Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-17-2020.pdf
PDF · 121.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky/manželky: Mgr. W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, E., zastúpená AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108, a manžela: MUDr. E. P., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Lalíkovou, so sídlom H. XX, T. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na dobu po rozvode k maloletým deťom: J. P., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 4P/102/2018-430 zo dňa 21.11.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol, odvolaním nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .
Vo výrokoch II. až XIV., ktorými upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e , vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania (XV.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 23, § 24 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, v ktorej časti sa rozsudok správoplatnil, manželstvo účastníkov konania rozviedol, vo výroku II. rozhodol, že maloleté deti Z. P. a J. P. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. III. Každý z rodičov bude oprávnený maloleté deti Z. P. a J. P. zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Otec sa zaväzuje zabezpečovať nepretržitú osobnú starostlivosť o maloleté deti Z. P. a J. P. v týždňových intervaloch, počnúc od pondelka v prvom nepárnom týždni kalendárneho roku po právoplatnosti tohto rozsudku, kedy si maloleté deti poobede v škole preberie, do nasledujúceho pondelka párneho týždňa kalendárneho roku, kedy ráno maloleté deti odvezie do školy a tu ich odovzdá. V. Matka sa zaväzuje zabezpečovať nepretržitú osobnú starostlivosť o maloleté deti Z. P. a J. P. v týždňových intervaloch, počnúc od pondelka v prvom párnom týždni kalendárneho roku po právoplatnosti tohto rozsudku, kedy si maloleté deti poobede v škole preberie, do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa kalendárneho roku, kedy ráno maloleté deti odvezie do školy a tu ich odovzdá. VI. Počas vianočných prázdnin je otec oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 12:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 12:00 hod. do 07.01. do 12:00 hod. VII. Počas vianočných prázdnin je matka oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12.
do 12:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 12:00 hod. do 07.01. do 12:00 hod. VIII. Počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok je otec oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od Zeleného štvrtka v čase od 09:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod. IX. Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok je otec oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka v čase od 09:00 hod. do piatka do 18:00 hod. X. Počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok je matka oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od Zeleného štvrtka v čase od 09:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod. XI. Počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok je matka oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka v čase od 09:00 hod. do piatka do 18:00 hod. XII. Počas letných školských prázdnin je matka oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. XIII. Každý z rodičov sa zaväzuje maloleté deti Z. P. a J. P. odovzdať pripravené druhému rodičovi pred jeho domácnosťou v určený čas, ak deti nebude môcť odovzdať v škole. XIV. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti otcovi určuje vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom tak, že otec je povinný platiť na maloletú dcéru J. výživné vo výške 380,- Eur, z čoho sumu 230,- Eur bude poukazovať k rukám matky a sumu 150,- Eur bude poukazovať na osobitný účet zriadený matkou na tvorbu úspor pre maloletú a na maloletého syna Z. výživné vo výške 320,- Eur, z čoho sumu 170,- Eur bude poukazovať k rukám matky a sumu 150,- Eur bude poukazovať na osobitný účet zriadený matkou na tvorbu úspor pre maloletého počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, a to vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred. Matka je povinná do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť osobitné účty pre maloleté deti na tvorbu úspor a otcovi maloletých detí oznámiť čísla týchto účtov. XV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia (§ 28 ods. 2 ZR), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí, ich zastupovanie a správa ich majetku. Pokiaľ rodičia maloletých detí spolu nežijú, tak ako v tomto prípade, súd upraví rozsudkom výkon ich rodičovských práv a povinností, resp. schváli ich rodičovskú dohodu, ku ktorej medzi rodičmi nedošlo, pričom matka navrhovala obidve maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otec do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov preferujúc interval jedného týždňa. Z výsluchu rodičov, ako i správ zo sociálneho prieskumu prostredníctvom kolíznej opatrovníčky mal preukázané, že obidvaja rodičia majú vytvorené priaznivé podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a tak isto sú plne spôsobilí maloleté deti vychovávať, keďže v doterajšej starostlivosti zo strany matky, či otca neboli konštatované žiadne nedostatky. Obe maloleté deti majú k rodičom vytvorené silné citové väzby, pričom rodičia si v priebehu súdneho konania vyskúšali realizáciu striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch a táto prebiehala aj v čase vyhlásenia rozsudku. Otec býva v byte a matka detí s rodičmi v rodinnom dome, kde majú pre maloleté deti vytvorené vhodné podmienky na bývanie, pričom obidvaja rodičia bývajú v rovnakom meste E., takže nevzniká problém ani so školskou dochádzkou detí alebo návštevami u druhého rodiča v podstate kedykoľvek. Maloleté deti majú tiež dobré vzťahy s rodinnými príslušníkmi matky, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s ňou. Z tohto hľadiska neboli zistené žiadne prípadné prekážky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloletých vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia doc. Mgr. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD., z ktorého vyplýva, že matka nie je pripravená na striedavú osobnú starostlivosť detí, keďže je vo vysokom emočnom odpore a egocentrovaní, nakoľko sa s maloletými identifikuje. Nie je schopná rešpektovať rozhodnutia druhého rodiča a vnímať autentické úmysly. Zároveň očakáva externú pomoc vlastných rodičov, na ktorú sa spolieha a neuvedomuje si vlastnú zodpovednosť za vývinovú výzvu zladenia role ženy, manželky a matky. Z hľadiska vzájomnej komunikácie rodičov a jej nefunkčnosti striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná. Otec je pripravený na striedavú osobnú starostlivosť, aktuálne však čelí emočnej vyčerpanosti, potrebuje regulárny systém, v ktorom vie skĺbiť otcovské a pracovné povinnosti. Je spôsobilý flexibilne sa spätno-väzobne učiť a zlepšovať sociálno- emočné kvality komunikácie a vzťahovania sa voči maloletým, ak má pevnú štruktúru, v ktorej sa vie pripraviť a adaptovať na prechody medzi domácim a pracovným priestorom. Matka popiera možnosť, že by striedavá osobná starostlivosť prichádzala do úvahy, na základe jej postoja deti verbalizujú zhodne až neprimerane ich rozumovej vyspelosti, že chcú byť s otcom len niektoré víkendy. Nerozlišujú však vzhľadom na vek, podobne ako ich matka, svoj najlepší záujem a vývinovú prosperitu. Aktuálny stav maloletí vnímajú ako prechodný, vplyvom matky si neuvedomujú závažnosť situácie. Otec sa striedavej osobnej starostlivosti nebráni, obáva sa však, že matka bez dosiahnutia svojho cieľa - osobnej starostlivosti o deti - bude naďalej sofistikovane brániť maloletým v styku s ním. Medzi maloletými a
