Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-100-2019.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : M., s.r.o., so sídlom M. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpený: W.. I. N., advokátka, B. X/A, XXX XX S., proti žalovanej : I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. Zámky, I. XXXX/XX, o zaplatenie odplaty XX,- eur, zmluvnej pokuty XX,- eur, poplatkov za upomienky XXX,- eur a zmluvného úroku a úroku z omeškania, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenej zaplatenia odplaty 14,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur, poplatkov za upomienky 180,- eur a zmluvného úroku 44 % ročne a úroku z omeškania 5 % ročne. Tvrdil, že so žalovanou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 405702475 zo dňa 7.12.2015 podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 200,- eur. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť tento úver a to spolu s odplatou pri poskytnutí finančných prostriedkov a s úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom, čo spolu predstavovalo 144,- eur. T.j. žalovaná sa podľa zmluvy zviazala vrátiť žalobcovi 200,- eur a 144,- eur. Žalobca sa žalobou v tejto veci domáhal od žalovanej zaplatenia odplaty 14,- eur, ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,-eur, ktorú mali dohodnutú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a to povinnosti splatiť celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalovaná zaviazala zaplatiť za každú zaslanú upomienku 33,-eur. Žalobca tvrdil, že zaslal žalovanej 6 upomienok a preto si v žalobe uplatnil titulom týchto upomienok 180,-eur. Žalobca si ďalej v žalobe uplatnil okrem odplaty 14,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur a poplatkov za upomienky aj zmluvný úrok 44 % ročne.
- zo sumy 200,- eur od 7.12.2015 do 19.1.2016,
- zo sumy 114,- eur od 20.1.2016 do 16.3.2016 ,
- zo sumy 71,- eur od 17.3.2016 do 6.4.2016,
- zo sumy 28,- eur od 7.4.2016 do 21.7.2018 a aj zákonný úrok z omeškania 5% ročne:
- zo sumy 84,- eur od 8.12.2016 do 21.7.2018,
- zo sumy 49,- eur od 22.7.2018 do 30.8.2018,
- zo sumy 14,- eur od 31.8.2018 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.
2. Na prejedanie žaloby súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca. Prítomná bola žalovaná, ktorá súdu predložila doklady o úhradách avšak predložené doklady boli z rokov 2010 až 2012, t.j. z obdobia spred cca 3 rokov pred uzavretím zmluvy , ktorá je uvádzaná v žalobe. Je preto zrejmé, že úhrady, ku ktorým žalovaná predložila doklady o úhradách sa netýkajú
pohľadávky z úverového vzťahu popísaného v žalobe. Okrem toho žalovaná spochybnila aj uzavretie zmluvy v roku 2015. Tvrdila totiž , že so žalobcom uzavrela len jednu zmluvu a k tej má tie ústrižky z roku 2010-2012. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania žalobca z ospravedlniteľného dôvodu nepožiadal.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to najmä listinnými dôkazmi založenými v spise.
6. Na základe vykonaného dokazovania, z listinného dôkazu a to písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal súd za zistené, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou a súčasne spotrebiteľkou a to dňa 7.12.2015. Súd podľa obsahu túto zmluvu posudzoval podľa ustanovení zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa súčasne zaväzuje, že tieto peňažné prostriedky veriteľovi vráti a súčasne mu vráti náklady spojené s úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená podľa vyššie citovaného právneho predpisu musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, v opačnom prípade je zo zákona potrebné úver na základe nej poskytnutý považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s obsahom práve vyššie uvedenej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje nedostatky podľa §9 odsek 2 písmeno l) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve chýbajú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny , úrokov a iných poplatkoch a zo zmluvy nie je ani zrejmé ani poradie, v ktorom by sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Takéto zákonom požadované členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru totižto predstavuje prehľadné vymedzenie dlžníkových povinností. V zmluve však nie je uvedený počet splátok, výška mesačnej splátky a ani dátum prvej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné a neurčité a nie je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Okrem toho úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške 44 % ročne je podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi. Takýto úrok z úveru predstavoval niekoľko násobné navýšenie priemernej úrokovej miery zo spotrebiteľských úverov poskytovaných v roku 2015 na 1 rok / pohybovali sa okolo 7,5% ročne /. Taktiež dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšuje obvyklú odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, t.j. podľa súdu táto bola dojednaná v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu okrem toho, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, aj samotné dojednanie úrokov z úveru je vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, t.j. v tejto časti k platnej dohode o úroku z úveru podľa súdu nedošlo. Aj čo sa týka odplaty za poskytnutie úveru , tak aj túto súd vyhodnotil ako dohodnutú v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, t.j. dohodnutú v rozpore so zákonom. Tak aj v tejto časti považuje súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere neplatnú ( § 39 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil v časti úrokov z úveru pre rozpor s dobrými mravmi a v časti odplaty za poskytnutie úveru, za neplatnú, potom aj informácia o výške RPMN uvedená v zmluve vo výške 28 % je nesprávnou. RPMN má obsahovať konkrétnu výšku všetkých nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutým úverom, prepočítaných na jeden rok. V RPMN okrem úrokovej sadzby musia byť zahrnuté všetky poplatky, či už jednorázové, alebo opakujúce sa. Vychádzajúc z obsahu zmluvy však túto RPMN ani nie je možné hodnoverným spôsobom skontrolovať, pretože ako už bolo uvedené, zmluva vôbec neuvádza v akých časových intervaloch sa má úver splácať, t.j. neuvádza jednotlivé splátky a výšku týchto splátok. Zo znenia zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca, t.j. veriteľ k výpočtu RPMN, aké vstupné údaje do tohto výpočtu zadával. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na ustanovenie § 11 odsek 1 písmeno b),d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Čo sa týka žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 33,-eur, podľa súdu sa jedná o paušálne dojednanie obsiahnuté vo vopred pripravenej predtlačenej zmluve a žalobca nepreukázal, že táto zmluvná pokuta bola dohodnutá so žalovanou individuálne, resp. že mala žalovaná ako spotrebiteľ možnosť v tejto časti obsah zmluvy ovplyvniť. Súd poukazuje aj na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 33,-eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nezaplatiť, resp. nevrátiť úver v dohodnutom čase. Z tohto znenia však nevyplýva, že by sa táto zmluvná pokuta mala úmerne znižovať podľa výšky uhradenej sumy. T.j. aj v prípade, že by sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou čo i len 1,- euro a to na jeden deň, bola by povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 33,-eur, ktorá je k pohľadávke 1 euro ako sankcia neprimeraná. Takúto sankciu , takto dohodnutú súd považuje, ako sankciu neprimerane vysokú, resp. takáto úprava zmluvnej pokuty ako sankcie umožňuje požadovať od spotrebiteľa za určitých podmienok aj neprimerane vysokú sumu a preto sa v zmysle § 53 odsek 4 písmeno k ) Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. A neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatné. V tomto kontexte súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 odsek 3 Občianskeho zákonníka, t.j. aj na to, že súd pri výklade tohto ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute musel toto ustanovenie vykladať v zmysle § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa. Súd teda dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. neplatnú, a preto žalobcovi nevznikol na ňu nárok.
8. Čo sa týka žalobcom uplatneného poplatku za upomienky vo výške 180,- eur , tak aj v tejto časti, t.j. v časti dohody o nároku žalobcu na náhradu 30,-eur za každú upomienku súd považoval zmluvu za neplatnú. Podľa súdu sa jedná o poplatok, ktorého účelom je získanie ďalšieho majetkového prospechu voči spotrebiteľovi a vo svojej podstate predstavuje ďalšiu finančnú sankciu, ktorá ale prípustná nie je, pretože dlžník, ktorý sa dostane prípadne do omeškania s plnením , môže byť sankcionovaný úrokom z omeškania. Preto súd dospel k záveru, že žalobca by sa v tomto prípade mohol teoreticky domáhať len náhrady nákladov spojených so zasielaním upomienok a to reálnych nákladov, ktoré mu vznikli. Žalobca si však takéto náklady neuplatnil a ani ich nijakým spôsobom nepreukázal, nepreukázal ani len to, že žalovanému vôbec nejaké upomienky posielal.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd teda zistil, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 405702475 zo dňa 7.12.2015 , v ktorej bola ako dlžník uvedená žalovaná a ako veriteľ žalobca, mal byť zo strany veriteľa dlžníkovi poskytnutý vo výške 200,-eur. Podľa obsahu je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto bol dlžník z takejto zmluvy povinný vrátiť veriteľovi /žalobcovi/ len tú sumu, ktorú mu žalobca požičal, t.j. 200,-eur. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe, však dlžník doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 242,- eur, t.j. poskytnutý úver 200,- eur , ktorý je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov už vrátený bol. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal zato, že žalobcovi na základe zmluvy o úvere nevznikol nárok ani na odplatu, ani na zmluvnú pokutu a ani na poplatky za upomienky a to z dôvodov uvedených vyššie. Je pravda , že si žalobca uplatnil aj riadny úrok z úveru a úrok z omeškania, tieto svoje nároky však v žalobe riadne nezdôvodnila a ani ich nepreukázal. Okrem uvedeného mu nevznikol nárok na zmluvný úrok z úveru, ktorý súd v zmysle zákona považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Čo sa týka úroku z omeškania , zo žaloby vôbec nie je zrejmé o akú pohľadávku sa jedná, prečo si žalobca úrok uplatňuje práve z tých súm a za to obdobie, ktoré sú uvedené v žalobe. Tento nárok žalobca nielenže riadne nezdôvodnil, ani ho nepreukázal. Preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, žaloba bola zamietnutá, preto by mala mať nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej trovy konania nevznikli, súd jej nárok na ne nepriznal.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobu v celom rozsahu ak nedôvodnú, nárok nepreukázaný zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný
vzťah, titulom ktorého si žalobca uplatňoval nárok mal spotrebiteľský charakter, sú bol povinný z úradnej povinnosti vykonať kontrolu obsahu zmluvy, na základe ktorej mal vzniknúť zmluvný vzťah a ktorá mala charakter formulárovej vopred pripravenej zmluvy, ktorej obsah spotrebitelia vo všeobecnosti mohli ovplyvniť len ťažko. Na doplnenie ešte súd uvádza, že žalovaná v konaní síce spochybnila aj samotné uzavretie zmluvy , žiaden dôkaz ne preukázanie tohto tvrdenia ale nepredložila a z dôvodu hospodárnosti konania súd doposiaľ k skúmaniu jej podpisu na zmluve nepristúpil , keď tu bol iný dôvod , pre ktorý žalobu zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.