Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-6-2020.pdf
PDF · 108.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: N&B LOGISTIC, s.r.o., Mlynská Zem 490/33, 951 13 Branč, IČO: 45 578 907, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.713,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: 30Cb/112/2018-100 zo dňa 17. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k.: 30Cb/112/2018-100 zo dňa 17. apríla 2019.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.713,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.713,60 eur od 8.6.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcovi 1.713,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.713,60 eur od 8.6.2018 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 13.1.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. J., L.: F. XXX Y., ktoré patrilo žalobcovi. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Žalobca dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise CAMIONSERVICE NZ, s.r.o. Náklady na opravu vo výške 6.757,70 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 1602180308. Žalobcovi bolo oznámené, že dňa 23.5.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti č. 9565310023 a bola mu predložená rekapitulácia výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 3.917,82 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bolo po vykonaní obhliadky po oprave zistené, že oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu, zadné plechové čelo je opravené - nevymenené, oprava zadného čela priznaná v rozsahu 6 hodín práce s normohodinou servisu. Z dôvodu neprimerane účtovanej práce za položku „rovnanie rámu“ zo strany servisu bolo plnenie krátené. Žalobca ďalej uviedol, že oprava bola prevedená účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako
pre škodovou udalosťou. Žalovaný krátil nárok žalobcu z dôvodu, že „zadné plechové čelo je opravené
- nevymenené“. Zadné plechové čelo bolo v zmysle obhliadky vymenené, pričom ako náhradný diel bolo použité nie nové plechové čelo, ale iné použité plechové čelo, čo bolo uvedené aj vo faktúre servisu. Tomu zodpovedala aj účtovná cena za daný diel. Žalovaný taktiež krátil nárok žalobcu z dôvodu: „neprimeranosti účtovnej práce za položku Rovnanie rámu zo strany servisu, krátenie plnenia“, avšak dané krátenie je nedôvodné a nepreskúmateľné. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nepreukázal, že by zaplatil faktúru v časti uplatňovaného nároku autoservisu, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla, ktorých náhrady sa domáha od žalovaného. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvedených v Oznámení o poistnom plnení.
4. Žalobca tvrdenie žalovaného, že neeviduje predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, považoval za klamlivé. Žalovaný totiž už v Oznámení o poistnom plnení, pri výpočte výšky plnenia, sám uvádzal faktúru za opravu motorového vozidla. Ďalej žalobca poukázal, že v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti o škodovej udalosti a riadne špecifikoval svoj návrh. Zároveň uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalobca žiada len uhradiť náklady, ktoré boli vynaložené na uvedenie motorového vozidla do stavu v akom bolo pred škodovou udalosťou. Právnou skutočnosťou, ktorá podmieňuje nárok na poskytnutie poistného plnenia je vznik škodovej udalosti. Faktúra predstavuje len vyčíslenie výšky skutočnej škody. Ak má servis vykonávajúci opravu vozidla povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, má všetky potrebné nástroje a dodržiava výrobcom predpísanú technológiu opravy, potom faktúra ním vydaná je relevantným dokladom o určení skutočnej výšky škody, na ktorú má poškodený nárok. Podstatou poistenia je prenos negatívneho dopadu v dôsledku škodovej udalosti z poisteného na poisťovňu. Nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží. Zo strany žalovaného došlo k uznaniu pohľadávky poškodeného vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobcovi časť náhrady škody zo škodovej udalosti vo výške 3.917.82 eur. Poškodenému vznikla pohľadávka voči žalovanému momentom vzniku škodovej udalosti.
5. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodovej udalosti tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 442 ods. 1, § 797 ods. 3, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., upravujúce povinnosť uhradiť skutočnú škodu, postúpenie pohľadávky, splatnosť poistného plnenia, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 4 ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi aby za neho poskytol poškodenému poistné plnenie a priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 ZoPZP a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Nárok na vznik poistného plnenia nie je viazaný na preukázanie zaplatenia faktúry ale na samotný okamih vzniku škody.
7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní opísal skutkový stav dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj faktúru č. 1602180308 ako aj oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.5.2018. Žalobca vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 1602180308 vo výške 6.757,70 eur. Počet normohodín vyfakturovaných servisom potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla (konkrétne na opravu zadného čela, ktorú žalovaný krátil) sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu, rozsahu poškodenia či samotného
vybavenia servisu ako takého. Neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že servis ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu účtoval rozsah prác, ktoré by boli neprimerané, čím žalovaný v konaní v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 1.713,60 eur, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s uvedeným plnením dostal o omeškania, keďže ho neuhradil do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu, keďže ten nepreukázal, že by zaplatil faktúru servisu v časti uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla. Žalobcovi tak nevznikla žiadna škoda, keďže žiadnym spôsobom nedošlo k zmenšeniu jeho majetkovej podstaty.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že uplatnený nárok vyplýva z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde súd prvej inštancie správne uviedol, že nárok vzniká momentom vzniku škody a nie opravou vozidla. Poškodenému teda pohľadávka voči žalovanému na náhradu škody vznikla momentom vzniku škody. Ak žalovaný kráti, resp. neprizná nárok v celej uplatnenej výške, jeho konanie musí mať oporu v zákone. Nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, pričom svoj postup musí preukázať. Žalovaný však neuniesol dôkazne bremeno a doposiaľ nepreukázal svoj postup pri šetrení poistnej udalosti a dôvodnosť krátenia. Samotné Oznámenie o poistnom plnení je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný uvádza, že poskytol náklady na opravu, ktoré považoval za primerané. Žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu, z ktorej vychádzal.
12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 21.10.2019.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
17. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
20. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry, ktorým by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť.
21. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.
22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.
24. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe povinného zmluvného poistenia. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku vzniknutej škody vo výške 1.713,60 eur. Žalovaný požadované plnenie krátil s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že po vykonaní obhliadky po oprave bolo zistené, že oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu, zadné plechové čelo je opravené - nevymenené, oprava zadného čela priznaná v rozsahu 6 hodín práce s normohodinou servisu, z dôvodu neprimerane účtovanej práce za
položku „rovnanie rámu“ zo strany servisu, krátenie plnenia, čo je uvedené v Oznámeniach o poistnom plnení.
25. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
26. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
27. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
28. Je nepochybné, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že žalobca ako poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však z ich strany nedošlo.
29. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
30. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 1.713,60 eur, no na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre servis 3.917,82 eur a nie fakturovaná odmena vo výške 6.757,70 eur. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované práce a materiál nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepreukázaní výmeny zadného čela a neprimerané účtované práce, je nevyhnuté ich aj preukázať.
31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 1.713,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.713,60 eur od 8.6.2018 do zaplatenia, ktorú výšku žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
34. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.
35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).