Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-9-2020.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. N., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú F. M. M. S., dieťa rodičov matky H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. B., N. XXX a otca B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. S. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. R., s.r.o. so sídlom S., A. O. XXX/XX, o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. novembra 2019, č. k. 14P/61/2019-26 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie udelil matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. I. N., nar. X.X.XXXX na J.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zmeny priezviska mal. I.. Súd považoval za preukázané, že rodičmi mal. I. sú H. J., rod. I. a B. N.. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/144/2013-13 zo dňa 15.11.2013 bola mal. I. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné 80 eur mesačne. Matka mal. dieťaťa dňa XX.X.XXXX uzatvorila manželstvo s M. J., pričom manželia sa dohodli na tom, že budú používať priezvisko J./J.. Otec maloletej výživné za marec, apríl a máj 2018 zaplatil až 16.5.2018. Výživné za júl, august a september 2019 zaplatil až 1.10.2019. Súd nevykonal výsluch svedka J., nakoľko v tomto konaní bolo podľa súdu relevantné, či existuje vzájomný citový vzťah medzi maloletou a jej otcom, pričom informovanie sa na maloletú u tretej osoby žiadnym spôsobom neprispieva k tomu, aby si maloletá vytvorila k svojmu otcovi citový vzťah. Právne vec súd posúdil podľa § 35 Zákona o rodine. Medzi stranami bolo nesporné, že otec sa s mal. I. nestretol viac ako 5 rokov a že dokonca maloletej za posledných 5 rokov maloletej nekúpil nič ani na Vianoce, ani na meniny, ani na narodeniny. Otec pritom svoju vlastnú dcéru týchto 5 rokov nenavštívil napriek tomu, že mal k dispozícii exekučný titul upravujúci styk otca s maloletou. Prejavom nezáujmu otca o jeho vlastné dieťa bolo nakoniec aj to, že tento opakovane mešká s platením súdom určeného výživného. Súd tak dospel k záveru, že otec dlhodobo neprejavuje opravdivý záujem o svoje vlastné dieťa a preto návrhu matky vyhovel. Súd prihliadol aj na to, že maloletá žije v rodine matky, pričom ako jediná členka tejto rodiny nemá priezvisko aktuálneho manžela svojej matky. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že samotná mal. I. si želá, aby sa volala „J.“. Pokiaľ otec uviedol, že sa o situácii maloletej informuje prostredníctvom pána J., podľa názoru súdu, takýto záujem o maloletú nebol dostatočný. Súd uviedol, že za prejav dostatočného záujmu by totiž bolo možné považovať iba také kroky otca, ktoré by boli spôsobilé prispieť k vytváraniu citového vzťahu maloletej k otcovi, k čomu však púhe informovanie sa o maloletej u tretej osoby neprispieva. Vzťahy totiž nefungujú tak, že dieťa miluje svojho rodiča iba na základe púheho faktu, že určitá osoba je biologickým rodičom určitého dieťaťa, ale deti začnú svojich rodičov milovať v dôsledku toho, že títo sa o nich starajú, trávia s nimi čas a prejavujú im lásku. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že otec sa o maloletú posledných 5 rokov nestaral, netrávil s ňou čas a ani minimálne jej neprejavoval lásku (ani len tým triviálnym spôsobom, že by jej aspoň kupoval darčeky na narodeniny a meniny). O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Argumentoval tým, že vzájomným správaním narušené vzťahy rodičov nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako jednostranný postoj otca hovoriaci o jeho nezáujme o maloletú tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Otec sa o maloletú zaujímal prostredníctvom krstných rodičov maloletej, s ktorými udržuje kontakt a s ktorými sa navštevuje. Pri príležitosti jednej z takýchto návštev asi pred rokom videl maloletú spolu s matkou ako idú do predajne Jednota, nemal však odvahu ísť k nej, nakoľko sa obával toho, že matka opäť zareaguje neprimerane, a že znova dôjde k incidentu a nechcel, aby sa tento odohral v prítomnosti maloletej, a preto sa stiahol bez toho, aby sa im prihovoril. Aj s ohľadom na matkou prezentovaný trvalý nezáujem otca o maloletú, otec navrhol súdu, aby predvolal a vypočul ako svedka krstného otca maloletej. Súd však návrh na vykonanie tohto dôkazu, ktorým sa mali zistiť rozhodujúce skutočnosti na posúdenie skutkového stavu neakceptoval, a preto podľa otca súd na základe jednostranne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu ktorého sa otec domnieval, že postup súdu bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivý proces. Otec si vždy bol vedomý vyživovacej povinnosti voči maloletej, pričom na dcéru sa snaží výživné platiť včas a do omeškania sa dostal len vtedy, keď ako živnostník utrpel vážny úraz, ktorý si vyžiadal dlhodobejšie liečenie alebo keď termín splatnosti za práce, ktoré ako živnostník vykonal, bol odberateľom stanovený na dlhšiu dobu, cca 90 dní, čo však otec ovplyvniť nemohol. Vyjadrenie maloletej prezentované písomnou formou /bez existencie dôkazu formou záznamu v hlasovej podobe/ pri pohovore s kolíznym opatrovníkom považoval otec maloletej skôr za interpretáciu tých informácií, ktorých sa maloletej dostalo zo strany matky a matkinho okolia. Podľa otca je pravdou, že maloletá s otcom negatívnu skúsenosť v podobe hádok pri možných stretnutiach svojich rodičom, ktorými sa otec snažil predísť aj za cenu, že maloletú prestal navštevovať, nemá. Otec ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že maloletá prejavila záujem o zmenu priezviska, bolo diskutabilné, do akej miery si vnútorne uvedomila dôsledky zmeny priezviska predovšetkým s prihliadnutím na jej vek a rozumovú vyspelosť. Podľa otca v tomto veku nemôže chápať dôvody, ktoré viedli k rozchodu rodičov ako aj dôvod, prečo takým spôsobom konflikt riešili. Reálnejší obraz o skutočnom záujme a názore maloletej by mohlo podľa otca poskytnúť znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie. Ako prijateľnejšiu a vhodnejšiu alternatívu v záujme dieťaťa, ako zmenu priezviska, otec vidí v poradenskopsychologickej činnosti v spolupráci s ÚPSVaR, ktorej by sa podrobili rodičia maloletej s cieľom dosiahnuť takú komunikáciu medzi nimi, aby dieťa nebolo vystavené ich vzájomným konfliktom a dôsledkom z toho vyplývajúcim. Otec tiež poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o zmene a priezvisku a na rozhodnutie R11/1973. Otec pripustil, že ani jeden z rodičov k riešeniu narušených vzťahov medzi nimi žiadnym spôsobom neprispel, pričom otec v snahe nevyhrocovať situáciu a v domnienke, že tak ochráni maloletú pred možnými konfliktmi vec neriešil v medziach daných zákonov a matke tento stav vyhovoval. Takýto postoj otca by však nemal byť vyhodnotený ako kvalifikovaný pre záver, že dieťa nemá niesť priezvisko svojho biologického otca. Otec sa domnieval, že spôsob, ktorý zvolila matka maloletej, žiadnym spôsobom neprispeje k riešeniu situácie, nakoľko vyhovenie návrhu bude mať za dôsledok ďalšie odcudzenie vo vzájomných vzťahoch rodič - dieťa. Otec sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poprela, že nie zakaždým, kedy otec prišiel po dcéru bol medzi nimi konflikt, a už vôbec nie pred maloletou. Poukázala na to, že otec chodil po dcéru v čase, keď táto ešte spala. Nikdy neprišiel po dcéru za asistencie polície. Poprela, že by bol dôvodom návrhu to, že otec maloletej ich opustil. Matka mala za, to, že svedok - krstný otec maloletej, ktorého otec navrhoval vypočuť nemôže o maloletej nič vedieť, pretože ju videl naposledy, keď mala 3 mesiace. Ďalej uviedla, že otec naďalej platí výživné nepravidelne. S otcom maloletej nebola v kontakte 5 rokov, rovnako ako maloletá, ktorá ani nevie ako otec vyzerá. Doplnila, že otec maloletej súhlasil s tým, že si maloletú môže osvojiť jej manžel. Matka vyjadrila názor, že otcovi ide o to, že aj naďalej bude musieť platiť výživné po zmene priezviska maloletej.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že otec viac ako 5 rokov o maloletú neprejavil žiadny záujem, nestretol sa s ňou, nič jej nekúpil, neposlal darček. Maloletá uviedla, že svojho biologického otca nepozná a prejavila ľútosť, že jej biologický otec sa o ňu vôbec nezaujíma. Za svojho otca považuje manžela matky, ktorý sa o ňu stará a má k nemu vytvorenú pozitívnu citovú väzbu. S prihliadnutím na názor maloletej, kolízny opatrovník mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v záujme maloletej a doporučil, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v plnom rozsahu.
5. Otec mal. dieťaťa v písomnej replike k vyjadreniu matky uviedol, že problémy v domácnosti s matkou maloletej nastali vtedy, keď odmietol z jeho príjmu splácať úver, ktorý bol použitý na zariadenie bytu - platby vo výške 180,- Eur mesačne, poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 400,- Eur a náklady na domácnosť. K opusteniu spoločnej domácnosti uviedol, že týždeň nevedel, kde sa maloletá s matkou nachádza, pričom stará matka maloletej mu odmietla povedať, kde sú. Zo správania starej matky maloletej bol znechutený. Stretnutia s matkou maloletej sprevádzali konflikty, a preto sa otec maloletej rozhodol, že tieto stretnutia ukončí a prestal za matkou maloletej chodiť. Mal za to, že za daného stavu, by bol v očiach maloletej vnímaný ako zlý otec, a preto si myslel, že takto to bude hlavne pre maloletú lepšie a menej stresujúce. Otec doplnil, že z prvého manželstva má 17 ročnú dcéru, s ktorou je v kontakte a má s ňou dobrý vzťah, a preto sa spoliehal, že keď bude I. staršia, bude sa môcť s ňou stretávať v pokojnejšej atmosfére, pričom jeho citový vzťah k maloletej pretrváva. Namietal, že pokiaľ matka a kolízny opatrovník poukázali na to, že zmenu priezviska si želá aj maloletá, je na zvážení súdu, či dieťa v tomto veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti je schopné samo od seba vyjadrovať svoj názor na to, ako sa chce volať. Deti v škole, ktorú navštevuje maloletá ju vnímajú ako I. N.. Podľa otca, rozdielne priezvisko od doterajšieho priezviska jej matky, nemôže maloletej spôsobovať vážnejšie problémy, nakoľko matka do sobáša v septembri 2019 mala tiež odlišné priezvisko od priezviska maloletej. Otec ďalej doplnil, že právo na meno a priezvisko patrí medzi základné práva dieťaťa dané čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Zmena priezviska je preto za daných okolností podľa otca aj zásahom do identity maloletej, ktorý môže mať vplyv na jej ďalší vývin. Z týchto dôvodov navrhoval, aby súd návrh matky zamietol.
6. Matka mal. dieťaťa v písomnej duplike k replike otca uviedla, že otec vo svojom vyjadrení konkrétne neuviedol, v čom sa matka vyjadrila klamlivo. Počas riešenia tejto situácie sa otec tiež nekontaktoval ohľadom maloletej, pričom sa neinformuje ako sa jej darí v škole a ani o jej zdravotnom stave. Keď mala maloletá meniny, neposlal ani pohľadnicu. Matka bola toho názoru, že aj keď otec tvrdil, že je konfliktná, existujú aj iné spôsoby, ako mohol prejaviť aspoň nejaký záujem o maloletú. Matka zároveň zdôraznila, že otcovi nezakazovala, aby sa s I. stretol. Matka ďalej namietala, že otec vo svojom vyjadrení uvádzal nepravdy o jej rodine a o svojich zamestnaniach a jej vzťahu s iným mužom. Zopakovala, že hádka, ktorú s otcom maloletej mala, bola v dôsledku toho, že neplatil výživné. Maloletej nikdy o jej otcovi nerozprávala v zlom, keď sa na neho pýtala.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:
8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že maloletá I. bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/144/2013-13 zo dňa 15.11.2013 zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 80,- eur mesačne. Matka maloletej dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s M. J. a medzi manželmi bola dohoda o tom, že budú používať spoločné priezvisko J./ J.. Matka sa návrhom v predmetnom konaní domáha zmeny priezviska maloletej, aby mala maloletá rovnaké priezvisko ako ona a ako aj ostatní členovia jej domácnosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že otec sa s maloletou nestretol už 5 rokov.
9. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok; súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody a ak je to v záujme dieťaťa. Môže ísť o prípady, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje základné povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem, stratil k nemu citový vzťah alebo sú tu iné vážne dôvody, svedčiace o tom, že nie je v záujme zdravého vývoja dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
10. Podstatná časť odvolacích námietok otca sa týkala toho, že otec maloletej sa svojím konaním tým, že sa s maloletou nestretával, snažil maloletú uchrániť od konfliktných situácií medzi ním a matkou, pričom ďalej otec uvádzal, že matka maloletej mu styk s maloletou neumožňovala. Odvolací súd má za to, že ani prípadná snaha uchrániť maloletú od konfliktov rodičov nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mal rodič dobrovoľne od styku s maloletým dieťaťom upustiť. Styk otca s maloletou bol upravený už v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10P/46/2014, v ktorom súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou. Otec teda disponoval exekučným titulom, v zmysle ktorého mal možnosť sa s maloletou stretávať, pričom matka mu bola povinná stretávanie sa s maloletou umožniť. Pokiaľ bol otec toho názoru, že nie je možné realizovať styk s maloletou, tak ako tento bol upravený vyššie uvedeným rozhodnutím, resp. v prípade, ak by mu matka aj napriek rozhodnutiu súdu v styku s maloletou bránila, mohol podať návrh na zmenu úpravy styku, resp. výkon rozhodnutia. Ak sa otec s maloletou počas tak dlhého obdobia, ako je obdobie 5 rokov s maloletou nestretol, alebo prípadne nevyužil vyššie uvedené zákonné prostriedky, nemožno konanie otca vyhodnotiť inak, ako jeho nezáujem o budovanie vzťahu s maloletou. Právo na obojstranný vzťah rodiča k dieťaťu a dieťaťa k rodičovi má prioritný význam, ktorý nemôže ustúpiť nezhodám vzťahu medzi rodičmi spoločného dieťaťa a ani prípadná snaha jedného z rodičov nevyvolávať konflikty medzi rodičmi úplným zamedzením styku s dieťaťom nie je v záujme maloletého dieťaťa, a to ani na úkor prípadnej ochrany maloletého pred tým, aby toto nebolo svedkom konfliktov medzi rodičmi.
9. Ďalej bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že otec o maloletú neprejavoval záujem ani len tým, že by sa podieľal navyše oproti určenému výživnému o potreby maloletej, či tak, že by maloletú počas sviatkov obdaroval darčekom, ako uviedol aj súd prvej inštancie. I keď otec plnil vyživovaciu povinnosť, ani táto nebola vždy plnená pravidelne. Námietka otca o tom, že tento sa informoval o maloletej u krstných rodičoch maloletej a v tomto smere aj navrhoval dokazovanie, nebola dôvodná. Informácie o maloletej, i keď tieto sú tiež pre rodiča dôležité, nebudujú priamy vzťah s maloletou, a preto tieto nikdy nemôžu nahradiť osobný kontakt s maloletou a tým aj ovplyvniť spolupatričnosť maloletej k otcovi, ktorého je spoločné priezvisko prejavom. Navyše informovanie sa o maloletú u osoby, ktorá s maloletou nebýva v spoločnej domácnosti, nemôže predstavovať relevantné informácie o potrebách maloletej, či o jej aktuálnom stave.
10. Pokiaľ sa otec s maloletou I. počas obdobia 5 rokov nestretol (čo otec v konaní nepopieral) a ani iným spôsobom vzťah s maloletou nebudoval, vzhľadom na vek maloletej, t.j. 7 rokov, kedy išlo o podstatnú časť jej doterajšieho života, možno konštatovať, že vzťah otca k maloletej nie je dostatočne rozvinutý tak, aby sa maloletá mohla identifikovať s priezviskom otca. Je zrejmé, že maloletá vyrastá v starostlivosti matky, z dôvodu ktorého je podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletej, aby táto mala priezvisko stotožnené s priezviskom matky.
11. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa bolo potrebné poskytnúť maloletej skutočnú reálnu príležitosť vyjadriť sa a primerane jej rozumovej a vôľovej vyspelosti na jej názor prihliadať. Maloletá sa vyjadrila, že chce mať priezvisko ako matka. Túto skutočnosť potvrdil aj kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení. Podľa názoru odvolacieho súdu, v intenciách rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletej bolo potrebné na názor maloletej prihliadať. Odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že by maloletá k takémuto vyjadreniu nebola schopná, resp. že by bola donútená zo strany matky, či iných príbuzných. Je pochopiteľné, že maloletá bude do určitej miery ovplyvnená názorom matky, a to vzhľadom na jej vek a zrejme ešte plne nevyvinutú schopnosť kritického myslenia, no ani táto skutočnosť neznamená, že by nebolo možné priznať vyjadreniu maloletej určitú váhu, keď práve nezáujem otca o maloletú je dôvodom, pre ktorý maloletá môže preberať len názor matky.
12. Ak maloletá vyrastá v domácnosti matky, otec sa o maloletú nezaujímal, s prihliadnutím na názor maloletej a odporúčania kolízneho opatrovníka, je potrebné dospieť k záveru, že bude v najlepšom záujme maloletej, aby táto niesla spoločné priezvisko s matkou. V opačnom prípade by u maloletej mohli prepuknúť pocity odstrčenosti od ostatných členov domácnosti, pocity menejcennosti od prípadných súrodencov a iné negatívne dôsledky (napr. od spolužiakov v škole) spojené s tým, že by maloletá mala rozdielne priezvisko. Maloletá síce ani do sobáša matky (v septembri 2019) nemala rovnaké priezvisko s matkou, no od tohto okamihu, keď matka tvorí rodinu s iným mužom a tiež v dôsledku toho, že maloletá má ako jediná iné priezvisko od ostatných členov domácnosti, existuje dôvodná obava, že by táto skutočnosť mala na maloletú negatívny vplyv v takých intenciách, ako uvádza odvolací súd vyššie. Zároveň však odvolací súd dodáva, že pokiaľ má otec záujem byť súčasťou života maloletej a praje si, aby ho aj ona vnímala ako súčasť svojho života, zmenou priezviska svoju rolu v živote maloletej nestráca, avšak to, ako ho bude maloletá vo svojom veku vnímať a aký kvalitný bude ich vzťah do budúcna, bude záležať od toho, ako bude otec svoj vzťah k maloletej prezentovať, upevňovať ho a budovať, aký vnímavý bude k jej postojom a vyjadreným želaniam, ako jej bude v jej ďalšom živote pomáhať, chápať ju a či si dokáže opäť získať jej dôveru, keď zmena priezviska je v danej situácii v záujme maloletej a túto skutočnosť nemožno vnímať ako oslabenie práv otca.
13. Odvolací súd vzhľadom na odkaz otca na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku uvádza, že toto ustanovenie nie je možné v danom súdnom konaní uplatniť, a teda pristúpiť k zmene len za podmienok v predmetnom ustanovení upravených, keď tu treba rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu nepatrí. Skúmanie podmienok podľa uvedeného ustanovenia je predmetom administratívno-právneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom, a súd sa v tomto konaní nimi nezaoberá.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).