Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-114-2017.pdf
PDF · 148.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2020 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný:
K. S., E.. XX.XX.XXXX K. Z. I., J.. I. Č., L. XX/X,
j e v i n n ý , ž e
v bode 1/
po tom, čo dňa 25.01.2010 uzatvoril s poškodeným A.F. T., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, I., Zmluvu o pôžičke na sumu vo výške 730.000 EUR ako novatívny záväzok s lehotou splatnosti do 31.01.2011, ktorou zanikli všetky záväzky z titulu predchádzajúcich pôžičiek poskytnutých obvinenému A.F. T. v období od 19.12.2007 do 25.01.2010, dňa 09.11.2010 podpísal na notárskom úrade O.. U. Z., X. XX/A, I. S. Z. S. X.. K., E.. XX.XX.XXXX, I. L. X, Č., Zmluvu o prevode vlastníckych a investorských práv k rozostavanej stavbe a dohodu o užívaní pozemku, na základe ktorej za dohodnutú kúpnu cenu 24.900 EUR previedol na Z. S. X.. K. vlastnícke a investorské práva k rozostavanej stavbe rodinného domu nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/XX a garáže nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX v katastrálnom území Z., na Ul. X. Z., zapísané na LV č. XXXX, Správa katastra Pezinok, katastrálne územie Pezinok a dňa 28.01.2011 ako predávajúci v I. rade a majiteľ pozemkov par. č. XXXX/XX (200m2), par. č. XXXX/XX (52m2), par. č. XXXX/X (514m2), par. č. XXXX/XX (68m2) v podiele X/X a par. č. XXXX/XX (1.338m2) v podiele XXX/XXXX, zapísané na LV č. XXXX, Správa katastra Pezinok, katastrálne územie Pezinok spolu s Z. S. X.. K., predávajúcou v II. rade a v tom čase už majiteľkou rozostavanej stavby rodinného domu v zmysle kúpnej zmluvy uvedené nehnuteľnosti odpredal kupujúcim IE.. D. K., E. XXXX/XX, B. P. W. D. O., X. X, I., v cene 229.000 EUR, kde časť kúpnej ceny vo výške 149.071,80 EUR bola uhradená na účet Z. S. X.. K., čím tak na škodu svojho veriteľa A. T. odstránil časť svojho majetku a spôsobil mu tak škodu vo výške 124.171,80 EUR stanovenú ako rozdiel medzi cenou, za ktorú obvinený dňa 09.11.2010 rozostavaný rodinný dom predal, vtedy svojej družke Z. S. X.. K., a cenou, za ktorú bol rozostavaný rodinný dom dňa 28.01.2011 odpredaný U.. K. D. W. O. D.,
v bode 2/
po tom, čo dňa 25.01.2010 uzatvoril s poškodeným A. T., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, I., Zmluvu o pôžičke na sumu vo výške 730.000 EUR ako novatívny záväzok s lehotou splatnosti do 31.01.2011, ktorou zanikli všetky záväzky z titulu predchádzajúcich pôžičiek poskytnutých obvinenému A. T. v období od 19.12.2007 do 25.01.2010, uzatvoril dňa 09.12.2010 na notárskom úrade O.. U. Z., X. XX/A, I. S. U.. X.I. S., E.. XX.XX.XXXX, I. E. XX, S. M., Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, katastrálne územie Milochov, Správa katastra Považská Bystrica, Katastrálny úrad Trenčín, parcely reg. „C“: par. č. XXX/X orná pôda o výmere 2.934 m2, par. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2, par. č. XXX/X záhrady o výmere 469 m2, par. č. XXX/X ostatné plochy o výmere 450 m2, par. č. XXX/ X orná pôda o výmere 758 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na KN parc. číslo XXX/X,
za dohodnutú cenu 10.500 EUR, čím na škodu svojho veriteľa A. T. odstránil časť svojho majetku a spôsobil mu tak škodu vo výške 121.500 EUR stanovenú ako rozdiel medzi cenou, za ktorú obvinený dňa 09.12.2010 uvedené nehnuteľnosti predal svojmu synovi U.. X. S., a cenou určenou znalcom z odboru stavebníctvo - stavebné práce, odvetvie - oceňovanie nehnuteľností a dopravné stavby,
t e d a
v bode 1 a 2
čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á c h a l
v bode 1 a 2
pokračujúci zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 239 ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ rokov a zároveň ukladá nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe probačný dohľad.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému prikazuje v lehotách stanovených probačným a mediačným úradníkom dostaviť sa na súd za účelom plnenia probačného dohľadu.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného K. S. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného a svedkov, prečítaním výpovedí z prípravného konania, za súhlasu obžalovaného a prokurátora prečítal závery znaleckých posudkov a na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný K. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom období keď sa to stalo, bolo obdobie krízy a on si požičal od poškodeného sumu 14 300 000,-Sk t.j. 474 673 EUR. Ďalej si požičal sumu 500 000,- Sk na súťaž o rekonštrukciu domu v Dúbravke. Posledné peniaze boli 2 000,- Eur pre jeho potrebu. Tieto finančné prostriedky vo výške 14 300 0000,- Sk, boli poukázané obžalovanému na jeho účet v banke. Suma 500 000,- Sk bola poukázaná na zábezpeku do súťaže o rekonštrukciu domu Seniorov v Dúbravke, ktorú vrátil po dohode s poškodeným z ruky do ruky, ale boli poukázané na firmu Domstavba. Vzhľadom k tomu, že staval niekoľko domov a nastala kríza, tak sa dostal do záporných čísel. Pritom pozval poškodeného do firmy k nahliadnutiu týchto záporných čísel. S poškodeným sa dohodol, že zo zisku, ktorý mal byť okolo 9 miliónov korún mu dá polovicu. Vzhľadom k tomu, že to nebolo možné lebo nastala kríza, mu navrhol poškodený, aby mu odpredal budovu na Y. XX a tam sa dohodli na cene 13 miliónov korún s tým, že do kúpnej zmluvy mu on navrhol, že predmetnú budovu on kúpi za 100 000 Sk, ktoré mu on v živote nedal. To sú všetky finančné prostriedky, ktoré mu on poskytol a všetky išli cez banky, mimo tých 100 000,- Sk. O týchto pôžičkách boli spísané jednotlivé zmluvy. Jedna pôžička vo výške 4 milióny korún nebola od poškodeného ale z jeho firmy A3P. Touto formou si chcel splatiť dlh ktorý mu požičal, teda tou nehnuteľnosťou, ktorú poškodený stále vlastní.
Zmluvu na 100 000,- Sk na nehnuteľnosť na Y. XX podpísal na základe toho, že mu poškodený navrhol, aby dali do kúpnej zmluvy len 100 000,- Sk. Mali podpísané vyhlásenie o splatení dlhu, čím považoval túto vec za vyriešenú. K zmluve o pôžičke na 730 000,- Eur zo dňa 25.01.2010, sa dostali tak, že vzhľadom k tomu, že si spísali vyhlásenie o splatení dlhu, poškodený ho stále tlačil, vyvolával atď., že on musí mať z toho nejaký úrok, kde si vytvoril cenu 730 000,- Eur s tým, že sa zrušia všetky predchádzajúce dlhy, ale už bol vlastníkom nehnuteľnosti. Myslí, že tam bola lehota splatnosti, ale presne si to nepamätá. Tieto finančné prostriedky vo výške 730.000,- € nesplácal, lebo si myslel, že je tento dlh vyrovnaný. K prevodu nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 09.11.2010, sa vyjadril tak, že nadobúdateľom je jeho manželka, a nehnuteľnosť previedol preto, že nemal z čoho splácať kvôli kríze úver vo výške 2.300.000,- Sk, ktorý mal zo Slovenskej sporiteľne.
Následne bola za súhlasu procesných strán prečítaná zápisnica obžalovaného z prípravného konania, kde vypovedal, že v tomto období, kedy sa to stalo, bolo to v období krízy sa snažil splatiť bankám - Obchodná banka, UniCredit banka, Slovenská sporiteľňa, pánovi T., svoje záväzky, čo bolo deklarované písomným potvrdením dotknutým veriteľom. Je pravda, že si od pána T. viackrát požičal finančné prostriedky v sume 14.300.000,-Sk, ktoré boli poukázané na jeho osobný (súkromný) účet vedený v Slovenskej sporiteľni, bankovými prevodmi a tieto výpisy sú založené v spise. Tieto finančné prostriedky boli investované v prospech podnikania spoločnosti DOMARCH, s.r.o. a to konkrétne do výstavby rodinných domov a infraštruktúry v Slovenskom Grobe. Finančné prostriedky od poškodeného boli poskytnuté v štyroch prevodoch v rozpätí rokov 2007 až 2008, pričom ku každej pôžičke bola vyhotovená písomná zmluva o pôžičke a notárska zápisnica o vykonateľnosti. Tieto štyri pôžičky boli v celkovej sume 14.300.000,-Sk v prepočte 474.673,-Eur. Teda tieto finančné prostriedky som od poškodeného prijal a všetky boli poskytnuté bankovým prevodom. O pôžičku požiadal on poškodeného s tým, že on mu navrhol, že z predaja vráti pohľadávku 14.300.000,-Sk a z predbežne vyrátaného zisku z predaja čo bol vyrátaný na sumu 5.000.000,-Sk mu vyplatí polovicu, teda predbežne 2.500.000-Sk ako odmenu za poskytnutie pôžičiek. Tieto pôžičky boli so splatnosťou jedného roka, pokiaľ si dobre pamätá. Tieto však z dôvodu vzniknutej krízy nemohol splatiť, nakoľko ceny domov a súčasne predaj domov rapídne klesal, trhová hodnota vybudovaných rodinných domov v Slovenskom Grobe klesla až tak, že spoločnosť DOMARCH, s.r.o. sa z tohto dôvodu dostala do záporných čísiel. O tomto informoval aj Z. T., na základe čoho navštívil ich firmu DOMARCH, s.r.o., kde mu predložili finančnú a ekonomickú bilanciu predaja uvedených domov, kde bol oboznámený s uvedeným reálnym stavom predaja ako aj ekonomickou situáciou. Návšteva sa uskutočnila na Hálkovej ulici, kde mali sídlo firmy. Pri tomto bola prítomná pani K.X. S. - rozpočtárka a W. P. - účtovníčka a obvinený. Pán T. ho pod stálym tlakom, že kedy mu bude vrátená pôžička, žiadal vyplatenie aj uvedeného zisku, stále mu vyvolával a pozýval ho do jeho kancelárie, kde odo neho žiadal vyplatenie tzv. úroku a toto sa opakovalo intenzívne a častejšie. V jednom období poslal svojich ľudí aj so svojim vozidlo spoločnosti A3P, ktorí ho sledovali. Nakoľko ostal v strachu, zastavil na jednej ulici v obci Častá oni tiež zastavili za ním, kde sa pýtal, prečo to robia, prečo ho sledujú, prečo tam stoja, ich odpoveď znela, že má vrátiť T. peniaze, lebo inak si to urobí po svojom. Obžalovaný im povedal, že zavolá políciu a v tom oni odišli. Na základe toho zavolal políciu a následne aj spísal aj záznam a podľa evidenčného čísla bolo zistené, že sa jedná o vozidlo A3P. Týmto chce iba deklarovať nátlak na jeho osobu a mal strach o seba a svoju rodinu. Už v tom čase mal zdravotné problémy so srdcom a z tohto dôvodu je od minulého roka invalidným dôchodcom. Nakoľko bol na tom zle zdravotne aj psychicky, a lekár mu odporúčal absolútne obmedziť stres, tak pod tlakom všetkých týchto okolností podpísal T.i zmluvu o pôžičke na sumu 730.000,- EUR s tým, že reálne požičanú sumu 14.300.000,-Sk si navýšil na túto sumu. Podpísal mu to aj preto, lebo sa, dnes už vie, mylne domnieval, že pokiaľ nemá preukázané, že mu tieto prostriedky aj reálne poskytol na účet, bez zmluvy, svedkov a podobne, tak takáto zmluva nemôže byť aj tak platná. Opakuje, túto zmluvu podpísal pod tlakom okolností, ktoré vyvolával, ako aj zdravotných okolností. Vzhľadom k tomu, že sa spoločnosť dostala do záporných čísiel z predaja domov, ho Z. T. vyzýval i tak splatiť požičanú sumu, ktorú nevedel splatiť iným spôsobom ako ponúknutím budovy na Y.I. XX, kde sa vzájomné dohodli, že mu túto budovu odpredá, pričom cenu 13.000.000,-Sk navrhol pán T., avšak budova mala v tom čase väčšiu hodnotu, podľa jeho poznatkov, nakoľko pracoval v stavebníctve, mala hodnotu okolo 15.000.000,Sk. S touto cenou nesúhlasil, navrhol mu, aby mu budovu odpredal za 100.000 EUR a súčasne s tým si podpísali vyhlásenie o vzájomnom vysporiadaní predmetných pôžičiek s tým, že mu uhradil sumu 13.000.000,-Sk, na ktorej sa dohodli. K tomuto by chcel uviesť, že tento spôsob riešenia navrhol pán T., ktorý vypracoval, resp. dal vypracovať kúpno-predajnú zmluvu. On nepochopil, prečo to tak chce robiť, myslel som, že to má niečo spoločné s daňovými povinnosťami na
strane Z. T., ale keďže chcel mať svoje záväzky vysporiadané s Z. T., tak na toto pristúpil. Teda mali dohodu, že týmto spôsobom budú mať všetko vysporiadané. Na výstavbu rodinných domov mal aj úverové zaťaženie v prospech ČSOB vo výške 58.000.000,-Sk, ktoré taktiež vyrovnal. Tým chcem poukázať na to, že on chcel splatiť všetky svoje záväzky, čo aj urobil, keďže všetky banky riadne uspokojil a bol v tom, že aj s Z. T. je riadne vysporiadaný, nakoľko hodnota domu zodpovedala, až prevyšovala hodnotu reálne poskytnutej pôžičky. Ešte by chcel uviesť, že on sám navrhol svoje vyšetrenie na detektore pravdovravnosti, teda išlo o jeho iniciatívu, nikto ho nenútil a išlo o jeho rozhodnutie, za účelom preukázania jeho tvrdených skutočností a to najmä výšky skutočne poskytnutej pôžičky od Z. T.. Výsledok vyšetrenia bol taký, že som bol pravdovravný. K danej veci uvádza nasledovné úvahy a to : Ako je možné, že keď nevrátil požičanú sumu 14.300.000,- Sk v lehote splatnosti, T. uvádza, že mu po tom požičal ďalšie peniaze v sume cca. 250.000 EUR a to v hotovosti bez svedkov, bez bankového prevodu, bez zmluvy pri údajnom poskytnutí peňazí. Toto považuje za nelogické a vymyslené. Z hore uvedeného vyplýva, že na základe toho, že považoval aj považuje svoje záväzky voči T. za vysporiadané, tak prevody ktoré sú predmetom jeho trestného stíhania, nemohol vykonať ani nevykonal v úmysle poškodiť pána T. ako veriteľa.
K uvedenému obžalovaný využil svoje právo v zmysle § 34 Tr. poriadku a vypovedať ďalej nebude.
Poškodený - svedok A. T., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že notársku zápisnicu zo dňa 25.01.2010 spísali na základe toho, že si obžalovaný od neho predtým viackrát požičal rôzne finančné prostriedky vo výškach 4 milióny korún z roku 2007, dňa 05.03.2008 - 1 300 000,- Sk, 15.5.2008 -7 miliónov korún, z čoho sa zápisnica nerobila /z tých 7 miliónov Sk/, dňa 25.5.2008 - 2 milióny korún, vtedy sa urobila súhrnná zápisnica, kde sa zahrnulo 2 milióny + 7 miliónov korún. Ďalej mu požičal 500.000,- Sk, v období 2008-2010 to boli hotovostné pôžičky, spočítali hotovostné pôžičky aj to čo išlo cez účty, dostali sumu spolu 730.000,- €. Z týchto pôžičiek mu nebolo nič zaplatené, na základe toho začal naňho tlačiť, tak požiadal o exekúciu, v rámci prešetrenia majetkových pomerov zistil, že začal prevádzať svoj majetok na jemu blízke osoby a to buď krátko pred splatnosťou pôžičiek ako aj po ich splatnosti. Väčšinou neboli účelovo viazané. K podpisu zmluvy ohľadne 730.000,- € došlo tak, že nakoľko týchto pôžičiek bolo viacej, tak si spolu sadli, tieto spočítali, následne išli k notárke, ktorú vybral obžalovaný. Tam vysvetlili čo potrebujú, že chcú zlúčiť tieto pôžičky, ona sa spýtala či to sedí a obžalovaný povedal, že áno. Obžalovaný mu z uvedenej sumy nič nevrátil. V tejto súvislosti bola spísaná notárska zápisnica, v ktorej sa firma obžalovaného zaviazala, že z predaja nehnuteľnosti, by sa zaplatila značná suma tých pôžičiek v prípade, že by dlh nesplatil prípadne nesplácal. Tam ho presvedčil, že návrh na vklad podá on, poškodený bol v tom, že to aj podal. Potom zistil, že reštauráciu previedol na právnickú osobu, ktorú vlastnila jeho právna zástupkyňa. Záložná zmluva bola spísaná zároveň s notárskou zápisnicou. K nehnuteľnosti na Y. XX, sa dostal kúpou, ktorá predtým patrila spol. Domstavba s.r.o.. Obžalovaný od neho žiadal ďalšie peniaze, tak sa dohodli, že odkúpi tú budovu za 100.000,- Eur, s tým, že mali takú gentlemanskú dohodu, že ak mu vráti všetky pôžičky, poškodený mu tú nehnuteľnosť prevedie späť. Podľa jeho názoru nehnuteľnosť mala hodnotu okolo 1 milióna korún. Priznáva, že nehnuteľnosť mohla mať vyššiu hodnotu ako 100.000,- €. V uvedenej nehnuteľnosti má v súčasnej dobe kancelárske priestory, kde podniká. Na zmluve je uvedená len suma 100.000,- € a nie vyššia preto, že to bola najvyššia prípustná suma, ktorú bol ochotný za ňu zaplatiť aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal voči nemu podlžnosti. Obžalovaného považoval za blízkeho kamaráta, dôveroval mu, o tom svedčia aj pôžičky, ktoré mu požičiaval. Bola tam veľká dôvera. On mu až do exekúcie tvrdil, že peniaze mu splatí. Až potom, ako sa dozvedel, že prevádza nehnuteľnosti, tak nadobudol presvedčenie, že ho chce podviesť. V čase keď obžalovaného začal naháňať, aby mu peniaze vrátil do telefónu mu povedal, že sa stretnú aj s ich právnymi zástupcami, a že mu všetko vysvetlí. Avšak toto stretnutie sa neuskutočnilo. Nevyvíjal nejakú aktivitu, ktorú by obžalovaný mohol vnímať ako nátlak. K tomu či poškodený zisťoval, z čoho mu mal obžalovaný vrátiť požičané sumy predtým než mu tieto sumy poskytol, poškodený uviedol, že obžalovaný mal majetky a nie malé, v jeho dome sa stretávali, kde bola aj jeho manželka, má hodnotu cca 25 miliónov korún. Mal firmy na ktorých mal majetok. A v čase podpisovania poslednej notárskej zápisnice ho presvedčil, že založí reštauráciu.
Obžalovaného pozná viac ako 10 rokov, ale presne to už nevie. Zoznamoval ich jeden spoločný známy, ktorému dôveroval, a ktorý mu tvrdil, že obžalovaný je slušný človek, bolo to viac ako rok predtým, než mu poskytol prvú pôžičku. Nemali dohodnuté na poskytnutie pôžičky žiadne úroky alebo iné odplaty, nakoľko mali kamarátsky vzťah a nie obchodný.
Zo spisu vyplýva že prvé 4 pôžičky v celkovej sume 14 300.000,- Sk boli poskytnuté prostredníctvom bankového prevodu, zabezpečené notárskou zápisnicou so splatnosťou jednotlivých pôžičiek 1 rok. Na otázku obhajcu nech poškodený vysvetlí prečo obžalovanému následne požičali poškodeným tvrdené sumy a to bezhotovostne a za okolností, kedy pôvodné pôžičky v sume 14 300.000,- SK neboli v lehote splatnosti vrátené, poškodený uviedol, že nepochyboval o tom, že mu ich splatí až do doby, keď začal robiť právne kroky. Dokonca v tom čase ho presviedčal, že mu tie pôžičky splatí. Nie vždy sa robila notárska zápisnica a nie vždy to bolo prevodom na účet. Keď bola hotovosť, tak mu to dal v hotovosti, ak boli peniaze na účte tak mu ich dal prevodom. Dôveroval mu do poslednej chvíle. V podstate, keď poškodený zistil, že sa obžalovaný pozbavoval majetku, zistil že ho celú tú dobu zavádzal. Nevie to presne špecifikovať, bolo to zhruba v tom období ako začali robiť právne kroky, teda exekúcia, trestné oznámenia.
Predávajúcej spoločnosti, ktorú vlastnil obžalovaný bola vyplatená cena za nehnuteľnosť na Y. ulici v hotovosti a nebolo o tom vyhotovené žiadne potvrdenie.
Obžalovanému vyplatil sumu 100.000,- € za nehnuteľnosť, aj keď podľa jeho vyjadrení mu bol dlžný 730.000,- €, pretože poškodený chcel kúpiť budovu a obžalovaný potreboval ďalšie peniaze.
Na otázku či vie poškodený vysvetliť, prečo dňa 13.5.2010 podpísal vyhlásenie o splatení dlhu vo výške 431.520,- € , ktorý mu mal vrátiť obžalovaný, pričom rovnakého dňa na rovnakom notárskom úrade bola podpísaná aj kúpna zmluva, ktorou mu spoločnosť obžalovaného previedla nehnuteľnosť na Y. ul., ktorej hodnota bola ZP č. XXX/XXXX ustálená na sumu 451.000,- € a súčasne na pojednávaní uviedol, na otázku prokurátora, že mu obžalovaný žiadnu sumu nevrátil, poškodený uviedol, že mali s obžalovaným gentlemenskú dohodu, že mu tú budovu odpredá naspäť, on chcel mať protihodnotu, aby ju nepredal tretej osobe. Chcel to mať ako zábezpeku, tam žiadne peniaze neprebehli, preto ja som nedostal nič splatené. Poškodený uviedol, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti.
Na otázku, ako vyhlásenie o splatení dlhu zo dňa 13.5.2010 môže slúžiť ako zábezpeka proti ďalšiemu prevodu budovy, ktorej sa stal poškodený vlastníkom, tento uviedol, že možno že, v tom čase neurobili dobre, on tiež nie je právnik. Aj tento dokument napadol na súde a súd rozhodol, že tento dokument je neplatný. Bola to jeho chyba. To či existoval dňa 13.05.2010 dlh vo výške 431.520,- € voči poškodenému od obžalovaného, poškodený vypovedal, že v čase keď sa toto robilo mu pán S. dlhoval 730.000,- € a nie uvedenú sumu. Nepovažoval prevod nehnuteľnosti na Y. ako formu vrátenia sumy vo výške 431.520,- €, nebola nikdy medzi nimi dohoda, že prevodom tejto nehnuteľnosti dôjde k započítaniu ich záväzkov. Napriek tomu, že obžalovaný namietal notársku zápisnicu, aj v iných konaniach nepoprel, že by si peňažné prostriedky požičal, tieto mu nevrátil.
Svedok U.. X. S., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie čo je predmetom pojednávania, že obžalovaný je jeho otec a je stíhaný za nedodržanie nejakého záväzku vo vzťahu k poškodenému. Prevod nehnuteľnosti sa týkal rodičovského domu v Považskej Bystrici, ktorý patril obžalovanému, ktorý predal za účelom toho, že svedok tam plánoval žiť, bolo to asi v roku 2010-2011. Oni sa bavili, že ten dom by mu vlastne daroval s tým, že chcel aby si to nejako vážil, takže sa dohodli na sume 10.000,- Eur, keďže svedok je jeho syn. Teda svedok neriešil hodnotu domu s tým, že to bola vlastne ich chalupa. Peniaze za kúpu domu boli vyplatené v hotovosti. K nejakým obchodným aktivitám obžalovaného a poškodeného uviedol, že vedel, že boli kamaráti, svedok sa sním stretol, keď otec otváral reštauráciu. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný mal podlžnosti, ktoré vyriešil prevodom, resp. darovaním budovy v Bratislave na Y. ulici, boli tam otcove kancelárie. Ale o nejakých otcových podlžnostiach pri predaji nehnuteľnosti on nevedel.
To, prečo došlo k prevodu nehnuteľnosti na pani Y., svedok vysvetlil tak, že on vtedy uvažoval že bude pracovať v závode Kia Žilina, keďže bol v t.č. bez práce, s tým, že z tohto miesta by to mal bližšie. Vlastne po nejakej dobe sa rozhodol, resp. dostal prácu v Nitre a túto možnosť pracovať v Žiline zavrhol. Nakoľko nemal financie na údržbu toho domu a bolo pre neho zbytočné vlastniť ho. Pani Y. mu pri návšteve navrhla, že by tento dom kúpila. Ona je rodina s jeho otcom, svedok s ňou neprichádza do kontaktu. Nemal vedomosť o tom, že jeho otec - obžalovaný uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 25.01.2010, pričom o tom nevedel ani pri prevode nehnuteľnosti. Obžalovaný bol s poškodeným kamarát a prevodom tej nehnuteľnosti mu splatil nejaký dlh. K účelu pôžičiek, ktoré mal uzavrieť obžalovaný s poškodeným sa vyjadriť nevedel. Vedomosť o sporoch medzi obžalovaným bol s poškodeným má od otca, keďže svedok chodil do jeho kancelárie na Y. ulici a od neho sa dozvedel, že túto nehnuteľnosť previedol na poškodeného. Pani Y. nehnuteľnosť previedol za 10.000,- Eur a bolo to v hotovosti. Peniaze na kúpu nehnuteľnosti mal ušetrené, keďže pracoval v zahraničí.
Svedkyňa O.. W. Š., na hlavnom pojednávaní uviedla, že má zbežne vedomosť o predmete konania od manželky obžalovaného, ktorá bola sprostredkovateľkou predaja a kúpy nehnuteľnosti v Milochove. Žiadne nejaké podrobnosti jej však nie sú známe. Ohľadom predaja nehnuteľnosti uviedla toľko, že bolo to v roku 2015, svedkyňa je advokátka, p. K. poznala aj zo súdu, nakoľko robí aj civilné veci, tak ju navštívila a oslovila, že má záujem p. Y. predať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Milochove. Z.. Y. je jej teta a ona ju riadne splnomocnila, aj sa jej preukázala plnomocenstvom. Navrhla kúpnu cenu tých 10.500,-Eur, zmluvu riadne podpísali v dobrej viere, že kupuje nehnuteľnosť, bola si ju aj obhliadnuť. Dohodnutá kúpna cena tak ako bola dohodnutá, nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy, nemala žiadne pochybnosti, že by kupovala nejakú nehnuteľnosť, kupovala ju riadnym postupom, ako si to civilné právo vyžaduje. Pani K.á prevzala kúpnu cenu v hotovosti a teda odovzdala svojej tete, ktorú vlastne zastupovala. Následne prebehlo riadne vkladové konanie na katastri nehnuteľností. Svedkyňa si nepamätala, či nejako zisťovala kúpnu cenu danej nehnuteľnosti v okolí, možno na internete, je to obvyklý postup každého, že si pozrie niečo na internete.
Následne súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. za súhlasu procesných strán prečítal zápisnice o výsluchu svedkov U.. K. D.W., O. D., U.. Y. D. W. A.. Z. S..
Svedok U.. K. D.Č. v prípravnom konaní uviedol, že asi od roku 1997 je zamestnancom spoločnosti LINEA K, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská ulica Č. 1, je konateľom, zaoberajú sa výrobou nábytku. Asi pred 4 rokmi s manželkou O. D. bývali v Dunajskej Lužnej, avšak mali záujem sa presťahovať do okolia Pezinka. Po určitom čase sa nakontaktovali na realitnú kanceláriu BBK a prejavili záujem o obhliadku domu, ktorý mali vtedy v ponuke. Bola to asi rok stará novostavba. Spolu s pracovníkom realitnej kancelárie pánom D. sa s manželkou stretli s predávajúcimi, ktorým boli pán S. a pani K.. Okrem nich, obžalovaného, jeho manželky a pracovníka realitnej kancelárie nevie uviesť či tam bol niekto iný prítomný. Boli tam na opakovaných obhliadkach, bola tam aj pani K., s odstupom času nevie uviesť, kto z predávajúcich bol na ktorej obhliadke. Cenu na prvý krát nedohodli, tú na viac krát zjednávali. Okrem obhliadok sa ešte asi 2-3 krát stretli s pánom S. v realitnej kancelárii v Bratislave. Nespomína si, nakoľko bola nakoniec cena stanovená. Ale bola nižšia, ako pôvodne ponúkaná. V čase keď kúpili dom bol normálne ukončený. Okrem toho, že si doniesli zopár vecí, tak sa tam rovno nasťahovali. Nerobili žiadne stavebné úpravy a to až do dnešného dňa. Dve samostatné zmluvy boli asi preto, že na kúpu si zobrali úver. Platbna bola realizovaná cez banky, z toho úveru. Spôsob platby riešili cez pána D. z realitnej kancelárie, on komunikoval s bankou a riešil tieto detaily. K domu kupovali aj pozemok, pričom predávajúci na zmluve boli dvaja, druhým predávajúcim bola pani K.. Svedok nevedel uviesť v akom podiely bli vlastníci nehnuteľnosti, ktorú kupovali, ale pamätal si, že na tej nehnuteľnosti boli ťarcha inej banky, tak sa muselo čakať. Zmluva sa podpisovala buď v banke alebo v realitnej kancelárii presne to uviesť nevedel, pričom sa jednalo o Volksbank, teraz je to už Sberbank. Nezaujímali sa o to, prečo bola nehnuteľnosť na predaj.
Svedkyňa O. D. v prípravnom konaní vypovedala, že je konateľkou spoločnosti JAMAX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Račianska ulica č. 8, podnikajú v oblasti administratívnej podpory a účtovníctva. Asi pred 4 rokmi sa chceli presťahovať do oblasti pri Pezinku. Ona sa tomu venovala viac ako manžel. Videli ponuku realitnej kancelárie BBK, cena bola vysoká, napriek tomu dom na Cajle v Pezinku išli pozrieť. Prvý krát sa išli úplne nezáväzne pozrieť. Potom sa dohodli na dodatočnú obhliadku. Predávajúci p. S. W. Z.. K. možno rátali s tým, že budú spúšťať cenu. Nakoniec ten dom kúpili. Pýtala sa, či je všetko
v poriadku, banka by sa tiež na to pýtala. Nakoniec to preberali v apríli na ďalší rok. Úver dostali v SBERBANK, vtedy to bola Volksbank, kde sú s manželom spoluručitelia. Banka si stanovila podmienku, že musia mať znalecký posudok na nehnuteľnosť. Nespomína si presne, v akej výške stanovil znalec cenu nehnuteľnosti. Obhliadky domu absolvovali za prítomnosti p. S. a pri niektorých tam bola aj p. K. s ktorou sa stretli aj v banke pri podpise zmlúv a pána S. stretli aj v realitnej kancelárii. V čase kúpy bol dom v takom stave, že stačilo doniesť osobné veci a mohli bývať. Na dome nerobili stavebné úpravy. Dve samostatné zmluvy boli preto, že chceli, aby bol úver čo najnižší a nejaké peniaze mali našetrené. Platba išla cez účty, riadila to banka. Podmienky zmluvy riešil a zmluvu pripravoval realitný maklér. Okrem domu kupovali aj pozemok. To na aké účty boli prevádzané peniaze to uviedli predávajúci do zmluvy, pričom tieto pripravoval realitný maklér, oni sa do prípravy zmlúv teda neangažovali. To v akom podiely boli vlastníkmi nehnuteľnosti, pán S. a pani K.Á., uviesť nevedela, ale asi pozemok bol na p. S. W. B. na K., pre nich to bol jeden balík. Zmluva sa podpisovala asi súčasne s úverovou zmluvou v banke. Nezaujímali sa o to, prečo bola nehnuteľnosť na predaj.
Svedok U.. Y. D. v prípravnom konaní uviedol, že je majiteľom a konateľom spol. BBK, s.r.o. od roku 1995, ktorá sa zaoberá ponúkaním realitných služieb, teda sprostredkovaním predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností. K predaju nehnuteľnosti na ul. X. X. v Pezinku, teda rozostavaného domu, garáže a pozemkov uvádza, že tak ako je to v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 27.08.2010 medzi spol. BBK, s.r.o. a p. S. predmetom bolo sprostredkovanie predaja týchto nehnuteľností. S odstupom času si nespomína na detaily, do vyšetrovacieho spisu priložil kópiu kompletnej dokumentácie, ktorou disponuje v súvislosti s týmto obchodným prípadom, konkrétne Zmluvu o sprostredkovaní, Rozhodnutie mesta Pezinok č. SC XXX/XX o pridelení súpisného čísla a dodatočné stavebné povolenie zo dňa 15.11.2010. Nehnuteľnosti sa predávali bez ťarchy. Zmluvu uzatváral s p. S., ale potom neskôr práva prešli na slečnu K.. Predaj nehnuteľnosti potom riešil so slečnou K. Z.. D. W. Z.. D., spomína si, že so slečnou K. boli aj v banke. Jeho provízia bola vypočítaná ako provízia s konečnej predajnej ceny p. D. W. Z.. D.. Tam sa cena znižovala oproti pôvodným návrhom. Vystavoval faktúru voči p. SP. ako fyzickej osobe. Peniaze boli prevedené cez banku. To, že zmluvu uzatváral s p. S., ale v konečnom dôsledku predával nehnuteľnosť slečny K., tak na tom sa takto dohodli ústne, nebol dôvod zbytočne papierovať. V čase podpisu zmluvy so S. to bola rozostavaná stavba, slečna K. dokončila stavbu a predávalo sa to už so súpisným číslom. Cena bola navrhnutá po vzájomnej dohode, podľa zmluvy bola ich provízia 2,5%.
Svedok A.. Z. S. v prípravnom konaní vypovedal, že s F. K. S. nie je v žiadnom v príbuzenskom pomere. S pánom T. sa spoznal niekedy v máji 2008, kedy bol vymenovaný do funkcie spoločnosti A3P, s.r.o, ktorá sa od jeho nástupu zaoberala iba detektívnou službou v zmysle zákon 473/2005 Z.z.. Jediným spoločníkom spoločnosti A3P, s.r.o. je A. T.. Spoločnosť A3P, s.r.o. s K. S. ani so spoločnosťou DOMSTAVBA, S.r.o., DOMARCH, resp. počas jeho pôsobenia v spoločnosti A3P, S.r.o. určite nie. „/veta nedáva zmysel, ale je to tak uvedené v zápisnici - poznámka samosudcu /“. S pánom K. S. sa zoznámil, resp. ho prvý krát zaregistroval až keď sa spoločnosť A3P, s.r.o. presťahovala do budovy na adrese Y. XX, Bratislava, kde pán S. mal kancelárie na prízemí a oni mali na I. poschodí, pričom pán S. chodil za pánom T. a prechádzal cez jeho kanceláriu. Do tejto budovy sa nasťahovali asi v roku 2010, presný dátum nevie. Potom si spomenul, že ešte keď sídlil na V. ulici, tak pán T. robil spolu s pánom S. Mikulášske posedenia zamestnancov, tak vnímal S. ako kamaráta pána T., pričom svedok bol v tom, že majú spoločnú reštauráciu v Dúbravke, myslí, že sa to volala U dvoch bratov. Až v roku 2010 bol predstavený pánovi S. ako konateľ spoločnosti A3P, s.r.o, pričom ho predstavil pán T.. Keď už boli presťahovaní, tak pán S. chodil pomerne často za pánom T., pričom ako uviedol, že keď chcel ísť do jeho kancelárie, tak najskôr musel prejsť cez svedkovu kanceláriu. On nikdy osobne nebol prítomný pri ich rozhovoroch, len občas niečo začul ako sa rozprávajú, keď boli dvere otvorené, ale on ich nikdy nejako cielene nepočúval. Teda keď niečo začul, tak sa bavili aj o nejakých obchodných aktivitách, o dovolenkách, niečo aj o rodinách. Svedok to skôr vnímal vo všeobecnej rovine, že sa rozprávajú. Nikdy osobne nebol svedkom, že by medzi sebou riešili nejaké financie, teda že by niekto niekomu odovzdával financie. Pokiaľ dobre vnímal, tak niečo začul v tom zmysle, že čo sa týka ohľadne toho baráku (Y. XX), že ten barák bol prevedený na pána T. zato, že pán S. mal podlžnosti voči T. a bavili sa o nejakej sume okolo 730.000,-Eur. Čo si tam aj pán S. priznával, že mu je to dlžný, ale ako uviedol, on to iba vnímal z vedľajšej kancelárie. Ale nevie, začo mu mal byť dlžný pán S., teda podrobnosti vôbec nevie. Tiež asi v dvoch prípadoch začul, že požiadal pán S. T. o 1.000,-Eur a 2.000,-Euľ, v jednom prípade na dovolenku. Toto nevie presne kedy bolo, ale bolo to začiatkoch po nasťahovaní do budovy na Y. XX.
Ohľadom toho či bola niekedy vyhotovená nahrávka rozhovoru medzi T. W. S. a ak áno, tak čo bolo obsahom rozhovoru a kedy bola táto nahrávka vyhotovená svedok uviedol, že nevie kedy bola vyhotovená, ale pán T. G.o požiadal, aby s ním išiel do Častej za pánom S., ako vodič, ale nevie načo chcel ísť za ním, resp. dôvod stretnutia. Pána S. nenašli, tak keď sa otočili a pri Vinosadoch sa stretli s pánom S., resp. ho zbadal, že ide smerom do Častej, a tak sa otočili a išli do Častej. Pri benzínke v Častej ostali stáť a znovu pán T. volal pánovi S., ktorý nedvíhal, ale na druhý telefonát zdvihol, pričom pán T. dal hlasný odposluch na mobile a počas rozhovoru ho napadlo, že bude vyhotovovať obrazovo zvukový záznam a tak zapol kameru, ktorú mal v aute a teda celý hlasný odposluch nahral na kameru. Teda svedok počul celý rozhovor pána T. a pána S.. Bavili sa o financiách a stretnutí, ktoré malo byť a prečo k tomu nedošlo. Pán T. žiadal pána S., aby sa stretli a aby si vyjasnili veci, pričom mu pán T. povedal že sú v Častej, aby sa stretli, čo pán S. F.dmietol a rozhovor sa ukončil. Z. S. nebol upovedomený o tom, že bol zapnutý hlasný odposluch a že bude/bol vyhotovený zvukovo obrazový záznam. Okrem toho, čo počul cez otvorené dvere kancelárie, pri telefonickom rozhovore v aute v Častej, nebol svedkom iných rozhovorov, ani stretnutí pána S. W. T., predmetom ktorých by mala byť dlžná suma o ktorej vypovedal, ani nedisponujete o tejto skutočnosti inými informáciami. Konateľom v spoločnosti A3P, s.r.o. pred svedkom bol U. A. W. K. A.. Pozná sa s nimi z predošlého pôsobenia v Policajnom zbore.
K prečítaným svedeckým výpovediam, procesné strany nemali žiadne vyjadrenia.
Následne postupom podľa § 268 Tr. por. za súhlasu procesných strán súd prečítal:
- závery znaleckého posudku č. XX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľnosti v k.ú. Milochov zapísané na P. XXX, pričom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 132 000,- Eur.
- závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľnosti rodinného domu súp. Č.. XXX na Y. Q. XX v Bratislave, k.ú. Nové Mesto zapísané na P. XXX, pričom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 13 586 826,- Eur /451 000,- Eur/.
Súd sa na záver hlavného pojednávania oboznámil, s relevantným listinným dôkazmi a to:
- Notárskou zápisnicou č. E Nz XXXX/XXXX, E. 2233/2010 zo dňa 25.01.2010 o vyhlásení o uznaní dlhu, ktorou obžalovaný vyhlásil, že ako osoba povinná uzatvoril dňa 25.01.2010 zmluvu o pôžičke, ktorá je prílohou tejto notárskej zápisnice. Ďalej, že veriteľ - poškodený poskytol dlžníkovi - obžalovanému 730 000,- Eur, ktorú sumu sa zaväzuje obžalovaný vrátiť v celosti do 31.01.2011. Súčasne je uvedená notárska zápisnica exekučným titulom.
- zmluvou o pôžičke zo dňa 25.01.2010, z ktorej vyplýva, že veriteľ - poškodený A. T. poskytol dlžníkovi
- obžalovanému K. S. sumu 730 000,- Eur, ktorú sa obžalovaný zaviazal vrátiť do 31.01.2011. Súčasne obsahom zmluvy je zánik všetkých predchádzajúcich záväzkov medzi zmluvnými stranami z titulu predchádzajúcich pôžičiek.
- Vyjadrenie obž. k notárskej zápisnici: k sume 730.000,-Eur ako citoval, Z.. T. mu nikdy nepožičal túto sumu, nakoľko mu požičal inú sumu 14.300.000,- SK. Tieto sumy, ktoré mu požičal tých 14.300.000,- Sk boli poukázané bankovým prevodom na jeho osobu a medzi touto 730.000,- Eur a touto sumou 14.3000.000,-SK mu tvrdí p. T., že mu to dal osobne bez svedkov, sám, bez zmluvy. Postupne sa to menilo - menili sa zmluvy na iné sumy, pričom naliehal na neho, že zo sumy tých 14.300.000,-Sk ktorá predstavuje 474.673,-Eur, tieto peniaze poukázal na výstavbu v Slovenskom Grobe a po predaji mu dá nejaký zisk, ktorý vznikne. Vzhľadom k tomu, že prišla kríza, ceny nehnuteľnosti sa prepadli o 30-40%, nevznikol žiaden zisk a tým pádom sa dostal do problémov aj so samotnou firmou aj s p. T., nakoľko odo neho žiadal nejaký zisk, ten ale nevznikol. Z dôvodu celého tohto konania začal p. T. byť na neho agresívny, že ho nechá zatvoriť, dá ho na súd, pritom ho nechal sledovať svojimi ľuďmi, ktorí stáli ráno pri jeho dome okolo 06.30 - 07.00 hod., a nakoľko ich poprosil, čo tam robia a čo chcú od neho, citovali, že : „Z. T. chce peniaze vrátiť“. Na to zavolal políciu z Modry, ktorí medzi tým títo odišli a utiekli. Obžalovaný vypovedal na polícii. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal obavy o svoj život a svoju rodinu a postupne tlačil poškodený na neho, aby mu podpísal, že mu dlhuje 730.000,- Eur. Nakoľko mal a má problémy so srdom, má rodinu, tak mu zmluvu podpísal. Tie prvé zrušil všetky a urobil len jednu na sumu 730.000,- Eur a to len aby mal pokoj. Požičal mu 474.673,-Eur, kde si spolu podpísali záväzok na 13.000.000,- SK že mu ho vrátil a kde mu odpredal budovu - obžalovaného firmu za 100.000,-Eur po jeho návrhu. I keď
tá jeho budova mala aj má inú cenu. Majú podpísané aj vyhlásenie o splatení dlhu, čo obaja podpísali. Tým považoval náš problém s platenia doriešený.
- Zmluvou o prevode vlastníctve a dohoda o užívaní pozemku uzatvorená dňa 09.11.2010 medzi obžalovaným a Z. K., predmetom ktorej je prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti rozostavanej stavby rodinného domu a garáže na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX W. Z.. Č.. XXXX/XX v k.ú. Pezinok na ulici X. X., za sumu 24 900,- Eur.
- Kúpnou zmluvou zo dňa 28.01.2011 uzatvorenou medzi obžalovaným a Z. K., ako predávajúcimi a U.. K. D. W. O. D. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na ulici Richarda Rétiho č. X/A v Pezinku, vedeným, v čase pred zápisom nového geometrického plánu na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok. Kúpna cena bola zmluvou stanovená na sumu 229 000,- Eur.
- Výpisom z účtu Z. K. z ktorého vyplynulo, že Svedok U.. K. D. vyplatil na účet Z. K., dňa 02/02 sumu 60 000,- Eur, dňa 11./03 sumu 149 071,80 Eur, dňa 14/03 sumu 67 921,- Eur a dňa 25/03 sumu 20 000,- Eur.
- Kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. E NZ XXXXX/XXXX E. XXXXX/XXXX uzatvorenej medzi obžalovaným a jeho synom U.. X. S., predmetom ktorej je prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti v k.ú. Milochov zapísanej na P. Č..XXX, za sumu 10 500,- Eur.
- vyhlásením o splatení dlhu zo dňa 12.05.2010 z ktorého vyplýva, že veriteľ -poškodený potvrdzuje dlžníkovi - obžalovanému, že mu bola vrátená suma 431 520,95 Eur a to v hotovosti. Podpis poškodeného je úradne osvedčený.
- Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 13.05.2010, medzi obžalovaným a poškodeným, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti v k.ú. Nové Mesto LV č. XXX, ako iná budova so súpisným číslom XXX na Z.. Č.. XXXXX/1 za sumu 100.000 Eur. Pravosť podpisu obžalovaného je úradne osvedčená.
- Aktuálnym odpisom z registra trestov obžalovaného z ktorého vyplýva, že tento nebol v minulosti súdne trestaný.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru že:
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný dňa 25.01.2010 na notárskom úrade podpísal vyhlásenie o uznaní dlhu vo výške 730 000,- Eur /21 991 980,- Sk/ a jeho splatení do dňa 31.01.2011. Následne bola medzi obžalovaným a poškodeným dňa 13.05.2010 uzatvorená zmluva o predaji nehnuteľnosti na Y. ulici, na základe ktorej poškodený nadobudol nehnuteľnosť v hodnote podľa znaleckého posudku v hodnote 13 586 826,- Eur /451 000,- Eur/. Cena určená medzi zmluvnými stranami v kúpnej zmluve na sumu 100 000,-, Eur mala byť odovzdaná v hotovosti pri podpise zmluvy, bez svedkov, pričom táto skutočnosť, ostala sporná, ale podľa názoru súdu nemá v tejto veci vyššiu relevanciu. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že previedol na poškodeného predmetnú nehnuteľnosť a tým považoval svoj dlh vo výške 730 000,- Eur za splatený súd vyhodnotil ako nedôvodnú nemajúcu oporu v ostatnom vykonanom dokazovaní. Práve výška uznaného dlhu a hodnota nehnuteľnosti, ktorú previedol obžalovaný na poškodeného sú v zjavnom nepomere, keď uznaný dlh predstavuje sumu 730 000,- Eur a cena nehnuteľnosti sumu 451 000,- Eur, pričom rozdiel činí sumu 279 000,- Eur. K obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že dňa 12.05.2010 bola poškodeným podpísaná dohoda o splatení dlhu vo výške 431 520,95 Eur, súd uzatvára, že bola podpísaná súčasne zo zmluvou o prevode nehnuteľnosti na Y. ulici, a táto suma približne zodpovedá hodnote nehnuteľnosti určenej v znaleckom posudku /451 000,- Eur/. Teda ak by aj došlo k započítaniu uvedenej sumy 451 000,- Eur do celkového dlhu 730 000,- Eur, /ktorú skutočnosť poškodený vylúčil a rovnako tak nebola ani v konaní ničím preukázaná/, obžalovaný bol stále poškodenému dlžný sumu 279 000,- Eur.
Svedok S. síce potvrdil, aj výpoveď obžalovaného, že počul ako sa obžalovaný s poškodeným rozprávajú o niečom v tom zmysle, že čo sa týka ohľadne toho baráku (Záborského XX), že ten barák bol prevedený na pána T. zato, že pán S. mal podlžnosti voči CY. a bavili sa o nejakej sume okolo 730.000,-Eur, ale prevod tejto nehnuteľnosti nezodpovedal výške dlhu tak ako je to uvádzané vyššie. Rozhodujúcimi okolnosťami pre posúdenie protiprávnosti konania obžalovaného a ktoré boli jednoznačne preukázané sú prevody nehnuteľností na osoby blízke obžalovanému , za ceny, ktoré ani zďaleka nezodpovedali skutočnej hodnote nehnuteľnosti. Motiváciu konania obžalovaného ako vnútorný postoj k spáchanému činu vidí súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania v tom, že obžalovaný sa účelovo zbavil majetku pod cenu, aby nemusel splatiť svoj dlh poškodenému. Do uvedeného zapadá aj časový snímok prevodu uvedených nehnuteľností, ktoré boli prevedené, a to dňa 09.11.2010 na pani K. a dňa 11.01.2011 na syna obžalovaného. Všetky prevody sa udiali v dobe plynutia lehoty na vrátenia sumy 730 000,- Eur do 31.01.2011 a po spísaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu dňa 25.01.2010. Tak ako bolo uvedené vyššie poškodený síce vyhlásil, dňa 12.05.2010, že mu obžalovaný splatil dlh vo výške 431 520,95 Eur, ale stále mu ostal dlžný zvyšok z pôvodne uznanej sumy 730 000,- Eur. Na základe vyššie uvedeného preto súd prvého stupňa konštatuje, že platný záväzok obžalovaného vyplývajúci z notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou nemohol zaniknúť tým, že obžalovaný na poškodeného previedol nehnuteľnosť na Y. ulici a teda sa doposiaľ jedná o stále existujúci dlh voči poškodenému.
Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne znaky zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, písm. a), ods. písm. a) Trestného zákona. Objektívna stránka trestného činu je naplnená tým, že obžalovaný ako dlžník poškodil vlastného veriteľa
- poškodeného, z platného záväzku - notárskej zápisnice o uznaní dlhu, tak, že čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa - poškodeného tým, že predal časť svojho majetku pod cenu, čím znemožnil uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, pretože vedel a chcel prevodom nehnuteľností, poškodiť záujem chránený trestným zákonom, a to čiastočne znemožniť uspokojenie svojho veriteľa.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným, premysleným konaním obžalovaného, zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu a následok, spočívajúci v zmarení uspokojenia svojho veriteľa. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to že viedol pred spáchaním činu riadny život a súčasne absenciu okolnosti priťažujúcej.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u neho postačujúce pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, za súčasného podmienečného odloženia výkonu testu odňatia slobody na dobu 3 rokov a uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní nepripustil poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody do trestného konania s odôvodnením, že výška pohľadávky ktorú má poškodený voči obžalovanému bola určená v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a vyhlásení o súhlase s exekúciou, teda je exekučným titulom, a súd nemôže opätovne rozhodovať o už priznanom alebo určenom nároku na náhradu škody. S uvedeného dôvodu súd o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.