Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o, so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, proti žalovanému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A. P., H. XXXX/ X, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, o zaplatenie 318 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -70 zo dňa 10. septembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 318 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z priznanej istiny ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. 2.S poukazom na a , , , , , a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie primárne konštatoval spotrebiteľský charakter zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.2.2015. Následne za preukázané vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu na základe predmetnej zmluvy zapožičal žalovanému sumu 400 eur, z ktorej sumy žalovaný vrátil len 82 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postúpená na súčasného žalobcu, ktorý si uplatnil rozdiel (318 eur) medzi vyplateným a prijatým plnením. 3.Predmetný nárok považoval okresný súd za dôvodný a preto ho spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia ( a ) žalobcovi priznal.

4.Nakoľko mal žalobca vo veci 100 % úspech, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že sa jedná o mylnú sumu. Spoločnosť KRUK (Provident) mu nikdy sumu 400 eur nepožičala, nakoľko to bolo oveľa menej a s touto sumou nesúhlasí. Z tohto dôvodu žiada opätovné vrátenie veci okresnému súdu, ktorý „ prešetrí vec poriadne a nebude si vymišľať sumi“. Záverom dodal, že „ani jeden podpis na zmluve“ nie je jeho.

6.Na základe uznesenia okresného súdu č.k. -81 zo dňa 11.10.2019 o výzve na odstránenie vád žalovaný doplnil, že jeho podanie označené ako sťažnosť je opravným prostriedkom, napáda celé rozhodnutie, a žiada „zamietnuť uznesenie o zaplatení 318 eur s príslušenstvom“.

7.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa žalobca domáhal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Priznaný nárok považoval za súladný s právnymi predpismi. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani do termínu pojednávania nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie o údajnej neplatnosti právneho úkonu. Súd tak nie je povinný nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovaného svojou činnosťou. Žalobca svoj nárok riadne odôvodnil, pričom v konaní si uplatňoval len rozdiel medzi istinou a vykonanými úhradami. Samotné spochybnenie podpisu bez preukázania tvrdení ostáva bez právneho významu. 8.Zároveň žalobca poukázal na protichodné tvrdenia žalovaného v odvolaní, kde na jednej strane uvádza, že mu mala byť poskytnutá suma nižšia a na druhej strane, že podpis na zmluve nie je jeho podpisom.

9.V následnom písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalovaný uviedol, že je ochotný uhradiť maximálne 260 eur. Dlžný úrok, ktorý si tam „oni už nahodili, ho absolútne nezaujíma“ a „nebude podporovať úžerníkov“. Súdne trovy taktiež „necháva“ na úhradu spoločnosti KRUK ČR.

10.Napokon, v poslednom vyjadrení žalobca zopakoval predchádzajúcu argumentáciu a dodal, že súdom priznaný úrok z omeškania je v plnom rozsahu v súlade s právnymi predpismi, pričom žalobca zdôvodňuje začatie plynutia úroku z omeškania s poukazom na listiny predložené v konaní.

11.Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), vec preskúmal podľa a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa .

12.Žalobca náležite poukazuje na zásadný vnútorný rozpor v tvrdeniach žalovaného/odvolateľa, ktorý na jednej strane tvrdením, že podpis na zmluve nie je jeho, popiera vznik samotného zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, súčasne však (na inom mieste toho istého podania) v rozpore s týmto/ uvedeným vlastným stanoviskom (v zmysle ktorého žiadnu zmluvu neuzavrel) namieta, že žalobcom požadovaná/uplatnená suma je nadhodnotená, nakoľko „to bolo omnoho menej“, čím fakticky vznik zmluvného vzťahu potvrdzuje (len nesúhlasí s výškou). 13.Konštatované protirečenia/disproporcie vo vyjadreniach žalovaného sú symptomatické pre celý priebeh dotknutého súdneho konania, nakoľko žalovaný produkuje tieto/takéto vzájomne sa vylučujúce tvrdenia počnúc odporom voči platobnému rozkazu - už v rámci neho totiž uviedol jednak, že suma, ktorá sa mu kladie za dlžnú je nadhodnotená, hoci zároveň tvrdil, že podpisy na zmluve nie sú jeho.

14.Opísaný logický rozpor vyjadrení (ktoré vedľa seba nemôžu obstáť, nakoľko ak by zmluvu nepodpísal, nemohol na základe nej čerpať žiadnu, ani nižšiu čiastku) žalovaného vylučuje dôveryhodnosť jeho procesnej obrany a nevyhnutne vedie k jeho procesnému neúspechu. Takáto “obrana„ totiž nie je spôsobilá kvalifikovane spochybniť skutkový stav vyplývajúci z žalobcom predložených listinných dôkazov, keď jedna časť argumentácie (že zmluvu nepodpísal) žalovaného vylučuje dôvodnosť ostatnej argumentácie (že si požičal, avšak menej) a naopak. 15.Navyše, obsahom spisu je i vyjadrenie žalovaného (č.l.52 a nasledujúce spisu) prezentované v rámci pojednávania v inej veci vedenej tým istým zákonným sudcom pod sp. zn. , kde sa žalovaný vyjadril, že nechce byť prítomný na pojednávaní v tejto/posudzovanej veci (sp. zn. ), pričom ale predmet pohľadávky uznáva čo do dôvodu aj výšky a uhradí ho, keď sa vráti z výkonu trestu. Žalovaný teda v priebehu súdneho konania prezentoval k uplatnenej pohľadávke 3 protichodné, vzájomne sa vylučujúce postoje (popretie, čiastočné pripustenie, úplné uznanie).

16. Konštatované úvahy viedli odvolací súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku ohľadne istiny ako i úroku z omeškania, ktorý je sankciou za neuhradenie dlhu v termíne jeho splatnosti.

17. Relevantnej procesnej úprave a výsledku dotknutého sporového konania následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

18. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O ich konečnej/konkrétnej výške (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v ) rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

19.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .