Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Sa-22-2019.pdf
PDF · 96.66 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : T. L., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : U. XXXX/X, XXX XX V., proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej : XXX XXX XXXX X zo dňa 07.10.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 3. mája 2019 bola spísaná žiadosť, ktorou žalobca požiadal o starobný dôchodok ku dňu 28.10.2016. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť o starobný dôchodok k uvedenému dňu zamietla, nakoľko žalobca nespĺňal podmienky uvedené v § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) a § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 100/1988 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“).
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. získal vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 2898 dní, t.j. 7 rokov a 343 dní a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. získal v I. pracovnej kategórii 9 dní. ďalej bolo preukázané, že žalobca súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko zamestnanie zaradené do zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že po pracovnom úraze zo dňa 02.09.1991 a následnom ročnom pobyte na PN bol uznaný za plne invalidným dňa 02.09.1992 dodajúc, že pokiaľ by sa mu nestal pracovnú úraz, naďalej by pokračoval v rovnakej práci, ktorú bol nútený opustiť vzhľadom na jeho zdravotný stav. Tvrdil, že zákon č. 100/1988 Zb. v § 9 ods. 1 písm. h) hovorí, že poberanie invalidného dôchodku sa započítava ako náhradná doba zamestnania a v tejto súvislosti mal za to, že doba na plnom invalidnom dôchodku, ktorý je priznaný následkom pracovného úradu sa počíta tak, ako by naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii.
4. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. generálny riaditeľ žalovanej, ktorý rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenia § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné, aby v zamestnaní, ktoré sa zaraďuje do I. AA kategórie, t.j. v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. bol účastník konania (žalobca) zamestnaný najmenej 15 rokov. Z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t.j. v I. AA kategórii získal 2 898 dní, čo predstavuje 7 rokov a 343 dní zamestnania, z čoho vyplýva, že podmienku počtu rokov zamestnania, zaradeného do I. AA kategórie, potrebnú na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, podľa tohto ustanovenia účastník konania nesplnil.
6. Ďalej žalovaná poukázala na to, že na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné, aby v zamestnaní, ktoré sa zaraďuje do I. A kategórie, t.j. v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. bol zamestnaný najmenej 20 rokov, pričom v odvolacom konaní bolo preukázané, že účastník konania v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. A kategórii získal 9 dní zamestnania, z čoho vyplýva, že podmienku počtu rokov zamestnania, zaradeného do I. A kategórie, potrebnú na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov účastník konania nesplnil ani podľa tohto ustanovenia.
7. Žalovaná ďalej uviedla, že nakoľko účastník konania vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie pred 1. januárom 2000, bolo potrebné jeho nárok na starobný dôchodok posúdiť aj podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pričom uzavrela, že nárok na starobný dôchodok účastníkovi konania nevznikol ani podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo ku dňu 31. decembra 1999 (žalobca vykonával pre zamestnávateľa Slovenské uhoľné bane, Baňa Záhorie, odštepný závod Holíč zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie do 1. septembra 1992).
8. K námietke účastníka konania týkajúcej sa skutočnosti, že doba poberania „plného“ invalidného dôchodku, ktorý je priznaný následkom pracovného úrazu sa započítava tak, akoby naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii žalovaná uviedla, že žiaden právny predpis neustanovuje, že doba poberania „plného“ invalidného dôchodku, ktorý je priznaný následnom pracovného úradu sa započítava tak, akoby poberateľ invalidného dôchodku naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii a preto nie je možné dobu poberania invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný následkom pracovného úrazu započítať tak, akoby účastník konania naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii.
9. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná uzavrela, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
10. Včas podanou správnou žalobou žalobca požiadal o prehodnotenie rozhodnutia žalovanej. Uviedol, že po pracovnom úraze zo dňa 02.09.1991 a následnom ročnom pobyte na PN bol uznaný za plne invalidným dňa 02.09.1992, pričom pokiaľ by sa mu nestal pracovný úraz, naďalej by pokračoval v rovnakej práci, ktorú bol nútený opustiť z dôvodu jeho zdravotného stavu. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého sa poberanie invalidného dôchodku započítava ako náhradná doba zamestnania. Mal za to, pričom tvrdil, že tento názor majú aj pracovníci z ústredia žalovanej (telefonické konzultácie prebiehali v priebehu mesiacov január až máj 2019), že sa doba na plnom invalidnom dôchodku, ktorý je priznaný následkom pracovného úrazu počíta tak, ako by naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii. Záverom požiadal o zohľadnenie všetkých skutočností a o individuálny prístup k žiadosti, ako aj k odvolaniu.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej
11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a to z totožných dôvodov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z dôvodu, aby správny súd neopakoval totožné skutočnosti, odkazuje vo vzťahu k obsahu vyjadrenia na body 5 až 8 tohto rozsudku. Žalovaná súčasne vo vyjadrení uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. Vyjadrenie žalovanej spolu s poučením o procesných právach bolo žalobcovi doručené dňa 13.02.2020 (č.l. 23).
IV. Relevantná právna úprava
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
16. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
17. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
18. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
19. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
20. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok.
21. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
22. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
23. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
24. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
26. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku s účinnosťou od 28.10.2016, v ktorý deň žalobca dosiahol vek 55 rokov. Žalobca mal za to, že doba, po ktorú poberá „plný“ invalidný
dôchodok sa počíta ako náhradná doba zamestnania s tým, že nakoľko dňa 02.09.1991 utrpel pracovný úraz, ktorý ho vyradil z pracovnej činnosti a od 02.09.1992 je práve v dôsledku tohto pracovného úrazu na invalidnom dôchodku, má sa táto doba zohľadňovať tak, ako keby vykonával pracovnú činnosť vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, ktorá skutočnosť má súčasne za následok, že spĺňa zákonné podmienky na zníženie dôchodkového veku.
27. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, pričom túto skutočnosť mal správny súd preukázanú z osobného listu dôchodkového poistenia, že žalobca získal v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. AA kategórii 2898 dní, čo predstavuje 7 rokov a 343 dní zamestnania. Rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. A kategórii získal 9 dní zamestnania a taktiež, že žalobca vykonával pre zamestnávateľa Slovenské uhoľné bane, Baňa Záhorie, odštepný závod Holíč zamestnanie, zaradené do I. pracovnej kategórie do 1. septembra 1992. Konkrétne z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 28.09.1992 vyplýva, že žalobca bol nepretržite zamestnaný v Slovenských uhoľných baniach, Baňa Záhorie, odštepný závod Holíč od 03.09.1984 do 01.09.1992. Medzi účastníkmi rovnako nebola sporná skutočnosť, že invalidita je dôsledkom pracovného úrazu, ku ktorému došlo dňa 02.09.1991 v bani v podzemí.
28. Zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na starobný dôchodok, pričom pri rozhodovaní o dávkach neumožňuje prihliadnuť na iné ako zákonom stanovené skutočnosti. V danom prípade mal správny súd preukázané, že žalobca nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu dovŕšenia 55. roku veku (k XX.XX.XXXX), nakoľko nemal odpracovaných potrebný počet rokov vo zvýhodnenej kategórii a rovnako nesplnil ani zákonné podmienky podľa § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988Zb., keď jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo ku dňu 31. decembra 1999.
29. Pokiaľ sa žalobca na účely vzniku nároku na starobný dôchodok domáha zohľadnenia doby, počas ktorej poberá invalidný dôchodok s tým, že žiada, aby táto doba bola zohľadnená v rovnakom rozsahu, ako keby vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, keďže invalidita bola spôsobená pracovným úrazom, tak k uvedenému správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa do obdobia sociálneho poistenia započítava iba obdobie poberania invalidného dôchodku a to až do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dovŕšenia priznania predčasného starobného dôchodku, pričom zákon o sociálnom poistení neumožňuje, aby táto doba bola v prípade pracovného úrazu zohľadňovaná rovnako, ako keby poberateľ invalidného dôchodku skutočne vykonával zamestnanie v zvýhodnenej kategórii.
30. V podstate ustanovenie § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb., na ktoré sa v správnej žalobe odvoláva žalobca, rovnako stanovovalo, že, ak zamestnanie trvalo dlhšie ako jeden rok, započítavala sa doňho aj doba poberania invalidného dôchodku, pričom uvedené ustanovenie znamenalo, že zamestnaním sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok považovali aj náhradné doby, pričom jednou z nich bola aj doba poberania invalidného dôchodku. Inak povedané, doba poberania invalidného dôchodku sa považovala na účely vzniku nároku na starobný dôchodok za dobu zamestnania. Ani zákon č. 100/1988 Zb. však neumožňoval započítať dobu poberania invalidného dôchodku, ktorý vznikol v dôsledku pracovného úradu, v rozsahu, ktorý zodpovedal zamestnaniu v zvýhodnenej pracovnej kategórii. Správny súd súčasne dodáva, že nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku na základe podanej žiadosti sa posudzuje podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom s odkazom na ustanovenie § 274 ods. 1 sa zohľadňujú nároky zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, medzi ktoré však žalobcom požadovaný zvýhodnený zápočet nepatrí.
31. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že doba poberania invalidného dôchodku sa automaticky započítava na vznik nároku na starobný dôchodok, pričom pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle započítať na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zvýhodnenú dobu zamestnania v pracovných kategóriách (zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.2000) u poberateľa invalidného dôchodku, ktorý sa stal invalidný z dôvodu pracovného úrazu, explicitne by to uviedol v zákone, čo sa však nestalo, pričom uvedené sa vzťahuje tak na zákon č. 100/1988 Zb., ako aj na zákon č. 461/2003 Z. z.
32. Z uvedeného dôvodu neexistuje právny základ na zvýhodnený zápočet doby poberania invalidného dôchodku, v zmysle pravidiel vzťahujúcich sa k pracovným kategóriám, konkrétne podľa ustanovenia § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Preto konajúce orgány verejnej správy tým, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 28.10.2016 zamietli, rozhodli vecne správne.
33. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia správny súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, ako nedôvodnú zamietol.
34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.