Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-6-2020.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: F. Ž.C., M. P., U. P. Š. XXXX/X, XXX XX P., C.: XXXXXXXX, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: L. N. - D. - P., U. P. L. XX, XXX XX P., C.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, IČO: 36164666, o zaplatenie 7.070,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/420/2015-144 z 24.9.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Zamietnutie žaloby súd zdôvodnil neunesením dôkazného bremena, pričom bolo na žalobcovi uplatniť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Žalobca predložil listinné dôkazy do spisu, súd mal k dispozícii aj vyšetrovací spis. Navrhované prerušenie konania kvôli vyšetrovaniu, ktoré bolo ukončené bolo nerelevantné, taktiež aj návrh na vypočutie žalobcu, ktorý právny zástupca žalobcu ani v jednom podaní nenavrhoval, súd nepovažoval v zmysle § 153 CSP za možný. Súd sa oboznámil s vyšetrovacím spisom, kde je výpoveď žalobcu ako poškodeného. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá zmluva o úschove. Ak aj forma zmluvy nie je predpísaná, povinnosť vydať písomné potvrdenie o prevzatej veci do úschovy platí aj tu s poukazom na § 733 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu nebolo preukázané uzavretie takejto zmluvy o úschove, pretože nič z predložených dôkazov tomu nenasvedčovalo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o úschove, nepreukázal vznik škody, jej výšku a najmä to, že za vzniknutú škodu bol zodpovedný žalovaný. Preukázané bolo len to, že žalovaný umožnil žalobcovi nechať v jeho areáli náves, pričom žalovaný túto skutočnosť potvrdil, avšak nevedel, kedy náves tam už nebol, kto ho zobral a za akých okolností. Ostatné skutočnosti boli sporné a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úschove.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.070,30 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 19.12.2011 do zaplatenia a žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, resp. aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
6. Namietal, že odôvodnenie rozsudku v ničom konkrétne neuvádza, v čom mal neuniesť dôkazné bremeno žalobca a naopak v čom žalovaný mal uniesť svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho klamlivých tvrdení. Aj keď medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o uložení veci, žalovaný sa „neštítil“ tvrdiť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, čo klamlivo potvrdil i vo svojom písomnom vyjadrení z 2.5.2019. Žalovaný potvrdil, že náves žalobcu bol umiestnený v areáli jeho firmy a potom by bolo absurdné, aby dôkazné bremeno potvrdzujúce nárok na náhradu škody malo spočívať na žalobcovi. V danom prípade mal žalovaný preukázať súdu, že škodu nezavinil. Naopak, súd si osvojil jednostranne len tvrdenie žalovaného, že dôkazné bremeno v tomto prípade spočívalo na žalobcovi, a že tento nepreukázal základné atribúty potvrdzujúce jeho nárok na náhradu škody. Súd si protizákonne osvojil tvrdenie žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu prednesené na pojednávaní dňa 24.9.2019. Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na jeho vypočutie nie je možné vykonať pre prekážku podľa § 153 CSP upravujúce tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Pritom súd odmietol rešpektovať procesnoprávnu úpravu podľa § 154 CSP. Pokiaľ by súd postupoval zákonným spôsobom a neodňal žalobcovi riadne konať pred súdom, tak by zistil, že zodpovednosť za škodu má žalovaný. Ak by súd pripustil na tomto pojednávaní vypočutie žalobcu, tak tento by uviedol i ďalšiu skutočnosť, a to, že manželka žalovaného p. N., v čase pred týmto súdnym konaním mu odovzdala 5.000,- Sk ako náhradu za žalovaným zošrotovaný náves. Dokonca potvrdila, že to urobila s vedomím a súhlasom a pokynom žalovaného, lebo tento si bol vedomý toho, že protizákonne dal zničiť náves, ktorý bol uschovaný v jeho areáli. K tomuto žalobca pripojil svoje prehlásenie potvrdzujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ by sa súd dôkladne oboznámil s vyšetrovacím spisom D.-XXXX/JU-P.-XXXX D. P. P., tak by musel zistiť, že polícia si riadne zistila, že vlastníkom odcudzeného resp. zničeného návesu bol nepochybne žalobca. Preto ani námietka žalovaného spochybňujúca vlastníctvo návesu nemá žiadnu právnu oporu.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nie je naplnený.
10. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správny a úplný. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
11. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
14. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody dôvodiac, že táto mu vznikla v dôsledku toho, že v čase od októbra 2007 do mája 2008 dal do úschovy žalovanému v jeho areáli v P. skriňový náves značky JUMBO spolu s vecami, ktoré sa nachádzali v úložnom priestore tohto návesu a to 600 litrová hliníková nádrž na pohonné hmoty, funkčný motor na nákladné vozidlo zn. LIAZ 110, 10 ks 200 litrových kovových sudov na pohonné hmoty, 8 ks 20 litrových kovových bandasiek na pohonné hmoty, 2 ks rezervných kolies s ojazdenými pneumatikami, rôzne servisné kľúče, 4 ks zdvihákov na výmenu kolies, 2 ks kobercov a 2 ks vertikálnych plátených žalúzií, všetko v celkovej hodnote 7.070,30 eur. Následne v máji 2008 zistil, že náves sa na L. nenachádza. V súvislosti s týmto zistením bolo uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 11.11.2008 začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Žalobca tvrdil, že predmetný náves žalovaný rozpálil a spolu s vecami nachádzajúcimi sa v úložnom priestore návesu odovzdal do kovošrotu, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 7.070,30 eur.
15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či medzi stranami sporu t.j. žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úschove tak, ako to tvrdil žalobca.
