Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-18-2020.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: V. X., nar. X. Q. XXXX, trvale pobytom H. M. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Tímea Tóthová, so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovaným: 1. N. G., nar. XX. V. XXXX, trvale pobytom H. M. XXX a 2. C. G., nar. X. V. XXXX, trvale pobytom H. M. XXX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou: MALOVIC s.r.o., so sídlom Račianska 22/ A, Bratislava, IČO: 47 231 980, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. septembra 2019 č.k. 27C/24/2018-178 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že žalovaní 1. a 2. sú povinní vrátiť žalobkyni dar poskytnutý na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zaopatrení z 3. decembra 2008 v znení dodatku 1, a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území H. M., obec H. M., okres Galanta, zapísanú na LV č. XXX, ako parcela č. 7/4 o výmere 501 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX o veľkosti jej podielu 1/2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov F. G., W. G., R. Q., C. X., R. X., Q. J., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, darovacou zmluvou a zmluvou o zaopatrení z 3. decembra 2008, dodatkom č. 1 zo 16. marca 2009, výzvou na vrátenie daru z 5. decembra 2017, odpoveďou na výzvu na vrátenie daru z 5. decembra 2017, výpis z LV č. XXX, potvrdením o podaní trestného oznámenia, lekárskymi správami o vyšetrení a hospitalizácii žalobkyne z 12. marca 2018, 13. marca 2018, 27. marca 2018, prepúšťacou správou, osvedčením o dedičstve sp. zn. 13D/22/2005 z 22. marca 2005, zmluvou o splátkovom kalendári, uznesením o vznesení obvinenia dospel k záveru, že podmienky na vrátenie daru a to správanie hrubo porušujúce dobré mravy voči darcovi zo strany obdarovaných, neboli splnené. Dodal, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom daného konania a tvoria predmet darovania nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva po smrti svojho manžela, nakoľko jej dcéra a jej syn sa v jej prospech zriekli svojich dedičských podielov. Dňa 3. decembra 2018 bola medzi stranami sporu uzatvorená darovacia zmluva, ktorou žalobkyňa darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanej 1. a žalovanému 2. a to každému v jednej polovici a ako náprotivok uvedeného žalovaní 1. a 2. vyplatili brata žalovanej 1. sumou 500.000,- Sk, polovicou všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej v rámci dedičského konania, keď vyplatenie a prevzatie uvedenej sumy bolo v konaní jednoznačne preukázané. Dôvodil, že darované nehnuteľnosti spoločne obývali žalobkyňa a žalovaní ako aj ich deti, spolužitie bolo pokojné a konflikty sa začali pred tromi rokmi. Tvrdenia žalobkyne, že je pod neustálym psychickým nátlakom a žalovaní 1. a 2. sa k nej správajú vulgárne a nezaujímajú sa o ňu, neboli ničím podložené a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko jej úlohou bolo tvrdenie podložiť preukazujúcimi dôkazmi a teda preukázať, že sú pravdivé. Žalovaní 1. a 2. tvrdenia žalobkyne spochybnili, pričom ani z výpovede vnúčat žalobkyne súd nemal preukázané, že by tvrdenia žalobkyne boli pravdivé, naopak svedkovia potvrdili, že žalobkyňa bola stále s niečím nespokojná a vyvolávala
konflikty. Situácia a vzťahy sa vyostrili až do hádky a fyzického útoku, keď 9. marca 2018 žalobkyňa v priebehu hádky dala facku žalovanému 2., na čo tento reagoval tak, že facku jej vrátil a žalobkyňa podala na žalovaného 2. trestné oznámenie, ktoré skončilo vznesením obvinenia a vydaním trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný 2. uznaný za vinného. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že nemal za preukázané, že žalovaní 1. a 2. by sa nesprávali k žalobkyni v súlade s dobrými mravmi, keď argumenty o ich nevhodnom správaní neboli nijako podložené a k jedinému fyzickému stretu došlo medzi žalobkyňou a žalovaným 2. a to dokonca až po zaslaní výzvy na vrátenie daru. Súd záverom poukázal na to, že petit žaloby nie je určitý, nakoľko žalobkyňa nešpecifikovala, či sa domáha vydania spoluvlastníckeho podielu len od jedného zo žalovaných, alebo či sa domáha vydania 50% z každého z týchto spoluvlastníckych podielov žalovaných a v neposlednom rade za podstatnú považoval i skutočnosť, že prevod nehnuteľností na žalovaných neprebehol bez peňažného protiplnenia, nakoľko aby k darovaniu došlo, žalobkyňa žiadala žalovaných, aby vyplatili jej syna sumou 500.000,- niekdajších Sk. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 628 ods. 1 a 2 a § 640 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"). O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania, pričom rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP").
