Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_27Csp-118-2019.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/118/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: D. X., nar. X. XX. XXXX, trvalý pobyt: Ž. C. N., o zaplatenie 480,39 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 472,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 472,39 € od 19. 5. 2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 7. 11. 2019, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 480,39 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 4. 5. 2017 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok odvodzuje z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela 26. 3. 2014 so žalovaným (ďalej len „poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo havarijne poistenie motorového vozidla zo začiatkom poistenia od 2. 4. 2014. Žalovaný sa zaviazal uhradiť poistné v štvrťročných splátkach vo výške 116,76 €. Výška ročného poistného predstavovala 466,90 €. Žalovaný neuhradil poistné, preto ho žalobkyňa listom z 9. 4. 2018 vyzvala na úhradu poistného za obdobie od 2. 4. 2017 do 2. 4. 2018. Žalovaný si zásielku prevzal 18. 4. 2018, avšak svoj záväzok neuhradil. V súlade s § 801 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), poistná zmluva zanikla nezaplatením poistného do jedného mesiaca od doručenia výzvy, t. j. 18. 5. 2018. Do zániku poistenia bol žalovaný povinný hradiť poistné v dohodnutej výške s poukazom na § 803 ods. 1 OZ, preto si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje pohľadávku na poistnom za uvedené obdobie vo výške 480,39 € spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, teda od 19. 5. 2018 do zaplatenia.
3. Okresný súd po splnení zákonných podmienok vydal vo veci platobný rozkaz (č . l. 42) z 21. 11. 2019, ktorý sa mu nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto následne platobný rozkaz zrušil uznesením z 6. 4. 2020 (č. l. 49) v súlade s § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný bol v konaní pasívny a k žalobe sa nevyjadril.
4. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín pripojených k žalobe, a to poistná zmluva, zmluvné dojednanie I. z 26. 3. 2014, čestné prehlásenie
k bonusovému havarijnému poisteniu motorového vozidla, záznam rokovania s klientom, poistka č. XXXXXXXXXX, oznámenie o zániku poistnej zmluvy z 18. 5. 2018 a výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 2. 4. 2014 do 11. 2. 2019. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovné skutočnosti, na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.
5. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 2. 4. 2014 prostredníctvom finančného sprostredkovateľa, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalovaného tov. zn. Š. O. na dobu neurčitú. Na základe uzavretia poistnej zmluvy žalovanému bola vydaná poistka č. XXXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal platiť poistné v štvrťročných splátkach vo výške 116,73 €. Žalovaný nezaplatil štvrťročné splátky za obdobie od 2. 4. 2017 do 2. 4. 2018. Žalobkyňa následne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžného poistného za uvedené obdobie výzvou z 9. 4. 2018, ktorú si prevzal 18. 4. 2018. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto žalobkyňa listom z 9. 8. 2018 žalovanému oznámila zánik poistnej zmluvy k 18. 5. 2018. Zároveň žalobkyňa oznámila žalovanému, aby uhradil dlžné poistné za obdobie od uzavretia poistnej zmluvy do jej zániku vo výške 480,39 €, vrátane poplatku za upomienku vo výške 8 €.
6. Podľa § 788 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
7. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
8. Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
9. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili poistnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný povinný uhradiť poistné v dohodnutej výške 116,73 € štvrťročne od uzavretia poistenia. Žalovaný za obdobie od 2. 4. 2017 do zániku poistnej zmluvy, t. j. do 18. 5. 2018 neuhradil ani jednu splátku poistného a dlžné poistné neuhradil ani napriek písomnej výzvy a oznámenia žalobkyne o zániku poistnej zmluvy. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona má žalobkyňa nárok na poistné do zániku poistenia. Dlžná suma, ktorú si žalobkyňa uplatňuje pozostáva z nezaplateného poistného za obdobie od 2. 4. 2017 do 18. 5. 2018 vo výške 472,39 €. Okresný súd vzhľadom na uvedené považuje nárok žalobkyne za dôvodný a priznal jej ho v rozsahu dlžného poistného za uvedeného obdobie.
13. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 8 €, okresný súd z predložených dôkazov nemal preukázané, že by žalobkyňa vynaložila náklady spojené z vyhotovením a zaslaním upomienky vo výške 8 €. V tomto smere tvrdenie žalovanej nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom, preto v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena súd žalobu zamietol.
14. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. od 19. 5. 2018. V uvedený deň bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 %, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné
refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 19. 5. 2018 bola 0,00 %. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnila v žalobe.
15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 98 % (neúspešná bola v časti poplatku za upomienku vo výške 8 €), jej neúspech predstavuje 2 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový úspech vo výške 96 % (98 % - 2 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
18. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.