Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-60-2019.pdf
PDF · 111.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne V. B., ul. B. XXX/XX, B. A., zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, Advokátska kancelária Žižkova 6, Košice, proti žalovaným 1) Pražiarne, baliarne obchodu, a.s. Poprad, Hraničná 664/16, Poprad, IČO: 31 688 268, 2) H. V., bytom K. XXXX/X, W., 3) J.. P. A., bytom M. XXX/XX, M. R., 4) M. V., bytom Y. XX, B., všetci žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 6, Poprad, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 17/2010-565 zo dňa 6.11.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorá v konečnej verzii žalobného návrhu žiadala, aby žalovaní boli povinní spoločne a nerozdielne v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vyhotoviť na hlavičkovom papieri žalovanej v 1/ rade a odoslať na svoje náklady žalobkyni a všetkým osobám, ktoré boli ku dňu 23.9.2009 akcionármi spoločnosti žalovanej v 1/ rade ospravedlňujúci list, podpísaný za žalovanú v 1/ rade osobou / osobami oprávnenými konať v mene žalovanej v 1/ rade a samostatne žalovanými v 2/, 3/ a 4/ rade ako akcionármi spoločnosti v takomto znení a grafickej úprave:
„Vážená pani
V. B. B. XXX/XX
B. A.
Na vedomie: všetkým osobám, ktoré boli ku dňu 23.9.2009 akcionármi spoločnosti Pražiarne, baliarne obchodu, a.s. Poprad, Hraničná 664/16, Poprad, IČO: 31 688 268 Vážená pani Svitanová, my, akcionári spoločnosti Pražiarne, baliarne obchodu, a.s. Poprad a H. V., J.. P. A. a M. V. ako členovia orgánov spoločnosti a zároveň ako akcionári spoločnosti sme Vám zaslali list datovaný dňom 23.9.2009. V uvedenom liste zo dňa 23.9.2009 boli uvedené nepravdivé tvrdenia týkajúce sa Vašej osoby, čím sme neoprávnene zasiahli do práva na ochranu Vašej osobnosti (práva na ochranu Vašej cti, dobrého mena a dôstojnosti), za čo sa Vám, pani B., touto cestou ospravedlňujeme.
Zároveň chceme týmto listom informovať ostatné osoby, ktoré boli ku dňu 23.9.2009 akcionármi akciovej spoločnosti Pražiarne, baliarne obchodu, a.s. Poprad, že tvrdenia, ktoré sme uviedli v liste zo dňa 23.9.2009 o pani B., boli nepravdivé.“ Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania vo výške 100%.
O uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 2C 17/2010-483 zo dňa 14.10.2013. Súd návrh navrhovateľky zamietol a rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcom v 1/ až 4/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 5.273,78 eur do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Po tom, čo bolo podané odvolanie žalobkyňou, odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co 168/2014-523 zo dňa 5.3.2015 prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí odvolací súd uviedol, že prvoinštančný súd sa v konaní dopustil viacerých pochybení, ktoré je potrebné v ďalšom procese odstrániť a opätovne o nároku rozhodnúť. Prvoinštančný súd v poradí druhým rozsudkom, ktorý je predmetom tohto konania, a to rozsudkom 2C 17/2010-565 žalobu zamietol, keď vec právne posúdil podľa § 132 CSP, vychádzal z ust. § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka a § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka a ďalej z ust. § 11 OZ a § 13 OZ a § 215 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa sa svojich nárokov domáhala po tom, čo jej žalovaný v 1/ rade ako spoločnosť a žalovaný v 2/ až 4/ rade ako členovia orgánov spoločnosti žalovanej v 1/ rade a zároveň ako akcionári spoločnosti žalovanej v 1/ rade napísali list, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne obsahuje nepravdivé a znevažujúce tvrdenia o jej osobe a má difamačný obsah, pričom tento list bol zaslaný žalobkyni a na vedomie ostatným akcionárom spoločnosti, čím podľa žalobkyne došlo do zásahu jej práva na ochranu osobnosti. Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo uvedené, že pokiaľ žalobkyňa v liste neuvedie všetky nepravdivé tvrdenia, takýto list ako ospravedlnenie je neurčitý. Na výzvu prvoinštančného súdu žalobkyňa navrhla zmenu žaloby a v dôvodoch uviedla nepravdivé tvrdenia, avšak v samotnom obsahu ospravedlňujúceho listu, ktorý od žalovaných žiadala, takéto tvrdenia chýbajú. List je všeobecný a neurčitý s tým, že prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že presná formulácia uplatneného nároku musí byť obsiahnutá v žalobnom petite, ktorý súd sám nemôže meniť a rozširovať. Prvoinštančný súd skonštatoval, že vyhovením takejto žalobe by nedošlo k zamýšľanému následku, ktorý žalobkyňa sleduje, a teda k ospravedlneniu a odstráneniu následkov nepravdivých a difamačných tvrdení z listu zo dňa 23.9.2009, pretože akcionári žalovanej v 1/ rade by nevedeli, o aké tvrdenie sa konkrétne jedná a ktoré tvrdenia v liste považuje žalobkyňa za nepravdivé a difamačné. Ďalej prvoinštančný súd sa zaoberal aj otázkou doručenia predmetného listu ostatným akcionárom, ktorí boli akcionármi žalovaného v 1. rade k 23.9.2009. Žalobkyňa nepreukázala, že by bol tento list doručený aj ostatným akcionárom, prípadne koľkým akcionárom bol tento list vôbec doručený, prípadne či bol medzi akcionármi šírený a či vôbec niektorí akcionári, alebo všetci boli s obsahom predmetného listu oboznámení. Žalobkyňa nepreukázala rozsah šírenia predmetného