Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-235-2018.pdf
PDF · 137.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/235/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkýň 1/ L. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z., Y. Z., V. XXX, 2/ R. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., L. X a 3/ M. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., V. XXXX/X, žalobkyne 2/ a 3/ právne zastúpené JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Brezno, ČSA 5, proti žalovaným 1/ U. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom Brezno, Školská 4, 2/ C.. L. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., X. XX, 3/ P. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., Na F. X a 4/ L. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., B. XX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/30/2017-74 zo dňa 19. 01. 2018, takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe žalobkyne 1/ z a s t a v u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo vzťahu k žalobkyniam 2/ a 3/ zamietol, p o t v r d z u j e .
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd žalovanej v 1/ rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu m e n í tak, že žalobkyne 2/ a 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým súd žalovanému v 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu m e n í tak, že žalobkyne 2/ a 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
V. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV., ktorým súd žalovanému v 3/ rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu m e n í tak, že žalobkyne 2/ a 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 3/ náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
VI. Rozsudok okresného súdu vo výroku V., ktorým súd žalovanému v 4/ rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu m e n í tak, že žalobkyne 2/ a 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 4/ náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
VII. Žalobkyne 2/ a 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
VIII. Žalovaným 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobkýň zamietol. Žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, a 3/ v plnom rozsahu. Žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, a 3/ v plnom rozsahu. Žalovanému 4/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, a 3/ v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyne domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná v rade 1/ je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Brezno vedených Okresným úradom Brezno, odbor katastrálny zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v registri "E"- parciel ako parcely č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8885 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 156 312 m2, č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8020 m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2128 m2 v ideálnom podiele 1/2. Žalovaný v rade 2/ je k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaný ako spoluvlastník v spoluvlastníckom podiele 1/12 a 1/6, žalovaný v rade 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/12 a žalovaný v rade 4/ v spoluvlastníckom podiele 1/6. Nehnuteľnosti v podiele zapísané na žalovanú v rade 1/ pôvodne vlastnila právna predchodkyňa žalobkýň a žalovanej v rade 1/ - L. M., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola matkou žalobkýň a starou matkou žalovanej v rade 1/ a zomrela dňa 28. 02. 1981. Ako dedičia prichádzali do úvahy žalobkyne, otec žalovanej v rade 1/ L. M. a U. M.. Podľa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 457/81 nadobudol všetku poľnohospodársku pôdu L. M., otec žalovanej v rade 1/. V roku 1992 bol prijatý zákon č. 293/1992 Zb. a žalobkyne s L. M. podľa § 13 až § 17 tohto zákona uzavreli a podpísali dňa 24. 05. 1993 notársku zápisnicu č. N 58/93, na základe ktorej si poľnohospodárske pozemky rozdelili rovným dielom, každý 1/4. U. M. - ich sestra - zomrela dňa XX. XX. XXXX ako slobodná a bezdetná, preto do úvahy ako jej dedičia prichádzali súrodenci. K zápisu tejto dohody do katastra nehnuteľností nedošlo. Pozemky tak zostali zapísané na otca žalovanej v rade 1/ L. M. a po jeho smrti dňa XX. XX. XXXX došlo k ich dedeniu v prospech žalovanej v rade 1/. So žalovanou sa pokúsili dohodnúť mimosúdne, ale dohodu o urovnaní, s ktorou najskôr súhlasila, nakoniec nepodpísala. Zároveň uviedli, že podľa notárskej zápisnice mali nárok na podiely aj v ďalších nehnuteľnostiach, ale od nich upustili, pretože podstatná časť majetku je vedená na LV č. XXXX. Z týchto dôvodov sa domáhali, aby súd určil, že z podielu 1/2 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Brezno vedených Okresným úradom Brezno, odbor katastrálny zapísaných na žalovanú v rade 1/ na liste vlastníctva č. XXXX v registri "E"- parciel ako parcely č. E-KN XXXX trvalé trávne porasty o výmere 8885 m2, č. E-KN 7553/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2, č. E-KN 7554 orná pôda o výmere 156 312 m2, č. E-KN 7555 trvalé trávne porasty o výmere 8 020 m2, č. E-KN 7557/2 orná pôda o výmere 2128 m2 patrí do vlastníctva žalobkýň v rade 1/, 2/ a 3/ každej zvlášť podiel po l/8 a v podiele 1/8 zostáva v prospech žalovanej v rade 1/ a zaviazal žalovanú v rade 1/ na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123 Občianskeho zákonníka, § 124 Občianskeho zákonníka a podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Z vykonaného dokazovania považoval prvostupňový súd za preukázané, že žalovaná 1/ je na LV č. XXXX pre katastrálne územie Brezno vedená ako vlastníčka nehnuteľností - parciel reg. "E" č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8885 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 156 312 m2, č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8020 m2, č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 2128 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/2. Ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie 1D 591/03, Dnot 230/03 zo dňa 17. 03. 2005. Žalovaný 2/ je k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaný ako vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/12 a 1/6, žalovaný 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/12 a žalovaný 4/ v spoluvlastníckom podiele 1/6.