16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
17. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
19. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, teda skutočnosť, že sa ústne dohodol so žalovaným, že žalovaný preňho uschová v areáli žalovaného v P. skriňový náves značky JUMBO spolu s vecami nachádzajúcimi sa v úložnom priestore tohto návesu.
20. Zmluva o úschove vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú o jej podstatných náležitostiach, a to a/ prenechanie hnuteľnej veci zložiteľom uschovávateľovi, b/ povinnosť uschovávateľa riadne opatrovať vec a zároveň dôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci. Občiansky zákonník z hľadiska formy neustanovuje povinnosť uzatvoriť zmluvu o úschove písomne. Zmluva o úschove je však reálnou zmluvou, čo znamená, že na vznik tejto zmluvy je okrem konsenzu zmluvných strán nevyhnutné odovzdanie veci zložiteľom a jej prevzatie uschovávateľom.
21. V predmetnej veci ani odvolací súd nemal za preukázané, že žalovaný od žalobcu reálne predmetný skriňový náves prevzal, t.j. že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku zmluvy o úschove. O odovzdaní tohto návesu neexistuje žiadne písomné potvrdenie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že žalovaný umožnil žalobcovi predmetný skriňový náves na neurčitú dobu odstaviť v areáli žalovaného v P., bez povinnosti žalovaného tento náves riadne opatrovať.
22. Nakoľko ide o sporové konanie, povinnosť preukázať svoje tvrdenia, a teda skutočnosť, že došlo k vzniku zmluvy o úschove medzi žalobcom a žalovaným, spočívala na žalobcovi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetného návesu žalovanému, teda že by medzi ním a žalovaným vznikol záväzkový vzťah titulom zmluvy o úschove.
23. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, súd prvej inštancie preto správne skúmal, či žalobca v konaní preukázal jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
24. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú: 1/ porušenie právnej povinnosti alebo tzv. škodná udalosť, 2/ vznik škody skutočnej alebo ušlý zisk, 3/ príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody a 4/ zavinenie. Ak boli predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/, 2/ a 3/ poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá. Nepreukázanie čo len jednej z uvedených podmienok má za následok zamietnutie žalobného návrhu, keďže predpoklady zodpovednosti musia byť naplnené kumulatívne.
25. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pre účely posúdenia zodpovednosti žalovaného za tvrdenú škodu vychádzal z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu. Vykonaným dokazovaním pritom dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného.
26. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 11.11.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenom čase od októbra 2007 do mája 2008 v P. vykonal krádež zaparkovaného skriňového návesu zn. Jumbo bez evidenčného čísla spolu s vecami, ktoré sa nachádzali uskladnené v úložnom priestore návesu a to 600 litrová hliníková nádrž na pohonné hmoty, funkčný motor na nákladné vozidlo zn. LIAZ 110, 10 ks 200 litrových kovových sudov na pohonné hmoty, 8 ks 20 litrových kovových bandasiek na pohonné hmoty, 2 ks rezervných kolies s ojazdenými pneumatikami, rôzne servisné kľúče, 4 ks zdvihákov na výmenu kolies, 2 ks kobercov a 2 ks vertikálnych plátených žalúzií, čím takto pre majiteľa uvedených vecí F. Ž., O.. XX.X.XXXX, V. P., Š. X spôsobil krádežou škodu vo výške 7.070,30 eur.
27. Následne z uznesenia o prerušení trestného stíhania zo dňa 14.6.2012 odvolací súd zistil, že vyšetrovateľ podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku toto trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ, prerušil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Ako vyplýva aj z odôvodnenia tohto uznesenia, nebolo preukázané, že L. N. dal rozpáliť v zberných surovinách náves F..
28. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil, že by sa v súdnom spise nachádzal dôkaz o tom, že predmetnú škodu žalobcovi spočívajúcu podľa žalobcu v rozpálení predmetného skriňového návesu a odovzdaní vecí nachádzajúcich sa v jeho úložnom priestore do zberných surovín (kovošrotu), spôsobil žalovaný.
29. Žalobca tak nepreukázal hneď prvú podmienku zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného. Tým, že žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho konania žalovaného, ani vznik skutočnej škody, nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného a škodou.
30. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu uvedeným v napadnutom rozsudku, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného, čo spolu s nepreukázaním existencie záväzkového vzťahu titulom zmluvy o úschove medzi žalobcom a žalovaným, a s tým spojenej povinnosti žalovaného predmetný skriňový náves riadne opatrovať malo za následok zamietnutie žaloby.
31. Čo sa týka žalobcom tvrdenej skutočnosti, že manželka žalovaného p. N. mu na pokyn žalovaného ešte pred týmto súdnym konaním odovzdala 5.000,- Sk ako náhradu za žalovaným zošrotovaný náves, ide o novú skutočnosť, uvádzanú po prvýkrát v jeho odvolaní.
32. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
33. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
34. Tvrdenie žalobcu, že manželka žalovaného p. N. mu na pokyn žalovaného odovzdala 5.000,- Sk ako náhradu za žalovaným zošrotovaný náves, predstavuje prostriedok procesného útoku, ktorý je neprípustnou novotou v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenie žalobcu nie je možné dokazovať v štádiu odvolacieho konania, pretože ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Vykonanie dokazovania ohľadne tejto skutočnosti žalobca mohol a mal navrhnúť už v štádiu prvoinštančného konania, avšak to neurobil. Preto v súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd na nový prostriedok procesného útoku žalobcu neprihliadal.
35. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci, závislý výrok o trovách konania.
36. Vzhľadom na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).