Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-262-2019.pdf
PDF · 94.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/262/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 1651/2, IČO: 00 314 463, v zastúpení právne - Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom v Dolnom Kuíne, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, proti žalovaným: 1/ H. T., nar. XX.X.XXXX, 2/ E. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bývajúci na adrese T. O., S. Q. XXXX/XX-XX, o vypratanie nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/44/2017-112 zo dňa 24.9.2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca dňa 12.12.2017 domáhal o určenie povinnosti žalovaným do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať byt č. XX na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na Ulici S. Q. v k.ú. a obci T. O. a zároveň uloženia im povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Okresný súd zistil z vykonaného dokazovania, že Mesto Dolný Kubín ako prenajímateľ a H. T. ako nájomkyňa uzatvorili dňa 9.3.2016 nájomnú zmluvu o prenájme bytu č. XX na prízemí, vchod č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. 670/128 v k. ú. a obci T. O., zapísaný na LV č. XXXX, a to na dobu určitú od 1.3.2016 do 31.8.2016. Predmetný byt je vo vlastníctve žalobcu - Mesta Dolný Kubín. Právny vzťah medzi účastníkmi konania tak vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o nájme bytu na dobu určitú od 1.3.2016 do 31.8.2016. Podľa rozpisu dlžnej čiastky pre predmetný byt (odkaz súdu na listinný dôkaz na č. l. 14) nedoplatok ku 11/2017 bol vo výške 2.844,20 eur, na komunálnom odpade mal žalovaný 1/ nedoplatok vo výške 233,92 eur a žalovaný 2/ nedoplatok vo výške 58,48 eur. Súd ďalej zistil, že ku dňu jeho rozhodovania žalovaní uhradili všetky dlžoby voči mestu, nedĺžili mu ani z titulu nájomného, ktoré majú platiť za sporný byt, ani z titulu nájomného za užívanie predchádzajúceho bytu a ani z titulu poplatkov a daní, ktoré boli povinní platiť mestu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a preukazovali ich aj nimi predložené dôkazy o zaplatení.
3. Pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku súd vychádzal z ustanovení § 685, § 710 ods. 1, ods. 2, § 682, § 126 ods. 1, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, aplikoval aj § 3 ods. 1 OZ, prihliadal na ustanovenie § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 193 ods.2 Civilného sporového poriadku zdôraznil v súdenej veci svoju viazanosť rozhodnutím Ústavného súdu SR.
4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil súd za preukázané, že žalovaní bývajú v uvádzanom byte aj po ukončení v zmluve dohodnutej doby nájmu. Žalobca podanou žalobou realizuje oprávnenie vyplývajúce mu z obsahu jeho vlastníckeho práva k bytu, jeho právo vlastníctva ale koliduje s právom žalovaných na obydlie, preto považoval za potrebné zvoliť také riešenie, aby výkon vlastníckeho práva žalobcu bol v súlade s § 3 ods. 1 OZ, teda s dobrými mravmi. Okresný súd v posudzovanom prípade bral do úvahy, že : vlastníkom bytu je mesto, ktoré je zo zákona povinné starať sa o potreby svojich obyvateľov, žalovaní sú obyvatelia mesta, ktorí sa snažia konsolidovať svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu, vzhľadom na vek a zdravotný stav najmladšieho dieťaťa nebolo možné a nie je reálne predpokladať v krátkom čase možnosť matky zamestnaním zvýšiť príjem rodiny a napriek tomu žalovaní vyplatili všetky dlhy žalobcovi, a to nielen z titulu nájmu.
5. Práve kolízia konštatovaných práv a uplatnenie princípu dobrých mravov predstavuje podľa názoru okresného súdu významnú zásadu, ktorá v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti, kde sudca nesmie rezignovať na spravodlivé riešenie akokoľvek sa to môže javiť zložité (do pozornosti súd dáva nálezy ÚS SR - sp. zn. IV.ÚS 2842/10 zo dňa 25.5.2011, sp. zn. II ÚS 3168/09 zo dňa 5.8.2010).