otcom je vytvorený dlhodobo rozvíjaný, pevný citový vzťah, ktorý môže byť základom pre naplnenie modelu striedavej osobnej starostlivosti, a to napriek aktuálnemu disociačnému procesu, ktorý sa vďaka indukovaným emóciám matky rozvíja, a ktorému je potrebné promptne, funkčne a systematicky zabrániť v záujme podpory najlepšieho záujmu maloletých. Pri zhodnotení všetkých skutočností sa javí byť pre zdravý integrálny vývin maloletých aktuálne najvhodnejšia osobná starostlivosť otca, podporujúca napĺňanie ich oneskorených vývinových úloh budovania emočnej autonómie a zvnútorňovania istoty a bezpečia, identifikujúc sa pevne s maskulínnym a feminínnym sebaobrazom. Každý z rodičov so svojimi osobnostnými možnosťami i limitmi však plní v živote maloletých nezastupiteľné a špecificky jedinečné postavenie a výchovnú rolu, ktoré je potrebné uznať, akceptovať a nechať sa ňou obohatiť. Jedine tak môže byť vývin maloletých komplexný a zdravý, a preto v prípade zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca so zreteľom na najlepší záujem a vývinové potreby maloletých odporučila znalkyňa upraviť rozšírený rozsah stretávania maloletých detí s matkou počas párneho týždňa, v stanovené dni v každom párnom roku počas jarných prázdnin, v nepárnom roku počas jesenných prázdnin, v každom nepárnom roku počas vianočných prázdnin v stanovené dni a v každom párnom roku v ostatné dni a každý párny rok počas veľkonočných sviatkov, každý rok dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august počas letných školských prázdnin, t. j. v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, na ktorých záveroch zotrvala aj pri svojom výsluchu na pojednávaní, pričom sa jedná o model starostlivosti o deti, na ktorom sa rodičia dohodli v decembri 2018. Taktiež sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 28/2019 predloženým a vypracovaným na žiadosť matky znalkyňou z odboru psychológie Mgr. Miroslavou Švrlovou, z ktorého záverov vyplýva, že matka je zdravá osobnosť, ale dôsledkom dlhodobého stresu spojeného s pocitom bezmocnosti, ktorý vyústil do rozhodnutia rozvodu manželstva a ktorý je priebehom rozvodového konania ešte viacej vystupňovaný, môže byť prechodne emočne a kognitívne menej stabilná, a to najmä v situácii týkajúcej sa úpravy starostlivosti o deti po rozvode a sekundárne už aj v situáciách, kedy je napádaná jej sebahodnota a sebaúcta, pričom však jej rodičovské predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o deti sú nedotknuté. Aj keď maloleté deti majú právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú, bol tento zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a znalca, ktorý s maloletými deťmi vykonal osobný pohovor. Z tohto dôvodu súd deti osobne nevypočúval, hoci to matka navrhovala (otec s týmto návrhom nesúhlasil). Maloleté deti kolíznemu opatrovníkovi uviedli, že nemajú problém s tým, aby boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Neskôr znalkyni doc. Mgr. art. Jaroslave Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD. uviedli, že počas týždňa by chceli byť skôr s matkou a s otcom cez víkend. Záujem maloletého dieťaťa je však prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a nepochybne je v najlepšom záujme dieťaťa zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, nakoľko úloha matky i otca je pri výchove nezastupiteľná. Zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je v prospech maloletých detí, ktoré môžu slobodne naplniť svoje citové väzby k obom rodičom. Striedavá starostlivosť súčasne zrovnoprávňuje pozície oboch rodičov a zrovnoprávňuje aj ich zodpovednosť za prípadné výchovné problémy. Rodičovské práva a povinnosti musia vykonávať v najlepšom záujme dieťaťa. Dieťa má zákonné i prirodzené práva na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov, pričom rodičia nesmú nikdy zabúdať na skutočnosť, že pri výchove majú rozhodujúcu úlohu práve oni. Preto zveril maloleté deti do ich striedavej osobnej starostlivosti s tým, že interval striedavej osobnej starostlivosti zvolil týždenný, teda tak ako sa realizovala striedavá osobná starostlivosť (na skúšku) aj v priebehu konania. Tento interval pokladal za najvhodnejší s prihliadnutím na potreby maloletých detí, najmä aby tieto neboli dlhšiu dobu odlúčené od druhého rodiča, ako aj na záujem rodičov maloletých detí, ktorým vzhľadom na pracovné povinnosti vyhovuje práve tento interval, a to za aktívnej účasti obidvoch rodičov na pojednávaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Zastupovanie a správa majetku maloletých detí je súčasťou rodičovských práv a povinností (§ 28 ods. 1 ZR), preto pri rozhodnutí o ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti súčasne rozhodol, že tieto práva budú patriť každému z rodičov. Mal za to, že pokiaľ na jednej strane zveruje osobnú starostlivosť, a tým aj zodpovednosť za výchovu a všestranný vývoj dieťaťa obom rodičom, nie je dôvod, aby na druhej strane bez ďalšieho (napr. § 33 ods. 1, § 38 ods. 1, 2 ZR) reálne obmedzil rodičovské práva niektorého z rodičov tým, že by mu nepriznal aj právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z ust. § 62 a nasl. ZR, v zmysle ktorého na výžive dieťaťa sa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa zohľadňuje aj celková životná úroveň rodičov, na ktorú má dieťa (deti) právo. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti podľa § 62 ods. 6 ZR, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas nej sa výživné neurčuje. Určenie výživného prichádza do úvahy najmä vtedy, ak je výraznejší rozdiel v zárobkových, majetkových a celkových sociálnych pomeroch rodičov (ich životnej úrovne), nakoľko tento rozdiel by sa mohol
negatívne prejaviť vo vzťahu k zabezpečeniu potrieb maloletých detí u sociálne slabšieho rodiča. Mal preukázané, že matka ako sestra v Univerzitnej nemocnici Martin dosahovala hrubý príjem priemerne vo výške 1.580,52 Eur a otec zamestnaný tamtiež ako lekár (kardiológ) dosahoval hrubý mesačný priemerný príjem vo výške 6.007,72 Eur. Pritom matka býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, kde žijú aj oni, tvrdiac, aké mesačné výdavky v rozčlenení na dopravu, drogériu, kozmetiku, faktúry, iné, inkaso, jedlo, pitie, oblečenie a doplnky, papiernictvo, tlač, potraviny, škola, škôlka, športové potreby mala (december 2018 2.551,56 Eur, január 2019 1.860,42 Eur, február 2019 1.193,90 Eur, marec 2019 1.591,24 Eur, apríl 2019 2.048,95 Eur, máj 2019 1.781,26 Eur, jún 2019 2.527,29 Eur, júl 2019 1.743,89 Eur, august 2019 1.194,16 Eur, september 2019 1.449,44 Eur). Maloletá J. v školskom roku 2019/2020 je pritom žiačkou 4. ročníka a Z. žiakom 1. ročníka základnej školy, keď otec býva v byte, ktorého je vlastníkom a hradí poplatky v súvislosti s jeho užívaním. Posúdiac tieto skutočnosti určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletú vo výške 380,00 Eur mesačne, z čoho 230,00 Eur bude poukazovať k rukám matky a sumu 150,00 Eur bude poukazovať na osobitný účet matkou zriadený na tvorbu úspor pre maloletú. Na maloletého Z. určil výživné vo výške 320,00 Eur, z čoho sumu 170,00 Eur bude poukazovať k rukám matky a sumu 150,00 Eur bude poukazovať na osobitný účet ňou zriadený na tvorbu úspor pre maloletého. Súčasne matke uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť osobitné účty pre maloleté deti na tvorbu úspor a otcovi oznámiť ich čísla. Ako vyplynulo z dokazovania, v súčasnej dobe sú pomery na strane otca výrazne priaznivejšie ako u matky, keď obidvaja rodičia sú zamestnaní, avšak otec oproti matke dosahuje niekoľkonásobne vyšší príjem a je taktiež vlastníkom bytu. Nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, zohľadňoval tento výrazný rozdiel v príjmoch na strane rodičov, a preto určil otcovi výživné na maloleté deti aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti v uvedenej výške, zohľadňujúc najmä potreby maloletých detí, životnú úroveň oboch rodičov a ich majetkové pomery, keď výška výživného nepochybne zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote vo výrokoch II. až XIV. odvolanie matka. Poukázala na to, že celý spoločný život s otcom maloletých detí bola uňho na prvom mieste kariéra, a preto nerozumie jeho motívu zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloleté deti. Znalkyňa z nej spravila pomaly neschopnú ženu a všetko, čo tvrdila a chcela dokázať ohľadne konaní bývalého manžela, výslovne vykreslila voči nej ako nesamostatnej osobe, čo otec využíva. Pritom vo svojom posudku uvádza, že otec maloletých detí osobnú starostlivosť žiada preto, aby ich nevychovávali jej rodičia, pričom sa vyjadril, že pre neho by bolo jednoduchšie platiť výživné a žiť si svoj život. Mala za to, že takýto dôvod nie je dostatočným na určenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá preto nie je v záujme maloletých detí (§ 24 ods. 2 ZR). V čase manželského spolužitia všetky potreby detí vrátane prípravy na krúžky u J. a školské aktivity zabezpečovala ona. Už v čase pojednávania otec deklaroval, že hoci chce deti do striedavej osobnej starostlivosti, nie je na to pripravený hneď, preto chcel začať s realizáciou od 17.12.2018, čo umožnila, aby si vyskúšal, čo nikdy nerobil. V rámci skúšobnej doby si otec nedostatočne prispôsobuje svoju prácu potrebám detí a neakceptuje ich individuálne potreby, zdravotnú starostlivosť o ne, pričom deti počas času, ktorý by mali tráviť s ním, ho trávia s jeho starými rodinnými príslušníkmi, s ktorými skutočnosťami sa súd nezaoberal. Rozhodnutie súdu považovala za nesprávne aj čo sa týka výšky výživného, keď hlavný príjem otca je minimálne štyrikrát vyšší ako jej a okrem neho má aj ďalší vedľajší príjem v rámci realizácie klinických štúdií a z prednáškovej činnosti, keď nehradí žiadne výdavky detí, čo znamená, že nepociťuje zodpovednosť za úhradu takýchto aktivít. Kalkuluje s tým, že ako v čase súžitia, všetko vyrieši zo svojej výplaty, pričom ona nemá úspory žiadne napriek tomu, že mala našetrené skoro 1.000.000,00 Sk, ktoré minula na rodinu. Otec je vlastník nehnuteľnosti, keďže byt je v jeho vlastníctve, hoci úver naň splácal počas manželstva. Počas dní, keď boli maloleté deti v starostlivosti otca, sa im zhoršil zdravotný stav (obe ochoreli), pričom sa môže stať, že dieťa ochorie, ale v tomto prípade ide o to, že otec ich poriadne neoblečie primerane počasiu, neinhaluje, nedodržiava dôkladnú hygienu dutiny ústnej, ktorá je pri aplikácii inhalácií dôležitá. Deti pri otcovi boli bez čiapok, nedostatočne oblečené vzhľadom na počasie, Z. mal dokonca obutú jednu svoju a jednu J. topánku, na tele mal fľaky z alergickej reakcie na jedlo, pričom otec nerešpektoval ani jeho citlivosť na prací prostriedok, napriek tomu, že obe deti sú evidované v imunoalergologickej ambulancii a nastavené na chronickú liečbu. Maloletým sa zhoršila ich pozornosť, majú poruchy sústredenia. U maloletej J. sa zhoršil prospech v škole. Sú viac plačlivé, emocionálne labilné, nakoľko sú citovo deprimované. Nestabilné prostredie, v ktorom deti žijú, časté striedanie ľudí, nerešpektovanie ich individuálnych potrieb, opakované zhoršovanie zdravotného stavu, pracovná vyťaženosť bývalého manžela, jeho osobnosť a výchova, narušenie citovej väzby medzi ňou a deťmi, samotná skúsenosť detí s touto starostlivosťou sa ukázali ako veľmi nesprávny model starostlivosti o ne, ktorý ohrozuje