5. Prvostupňový súd uviedol, že na základe rozhodnutia štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 457/81 zo dňa 08. 04. 1981 bolo dedičstvo po L. M. vyporiadané tak, že starší drevený rodinný dom, 400 m2 zastavanej plochy a 12 ha poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, všetko pozemkovoknižne vedené v k.ú. Brezno v záp. č. 589 pod A + r.č. 21-23, p.č. 15202, 15207, 15213, 15213 dľa B 25 v l/10, v záp.
č. l425 pod A + r.č. 12, p.č. 15216 dľa B 17 v l/10, v záp. č. 1907 pod A + r.č. 1 p.č. 15204 dľa B 16, 20/a, v záp. č. 1942 pod A + r.č. 1 p.č. 15220 dľa B 14 v 1/10, v záp. č. 1951 pod A + r.č. 1 p.č. 15224 dľa B 25/b v 1/15, v záp. č. 5912 pod A+ r.r. 13 p.č. 15215 dľa B 17, 21/a, v záp. č. 8979 pod A + r.č. 4 p.č. 15033 dľa B 16, 20/a, v záp. č. 9395 pod A + r.č. 1 p.č. 15200 dľa B 9,14/a, v záp. č. 12333, pod A r.č. 1 p.č. 15190 (roľa, humno), na parcele postavený rodinný dom dľa B 4/g/h v 7/a-b, v ,záp. č. 15774 pod A + r.č. l p.č. 15212 dľa B 13 v 1/10, v záp. č.15775 pod A + r.č. l p.č. 15028 dľa B 6 v 1/10, v záp. č. 15776 pod A + r.č. 1-3 p.č. 15201, 15208, 15214 dľa B 6 v 1/10, v záp. č. 16159 pod A + r.č. p.č. 15032 dľa B 3/c v 1/4 boli vydané R., ktorý sa zaviazal z domovej nehnuteľnosti vyplatiť spoludedičom JT., X L.a X. Súd každej po 3 000,-Kčs a pre prípad obdržania náhrady za poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD sa zaviazal vyplatiť z náhrady dedičkám rovný diel.
6. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že podľa notárskej zápisnice N58/93, NZ 42/93 zo dňa 24. 05. 1993 žalobkyne a L. M. ako dedičia po L. M. žiadali o spísanie osvedčenia podľa zákona č. 293/92 Zb, ktorým sa podľa § 15 ods. 3 zákona vyrovnávajú znížené dedičské podiely. Malo dôjsť k dohode o vyrovnaní znížených dedičských podielov tak, že nehnuteľnosti nadobudnuté L. M. vedené v pozemkovej knihe k.ú. Brezno mal nadobudnúť každý v 1/4 z podielu poručiteľky, a to takto: "záp. č. 5912 parc. 15215 pod B 17/ 21a, 18 9/60 každý v 9/240, v záp. 589 parc. 15202,15207,15213 pod B 25 v 1/l0 každý v 1/40, v záp. č. l425 parc. 15216, pod B 17 v 1/10 každý v 1/40, stav podľa pozemkového katastra parc. 7502, 7503, 7504, časť parcely 7540, 7538, v záp. č. 1907, parc. 15204 pod B 16, 20/a 62/32 každý 62/1280, stav v pozemkovom katastri parc. 7534, 7535, záp. č. 1942 parc. 15220 pod B 14 v 1/10 každý v 1/40, stav podľa pozem. katastra parc. 7480, 7481, 7482, záp. č. 15775 parc. 15026, pod B 6 v l/l0 každý v 1/40, stav podľa pozem. katastra časť parc. 7452, záp. č. 15776, parc. 15201, 15206, 15214 pod B 6 v l/l0 každý v 1/40, stav podľa pozemkového katastra časť parc. 7540, 7537, 7499, 7500, v záp. č. 9395, parc. 15200 pod B 9,14a v 286/20480 každý v 36/10240, stav podľa pozem. katastra časť parc. 7540, 7541/4, parc. 7541/1, 7541/2 a 7541/3, v záp. č. 8979 parc. 15033 pod B 16, 20a v 6/40 každý v 6/l60, stav podľa pozemkového katastra časť parc. 7452, v záp. č. 1951 parc. 15224 pod B 25/b v 1/16 každý 1/64, v záp. č. 15774 parc. 15212 pod B 13 v 1/10 každý v l/40, v záp. č. 16159 parc. č. 15032 pod B 3/c v 1/4 každý v 1/16." Osoby uvedené v tomto osvedčení neboli zapísané ako vlastníci nehnuteľností do evidencie nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. D 1741/83 zomrela U. M. dňa XX. XX. XXXX slobodná a bezdetná a ako dedičia zo zákona prichádzali L. M., L. Y., R. M. a M. T., brat a sestry.