6. Okrem vnútroštátnej judikatúry považoval za potrebné v súdenom prípade prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde sa vyžaduje, aby zásah do práva na rešpektovanie obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 čl. 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Strata obydlia sa považuje za najextrémnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia, v tejto súvislosti okresný súd dáva do pozornosti aplikovateľnú judikatúru ESĽP, napríklad rozsudok Gillow v. Spojené kráľovstvo z 24.11.1986 - sťažnosť 9063/80, rozsudok Niemietz v. Nemecko z 16.12.1992 - sťažnosť 13710/88 a ďalšie.
7. V súdenej veci hoc žaloba žiadajúca vypratanie žalovaných po uplynutí doby nájmu sa javí zo strany žalobcu ako legálna, nejaví sa ale podľa názoru okresného súdu primeraná s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že výkon takéhoto práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a javí sa ako neprimerane tvrdý. Okresný súd dodáva, že mesto je povinné starať sa o potreby svojich obyvateľov, ktorými sú žalovaní v zložitej životnej situácii, nielen krátkodobej, títo v rámci svojich možností urobili pre zachovanie svojho obydlia maximum. Možnosť viazať vypratanie na prístrešie v mestskom zariadení Kotva neprichádza podľa názoru súdu do úvahy práve pre zníženú mieru súkromia s poukazom na tri maloleté deti v rôznom veku a tak pri najmladšom aj vzhľadom na jeho zdravotný stav, kde matka je s ním na rodičovskej dovolenke, navyše aj staršie deti sú práve v takom veku, keď zmena prostredia pri strate súkromia, ku ktorej by došlo v sociálnom zariadení, by mohlo vážne narušiť ich vývoj. Okresný súd ocenil snahu žalovaných udržať si nájom tým, že tento platia, k momentu rozhodovania nemali dlžobu ani na nájme, ani na poplatkoch a daniach voči mestu
- žalobcovi. Žalovaní hoc pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, urobili skutočne veľa pre udržanie obydlia potrebného pre zdravý vývoj rodiny a je zrejmé, že nemajú príjem na to, aby platili komerčný nájom bytu a práve preto bývajú v sociálnom byte mesta. Preto pri strete vlastníckeho práva a práva na ochranu obydlia súd uplatnil v spore zásadu elementárnej slušnosti, pomoci núdznym, ktorá vo vzťahu k obyvateľom mesta má byť takou, ktorú uplatňuje aj mesto, čo mu vyplýva aj zo zákona.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd žalobu zamietol, zároveň dodal, že pri zmene pomerov je možné žalobu opätovne podať (súd žalobu zamietol „pre tentokrát“). Okresný súd tretiu možnosť rozhodovania určením dlhšej lehoty na vypratanie predmetného bytu vylúčil poukazujúc opätovne ako na sociálnu rizikovú situáciu žalovaných, ich starostlivosť o tri maloleté deti, nemožnosť predpokladu, že by zvládli sami si nájsť byt s prípadným komerčným nájmom a pri hľadaní by práve, pokiaľ by riadne fungovala sociálna sieť malo žalovaným pomáhať minimálne mesto, resp. poskytnúť im sociálny byt.
9. Žalovaným nemožno klásť za vinu, že sa nepokúsili uzatvoriť so žalobcom novú nájomnú zmluvu, pokiaľ samotný žalobca odmieta uzatvoriť nájomnú zmluvu na ďalší čas alebo na iný byt, pokiaľ záujemca o nájom bytu je dlžný mestu akúkoľvek dlžnú čiastku. Samotný žalobca takýmto prístupom podľa názoru súdu môže znemožniť v niektorých prípadoch riešenie neoprávneného zotrvávania v byte slušných a dobré mravy rešpektujúcim spôsobom. Pokiaľ ide o nejaké narúšania občianskeho spolunažívania žalovanými, výpoveď svedkyne ( príslušníčky mestskej polície ) bez ďalších dôkazov a v situácii, keď
preukázali za dlhé obdobie len obťažovanie hlasnou hudbou v doobedňajších hodinách, je príliš málo na konštatovanie o narúšaní občianskeho spolunažívania, navyše pokiaľ sa nevie ani vekové zloženie obyvateľov konkrétnej bytovky.
10. Okresný súd síce konštatoval neúspech žalobcu v spore a z tohto dôvodu nárok žalovaných ( úspešných ) na náhradu trov voči žalobcovi, trovy konania ale žalovaným nepriznal, z obsahu spisového materiálu totiž mal preukázané, že im žiadne trovy konania nevznikli.
11. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadal uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať byt č. XX na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na Ulici S. Q. v k. ú. a obci T. O..
12. V úvode odvolania poukázal na to, že nedoplatky na nájomnom neboli predmetom žaloby. Žalovanej v rade 1/ boli vyrubené úroky z omeškania za komunálny odpad vo výške 106,20 eur, žalovanému v rade 2/ úroky z omeškania za komunálny odpad vo výške 26,30 eur, ktoré neboli uhradené.
13. Žalobca zdôraznil, že sa žalobou domáha ochrany vlastníckeho práva k bytu. Žalovaní v byte bývajú aj po ukončení doby nájmu dohodnutého v zmluve, teda predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu, teda bez toho, aby bola s nimi uzavretá riadna nájomná zmluva. Platnosť pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú uplynula dňa 01.09.2016. Žalovaní netvrdili, ani nepreukázali, že by malo v ich prospech existovať nejaké právo, ktoré by ich oprávňovalo po 31.08.2016 k ďalšiemu užívaniu bytu.
14. Žalobca cituje ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 126 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré okresný súd pri rozhodovaní aplikoval. Upriamil pozornosť na vedomosť žalovaných 1/, 2/ o dojednaní nájmu bytu na vymedzenú dobu, teda že v ich prípade sa nejednalo o zabezpečenie bývania na dobu neurčitú, resp. „natrvalo“. V predmetnej nájomnej zmluve je jednoznačne uvedené, že uplynutím doby nájom predmetného bytu sa skončí okrem prípadu uzavretia novej písomnej nájomnej zmluvy, prípadne písomného dodatku k zmluve, k čomu nedošlo. Od skončenia doby nájmu predmetného bytu do vyhlásenia rozsudku v danej veci uplynula dostatočne dlhá doba a žalovaný a osoby s ním žijúce v predmetnom byte mali reálne možnosť riešiť otázku bývania, pričom od počiatku mali vedomosť, že v predmetnom byte nejde o bývanie navždy ( na podporu tejto argumentácie odkazuje odvolateľ na rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.06.2018 sp. zn. 2C/40/2017).
15. V danom prípade právu na bývanie nemožno poskytnúť väčšiu ochranu ako právu vlastníckemu. Na tom nemenia nič ani osobné pomery žalovaných, ktorým svedčí povinnosť byt vypratať, ani dĺžka bývania žalovaných v byte. Na základe vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by výkon vlastníckeho práva žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi a v spore nebola žiadnym spôsobom preukázaná diskriminácia žalovaného pri riešení jeho bytovej otázky.
16. Odvolateľ poukazuje na nastavené jasné pravidlá prideľovania bytov do nájmu, ktorých cieľom je, aby nájomcovia plnili svoje povinnosti plynúce z nájmu, ako aj ostatné povinnosti voči nemu - prenajímateľovi. Uvedené pravidlá sú postavené na princípe rovnakého zaobchádzania so všetkými nájomcami a žiadateľmi o uzavretie nájomnej zmluvy, žalovaní podmienky na opakované uzavretie nájomnej zmluvy nesplnili, z tohto dôvodu s nimi nebola opakovane uzavretá nájomná zmluva.
17. Odvolateľ cituje znenie ustanovenia § 690, § 686 ods. 1, 2, § 720 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukazuje ďalej na vykonané dokazovanie, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaným zanikol právny dôvod pre užívanie predmetného bytu uplynutím dojednanej doby nájmu ku 31.08.2016 a od 01.09.2016 užívajú tento byt bez právneho dôvodu. Na žalovaných spočívalo dôkazné bremeno, aby preukázali, že po skončení nájmu dojednaného v nájomnej zmluve zo dňa 09.03.2016, malo v ich prospech existovať nejaké právo, ktoré by ich a členov ich domácnosti oprávňovalo v jeho ďalšom užívaní. Ďalej cituje obsahové znenie ustanovenia § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a aj obsah čl. 4 ods. 1 písm. f) VZN číslo 5/2017 o podmienkach prideľovania nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Dolný Kubín (ďalej len „VZN č. 5/2017“) v znení: Žiadosť mesto z evidencie vyradí, ak toto VZN neustanovuje inak, ak žiadateľ alebo osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti v nájomnom byte užívajú, alebo užívali nájomný byt vo vlastníctve mesta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi alebo internými predpismi bytového domu, napr. poškodený nájomný byt vo vlastníctve mesta, užívanie nájomného bytu bez platnej nájomnej zmluvy.
