Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu AUTO ADAM s.r.o., Duklianska 18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, konaní o zaplatenie 1.258,47 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -131 zo dňa 24.4.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -131 zo dňa 24.4.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.258,47 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.100,30 EUR od 11.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 158,17 EUR od 11.7.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.258,47 EUR s príslušenstvom titulom krátenia poistného plnenia z poistnej udalosti č. 8810061397 a č. 8812398294. Nárok odôvodnil tým, že dňa 6.5.2015 došlo k škodovej udalosti v dôsledku krupobitia, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidla Škoda Fabia EČV: V. - poškodenie karosérie. Poistený mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, pričom toto sa vzťahovalo aj na živel. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená žalovanému dňa 14.5.2015 (č. 8810061397). Majiteľ motorového vozidla dal opraviť autov servise AUTO ADAM, s.r.o. Náklady na opravu predstavovali sumu 2.455,07 EUR a následne bola uplatnená u žalovaného f. č. 22015071. Spornou medzi stranami sporu zostala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody, výška poskytnutého poistného plnenia, resp. výška nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla a účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla.

3. Súd mal za to, že žalobca preukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie, keď s poukazom na a a a tiež Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2018, preukázal odplatné postúpenie nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. V prejednávanej veci predmetom sporu je reálna, skutočná škoda podľa v spojení s ,

Zákona o PZP, a to v podobe nákladov spojených s odstraňovaním následkov poškodenia motorového vozidla. Súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade postúpenie pohľadávky poškodeného a následné započítanie pohľadávok žalobcu a poškodeného v zmysle a nahrádza úhradu vystavenej faktúry, a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle , . Keďže pohľadávka poškodeného voči poisťovateľovi nespadá pod pohľadávky, ktorých postúpenie je v zmysle , vylúčené, súd mal za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom a žalobca bol aktívne vecne legitimovaný v konaní. K namietanej výške nájomného a k dôvodom krátenia plnenia zo strany žalovaného súd musel prisvedčiť názoru žalobcu, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného zisťovať cenové ponuky obdobných nájmov. Žalovaný taktiež neurčuje technológiu opravy. Úvahy žalovaného o technologických postupoch a voľbe autoservisu, podľa názoru súdu nemali oporu v zákonných ustanoveniach, preto súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia poistného plnenia v uplatnenom rozsahu, ktorého výšku naopak žalobca hodnoverne preukázal predloženými listinnými dôkazmi.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa názoru žalovaného na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. V zmysle predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 (pritom vyplýva, že poškodený 1, resp. poškodený 2 plánovali postúpiť na žalobcu pohľadávky, ktoré vznikli z neuhradenia vystavenej faktúry 1, resp. faktúry 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v samotných ZoPP absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. Tiež poukázal na to, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa koná o pohľadávkach poškodených voči žalovanému, ktoré vznikli momentom vzniku predmetných poistných udalostí, a ktoré boli postúpené žalobcovi, tie sú predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k týmto pohľadávkam ako takým, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodených. Poukázal na to, že v článku II. zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Má za to, že postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov poistnej udalosti patril poškodenému voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodeným a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, ktorá mala byť poistenému plnená ( , , ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr. V konaní bolo preukázané, že na základe platnej zmluvy došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky vlastníkom vozidla na žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti záväzky poškodeného voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné. Poškodený, ktorý je vlastníkom vozidla a následne opravovaného v dôsledku poistnej udalosti, postúpil na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti a nie svoje záväzky. Úhrada nájomného za užívanie náhradného mot. vozidla zo strany poškodeného bola v posudzovanej veci nahradená práve postúpením pohľadávky (obdobne posúdil platnosť postúpenia pohľadávky aj KS BA vo veci ). Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).