X. Ján M., otec žalovanej 1/ a brat žalobkýň, zomrel dňa XX. XX. XXXX. Dedičské konanie sa viedlo na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 1D 591/03 a skončilo sa vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 17. 03. 2005, keď dedičstvo v celosti nadobudla žalovaná 1/. Medzi aktívami pod bodom 19. boli uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. Brezno parcely č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8885 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 156 312 m2, č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8020 m2, č. 7557/2 - orná pôda o výmere 2128 m2 pod B4 v 1/2.
9. Podľa čiastočného listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Brezno vyhotoveného dňa 03. 11. 2003 nachádzajúceho sa v dedičskom spise sp.zn. 1D 591/03 Ján Korytiak nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom na základe Vl. 12 333, D 457/81, II. etapa, PKV 12 333 a rozhodnutia SK Brezno, č. ROEP-144/02-BRE o schválení ROEP zo dňa 27. 12. 2002.
10. Z identifikácie parciel č. 813-6b. 3-1342/04 zo dňa 19. 01. 2005 vyplýva, že v časti A (stav podľa pozemkovej knihy, listiny, komasačného operátu) bola pre kat. úz. Brezno vo vložke číslo 12 333 evidovaná parc. č. 15 190 ako roľa a v časti B (stav podľa katastra nehnuteľností v operáte "E") je táto vedená pod parc. č. XXXX/X ako orná pôda, č. XXXX ako trvalé trávnaté porasty, č. XXXX ako orná pôda, č. XXXX/X ako zastavané plochy a č. XXXX ako trvalé trávnaté porasty, všetko vedené na LV č. XXXX.
11. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobkyne sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že toto mali nadobudnúť na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov. Zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam takúto dohodu umožňoval za podmienok uvedených v štvrtej časti tohto zákona. Takáto dohoda bola potom podkladom pre vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb., podľa ktorého sa na
základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v zákone v evidencii nehnuteľností zapísala za vlastníka osoba uvedená v osvedčení. Ak došlo k takémuto zápisu a do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností si neuplatnila na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, tak sa zapísaná osoba stala vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. Dovtedy mala postavenie oprávneného držiteľa.
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyne k žalobe doložili dedičské rozhodnutie po L. M. a notársku zápisnicu. V dedičskom rozhodnutí bol uvedený iba stav zápisu v pozemnoknižnej vložke. V notárskej zápisnici bol uvedený stav v pozemkovej knihe a pri niektorých nehnuteľnostiach aj stav pozemkového katastra. Z týchto dvoch listín bolo možné zistiť, že v notárskej zápisnici nebol uvedený pozemkovoknižný záp. č. XXXXX pod 1 + r.č. 1 p.č. 15190 (roľa, humno), na parcele postavený rodinný dom dľa B 4/g/h v 7/a-b, ktorý bol uvedený v dedičskom rozhodnutí. Žalobkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v žalobe uviedli už iba stav uvedený v registri "E" katastra nehnuteľností. Nebolo možné stotožniť predmetné nehnuteľnosti uvedené v žalobe s nehnuteľnosťami uvedenými v týchto listinách. Z týchto dôvodov nariadil predbežné prejednanie sporu na deň 21. 11. 2017 za účelom odstránenia nedostatkov.
13. Následne po nariadení predbežného prejednania sporu bola prvostupňovému súdu zo strany žalovanej 1/ doložená identifikácia parciel, z ktorej vyplynulo, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa malo určiť vlastnícke právo boli pozemkovoknižne zapísané vo vložke č. XXXXX, ako parcela č. 15190, teda v dohode o vyrovnaní dedičských podielov (notárskej zápisnici) uvedené neboli.
14. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo znenia zákona 293/1992 Zb. vyplýva, že bolo potrebné nielen uzavrieť dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, ktorá bola podkladom na vydanie osvedčenia, ale aj zapísať toto osvedčenie do evidencie nehnuteľností. K tomuto zápisu však nikdy nedošlo, čo uviedli aj samotné žalobkyne v žalobe. Po porovnaní tejto dohody, dedičského rozhodnutia po L. M. a identifikácie parciel prvostupňový súd zistil, že nehnuteľnosti, ku ktorým žalobkyne žiadali určiť vlastnícke právo ani neboli predmetom tejto dohody, preto žalobkyne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe tejto dohody.