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď v rámci dokazovania bolo jasne preukázané, že oprávnene žiada späť svoj dom, pričom z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaní 1. a 2. so žalobkyňou nezaobchádzali tak, ako by sa malo, nechceli ju doopatrovať a ani vnúčatá, deti žalovaných 1. a 2. o žalobkyňu nejavia záujem a to napriek tomu, že žalobkyňa a jej manžel boli vždy nápomocní pri ich výchove. Poukázala na zaobchádzanie žalovaných so žalobkyňou, ktorí jej nepovolili prijímať v dome návštevy, pozerať televízor, hrubo ju urážali a napokon ju žalovaný 2. fyzicky napadol, za čo bol právoplatne odsúdený. Poukázala na ustanovenie § 630 OZ majúc za to, že pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru, je potrebné, aby sa obdarovaní dopúšťali správania hrubo porušujúceho dobré mravy, pričom toto negatívne správanie sa má prejavovať nielen subjektívne ale aj objektívne, čo bolo v danej veci preukázané tým, že žalovaný 2. zdvihol ruku na slabšiu, staršiu osobu nežného pohlavia a takýto človek si tak hodnotný dar ako je dom nezaslúži a nezaslúži sa ho ani žalovaná 1., pretože sa k svojej matke správa urážlivo, nestará sa o ňu, neprejavuje o ňu záujem a po incidente sa ani nepokúšala so svojou matkou spojiť a opýtať sa čo sa stalo. Dodala, že žalovaným darovala dom a napriek tom, že žalovaní 1. a 2. využívajú všetky výhody, ktoré sa im naskytli zdarma získanou nehnuteľnosťou, žalobkyňu urážajú, nedovolia jej nič a žalovaný 2. ju i zbil. Mala za to, že ak toto nestačí na preukázanie porušenia dobrých mravov, tak už nevie kam až musí situácia dospieť, aby boli žalovaní 1. a 2. potrestaní za ich správanie voči žalobkyni. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol sám.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1. a 2., ktorí uviedli, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia je neprípustné a keďže advokátka žalobkyne v odvolaní uvádza, že s odôvodnením súdu v celom rozsahu nesúhlasí má odvolací súd odvolanie ako nedôvodné podľa § 386 písm. c) v spojení s § 358 CSP odmietnuť. Zároveň poukázali, že odvolanie nemá náležitosti podľa 363 CSP, rozsudok nie je dostatočne identifikovaný, odvolanie neobsahuje uvedenie rozsahu, v ktorom sa rozhodnutie napáda a odvolanie neobsahuje žiadne odvolacie dôvody a ani určitý odvolací návrh. Ku skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v odvolaní uviedli, že i naďalej zotrvávajú na tvrdeniach, hodnoteniach a dôkazoch podaných písomne, resp. vykonaných v priebehu pojednávaní a v plnom rozsahu odkazujú na obsah spisu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za skutkovo aj právne správny a plne sa s ním stotožňujú a majú za to, že s tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v odvolaní sa už v plnom rozsahu vyporiadal súd prvej inštancie. Poukázali na skutočnosť, že motívom žalobkyne pre celé toto konanie je potrestanie žalovaných, pričom však žalobkyňa hodnotí správanie žalovaných veľmi subjektívne a bez toho, aby brala do úvahy aj vlastné správanie a motiváciu pre toto konanie. Dodali, že rešpektujú tak rodinné väzby, ako aj povinnosti plynúce im voči žalobkyni z ich rodinného vzťahu. Stotožňujú sa s názorom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre vrátenie daru. Navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne aby rozsudok potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 CSP).
