Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-9-2020.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o mal. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: matky - B. Š., nar. XX.X.XXXX, U. XXX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, a otca - L. W., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa P. W., nar. XX.X.XXXX vo výške 200 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom podania návrhu 27.2.2020. Zameškané výživné od 27.2.2020 do 28.5.2020 (3 mesiace) vo výške 3 mesiace x 160 € = 480 € zaplatí otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 20 € vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
II. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 9C/25/2016-48 zo dňa 18.8.2016, právoplatný dňa 24.12.2016, vo výroku II, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletého P. W., nar. XX.X.XXXX, vo výške 40 € mesačne. V ostatných výrokoch ostáva rozsudok nezmenený.
III. Otec je povinný nahradiť matke trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania bol návrh matky zo dňa 27.2.2020 o zvýšenie výživného na maloleté dieťa P. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 40 € na sumu 200 €, pretože došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia č. k. 9C/25/2016-48 zo dňa 18.8.2016, právoplatné dňa 24.12.2016. Zmenu pomerov tvrdila matka čo do veku dieťaťa. V čase prvého určenie výživného išlo o konania o určenie otcovstva, určenie výživného, teda o novonarodené dieťa, kým v čase podania návrhu na zvýšenie výživného je dieťa vo veku 4,5 roka. Zmena pomerov spočíva v zhoršenom zdravotnom stave, má atopický ekzém, s ktorým je spojené zvýšenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť, špeciálne dermatologické prípravky, lieky, vitamíny. Zmena pomerov spočíva v tom, že dieťa navštevuje Materskú školu v A. s mesačným poplatkom od 55 € do 60 €. V poplatku je zahrnutá mesačná strava, aj poplatok za pobyt dieťaťa. Zmena pomerov spočíva aj v tom, že v čase narodenia dieťaťa bol upravený otcovi styk s dieťaťom. Dieťa nenavštevuje, 3 roky ho nevidel, o dieťa sa nezaujíma, nekúpi mu nič naviac. Zmena pomerov je na strane otca, kedy je živnostník, má príjem ako živnostník v odbore výroba a spracovanie jednoduchých výrobkov z kovu a prípravné práce k realizácii stavby. Vykonáva činnosť zvárača. Matka sa celodenne stará o dieťa. Je výchovnou poradkyňou v Základnej škole v Turzovke, príjem 600 €. Otec nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Naposledy tvrdil, že bude pokračovať v štúdiu na strednej škole, čo však neuskutočnil, a preto bolo určené výživné v takej nízkej výmere 40 € mesačne. Na čl. 38 spisu matka
doplnila, že poberá aj rodičovský príspevok vo výške 390 €. Nájom bytu 150 € (výdavky na elektrickú energiu, kúrenie, spotrebu vody), ide o rodičovský byt, a preto im matka platí nájomné 100 € mesačne. Škôlka 20 €, stravné od 25 do 35 €, poistenie matky a maloletého 17,50 € + 39,19 €, doplatky za lieky približne 20 € mesačne, oblečenie matka a dieťa 80 - 120 € mesačne, strava 200 - 250 € doma.
