Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou FABIAN s.r.o., so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 52 821 544, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -3842 zo dňa 22.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. -422 zo dňa 07.12.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode rozhodol takto: „I. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania jeho podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.789,305 € v lehote 30.dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad sumu 73,95 € z titulu doplatku znalečného znalkyni S. D. Y. do 15.dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil okruh bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dospel k záveru, že do BSM manželov nepatria nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol od svojho otca darovacou zmluvou z roku 2004. Rovnako tak do masy BSM nezahrnul rodinný dom so súp. č. XXX, kedy dospel k záveru, že tento existoval už pred uzavretím manželstva.

3. Do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul peňažné pasíva a aktíva, pričom mal za preukázané zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní, že stavebné práce, ktoré boli realizované na dome po uzavretí manželstva, boli ustálené na sumu 19.133 eur, teda išlo o sumu, ktorá bola zo spoločného majetku vynaložená na majetok žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že toto ohodnotenie nebolo ani jednou zo strán namietnuté, pričom v takýchto prípadoch, ak boli vynaložené spoločné prostriedky na výlučný majetok jedného z manželov, je rozhodujúca výška skutočne vynaložených nákladov a nie hodnota, o ktorú sa takýto majetok investíciami zhodnotil. Z týchto dôvodov vychádzal pri tejto situácii zo sumy 19.133 eur.

4. Zároveň mal za preukázané, že počas trvania manželstva strany nadobudli finančné prostriedky vo výške 65.500 eur na základe predaja nehnuteľností, pričom táto suma patrí do BSM. Žalovaný z tejto sumy vyplatil spoločné dlhy, a to spotrebný úver vo výške 5.500 eur, spotrebný úver vo výške 1.150 eur a pôžičku vo výške 16.200 eur, teda spolu 22.900 eur. Následne mu zostala suma 9.850 eur a voči žalobkyni si uplatnil polovicu z tejto sumy, teda 11.450 eur. Následne žalovaný po rozvode manželstva uhradil hypotekárny úver vo výške 30.741,65 eur, z ktorého by mu mala žalobkyňa uhradiť polovicu vo výške 15.370,80 eura a tiež polovicu sumy 3.535 eur titulom úhrady splátok od rozvodu manželstva do predčasného splatenia. Zároveň nadobudol žalovaný titulom predaja motorového vozidla E. sumu 20.000 eur, z ktorej polovica, teda 10.000 eur pripadá v prospech žalobkyne. Celkovo teda žalobkyňa by mala vyplatiť žalovanému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sumu 30.355,80 eura a žalovaný žalobkyni sumu 19.566,50 eura, teda 10.000 eur za motorové vozidlo E. a 9.566,50 eur titulom vnosov z toho, že zo spoločných prostriedkov sa žalovanému do domu investovalo podľa znaleckého posudku a rozdiel týchto súm predstavuje sumu 10.789,305 eura, na ktorú zaviazal súd prvej inštancie žalovanú zaplatiť v lehote do 30 dní.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že pôžička od pána N. bola využitá na spoločný majetok a spoločné potreby oboch manželov, teda ide o ich spoločný záväzok a bezdôvodné obohatenie, ktoré uplatňovala žalobkyňa od žalovaného nebolo v konaní špecifikované, pričom išlo by o nárok premlčaný.

6. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle ust. , , , , a .

7. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle s tým, že v konaní bol úspešný žalovaný. V danom prípade nebolo dôvodné postupovať v zmysle , nakoľko vzhľadom na celkový prístup žalobkyne k riešeniu vysporiadania BSM a na odmietanie pre ňu výhodného návrhu na zmierlivé vyriešenie sporu s tým, že zahŕňala do masy BSM nehnuteľnosti, ktoré bezpochyby boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nesúhlasila s existenciou spoločných dlhov, súd nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval aj dôvodné zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania štátu vo výške 73,95 eura.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietla, že súd nerozlišoval investície do domu, ktoré vložila pred uzavretím manželstva, teda v auguste 2005 a finančné prostriedky vložené do nehnuteľnosti žalovaného počas trvania manželstva. Súd sa nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia nezaoberal a arbitrárne zaťažil svoje rozhodnutie, nakoľko spomenul len námietku premlčania, no bližšie sa ňou nezaoberal. Nie je pravdou, že súdna prax a teória sú jednotné v otázke posudzovania zaplatenia zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov, nakoľko jedna teória uvádza, že takéto finančné prostriedky sa valorizujú, druhá nie. V súčasnosti nie je udržateľné, aby spoločné investície manželov na majetok z jedného manželov boli vyňaté spod valorizácie, je dôvodné, aby sa hodnota spoločného majetku vynaložená na majetok jedného z manželov valorizovala, a teda vychádzalo by sa zo zvýšenej hodnoty týchto investícii, čo by bolo aj v súlade s dobrými mravmi.

10. K otázke spoločných dlhov žalobkyňa uviedla, že nebolo preukázané, že dlh vo výške 16.200 eur, ktorý súd považoval za dlh spoločný bol skutočne spoločným dlhom rovnako, ako aj spotrebiteľský úver vo výške 5.500 eur a 1.150 eur. Aj z výpovede svedka vyplynulo, že tento úver poskytoval žalovanému. Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva uzavretá iba jedným z manželov a keďže žalovaný nepreukázal, že išlo o spoločný záväzok, žalobkyňa nemá povinnosť podieľať sa polovicou na úhrade týchto záväzkov. Rovnako namietla nepreskúmateľnosť rozsudku vo vzťahu k premlčaniu bezdôvodného obohatenia, teda otázke jej osobného vnosu do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, preto je rozsudok nepreskúmateľný. Z rozsudku nevyplýva ako súd posudzoval plynutie premlčacej doby pri nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako tak nesúhlasila so záverom o trovách konania, nakoľko aj v tejto veci súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s týmto nesúhlasí a odvolacie námietky nie sú podložené. Uviedol, že súd prvej inštancie detailne svoje názory rozobral ohľadom investícii do jeho majetku vo bodoch 14, 17, 18 a 19. Poukázal na to, že rozhodnutie ústavného

súdu, na ktoré poukazovala žalobkyňa nie je v tejto veci aplikovateľné, pričom poukázal na judikatúru súdov v tejto otázke, ktorú predložil v priebehu konania. Preto správne súd posúdil otázku investícii do jeho majetku v napadnutom rozsudku. Pokiaľ sa týka otázky úhrad spoločných dlhov, aj tu súd dospel k správnemu právnemu záveru. Z dokazovania vyplynulo, že prostriedky získané z úverov a pôžičky od pána N. boli použité počas trvania manželstva na spoločný majetok strán sporu, pričom opak žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ sa týka námietky osobných vnosov žalobkyne pred uzavretím manželstva, aj s týmto sa súd v odôvodnení vyporiadal, čím poukázal aj na rozhodnutia súdov v tejto oblasti. Uviedol, že všetky investície spočívajúce v dokončovacích prácach domu boli vynaložené počas trvania manželstva na jeho majetok, a ak vynaložila vlastné finančné prostriedky žalobkyňa, jedná sa o bezdôvodné obohatenie, čo je osobitná pohľadávka jedného z manželov. K vyporiadaniu takejto situácie môže dôjsť až po zániku BSM v zmysle ust. . Rovnako tak sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania.

12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2023 trvala na dôvodoch uvedených v odvolaní.

13. K uvedenému žalovaný podaním zo dňa 02.11.2023 uviedol, že nie je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami žalobkyne, pričom dátumy nadobudnutia úverov, ktoré namieta žalobkyňa, že nejde o spoločné úvery je nutné uviesť, že podľa času, kedy boli nadobudnuté je nesporné, že boli použité na spoločný majetok strán sporu. Rovnako tak uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala a neidentifikovala sumu, ktorú žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

15. Podľa ust. , odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. V konaní sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkami vznášanými žalobkyňou ohľadom právneho posúdenia vložených investícií, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. V prípade, ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za nesprávny procesný postup.

17. Odvolací súd za dôvodnú považoval namietnutú otázku nepreskúmateľnosti posúdenia vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného, kedy súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania na toto nie je možné prihliadnuť. Bližšie sa však k otázke premlčania, teda kedy začala plynúť premlčacia doba, kedy skončila nevyjadril. Z uvedeného dôvodu možno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere za nepreskúmateľné, preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celosti z dôvodu, že sa jedná o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy je predmetom posúdenia celý rozsah vyporiadania BSM. Z obsahu spisu, a to č. l. 25 a nasl. vyplýva, že žalobkyňa špecifikovala a doložila výšku výdavkov, ktoré podľa jej tvrdenia z vlastných finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva vložila do výlučného majetku žalovaného. Nie je preto podložené konštatovanie súdu prvej inštancie, že svoj nárok riadne nešpecifikovala. V tomto smere je nutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal predloženými výdavkami a každý osobitne z týchto posúdil z pohľadu skutočnosti, či sa jednalo o investície žalobkyne do výlučného majetku žalovaného alebo nie. V tomto smere možno uviesť, že pri výdavkoch ako televízor, či domáce kino, tieto nemožno považovať za takýto typ investície.

18. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v bode 22 svojho odôvodnenia venuje skutočnosti, či boli pôžičky od pána N. a ďalšie dva úvery využité na spoločný majetok a spoločné

potreby bývalých manželov. V tomto smere považoval odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, nakoľko súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nenamietala platnosť týchto úverových zmlúv a pôžičky. Táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom posúdenia toho, či sa jedná o spoločný záväzok. V tejto súvislosti bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať opätovný výsluch žalovaného na preukázanie skutočností, akým spôsobom boli tieto finančné prostriedky z týchto úverových zmlúv a pôžičky použité a prípadne v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie na návrh sporových strán.

19. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania ( ).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).