15. K tvrdeniu žalobkýň, že iba nedopatrením resp. chybou v písaní nebola pozemkovoknižná parcela č. XXXXX uvedená v notárskej zápisnici, prvostupňový súd uviedol, že za chybu v písaní by považoval skutočnosť, ak by boli napr. uvedené zlé parcelné čísla a nie neuvedenie vložky a celej parcely, takže sa s vyjadrením žalobkýň nestotožnil. Poukázal na to, že na tejto parcele bol postavený aj rodinný dom a otec žalovanej 1/ sa v dedičskom rozhodnutí zaviazal žalobkyne z domovej nehnuteľnosti vyplatiť. Tvrdenie žalobkýň, že bolo úmyslom žalobkýň rozdeliť všetky pozemky, sa nijakým spôsobom nepreukázalo (nedoložili ani nenavrhli dôkazy). Notársku zápisnicu mali účastníci dohody k dispozícii, mohli si údaje skontrolovať a hneď zistiť, že tam nie sú uvedené všetky nehnuteľnosti, ktorých sa mala dohoda týkať, ak by bolo ich úmyslom rozdeliť všetky pozemky. K zápisu vlastníkov do evidencie nehnuteľností podľa tejto notárskej zápisnice nikdy ani nedošlo. V roku 2002 bola vykonaná aj ROEP, kedy tiež mohli túto situáciu riešiť. Samotnú žalobu podali na súd až v roku 2017.
16. Pokiaľ tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo podľa § 134 Občianskeho zákonníka, okresný súd uviedol, že toto tvrdenie nijako bližšie neodôvodnili a nepreukázali. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že zákon ustanovuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania (spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby). Žalobkyne však splnenie týchto podmienok nepreukázali.
17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovaným 1/ až 4/, ako strane v spore úspešnej v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ až 3/.
18. V zákonnej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalobkyne (ďalej aj „odvolateľky“), domáhajúc sa zmeny odvolaním napadnutého rozsudku tak, že súd určuje, že z podielu 1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Brezno, vedených Okresným úradom v Brezne, odbor katastrálny, zapísaných na žalovanú 1/ na LV č. XXXX v registri „E“ - parciel ako parcely EKN XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 8 885 m2, EKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3569 m2, EKN XXXX orná pôda o výmere 156 312 m2, EKN XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 8 020 m2 a EKN XXXX/X orná
pôda o výmere 2 128 m2, patrí do vlastníctva žalobkýň 1/, 2/ a 3/, každej zvlášť podiel po 1/8-ine týchto nehnuteľností a podiel 1/8 zostáva v prospech žalovanej 1/. Podiely ostatných spoluvlastníkov ostávajú nedotknuté. Zároveň sa domáhali, aby žalovaná 1/ bola povinná nahradiť žalobkyniam plnú náhradu trov konania a tiež náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a nové rozhodnutie.
19. V podanom odvolaní odvolateľky uviedli, že svojho nároku sa domáhali na základe tej skutočnosti, že pôvodne predmetné nehnuteľnosti patrili nebohej L. M. - matke žalobkýň a otcovi žalobkyne v 1/ rade L. M., ktoré po jej smrti nadobudol len jeden z jej dedičov, a to práve otec žalovanej 1/ L. M., narodený XX. XX. XXXX na základe dedičského rozhodnutia vydaného Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici č. D 457/81. Následne po zmene režimu po roku 1989 bolo prijatých viacero zákonov, ktoré umožňovali odstrániť deformácie vo vlastníckych vzťahoch za obdobie tzv. socializmu a bol prijatý zákon č. 293/1992 Zb., ktorý umožňoval, aby sa vzťahy aj medzi dedičmi mohli upraviť novým spôsobom. Ustanovenia tohto zákona využili dedičia po nebohej L. M.. Žalobkyne a otec žalovanej 1/ L. M. pred notárkou si formou notárskej zápisnice spísanej JUDr. Zorou Kašiarovou, so sídlom v Banskej Bystrici, č. N 58/93 zo dňa 24. 05. 