18. Odvolateľovi nie je zrejmé, v čom je jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď dodržiava zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľmi o uzavretie nájomnej zmluvy. Vytýka súdu, že v rozhodnutí porušuje ústavnú zásadu rovnakého obsahu vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, keď pri posudzovaní prípadu bral v úvahu skutočnosť, že vlastníkom bytu je mesto. Z toho vyplýva podľa odvolateľa, že pokiaľ by vlastníkom bytu bol iný subjekt (subjekt súkromného práva), súd by žalobe vyhovel bez uloženia povinnosti poskytnúť bytovú náhradu, čo je vzhľadom na znenie uvedeného článku ústavy neprípustný. Žalobcovi má byť poskytnutá rovnaká ochrana vlastníckeho práva, akú by súd poskytol inému subjektu k tomu istému alebo obdobnému predmetu vlastníckeho práva. Žalovaní si povinnosti nájomcu neplnili a na tom nemení nič ani skutočnosť, že vyjadrili ochotu uhrádzať dlžné platby za byt. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo ani konkludentne, ani žalobca a ani žalovaní netvrdili, že im vlastník bytu dovolil užívať predmetný byt. V čase podania žaloby aj v čase rozhodovania žalovaní nemali platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte. Aj okresný súd mal z dokazovania preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako vlastník bytu mal právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaných do vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania.
19. Žalovaní 1/, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložili.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP, zdôrazňuje zároveň, že sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
21. V súdenej veci okresný súd z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci a posudzovanú vec riešil v súlade s právom. Okresný súd podrobne vyargumentoval v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré ustanovenia právnych predpisov (tie aj zacitoval) na súdenú vec aplikoval, na základe akých skutkových a právnych súvislostí žalobu žalobcu zamietol, dôsledne aplikoval aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a so zohľadnením individuality prejednávanej veci konštatovaná priorita ochrany obydlia pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu má podľa názoru odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní a taktiež oporu v aplikovanej právnej úprave. Všetky vecné argumenty o ktoré odvolateľ oprel odvolanie a o totožné argumenty oprel aj žalobou uplatnený nárok, už okresný súd podrobne vyhodnotil a zodpovedal, vyčerpal všetky otázky ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky individuálne okolnosti, ktoré okresný súd v súdenej veci vzhliadol a na ich základe žalobu zamietol majú svoj zákonný rámec.
22. Síce odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že okresný súd poskytol výnimočnú ochranu žalovaným 1/, 2/, keďže bol jednoznačne preukázaný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, avšak poskytnutím tejto tzv. „výnimočnej ochrany obydlia žalovaných 1/, 2/ a ich maloletých detí“ sledoval legitímny cieľ a legitimitu sledovaného cieľa okresný súd v dôvodoch rozhodnutia náležite a v súlade s právom aj vyargumentoval.
23. Na druhej strane odvolací súd upriamuje pozornosť žalovaných 1/, 2/, že v rámci súdnej ochrany bola im súdmi (okresným súdom i odvolacím súdom) poskytnutá výnimočná ochrana obydlia a výnimočná ochrana obydlia ich maloletých detí a v prípade ak nebudú plniť svoje povinnosti ako nájomcovia bytu voči žalobcovi, teda neposkytnú finančné plnenia, pravidelné povinné úhrady, prostriedky súdnej ochrany vo vzťahu k nim už treba považovať za vyčerpané, t. j. ide o poslednú možnosť poskytnutia im ochrany, priorizovania ich práva na obydlie pred právom vlastniť majetok.
24. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu vychádza z princípu úspechu/neúspechu strán v spore.
25. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, úspešní žalovaní 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili a ani z obsahu spisu nezistil odvolací súd, že by im mali vzniknúť v súvislosti s odvolaním žalobcu (vedeným odvolacím konaním) nejaké trovy. Vzhľadom na uvedené podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalovaným 1/, 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.