5. Z obsahu spisu a to z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla petit v znení „Žalovaní 1. a 2. sú povinní vrátiť žalobkyni dar poskytnutý na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zaopatrení zo dňa 3. decembra 2008 v znení dodatku č. 1, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. H. M., obec H. M., okres Galanta, zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. 7/4 o výmere 501 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX o veľkosti jej podielu 1 do troch dní od právoplatnosti rozsudku".
6. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 3 veta prvá CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky") (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenie na jeho odstránenie (3).
7. Podľa § 389 ods.1 písm.a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
8. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Pokiaľ nie sú splnené podmienky, nemožno tvrdiť, že by spor nevznikol a že teda nedostatok procesných podmienok bráni vzniku procesného právneho pomeru. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 CSP. Medzi vecné procesné podmienky patrí existencia riadneho návrhu na začatie konania. Sporové konanie je ovládané dispozičným princípom, a preto sa začína len na základe podania, ktoré nazývame žalobou.
9. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
10. Podľa § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 129 ods. 1, 2 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (1). V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (2).
12. Z obsahu žaloby je zrejmé, že petit je neurčitý a vzbudzuje pochybnosti a neistotu čoho sa vlastne žalobkyňa domáha. Ani zo samotného obsahu žaloby (žalobkyňa v bode 1 žaloby uvádza, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. M., obec H. M., okres Galanta, zapísanej na LV č. XXX, ako parcela č. 7/4 o výmere 501 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX o veľkosti jej podielu 1/2), nie je možné jednoznačne vyvodiť či sa žalobkyňa domáha vrátenia celého daru tjs. celej nehnuteľnosti toho času v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1. a 2., či len 1/2 od každého z obdarovaných. Žalobný návrh, petit je obligatórnou náležitosťou žaloby, ktorý musí byť určitý, úplný, zrozumiteľný. Absencia riadnej žaloby je vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby. Navyše osobitné požiadavky
na formuláciu výroku rozsudku, ktorý má byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľností vyplývajú i z § 42 ods. 2 písm. c) KZ.
13. Podľa § 42 ods.2 písm. c) KZ zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
14. Súd prvej inštancie napriek tomu, že i v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval neurčitosť a nejasnosť petitu, neodstraňoval jeho vady a preto mu nemohlo byť a ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, o čom vlastne súd prvej inštancie konal a rozhodoval.
15. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho i Ústavného súdu SR (napr. ÚS 192/2015 zo 7. októbra 2015, 2Cdo8/2005 z 1.septembra 2015)z ktorej je jednoznačné, že petit návrhu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať a rozhodnúť, s tým, že každý návrh (žalobu) je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby. Požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno však vykladať reštriktívne tak, že by žalobca bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v 132 ods.1 CSP sa žalobcovi neukladá formulovať návrh (výrok) rozsudku, ale iba to, aby sa zo žaloby dalo zistiť, čoho sa žalobca domáha.
16. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť a nesprávnosť petitu v danej veci, ktorý nekorešponduje so zvyškom žaloby, najmä s jeho odôvodnením zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa žaloba neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že žaloba žalobkyne nebola formálne spôsobila na vecné prejednanie veci a konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou zmätočnosti normovanej v podobe odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia §365 ods. 1 písm. a) CSP, na ktorý odvolací súd prihliada i bez odvolacej námietky. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu postupom podľa ustanovenia § 129 ods. 1 CSP na odstránenie vád žaloby.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby v časti petitu tak, aby z neho jednoznačne vyplynulo, či sa žalobkyňa domáha vrátenia daru od žalovanej 1. i od žalovaného 2. v celom rozsahu, či sa prípadne domáha vrátenia len od jedného z nich, či od každého len vrátenia polovice. Po ujasnení petitu bude následne potrebné, aby súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy zvlášť vo vzťahu žalobkyne k žalovanej 1. a zvlášť vo vzťahu žalobkyne k žalovanému 2. a vo veci rozhodol zohľadniac i judikatúru najvyšších súdnych autorít, ktorá je pre neho záväzná.
18. Súčasťou nového rozhodnutia bude i rozhodnutie o trovách tohto odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).