vývoj maloletých detí, ich zdravie a život. Deti v prítomnosti otca odpočítavajú dni a u nej plačú, že týždeň rýchlo ubehol. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná najmä z dôvodu, že rodičia nevedia navzájom komunikovať. Na záver však znalkyňa navrhuje styk upraviť v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, z ktorého dôvodu ho považuje za neobjektívny a dala podnet na prešetrenie Ministerstvu spravodlivosti SR. Súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy, nevzal na vedomie fakty ňou uvedené, súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom detí, spôsobeným nedostatočnou starostlivosťou otca. Z výpovede maloletej J. pred kuratelou vyplýva jej prianie byť s ňou cez týždeň a s otcom cez víkendy. Súd vzal na vedomie len sľub otca maloletých, že je schopný zabezpečiť si pracovný a osobný život tak, aby sa o deti dokázal postarať. Nevysporiadal sa ani s procesnými návrhmi, ktoré procesne doručila, najmä s vypočutím jej rodičov a učiteliek a návrhom na pribratie znalca za účelom podania odborného vyjadrenia, v ktorom by zodpovedal otázky, na ktoré nedal vyjadrenie znalecký posudok. Chcela, aby deti boli vypočuté na kuratele pred pojednávaním za účelom spísania záznamu, čo táto odmietla, z ktorého dôvodu zabezpečila účasť detí na pojednávaní, pričom otec nedal súhlas na ich vypočutie a súd ich nevypočul a rozhodol bez zistenia ich stanoviska, keď časový horizont medzi vypracovaním posudku a pojednávaním bol značný a deti sú pritom veľmi vyspelé. Poukázala na články, podľa ktorých striedavá starostlivosť vzhľadom na vek detí nie je vhodná a žiadala ich zveriť aj vzhľadom na predtým uvedené skutočnosti do svojej osobnej starostlivosti s tým, že by ich aj zastupovala a spravovala ich majetok s určením styku otca s nimi počas každého nepárneho víkendu a každú párnu stredu počas kalendárneho roku, ako aj počas stanovených dní počas vianočných prázdnin, jarných školských prázdnin, veľkonočných prázdnin a letných prázdnin. Súčasne žiadala určiť výživné na maloletú J. na sumu 550,- eur mesačne a na tvorbu úspor 150,- eur mesačne a u Z. výživné na 450,- eur mesačne a tvorbu úspor 150,- eur mesačne, ktoré by boli zasielané na osobitné účty na to ňou zriadené.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že sa potvrdil záver znalkyne, že vzťah matky k maloletým je sýtený inštrumentálne, t. j. zabezpečuje si prostredníctvom nich vlastnú rovnováhu, čo ich brzdí v autonómnom vývine. Vzťah je dvojlíniový, potreby maloletých a potreby matky sa splietajú, čo je nezdravá konštelácia. Znalkyňa pritom konštatuje, že matka nie je pripravená na striedavú osobnú starostlivosť detí, je vo vysokom emočnom odpore a egocentrovaní, nakoľko sa s maloletými identifikuje. Nie je schopná rešpektovať rozhodnutie druhého rodiča a neuvedomuje si vlastnú zodpovednosť, popiera možnosť, že by striedavá osobná starostlivosť prichádzala do úvahy, deti verbalizuje až neprimerane ich rozumovej vyspelosti, že chcú byť s otcom len niektoré víkendy a nerozlišuje ich najlepší záujem a vývinovú prosperitu. Naproti tomu medzi maloletými a otcom je vytvorený dlhodobo rozvíjaný pevný citový vzťah, ktorý môže byť základom pre naplnenie modelu striedavej osobnej starostlivosti, a to napriek aktuálnemu disociačnému procesu, ktorý sa vďaka indukovaným emóciám matky rozvíja a ktorému je potrebné promptne, funkčne a systematicky zabrániť v záujme podpory najlepšieho záujmu maloletých. Z uvedených dôvodov