1993, osvedčili dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, podľa ktorej vyhlásili, že medzi nimi ako zákonnými dedičmi došlo k dohode o vyrovnaní znížených dedičských podielov, na základe ktorej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol L. M. po ich nebohej matke ako jediný dedič, nadobúdajú všetci po 1 z podielu poručiteľky. Od uzavretia dohody o vyrovnaní dedičských podielov formou osvedčenia boli žalobkyne presvedčené, že nadobudli riadnym zákonným spôsobom svoj zákonný dedičský podiel z poľnohospodárskej pôdy po nebohej L. M., teda štvrtinu majetku poručiteľky a z výmery poľnohospodárskej pôdy, ktoré vlastnila poručiteľka vo výmere cca 10 ha nadobudnú v prepočte každá cca 2,5 ha poľnohospodárskej pôdy. Predmetná notárska zápisnica obsahovala súpis parciel, a to podľa zápisov v pozemkovej knihe, a to z dôvodu tej skutočnosti, že v čase, keď sa predmetná notárska zápisnica spisovala, neexistovala žiadna iná evidencia poľnohospodárskej pôdy. Konajúca notárka sa pri spisovaní obmedzila na označenie nehnuteľnosti len podľa údajov pozemkových kníh. Jedným z dôvodov prečo prvostupňový súd zamietol žalobu žalobkýň bola aj skutočnosť, že predmetné osvedčenie o vyrovnaní dedičských podielov nebolo potrebné len uzatvoriť, ale aj zapísať toto osvedčenie do evidencie nehnuteľností. Predmetná podmienka zápisu do katastra nehnuteľností sa však nevzťahovala na ust. § 13 až 17 citovaného zákona, ale sa vzťahovala na prípad, keď notár formou notárskej zápisnice osvedčoval skutočnosť, že tá - ktorá osoba splnila podmienky vydržania a taká osoba bola potom zapísaná na miesto zapísané od pôvodného vlastníka do evidencie nehnuteľností, takáto osoba mala potom postavenie oprávneného držiteľa a stala sa vlastníkom po uplynutí 10 ročnej lehoty, v prípade, že si počas tejto lehoty neuplatnil vlastnícke právo niekto iný. Ďalším dôvodom prečo prvostupňový súd žalobu žalobkýň zamietol bola skutočnosť, že predmetná pozemnoknižná zápisnica č. 12303 v predmetnej notárskej zápisnici uvedená nebola, žalobkyne si mali možnosť túto prečítať, skontrolovať a predovšetkým dať zapísať, samotnú vec mohli riešiť v roku 2002 pri ROEP-e a žalobu podali len v roku 2017. S týmto odôvodnením prvostupňového súdu sa žalobkyne nestotožnili, pretože pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice sa žalobkyne spoliehali na odbornosť notárky, ktorá im spisovala predmetné osvedčenie. Uviedli, že ich úmyslom a dohodou uzatvorenou medzi dedičmi bolo usporiadať si vlastníctvo k všetkej poľnohospodárskej pôde a ich vyhlásenie, že si vyrovnaní znížené dedičské podiely, uviedli, že v tom čase bolo prakticky nemožné zapísať pozemnoknižné parcely uvedené v notárskej zápisnici do katastra nehnuteľností, pretože bola spísaná v čase, keď ich nebolo možné identifikovať. Uviedli tiež, že skontrolovanie správnosti údajov v notárskej zápisnici vyžadovalo odbornú znalosť. Žalobkyne tiež poukázali na to, že so žalovanou 1/ mali záujem sa mimosúdne dohodnúť, pričom poukazovali na korešpondenciu medzi nimi a žalovanou 1/. Uviedli, že nebolo určite úmyslom žalobkýň a brata žalovanej (žalobkyne mali zrejme na mysli otca žalovanej 1/ - poznámka odvolacieho súdu) pri spisovaní zápisnice pred konajúcou notárkou vynechať pozemky pozemnoknižnej zápisnici 12333, parc. XXXXX, identickej ako parcely EKN XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 8 885 m2, č. EKN 7553/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2, č. EKN XXXX orná pôda o výmere 156 312 m2, č. EKN XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 8 020 m2 a č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 2 128 m2. Žalobkyne majú za to, že z vykonaného dokazovania je možné usúdiť jednoznačnú vôľu dedičov po nebohej L. M., rozdeliť si všetku poľnohospodársku pôdu. Uviedli, že len nedopatrením alebo chybou sa do notárskej zápisnice nedostala pozemnoknižná zápisnica č. XXXXX a v nej zapísaná pozemnoknižná parcela 15190. Napriek tomu, že došlo pri súpise pozemkov uvedených v predmetnej notárskej zápisnici k vynechaniu pozemnoknižnej zápisnice 12333, zo správania a konania žalobkýň a žalovanej 1/ a z predložených dôkazov vyplýva, že došlo k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov
v uvedených nehnuteľnostiach vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože boli splnené všetky podmienky oprávnenej držby.
20. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkýň navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že na základe notárskej zápisnice nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkýň k nehnuteľnostiam uvádzaným v tejto zápisnici, keďže v § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. o úpravách niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 31. 08. 1995, sa okrem iného uvádza, že osoba zapísaná do evidencie nehnuteľností sa stáva vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa ods. 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej, iná osoba. Vlastnícke právo by žalobkyne k nehnuteľnostiam nadobudli až po vydržaní a nie spísaním notárskej zápisnice a k tomu nedošlo. Žalovaná 1/ tiež uviedla, že v notárskej zápisnici N 58/3, Nz 42/93 absentuje ako predmet dohody parcela č. XXXXX, teda podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností a identifikácii tejto parcely, pozemky s parcelným číslom KNE č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX/ X, ku ktorým žalobkyne žiadajú určiť vlastnícke právo, neboli predmetom dohody. Žalobkyne mali byť pri uzatváraní dohody dostatočne pozorné a skontrolovať si predmet dohody. Ak nejaká parcela podľa ich vyjadrenia chýbala, tak na to mali upozorniť notárku v čase spisovania dohody. K tvrdeniu žalobkýň, že k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov v uvedených nehnuteľnostiach malo dôjsť vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože boli splnené všetky podmienky oprávnenej držby, žalovaná 1/ vo vyjadrení uviedla, že žalobkyne vo svojej žalobe neuvádzali žiadne skutočnosti, ktoré by mali preukazovať vydržanie podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
21. Na vyjadrenie žalovanej 1/ reagovali žalobkyne odvolacou replikou, v ktorej uviedli, že v predmetnej notárskej zápisnici sa konštatuje, že dedičia vyhlásili, že medzi nimi ako zákonnými dedičmi došlo k dohode o vyrovnaní znížených dedičských podielov, na základe ktorej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol Ján M. po ich nebohej matke L. M., ako jediný dedič, nadobúdajú všetci po 1 z podielu poručiteľky. Z uvedeného vyplýva, že dedičia prejavili jednoznačne vôľu majetok poručiteľky, pozostávajúci z poľnohospodárskej pôdy, nadobudnúť rovným dielom. Je možné usúdiť jednoznačnú vôľu dedičov po nebohej L. M., usporiadať si vlastníctvo k všetkej poľnohospodárskej pôde. Zopakovali, že len nedopatrením alebo chybou sa do notárskej zápisnice nedostala pozemnoknižná zápisnica č. 12333 a v nej zapísaná pozemnoknižná parcela XXXXX.
22. Na odvolaciu repliku žalobkýň reagovala žalovaná 1/ odvolacou duplikou, v ktorej opätovne navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania. Žalovaná 1/ poukázala na znenie § 2 ods. 2 Zák. č. 293/1992 Zb.. Podľa jej názoru v danom prípade nedošlo k vydržaniu podľa citovaného ustanovenia, lebo neboli splnené na to podmienky, pretože žalobkyne neboli zapísané do evidencie nehnuteľností. Zároveň žalobkyne nesplnili ani samotné podmienky pre vydržanie v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým nepretržitú držbu nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, keďže žalovaná 1/ v plnom rozsahu vykonávala svoje vlastnícke oprávnenie k dotknutým nehnuteľnostiam od ich nadobudnutia, pričom s nimi nakladala, resp. ich užívala podľa svojho uváženia. Uviedla, že uvedené tvrdenie vie preukázať listinnými dôkazmi, a to konkrétne zmluvami o prenájme pozemkov, ktorými žalovaná 1/ ako vlastníčka prenajímala dotknuté pozemky Poľnohospodárskemu družstvu Brezno.
23. Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd zistil z lustrácii v registri obyvateľov, že žalobkyňa 1/ dňa 18. 03. 2019 zomrela.
24. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
26. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
27. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
28. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
29. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Ustanovenia § 63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, dôjde počas konania, t. j. v období od začatia konania až do právoplatného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd po smrti strany počas konania po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť, alebo v konaní pokračovať. Zákonodarca ustanovuje súdu obligatórnu povinnosť v konaní pokračovať vtedy, ak je to objektívne možné, teda ak existujú dedičia, prípadne iné subjekty podľa § 63 ods. 2 CSP. Slovo „môže“ v § 63 ods. 1 CSP treba vykladať ako objektívnu možnosť, či nemožnosť v konaní pokračovať, nie ako voľnú úvahu súdu, či v konaní pokračovať bude, alebo nebude.
30. Odvolací súd zistil, že po zomrelej žalobkyni 1/ L. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z., V. XXX sa viedlo dedičské konanie pred Okresným súdom Rimavská Sobota, pod sp. zn. 3D/291/2019-15, ktoré bolo uznesením č. k. 3D 291/2019-15 zo dňa 29. 04. 2019 zastavené, pretože poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Keďže dedičské konanie po žalobkyni 1/ L. Y. bolo ukončené zastavením pre nemajetnosť, odvolací súd podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP konanie o žalobe žalobkyne 1/ zastavil.
