisovanie splátky nevyžaduje. Smernica číslo 2008/48/ES o zmluve o spotrebiteľskom úvere je v právnom poriadku SR implementovaná dnes platným V prípade, ak sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nie priamy účinok smernice, ale nepriamy (tzv. súladný alebo eurokonformný). Jeho rešpektovanie je povinnosťou vnútroštátneho súdu. Podstata nepriameho účinky spočíva v tom, že súd členského štátu (resp. akýkoľvek jeho rozhodujúci orgán) má povinnosť vykladať vnútroštátne právo (a to nielen implementované, ale právny poriadok ako celok, viď nižšie citované rozhodnutie Pfeiffer) v súlade so smernicou.

22. Pokiaľ ide o uvádzanie sumy splátky ako náležitosti zmluvy, tento údaj bol riadne v zmluve uvedený tak, ako vyžaduje zákon a aký výklad k ustanoveniu písmeno k) zaujala aj súdna prax. Ak by rozpisovanie splátky malo byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom by zmena zákonného textu mala vlastne znamenať zmenu proti spotrebiteľovi. Takýto záver, s poukazom na závery Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR a tiež systematický a logický výklad zákona, by bol nedôvodný. Aj to ale potvrdzuje, že požiadavka na rozpisovanie splátky je postupom, ktorá nemá oporu v právnom poriadku.

23. Žalovaný tiež namietal nezákonnosť záveru súdu prvej inštancie o neuvedení náležitosti o konečnej splatnosti. Tvrdil, že súd prvej inštancie v tejto otázke dospel k nesprávnym záverom poukazujúc na výklad Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, súdnu a zmenu zákona č. 129/210 Z.z., ktorá je účinná od 01.05. 2018, a ktorá bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice, a ktorá potvrdzuje fakt, že s „konečnou splatnosťou“ nie je možné spájať žiadny následok. Ak by tento údaj a jeho uvádzanie malo byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom jeho vypustenie z ustanovení zákona je vlastne popretím takéhoto cieľa. Žalovaný pritom poukázal na rozsudok vo veci C-42/15 Home credit / Bírová a uviedol, že súd prvej inštancie sa po právnej stránke nesprávne vyporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých je prípustný záver o bezúročnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru vyplýva z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť.

24. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu a tiež náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

25. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. V SR platí princíp písaného práva, čo je v protiklade s princípom sudcovskej tvorby práva. Na základe uvedeného ani rozhodnutie ESD (ani rozhodnutia národných súdov) nemá subsidiárny právny účinok na právny poriadok SR v tom zmysle, že ním alebo prostredníctvom neho majú vypĺňať medzery v platnom právnom poriadku SR, a tým menej tam, kde je právo dané výslovnou právnou úpravou. Ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, explicitne vyjadrujú, čo konkrétne musí každá spotrebiteľská zmluva obsahovať pod následkom v tomto prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti tejto zmluvy. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Napriek odkazu žalobcu (správne žalovaného) na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil žalovaným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

27. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Podľa ust. , , účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy

- 23.04.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa ust- , spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

30. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,a“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa ust. a ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Podľa ust. a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa ustanovenia až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Podľa ust. a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa ust. a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

39. Podľa ust. , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

40. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu pnej inštancie odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať.

42. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, zároveň, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedky, ale iba na tie. ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

43. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Zároveň žalovaný v odvolaní tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

44. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav a v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, že v zmluvách chýba termín konečnej splatnosti úveru, a preto je potrebné úvery považovať za bezúročné a bezpoplatkové (bod 17. a 21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), aj keď sa súd prvej inštancie dopustil chyby v písaní, keď namiesto dátumu, keď boli zmluvy podpísané, uviedol dátum, kedy bolo vyhotovené stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Zároveň, že údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca, roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. I odvolací súd má za to, že existuje ustálená rozhodovacia prax, zároveň súhlasí s názorom, že účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová špecifikácia, teda dátumová, konečnej splatnosti úveru, ktorá je určená na základe vstupných údajov.

45. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 23.04.2014 formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a toho istého dňa zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a to tým spôsobom, že dňa 16.04.2014 najprv žalobca v zmluve č. XXXXXXXXXX podpísal príslušný formulár s vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá čiastka 1.500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok 42, mesačná splátka (vrátane úrokov 80,37, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 46,30 , poskytnutá čiastka revolvingu 790,84, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy č. XXXXXXXXXX podpísal až neskôr a to 23.04.2014, pričom vyplnil údaje uvedené pod bodom 6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval totožné údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5 okrem RPMN, ktorá je v tejto časti uvedená vo výške 68,30 a okrem predpokladanej RPMN, ktorá je uvedená vo výške 70,01 % a zároveň je uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,25 %. V bode 13. zmluvy sa uvádza, že riadnym vyplnením a následným podpísaním tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvorí veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane žiadosti/ zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú., že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy. Pokiaľ ide o zmluvu č. XXXXXXXXXX, údaje v bode 5. sú totožné s údajmi v bode 5. zmluvy č. XXXXXXXXXX a tiež sú totožné údaje v bode 6 tejto zmluvy. Zároveň odvolací súd konštatuje, že nie je pravdou, aby boli zmluvné dojednania technickou súčasťou zmluvy.

46. Odvolací súd znova uvádza, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvy o revolvingovom úvere uzavreté medzi stranami je potrebné posúdiť predovšetkým podľa o spotrebiteľských úveroch a to podľa znenia účinného v čase uzavretia zmlúv, teda v znení účinnom ku 23.04.2014. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z premisy, že zmluvy je potrebné kvalifikovať ako zmluvy spotrebiteľské a následne skúmal, či zmluvy obsahujú obligatórne náležitosti, postupoval vecne správne. Skutočne Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust., tak ako to citoval súd prvej inštancie, definuje, ktoré náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Pokiaľ tieto náležitosti neobsahuje, ich absenciu zákon spája s dôsledkami, ktoré definuje v ust. a nasl. ( o spotrebiteľských úveroch).

47. K odvolacej námietke žalovaného, že termín konečnej splatnosti úveru vyplýva z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti a že uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a že zmluva o revolvingovom úvere požadované údaje obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť, nie je nedôvodná. Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne stanovuje obligatórne náležitosti zmluvy, medzi ktorými v čase uzavretia predmetných zmlúv patril aj údaj o konečnej splatnosti úveru. V samotných zmluvách pri splatnosti úveru je uvedený len údaj počet splátok 42. Zo zmlúv teda nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľských úverov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluvách je uvedená splatnosť úveru v počte splátok. Koniec splatnosti úveru zmluvy neobsahujú. Nakoľko zmluvy koniec splatnosti úveru neobsahujú, z toho dôvodu sú oba úvery bezúročné a bez poplatkov. S uvedením tejto náležitosti tak, ako to už odvolací súd uviedol vyššie zákon spája sankciu vo forme bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom

úvere nie je ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v oznámení, bolo potrebné, aby žalobca tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitosti písomne akceptoval. Tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (body 15. a nasl).) nepochybne v zmluvách nie sú uvedené termíny splatnosti splátok a ani termíny konečnej splatnosti úverov a doba trvania zmlúv a aj keď žalovaný tvrdil, že tieto náležitosti sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru, tieto listiny ani súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu nepredložil. Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že pre absenciu obligatórnej náležitosti zmlúv o úvere, ktorou je údaj o konečnej splatnosti úveru je potrebné uvedené zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným považovať za bezúročné a bez poplatkov.

48. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného, ktoré sa týkajú absencie rozlíšenia splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve, pričom súd 1. inštancie konštatoval, že táto obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie, a z tejto splátky nevyplýva koľko z toho bude započítané na istinu úveru, koľko na úroky a prípadné poplatky odvolací súd uvádza, že na to, aby úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov stačí, ak absentuje jedna náležitosť zmluvy. Z dôvodu rozpornej judikatúry, čo do absencie rozlíšenia splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluvách odvolací súd sa nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní nakoľko aj keď by boli na mieste nespôsobili by pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

49. Pretože žalovaný v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd sa zaoberal aj tretím výrokom rozsudku, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť sumu 109,50 Eur na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Humenné. K uvedenému odvolací súd konštatuje správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca je podľa a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, oslobodený od súdneho poplatku. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súdny poplatok je povinný zaplatiť podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov žalovaný. Preto súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 109,50 Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

50. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá správne rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania.

51. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. , ako vecne správny potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní úspešný žalobca si uplatnil náhradu trov konania, preto bolo v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému uložené nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.