2. Otec maloletého dieťaťa prevzal predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 28.5.2020 dňa 29.4.2020 spolu s návrhom, dôkazmi a výzvami, aby predložil dôkazy o svojom príjme, zárobku, výdavkoch. Otec sa na pojednávanie nedostavil, písomne sa nevyjadril, nespochybnil tvrdenia matky. Súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník dňa 15.4.2020 (čl. 49 spisu) uviedol, že matka pracuje v Základnej škole A. Q. ako pedagogický asistent na plný úväzok s príjmom 650 €, prídavok na 1 dieťa a rodičovský príspevok 370 €. Výživné 40 € neplatí otec pravidelne. Posledné výživné zaplatil v mesiaci december 2019. Otec je živnostník. O maloletého sa nezaujíma otec, ale starý otec zo strany otca. Navštevuje ho približne jedenkrát mesačne a volá mu na narodeniny, meniny. Otec takúto snahu nevyvíja. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec nemá vyživovaciu povinnosť okrem maloletého. Maloletý P. navštevuje Materskú školu A. P.. Má dlhodobo atopický ekzém a astmu, s tým sú spojené zvýšené výdavky. Venuje sa voľnočasovým aktivitám primeraným jeho veku, kreslenie, maľovanie, výlety. Nemá problémy výchovného charakteru. Otec býva v obci Podvysoká, v rodinnom dome vo vlastníctve starej matky W. L.. Tam bývajú aj strýkovia L. L., T. L., matka W. W. a mladší brat L. W.. Otec pracuje ako SZČO v strojárskej oblasti, prevažne v zahraničí, hlavne v Nemecku, Francúzsku, v 3-4 týždňových pracovných turnusoch. Toho času je doma na PN od 1.2.2020. Posledný príjem za mesiac január 2020 bol zhruba vo výške 1 400 € čistého. Odvtedy nemá žiadnu zákazku. Výdavky otca: odvody 240 €, pravidelne spláca dlh v Sociálnej poisťovni 30 € mesačne, zdravotnej poisťovni 30 € mesačne, pričom celkový dlh v Sociálnej poisťovni je 500 € a v zdravotnej poisťovni 600 €, paušál na telefón 150 €, výdavky spojené s bývaním 80 €. Tvrdil kolíznemu opatrovníkovi, že platí výživné na maloletého P. 100 €, avšak takéto tvrdenie matka na pojednávaní poprela. Uviedla, že ak zaplatil 100 €, tak potom niekoľko mesiacov nezaplatil vôbec výživné. Od podania návrhu nezaplatil ani riadne výživné 40 € mesačne, ktoré mu už bolo určené právoplatným rozsudkom, uviedla matka na pojednávaní. Dovtedy výživné 40 € platil, avšak nepravidelne. Otec uviedol pred kolíznym opatrovníkom, že s dieťaťom sa nestretáva, s matkou riadne nekomunikuje. Súhlasil s určením výživného 100 € mesačne. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. Navrhol zaviazať otca výživným v súlade s návrhom.
4. § 78 ods. 1 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. § 78 ods. 3 Zákona o rodine: Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
5. Maloletý P. W. sa narodil XX.X.XXXX a v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 9C/25/2016 o určenie otcovstva a určenie výživného bolo konanie o určenie otcovstva zastavené, pretože došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o uznaní otcovstva pred orgánom matriky (§ 109 CMP, § 29 ods. 1 CMP). Rozsudkom č. k. 9c/25/2016-48 zo dňa 18.8.2016 súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého dieťaťa do výchovy a starostlivosti matky. Schválil rodičovskú dohodu aj v tom smere, že otec bude platiť výživné 40 € mesačne a má právo stretávať sa s maloletým P. W. každú párnu nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok vo výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti nadobudol právoplatnosť 24.12.2016 a do výroku o výživnom 8.12.2016. V čase prvého určenia výživného matka bola na materskej dovolenke, poberala materské dávky vo výške 69,80 € a následne 27,20 €, rodičovský príspevok 176 €, prídavok na dieťa 23,52 €, celkový príjem 199,52 €. Výdavky dieťaťa v uvedenom čase predstavovali 205,40 € (45,40 € Nutrilon 4 ks/mesiac po 11,35 €, 15 € dojčenská voda, 20 € plienky, 15 € strava, ovocie, zelenina, mäso, 25 € drogéria, vlhčené obrúsky, mydlo, šampón, prášok na pranie, aviváž, 30 € oblečenie, obuv, 25 € lieky, kvapky, masti, olejčeky, čaje, vitamíny, 30 € obuv, oblečenie, papučky, dupačky, pyžamo, pančuchy). Jednorazové výdavky dieťaťa: detský kočík, postieľka, matrac, kojenecké potreby, cumlík, fľaška, mixér na mixovanie ovocia, zeleniny, vanička na kúpanie a podobne. Mesačné výdavky matky v tom čase:
strava 150 €, vitamíny 10 €, drogéria, prášky na pranie, hygienické potreby 20 €, oblečenie, obuv 15 €, poistka maloletý Sebastián 17,50 €, poistka matky 30,19 €, telefón 15 €, spolu 257,69 €. Otec nežil s maloletým dieťaťom a matkou v spoločnej domácnosti. Matka sa musela najskôr domáhať určenia otcovstva, až následne došlo k súhlasnému vyhláseniu o určení otcovstva do matriky. V tom čase matka bývala v rodinnom dome svojej matky a otčima, kde mala jednu miestnosť. Maloleté dieťa malo kožné problémy. Bolo mu potrebné kupovať hypoalergénne mlieko, špeciálnu hygienu, mal ekzém. Mesačný výdavok 100 €. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že v čase prvého určovania výživného bol vedený na úrade práce, pracoval aj na 4 hodiny denne v stavebnej firme B., U. s hodinovou mzdou 2 €. Študoval na Strednej odbornej škole v Č., ale kvôli prospechu bol zo školy vylúčený a od septembra 2016 mal nastúpiť na Strednú drevársku školu do B. M. B.. Všetky jeho výdavky mu hradí matka (v konaní pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 4P/9/2020 o zvýšenie výživného matka uviedla, že otec klamal, nechodil na strednú školu a nemal znížený príjem z tohto dôvodu ako tvrdil, pričom v príčinnej súvislosti s tým bolo určené výživné len vo výške 40 € mesačne ako študentovi). Z vyjadrenia matky v konaní sp. zn. 4P/9/2020 vyplynulo aj to, že po dobu 4,5 roka túto sumu výživné 40 € mesačne sám od seba otec nezvýšil, nič naviac dieťaťu nekúpil, nestretáva sa s dieťaťom a ešte aj túto sumu výživného platí nepravidelne, dokonca od podania návrhu 27.2.2020 do rozhodnutia súdu 28.5.2020 nezaplatil ani výživného 40 € mesačne.
6. Pomery pre určenie zvýšeného výživného v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4P/9/2020: Návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 27.2.2020. Zmena pomerov spočíva v tom, že dieťa je veku staršie o 4,5 roka, s čím sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, obuv, navštevuje materskú školu, hračky a taktiež poistenie a zdravotné dôvody, keďže má ekzém a astmu. Výlučne sa o dieťa od narodenia až doteraz stará len matka. Otec dieťa nenavštevuje, nepíše dieťaťu, netelefonuje s ním, nekúpi mu naviac nič, okrem 40 € mesačne, ani na narodeniny, ani na meniny, Vianoce a podobne. Maloleté dieťa navštevuje len starý otec z otcovej strany. Zmena pomerov je aj na strane rodičov. V čase prvého určenia výživného matka poberala len rodičovský príspevok, bola na materskej dovolenke a otec tvrdil, že bude pokračovať v štúdiu na strednej škole, preto bolo určené výživného 40 € mesačne. Zo spisu 9C/25/2016 vyplýva, že ukončil prácu (čl. 34), od 19.7.2016 do 7.8.2016 bol v evidencii úradu práce. Pred evidenciou mal zárobok 2,328 €/hod. Toho časuje živnostník, zvárač, práce v zahraničí (čl. 6 spisu, 459/020). Posledný príjem 1 400 € čistého. Matka 600 € čistého (čl. 27) a rodičovský príspevok 390 €. Otec neprodukoval žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy o svojich príjmoch, výdavkoch, nespochybnil tvrdenia matky. Súd tak dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov, jednak vzhľadom k uplynutiu dlhej doby 4,5 roka, jednak vzhľadom k zhoršenému zdravotnému stavu dieťaťa, jednak z toho dôvodu, že dieťa už navštevuje materskú školu, jednak z toho dôvodu, že matka s dieťaťom obývajú jednoizbový byt, ktorý si platia, aj nájom, aj energie. Jednak z toho dôvodu, že otec vykonáva živnosť zvárača, a to aj v zahraničí, teda jeho príjem mu umožňuje platiť zvýšené výživné a dobrovoľne ho neplatil. Jednak z toho dôvodu, že sám sa osobne o dieťa nestará, teda má možnosť zvýšiť si svoju príjmovú situáciu a platiť vyššie výživné. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
7. § 62 ods. 1 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. § 62 ods. 2 Zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. § 62 ods. 3 Zákona o rodine: Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. § 62 ods. 4 Zákona o rodine: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. § 62 ods. 5 Zákona o rodine: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. § 63 ods. 1 Zákona o rodine: Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
§ 63 ods. 2 Zákona o rodine: U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. § 63 ods. 3 Zákona o rodine: Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. § 75 ods. 2 Zákona o rodine: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
8. Celkové náklady na dieťa v čase nového určenia výživného boli v súvislosti so zdravotnými problémami, ekzém, astma, výšku však matka nekonkretizovala. Ďalej Materská škola A. 20 € škôlka, 25-35 € stravné škôlka, nájom bytu 150 €, z toho alikvotná časť dieťa 75 €, nájomné rodičom 100 €, z toho 1 alikvotná časť dieťaťa 50 €, poistenie maloletého dieťaťa 17,90 €, lieky dieťaťa 20 €, oblečenie 80-120 € mesačne, strava 200-250 €, z toho alikvotná časť pre dieťa 125 €, spolu mesačné výdavky dieťaťa 462,90 €. V nadväznosti na § 62 ods. 2 a § 62 ods. 4 Zákona o rodine súd vzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti do úvahy to, že výlučne matka sa osobne stará o dieťa a spoločnú domácnosť dieťaťa. Otec sa osobne nikdy o dieťa a spoločnú domácnosť nestaral. Z toho dôvodu má zvýšený časový priestor na zvýšenie príjmu a platenie zvýšeného výživného na rozdiel od matky, ktorá takto platí výživné aj na miesto otca osobnou starostlivosťou o dieťa a spoločnú domácnosť dieťaťa, pritom matka časť svojej vyživovacej povinnosti platí naturálnym spôsobom. Z toho dôvodu súd neurčil rozsah vyživovacej povinnosti v rozsahu 1 a 1, v nadväznosti na § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine ale stanovil rozsah vyživovacej povinnosti v rozsahu 1/3 matke a 2/3 otcovi. 1/3 zo sumy 462,90 € je 154,30 €. Také výživné na dieťa by mala platiť matka a 2/3 z nákladov dieťaťa, teda zo sumy 462,90 € je suma 308,60 €, také výživné by mal platiť otec. Preto keď žiada matka výživné 200 € mesačne, žiada menej.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine súd skúmal schopnosti a možnosti rodičov platiť uvedené výživné, pričom bral do úvahy aj ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, prioritná je výživa maloletého dieťaťa. Nebolo možné brať do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, v tomto konkrétnom prípade však otec neuviedol žiadne výdavky, ktoré by bolo možné subsumovať pod zákonné ustanovenia, preto súd sa nemohol týmito výdavkami otca zaoberať, keďže ich netvrdil ani nepreukázal, ani sa nedostavil na pojednávanie. V nadväznosti na § 63 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádzal zo záveru, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, neplní si ani vyživovaciu povinnosť určenú vo výške 40 € mesačne a to napriek tomu, že má príjem. Napriek výzve súdu nepreukázal výšku svojho príjmu, keďže je SZČO, súd podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, a teda vychádzal zo zákonnej domnienky, že otec je schopný platiť výživné vo výške 200 € mesačne z takéhoto príjmu. Okrem toho súd zistil, že otec postupuje od počiatku účelovo, teda je možné aplikovať aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy sa otec účelovo od počiatku vzdáva lepšieho príjmu, lepšieho zárobku, len aby sa vyhol vyživovacej povinnosti, a teda súd vychádza z príjmu, ktorý by mohol dosahovať a nie z príjmu, ktorý skutočne dosahuje. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak postupoval otec aj v čase prvého určenia výživného, kedy ukončil zamestnanie, zaradil sa do evidencie nezamestnaných s tvrdením, že bude pokračovať štúdiom na strednej škole, čo nikdy nezrealizoval, ale dosiahol to, že v príčinnej súvislosti s takýmto účelovým postupom bolo určené výživné len vo výške 40 € mesačne. Aj keď si bol vedomý, že v štúdiu nepokračuje, sám od seba takéto výživné nezvýšil po dlhú dobu 4,5 roka. V čase nového určenia výživného súd opakovane pozoroval prístup otca, na ktorý by sa dalo aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda vychádzať z príjmu, ktorý by mohol dosahovať, a nie ktorý účelovo po podaní návrhu dosahuje. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni (čl. 29 spisu) vyplýva, že otec bol zamestnaný v Schaeffler Kysuce, s. r. o., Kysucké Nové Mesto od 1.6.2017 do 30.11.2017. Vymeriavací základ, hrubý príjem je približne 900 €. Od 1.7.2019 je SZČO.
Ako vymeriavací základ pre odvody je uvedený príjem približne 500 €. Tento si však určuje samotný podnikateľ, teda takýto príjem nie je dôkazom o skutočnom čistom príjme otca. Ide len o príjem, ktorý si určí samotný podnikateľ pre účely odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Taký záver vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 15.4.2020 (čl. 49 spisu), pred ktorým uviedol otec maloletého dieťaťa, že posledný príjem za január 2020 mal približne 1 400 € čistého. Pracuje v strojárskej oblasti, prevažne v zahraničí, v Nemecku, Francúzsku, v 3-4 týždňových pracovných turnusoch. Účelový postup je však zrejmý už aj z tohto vyjadrenia kolízneho opatrovníka, pred ktorým otec uviedol, že od 1.2.2020 je PN, pričom návrh na zvýšenie výživného bol podaný 27.2.2020, v čom súd videl časovú príčinnú súvislosť. Pokiaľ ide o výdavky otca, ktoré uviedol len pred kolíznym opatrovníkom, neuviedol ich súdu a nepreukázal ich dôkazmi. Ide o odvody 240 €, dlh Sociálnej poisťovni 30 €, zdravotnej poisťovni 30 €, pričom celkový dlh v Sociálnej poisťovni je 500 €, zdravotnej 600 €, paušál telefón 150 €, výdavky s bývaním 80 €, tvrdené výživné na maloletého P. 100 €. Ani jeden z uvedených výdavkov nepreukázal dôkazom. Súd preto vychádzal zo záveru, ktorý už uviedol, teda z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, že výška príjmu otca je minimálne vo výške 20- násobku sumy životného minima, ktorá mu umožňuje platiť výživné 200 € mesačne, keďže súdu neposkytol žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch.
10. Matka má príjem 650 € mesačne a prídavok a rodičovský príspevok 370 € mesačne. Matka však svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 1/3 154,30 € platí dobrovoľne. Naviac platí vyživovaciu povinnosť namiesto otca, keďže otec má vyživovaciu povinnosť v rozsahu 2/3, teda 308,60 € (minimálne vo výške 200 €, ktoré mu boli určené, v skutočnosti neplatí ani sumu 40 €, ktorá mu bola určená prvým rozsudkom vo veci, z toho dôvodu je preukázané v konaní, že matka dlhodobo platí vyživovaciu povinnosť aj namiesto otca, a to napriek tomu, že sa osobne stará o dieťa i domácnosť výlučne matka).