31. V dôsledku podaného odvolania žalobkyňami 2/ a 3/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP , bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo vzťahu k žalobkyniam 2/ a 3/ zamietol, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
32. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
34. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku, ktorým súd žalobu vo vzťahu k žalobkyniam 2/ a 3/ zamietol (výrok I. rozsudku), vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa základné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
35. Podané odvolanie nie je dôvodné. Žalobkyne žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetnom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.
36. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateliek uvedené v ich odvolaní.
37. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 457/81 zo dňa 08. 04. 1981 bolo dedičstvo po L. M. vyporiadané tak, že starší drevený rodinný dom, 400 m2 zastavanej plochy a 12 ha poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, všetko
pozemkovoknižne vedené v k.ú. Brezno v záp. č. 589 pod A + r.č. 21-23, p.č. 15202, 15207, 15213, 15213 dľa B 25 v l/10, v záp. č. l425 pod A + r.č. 12, p.č. 15216 dľa B 17 v l/10, v záp. č. 1907 pod A + r.č. 1 p.č. 15204 dľa B 16, 20/a, v záp. č. 1942 pod A + r.č. 1 p.č. 15220 dľa B 14 v 1/10, v záp. č. 1951 pod A + r.č. 1 p.č. 15224 dľa B 25/b v 1/15, v záp. č. 5912 pod A+ r.r. 13 p.č. 15215 dľa B 17, 21/a, v záp. č. 8979 pod A + r.č. 4 p.č. 15033 dľa B 16, 20/a, v záp. č. 9395 pod A + r.č. 1 p.č. 15200 dľa B 9,14/ a, v záp. č. 12333, pod A r.č. 1 p.č. 15190 (roľa, humno), na parcele postavený rodinný dom dľa B 4/g/h v 7/a-b, v ,záp. č. 15774 pod A + r.č. l p.č. 15212 dľa B 13 v 1/10, v záp. č.15775 pod A + r.č. l p.č. 15028 dľa B 6 v 1/10, v záp. č. 15776 pod A + r.č. 1-3 p.č. 15201, 15208, 15214 dľa B 6 v 1/10, v záp. č. 16159 pod A + r.č. p.č. 15032 dľa B 3/c v 1/4 boli vydané L. M., ktorý sa zaviazal z domovej nehnuteľnosti vyplatiť spoludedičom L. Y., U. M., R. M. a M. T. každej po 3 000,-Kčs a pre prípad obdržania náhrady za poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD sa zaviazal vyplatiť z náhrady dedičkám rovný diel.
38. Súd prvej inštancie z notárskej zápisnice N58/93, NZ 42/93 zo dňa 24. 05. 1993 zistil, že žalobkyne a L. M. ako dedičia po L. M. požiadali o spísanie osvedčenia podľa zákona č. 293/92 Zb, ktorým sa podľa § 15 ods. 3 zákona vyrovnávajú znížené dedičské podiely. Malo dôjsť k dohode o vyrovnaní znížených dedičských podielov tak, že nehnuteľnosti nadobudnuté Jánom M. vedené v pozemkovej knihe k.ú. Brezno mal nadobudnúť každý v 1/4 z podielu poručiteľky, a to takto: "záp. č. 5912 parc. 15215 pod B 17/ 21a, 18 9/60 každý v 9/240, v záp. 589 parc. 15202,15207,15213 pod B 25 v 1/l0 každý v 1/40, v záp. č. l425 parc. 15216, pod B 17 v 1/10 každý v 1/40, stav podľa pozemkového katastra parc. 7502, 7503, 7504, časť parcely 7540, 7538, v záp. č. 1907, parc. 15204 pod B 16, 20/a 62/32 každý 62/1280, stav v pozemkovom katastri parc. 7534, 7535, záp. č. 1942 parc. 15220 pod B 14 v 1/10 každý v 1/40, stav podľa pozem. katastra parc. 7480, 7481, 7482, záp. č. 15775 parc. 15026, pod B 6 v l/l0 každý v 1/40, stav podľa pozem. katastra časť parc. 7452, záp. č. 15776, parc. 15201, 15206, 15214 pod B 6 v l/l0 každý v 1/40, stav podľa pozemkového katastra časť parc. 7540, 7537, 7499, 7500, v záp. č. 9395, parc. 15200 pod B 9,14a v 286/20480 každý v 36/10240, stav podľa pozem. katastra časť parc. 7540, 7541/4, parc. 7541/1, 7541/2 a 7541/3, v záp. č. 8979 parc. 15033 pod B 16, 20a v 6/40 každý v 6/l60, stav podľa pozemkového katastra časť parc. 7452, v záp. č. 1951 parc. 15224 pod B 25/ b v 1/16 každý 1/64, v záp. č. 15774 parc. 15212 pod B 13 v 1/10 každý v l/40, v záp. č. 16159 parc. č. 15032 pod B 3/c v 1/4 každý v 1/16."