znalkyňa neodporúčala striedavú starostlivosť, ale pre zdravý integrálny vývin maloletých navrhovala za najvhodnejšiu úpravu osobnú starostlivosť otca do doby, kým si matka s odbornou pomocou neusporiada svoje priority. Aj napriek uvedenej a jasne zrozumiteľnej konštatácii znalkyne netrval na zverení maloletých detí do jeho výlučnej opatery, ale súhlasil so striedavou starostlivosťou, ktorá mala pomôcť matke pri realizovaní odporúčanej terapie. Z obsahu odvolania pritom vyplýva, že matka tento model zneužíva fabulovaním rôznych skutočností, ktoré sa buď vôbec nestali alebo sa stali, ale v iných súvislostiach, než ich prezentuje navonok nielen k otcovi, ale aj k jeho príbuzným, ale najmä k maloletým, pričom ak to bude ďalej pokračovať, nezostane mu iná možnosť, než požiadať o zverenie maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti, tak ako to navrhla súdna znalkyňa. Ďalej poukázal na to, že po 17. 12. 2018 si s kolegami zmenil služby tak, aby do nich už nešiel, pričom matka si svoje služby nerieši a vykonáva ich v 12- hodinovom cykle, hoci by ich mohla vykonávať každý deň v 8-hodinovom cykle, v dôsledku čoho by maloleté deti neopatrovali jej rodičia. Ako vysokokvalifikovaný lekár, na rozdiel od matky zdravotnej sestry, vie lepšie posúdiť zdravotný stav detí tak, aby zbytočne nebrali lieky, čo matka nielenže praktizuje, ale ešte viní otca z nedôslednej starostlivosti a pod. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Poukázala na to, že znalecký posudok je neobjektívny, nepravdivý, plný protichodných tvrdení a znevažujúci jej roľu matky a osobnosť ženy, z ktorého dôvodu na znalkyňu podala podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR. Napriek uvedenému otec sa opätovne odvoláva na tvrdenia znalkyne. To, že je vo vysokom emočnom odpore, je vzhľadom na situáciu, v ktorej sa so svojimi deťmi nachádza, primerané, keďže sa jedná
o životy jej detí a každá matka by reagovala takisto vysoko emočne. Znalkyňa pritom osobnosť otca vykreslila ako emocionálne stabilnú s vytvoreným a dlhodobo rozvíjaným pevným citovým vzťahom k maloletým deťom, čo musí popierať, keďže deti s otcom už nechcú byť celý týždeň, bránia sa tomu a matke plačú, že chcú byť s ňou. Poukázala na súkromný znalecký posudok na jej osobu znalkyňou Mgr. Miroslavou Švrlovou, ktorá konštatuje, že jej rodičovské predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o deti sú nedotknuté. Informácie otca čo sa týka služieb a časového harmonogramu alebo jeho poverenia vedením kardiologického oddelenia sú nepravdivé a zavádzajúce, k čomu priložila vyjadrenie riaditeľa UNM. Takisto zavádzajúce sú nepravdivé informácie ohľadne jej služieb, nakoľko ich nerealizuje spomínaným spôsobom a o deti sa nestarajú starí rodičia, ale prioritne sama. Služby má prispôsobené deťom, o čom predložila mesačný výkaz služieb. Poukázala na jej osočovanie a znevažovanie jej profesie zdravotnej sestry zo strany otca, ktorý vie preto, že je vysoko kvalifikovaný lekár, lepšie posúdiť ich zdravotný stav a ich medikáciu. Nesúhlasila s tvrdením, že by ako zdravotná sestra deťom zbytočne dávala lieky poukazujúc na to, že otec je kardiológ a nie pediater, otorinolaryngológ, ani imunoalergológ, preto do terapie, ktorú deti majú riadne ordinovanú, by nemal zasahovať.
5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na uvedených skutočnostiach. Poukázal na to, že deti ešte nedosiahli hraničný vek (cca 10 až 12 rokov), z ktorého dôvodu neodporúčal ich vypočuť pred sudcom, či vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré deti len traumatizuje a robí z nich objekt záujmu matky. Aj prvé znalecké dokazovanie navrhla matka, a keď nebolo podľa jej predstáv, tak začala namietať znalkyňu nielen v konaní pred súdom, ale aj na NS SR.
6. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin sa k odvolaniu, ani k vyjadreniam nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. až XIV. vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania (XV.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
8. Preskúmaním napadnutého rozsudku v časti, v ktorej upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci konania matka maloletých detí, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani matka maloletých detí vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam matky krajský súd dopĺňa, že aj keď táto namietala objektívnosť znaleckého posudku doc. Gajdošíkovej Zeleiovej, v konaní následne doložila na základe jej žiadosti vypracovaný znalecký posudok znalkyne Mgr. Švrlovej, v ktorom táto vyslovila záver, že sa jedná u matky o zdravú osobu, ktorej rodičovské predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o deti nie sú dotknuté bez toho, že by v ďalšom poprela závery znaleckého posudku doc. Gajdošíkovej Zeleiovej týkajúce sa maloletých detí, otca a ich styku s ňou v rozsahu striedavej starostlivosti napriek tomu, že znalecký posudok doc. Gajdošíkovej Zeleiovej bol pre vypracovanie jej posudku podkladom (jeho str. 4). Vzhľadom na uvedené (tento matkou predložený dôkaz) spochybňovanie znaleckého posudku doc. Gajdošíkovej Zeleiovej, neobstojí, navyše, keď tento jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na otázky, a preto správne súd prvej inštancie aj z neho pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti vychádzal, v súvislosti s čím bola akceptácia ďalších procesných návrhov matky ním bezpredmetná. Neobstojí ani tvrdenie matky, že na prvom mieste u otca je kariéra, ktorú neprispôsobil potrebám maloletých detí počas realizovania striedavej starostlivosti, keďže z potvrdenia jeho zamestnávateľa ňou samotnou predloženého vyplýva, že tento bol od 01.10.2019 poverený vykonávaním funkcie primára Kardiologického oddelenia UNM, kde pracovný čas jeho lekárov je 33,5 hodiny a začiatok
pracovnej zmeny od 7,10 do 14,12 hod. vrátane prestávky na obed, pričom pokiaľ otec musí zabezpečiť starostlivosť o maloletých prostredníctvom starších členov rodiny, činí tak aj matka, ako to vyplýva z jej návrhu a vyjadrení v priebehu celého konania, a to v širšom rozsahu. Vypočutie maloletých detí pred súdom po tom, čo tieto svoj názor vyjadrili pred kolíznym opatrovníkom aj znalkyňou, ktorá sa s ním v znaleckom posudku vysporiadala, súd prvej inštancie správne neuskutočnil, keďže maloletí sú vo vzťahu k otcovi matkou negatívne ovplyvňovaní, preberajú jej indukované emócie, postoje vo vzťahu k nemu, nakoľko nie sú v myslení ešte kritickí a autonómni, pričom preberaním negatívneho nastavenia voči otcovi emočný proces voči nemu disociujú a obranne popierajú vlastný emočný vzťah k nemu pred matkou a na základe jej postoja verbalizujú zhodne a až neprimerane ich rozumovej vyspelosti, že chcú byť s otcom len niektoré víkendy nerozlišujúce však vzhľadom na svoj vek a už vyššie uvedené svoj najlepší záujem a vývojovú prosperitu, v dôsledku čoho by ich vyjadrenie nemohlo byť objektívne. Vo vzťahu k matkou namietaným nedostatkom otca pri starostlivosti o maloleté deti, týkajúcim sa ošatenia, stravovania, zdravotnej starostlivosti krajský súd konštatuje, že sa nejedná o nedostatky takého rozsahu, ktoré by bránili realizácii striedavej starostlivosti otcom, keď navyše podľa tvrdení samotnej matky otec pred začatím jej realizácie skúsenosti so starostlivosťou o maloleté deti vo väčšom rozsahu nemal. Bez významu pre ponechanie modelu striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti nebolo ani stanovisko ich kolízneho opatrovníka, ktorý poznajúc pomery maloletých navrhoval striedavú starostlivosť a ktoré v priebehu celého konania pritom spochybňované nebolo.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam matky krajský súd vo vzťahu k namietanej výške výživného ďalej dopĺňa, že pri určení vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie vychádzal z hrubej mzdy a majetkových pomerov, pričom hrubá mzda nepredstavuje jeho skutočný príjem, keďže z tejto sa robia zákonné odvody, o ktoré je nižšia, preto súd prvej inštancie určil výšku výživného na J. správne vo výške 380,- eur mesačne a na Z. 320,- eur mesačne (vrátane príslušnej čiastky na tvorbu úspor) prihliadnuc aj k tomu, že samotná matka v odvolaní proti rozsudku žiadala pri zverení detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti určiť výživné na J. vo výške 700,- eur a Z. 600,- eur vrátane sumy na tvorbu úspor v rovnakej výške ako priznanej súdom prvej inštancie, čo je pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov v priemere mesačne počas dvoch týždňov, kedy sú deti u otca, je výživné ešte menšie ako bolo súdom prvej inštancie priznané (700 : 2 = 350; 600 : 2 = 300) poznajúc pritom potreby maloletých a príjmy jej a otca.
11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami matky, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol taktiež podľa ust. § 52 CMP a preto žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).