11. Z uvedených dôvodov súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 200 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom podania návrhu 27.2.2020. Mal za to, že takéto výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, jeho nákladom a možnostiam a schopnostiam otca.
12. Zameškané výživné od 27.2.2020 do 28.5.2020 (za 3 mesiace) predstavuje 3 x 160 € (200 € - 40 € = 160 €) = 480 €. Takéto zameškané výživné zaviazal súd otca platiť spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred vo výške 20 € mesačne pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Zameškané výživné je výživné, ktoré vznikne zo zvýšenej časti výživného od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Pokiaľ však otec neplatí pôvodne určené výživné vo výške 40 € mesačne, ktoré je povinný platiť od právoplatnosti prvého rozsudku vo veci, takéto výživné má právo matka vymáhať v rámci exekučného konania, prípadne má právo podať po uplynutí zákonnej doby trestné oznámenie pre zanedbávanie povinnej vyživovacej povinnosti.
13. Keďže v nadväznosti na § 78 Zákona o rodine došlo k zmene pomerov, súd konštatoval vo výroku rozsudku, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 9C/25/2016-48 zo dňa 18.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2016, a to vo výroku II., ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletého P.Á. W., nar. XX.X.XXXX vo výške 40 € mesačne. V ostatných výrokoch ostal rozsudok nezmenený, teda aj vo výroku o práve otca stretávať sa s maloletým dieťaťom, ktoré však otec ku dnešnému dňu vôbec nerealizuje. Právo na styk má nielen otec s dieťaťom, ale aj dieťa má právo na styk s otcom. Je to v záujme zdravej výchovy maloletého dieťaťa.
14. O trovách konania súd rozhodol tak, že otec je povinný nahradiť matke trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 55 CMP. § 55 CMP: Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd mal za to, že s ohľadom na okolnosti tohto prípadu je spravodlivé, aby otec nahradil matke vzniknuté trov konania. Ide o výnimku z ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prihliadol na okolnosti prípadu a spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania. Dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa dlhodobo svojim správaním dáva príčinu k takémuto postupu matky. Matka nemala inú možnosť ako sa domôcť zvýšeného výživného, vzhľadom k prístupu otca, len podaním návrhu a uplatnením pred súdom, k čomu musela využiť právne služby. Z celého prístupu otca, že od počiatku sa vyhýbal určeniu
otcovstva, matka musela podať návrh na určenie otcovstva, až v priebehu konania došlo k súhlasnému vyhláseniu o určení otcovstva do matriky. Napriek tomuto súhlasnému vyhláseniu bolo určené výživné len v minimálnej výške 40 € opäť pre účelový postup otca, ktorý tvrdil, že bude pokračovať v štúdiu na strednej škole, čo nikdy nezrealizoval a napriek tomu, že vedel o tom, že neštuduje na strednej škole a vedel o tom, že z toho dôvodu bolo určené výživné 40 € mesačne, sám od seba výživné vo výške 40 € mesačne nezvýšil po dobu 4,5 roka, o dieťa sa nezaujímal, nič mu nekúpil. Keďže neplatil pravidelne ani túto minimálnu sumu výživného, dobrovoľne nemal záujem zvýšiť svoju vyživovaciu povinnosť, napriek podstatnej zmene pomerov na svojej strane (zárobok 1 400 € čistého mesačne) a napriek podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, matka nemala inú možnosť ako hájiť práva dieťaťa len podaním návrhu na súd. Takže jednoznačne súd dospel k záveru, že súdne konanie a trovy konania zavinil otec maloletého dieťaťa a je povinný tieto trovy konania matke zaplatiť, pretože pokiaľ by bol uzavrel s matkou dohodu o zvýšení výživného, nemuselo k súdnemu konaniu a k súdnemu určeniu výživného dôjsť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.