39. V predmetnej notárskej zápisnici N58/93, NZ 42/93 zo dňa 24. 05. 1993 nie je zmienka o záp. č. 12333, pod A r.č. 1 p.č. 15190 (roľa, humno), ktorá však je uvedená v rozhodnutí štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 457/81 zo dňa 08. 04. 1981, ktorým bolo prejednané dedičstvo po Johane Korytiakovej. Teda predmetom dohody žalobkýň a otca žalovanej 1/ o vyrovnaní znížených dedičských podielov, neboli nehnuteľnosti pôvodne vedené v záp. č. 12333, pod A r.č. 1 p.č. 15190 (roľa, humno), toho času vedené ako parc. č. 7557/2 - orná pôda, č. 7555 - trvalé trávnaté porasty, č. 7554 - orná pôda, č. 7553/2 - zastavané plochy a č. 7551 - trvalé trávnaté porasty, všetko vedené na LV č. XXXX.
40. Ak by medzi dedičmi po L. M. malo dôjsť (ako to tvrdia žalobkyne) aj k vyrovnaniu znížených dedičských podielov podľa § 15 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., teda dohodou dedičov v spojení s § 13 tohto zákona, nepochybne by predmetná notárska zápisnica N58/93, NZ 42/93 zo dňa 24. 05. 1993, okrem iných v nej uvedených parcelách, obsahovala aj parcelu č. 15190, zo záp. č. 12333, ktorá je toho času vedená ako parc. č. 7557/2 - orná pôda, č. 7555 - trvalé trávnaté porasty, č. 7554 - orná pôda, č. 7553/2 - zastavané plochy a č. 7551 - trvalé trávnaté porasty, všetko vedené na LV č. XXXX.
41. Tvrdenie žalobkýň o tom, že mali v úmysle vysporiadať si dohodou všetku poľnohospodársku pôdu, žalobkyne nijakým spôsobom nepreukázali.
42. Tvrdenie žalobkýň, že len omylom sa predmetná parcela nedostala do spomínanej notárskej zápisnici nie je dôvodné, rovnako ako tvrdenie, že pre skontrolovanie správnosti údajov v notárskej zápisnici boli potrebné odborné znalosti. K tomuto odvolací súd uvádza, že porovnanie dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 457/81 zo dňa 08. 04. 1981, kde je uvedená záp. č. 12333, pod A r.č. 1 p.č. 15190 (roľa, humno), ktorá však v notárskej zápisnici N 58/93, NZ 42/93 zo dňa 24. 05. 1993, uvedená nie je, nevyžaduje osobitné odborné vedomosti, ale iba porovnanie listín medzi sebou navzájom.
43. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne nenadobudli spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach ani podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali (a ani netvrdili) splnenie podmienky nadobudnutiu vlastníctva vydržaním, ktorou je okrem iných dobromyseľnosť a oprávnená držba. Žalobkyne v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy, teda nepredložili žiaden hoc aj právne neperfektný (domnelý) právny titul, ktorým by preukázali dobromyseľnosť a teda oprávnenosť držby. Napokon nikým nerušenú oprávnenú držbu žalobkyne ani netvrdili.
44. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo vzťahu k žalobkyniam 2/ a 3/ zamietol, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
45. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP vo výrokoch II., III., IV. a V., ktorými okresný súd žalovaným 1/ až 4/ priznal nároky na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že konanie o žalobe žalobkyne 1/ bolo odvolacím súdom zastavené podľa § 63 ods. 1 CSP pre stratu procesnej subjektivity na strane žalobkyne 1/, ktorá dňa 18. 03. 2019 (počas odvolacieho konania) zomrela. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku II., III., IV. a V. tak, ako je uvedené vo výroku III., IV., V. a IV. tohto rozsudku odvolacieho súdu. Žalovaným 1/ až 4/ odvolací súd priznal nároky na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie mali plný úspech.
46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ až 4/. V odvolacom konaní vznikli trovy konania iba žalobkyni 1/, ktorá si zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcom 2/, 3/ a 4/ v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli (k odvolaniu žalobkýň sa nevyjadrili, boli nečinní), odvolací súd im preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP/. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP/.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP/
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 CSP/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP/.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP/.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP/. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP/.
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP/.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP/.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP/.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh/ (§ 428 CSP/.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (§ 127 ods. 1 CSP/
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP/.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP/. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP/.