Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-164-2019.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/164/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXXX/X, proti odporcom: 1/ G.P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXXX/ X, 2/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXXX/X, v konaní o zníženie výživného pre plnoleté deti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Pc/23/2018-73 zo dňa 14.6.2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh na zníženie výživného na plnoleté deti zo strany otca. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „Súd žalobu zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. “ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že návrh navrhovateľa ako otca odporcov na zníženie výživného z pôvodne určených súm 250 eur a 150 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne nie je dôvodný. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcom bola síce naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu z októbra 2014, ale odvtedy sa navrhovateľ neúspešne dožadoval zníženia vyživovacej povinnosti voči dcére L. L. v ďalšom konaní Okresného súdu Humenné 19P/93/2016. Práve v tomto konaní boli dostatočne preskúmané celkové majetkové pomery navrhovateľa, ktoré mali za následok zamietnutie návrhu na zníženie výživného. V tomto konaní nedošlo v porovnaní so situáciou navrhovateľa posudzovanou v konaní 19P/93/2016 k žiadnym výrazným zmenám s jedným rozdielom - navrhovateľ vykázal v zdaňovacom období roka 2017 nulový základ dane. K uvedenému súd poznamenáva, že na uvedenú skutočnosť v tomto konaní neprihliadol. Pokiaľ je rodič povinný výživou vo vzťahu k svojím deťom - bez rozdielu ich veku - podnikateľom, „je v prípade posudzovania jeho možností, schopností a majetkových pomerov tzv. vyšetrovacia zásada podľa čl. 6 zákona č. 161/2015 Z. z. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi,
že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskovým usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné“. V prejednávanej veci navrhovateľ súdu predložil len doklady o svojich bežných výdavkoch, o zablokovaní nehnuteľností v jeho vlastníctve či spoluvlastníctve exekučným záložným právom, ako aj o podaní daňového priznania za rok 2017 s nulovým základom dane, no žiadne ďalšie relevantné dôkazy o svojich podnikateľských aktivitách súdu nedokladoval napriek výzve zo dňa 11.12.2018 i zo dňa 14.02.2019. Súd pritom z výpisu zo živnostenského registra zistil, že jeho podnikanie nebolo ukončené a k pôvodným predmetom podnikania od 02.04.2013 mu v roku 2016 pribudla aj nákladná cestná doprava a prenájom nehnuteľností a od 15.02.2019 aj ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností. Z pripojeného dedičského spisu 14D/471/2015 bolo preukázateľne potvrdené, že navrhovateľ po smrti svojho otca G. L., V. XX.XX.XXXX, nadobudol okrem zbraní aj cenné papiere - 18 kusov akcií v obchodnej spoločnosti UDAVA, a.s., IČO: 36460192, ktorých trhová hodnota je 7 142,85 eur za jednu akciu, teda akcie v hodnote 128 571,30 eur, podielové listy správcovskej spoločnosti Tatra Asser Management, a.s., štvrtinový podiel na rodinnom dome č.s. XXXX na parcele XXXX/XXX, dvojgaráži š.s. XXXX na parcele XXXX/XXX a na ďalších nehnuteľnostiach v k.ú. H., vlastnícke právo v celosti k ďalším nehnuteľnostiam v k.ú. H., ako aj nárok na vyplatenie finančnej čiastky 7 500,- eur z titulu pripadnutia chaty č.s. XXX v obci L. spoludedičovi M.. E. L.. Jedná sa o majetok značnej hodnoty, ktorý majetkové pomery navrhovateľa v žiadnom prípade neznížil, ale naopak výrazne zlepšil, čím sa aj jeho životná úroveň rapídne zvýšila. Na uvedenú situáciu pamätá aj zákon č. 36/2005 o rodine v ustanovení § 62 ods. 2 o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa názoru súdu majetok navrhovateľa nadobudnutý v dedičskom konaní po jeho otcovi v žiadnom prípade nemôže zakladať ani potenciálnu možnosť vydania súdneho rozhodnutia o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči jeho plnoletým deťom. Navrhovateľ sa stará len sám o seba a z majetku, ktorým po smrti svojho otca disponuje, by mal byť schopný s prihliadnutím na § 75 ods. 1 ZR prispievať obom deťom na výživu ak nie vyššou, tak aspoň takou sumou, aká bola určená rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/89/2013 zo dňa 10.10.2014. Ako výživou povinný rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojim plnoletým, ale študujúcim deťom mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s nimi nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o nich nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zníženie výšky výživného pre jeho dve plnoleté deti zamietol. 4. Poukázal na ust. 62, ods. 1,2,5 , § 75, ods. 1, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 6. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a vyhovel mu v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádzal iba z jeho príjmov a majetkových pomerov a vôbec nebral do úvahy príjmy a majetkové pomery matky, ktorá vlastni nehnuteľnosti. Je 10 rokov invalidným dôchodcom. V súčasnosti platí hypotéku niečo vyše 400 €. Žiada o zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko o všetko prišiel pri neúspešnom podnikaní v taxislužbe a v súčasnosti má iba samé dlhy a pasíva. Hodnotenie odvolacieho súdu 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 9. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. 10. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil existenciu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcom. Odporcovia, plnoleté deti navrhovateľa, síce dovŕšili plnoletosť, študujú na vysokej škole a pripravujú sa na budúce povolanie, majú náklady na ubytovanie a stravu a výdavky so štúdiom. 11. Otec v odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nevychádzal z jeho príjmu, ktorým je invalidný dôchodok. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z majetkových pomerov otca, ktorý napriek tomu, že je invalidný dôchodca, disponuje majetkom značnej hodnoty, ktorý nadobudol v dedičskom konaní. Jeho podnikanie napriek tomu, že vykazuje nulový základ v daňovom priznaní, nebolo ukončené. Otec odporcov podniká ako živnostník, od poslednej súdnej úpravy mu pribudol predmet podnikania nákladná cestná doprava a prenájom nehnuteľností. Za takýchto okolností odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje návrh na zníženie výživného za nedôvodný. 12. Navrhovateľ namieta, že súdom určená výška výživného je neprimeraná potrebám navrhovateľa, ktorý má okrem toho príjem z vlastnej brigádnickej činnosti. 13. Navrhovateľ namieta, že súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy majetkové a zárobkové pomery matky odporcov, ktorá má voči nim tiež vyživovaciu povinnosť. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi v tom, že vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia. Matka odporcov čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, ktorá vzhľadom na ich vek a skutočnosť, že študujú mimo miesta bydliska je len čiastočná. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a súdom určená výška výživného pre otca pri poslednej súdnej úprave reflektovala aj podiel matky na výživnom. 14. Nakoniec navrhovateľ namieta, že platí hypotéku vo výške 400 Eur, má exekúcie v súvislosti s neúspešným podnikaním a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v súdom určenej výške. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 62, ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. V prípade, ak sa navrhovateľ svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si povinností dostal do finančných problémov, nemôže táto skutočnosť byť na úkor výživného na jeho deti. 15. Ani ďalšie odvolacie námietky matky nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).