listu, čím neuniesla dôkazné bremeno. Aj v samotnej žalobe žalobkyňa uviedla, že tento list bol zrejme zaslaný všetkým ostatným akcionárom. Bolo nehospodárne zo strany prvoinštančného súdu vykonať potom dôkaz, ktorý žiadala vykonať žalobkyňa, a to vyžiadaním si z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zoznam akcionárov žalovaného v 1/ rade k 23.9.2009. Prvoinštančný súd zamietol žalobu voči žalovanému v 1/ rade aj z dôvodu, že pasívna legitimácia samotnej spoločnosti Baliarne, pražiarne obchodu, a.s. Poprad je otázna. Z výpisu obchodného registra vyplýva, že za žalovaného v 1/ rade konajú a podpisujú spoločne predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva. Ostatní členovia predstavenstva môžu za spoločnosť konať len v rozsahu písomného poverenia predstavenstvom. Ak J.. V. nemal písomné poverenie predstavenstva na napísanie uvedeného listu, nemožno toto konanie považovať za konanie spoločnosti, aj keď bolo na hlavičkovom papieri spoločnosti, keďže toto podanie nepodpísal aj podpredseda predstavenstva J.. A.. Ide o konanie členov orgánov žalovaného v 1/ rade a zároveň jednotlivých akcionárov spoločnosti, ktorí vyslovili v predmetnom liste svoje obavy. Prvoinštančný súd uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala samotnou existenciou zásahu, jeho neoprávnenosť, ale aj spôsobilosť privodiť jej ujmu, kauzálne nexus, teda príčinnú súvislosť medzi nedovoleným zásahom a vzniknutou ujmou, existenciu ujmy. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na skutočnosti, ktoré sú podmienkou priznania nemajetkovej ujmy ako formy zadosťučinenia za tvrdený zásah do jej osobnostných práv. Nebolo preukázané, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jej práv, u koho sa mala znížiť jej dôstojnosť, aké to malo mať následky a že ide o zásah nedovolený, nebola preukázaná existencia ujmy, ani príčinná súvislosť medzi zásahom a tvrdenou
ujmou. Žalobkyňa nepreukázala, že jej konaním žalovaných (len konaním, ktoré by bolo nedovolené) vznikla nejaká ujma. Nebolo preukázané, pred kým táto ujma mala vzniknúť a žalovaný v 1/ rade list nepodpisoval, nemá v konaní pasívnu vecnú legitimáciu. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešnou stranou sporu.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Prvoinštančný súd zamietol žalobu, pretože žalobkyňa nepreukázala doručenie listu zo dňa 23.9.2009 na vedomie všetkým akcionárom žalovanej v 1/ rade a neopravila petit dostatočne jasným a určitým spôsobom. Skutočnosť, či list zo dňa 23.9.2009 bol alebo nebol doručený všetkým akcionárom spoločnosti žalovanej v 1/ rade nebola od začiatku konania medzi stranami sporná. Až po tom, čo v prejednávanej veci začal zastupovať žalovaných ich právny zástupca, namietal túto okolnosť. Žalobkyňa žiadala na tieto námietky neprihliadať. Poukázala pritom na skutočnosť, že doručenie listu potvrdili akcionárky P. A., V. K. a S. K. a tiež aj ďalší svedkovia akcionári, a to V.. V. V., J.. T. P., J.. V. Q., Q. S., J.. J. A., J.. J. V., Ing. K. S. a Z. B.. O liste mali vedomosť aj V.. Q. P. a P. B.. Žalovaný predložil súdu fotokópiu poštového podacieho hárku, podľa ktorého list bol doporučene doručovaný žalobkyni, avšak ostatným akcionárom bol tento list doručovaný ako obyčajný list, ktorý sa na poštový podací hárok nevypisuje. Ďalej žalobkyňa namietala, že sama objektívne nemá možnosť preukázať mená všetkých akcionárov akciovej spoločnosti k 23.9.2009, preto žiadala vo veci vykonať dokazovanie zoznamom akcionárov z celej spoločnosti. Tým, že návrh bol zamietnutý, prvoinštančný súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Nevykonanie tohto dôkazu prvoinštančný súd riadne neodôvodnil. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že v petite neupresnila všetky výroky, ktoré mali zasiahnuť do jej osobnostných práv. V návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalobkyňa jasne a určito vysvetlila rozsah nepravdivých a difamačných vyjadrení autorov listu voči jej osobe, upravila petit a zároveň poukázala v odvolaní aj na to, že, ako to vyplýva zo žaloby, aj celým obsahom listu tak, ako bol vyhotovený dňa 23.9.2009 a odoslaný žalobkyni a ostatným akcionárom, mal difamačný charakter a zasiahol do jej osobnostných práv. Nie je možné z jeho kontextu vytrhnúť jednotlivé vety, ktoré bez ďalšieho strácajú svoj zmysel. Preto žiadala rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu o náhrade trov konania. Je fyzická osoba s nízkym dôchodkom, ktorý ku dňu podania odvolania predstavuje 369,10 eur mesačne. Iný pravidelný príjem nemá. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Býva v rodinnom dome v B. A., ktorý nevlastní, mesačne uhrádza sumu 50 eur za vodu, sumu 242,10 eura za elektrickú energiu, sumu 2,32 eura za platby RTVS a ďalej má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, približne 50 eur mesačne, uhrádza poplatok za odpad ročne sumu 13,11 eura a bežné výdavky na stravovanie, hygienu a iné výdavky. Preto žiadala vzhľadom na solventnosť žalovaných aplikovať ust. § 257 CSP.
4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne.
6. Predmetom konania v tejto veci je ochrana osobnosti žalobkyne, ktorá tvrdila, že žalovaní v 1/ až 4/ rade zasiahli do jej osobnostných práv listom zo dňa 23.9.2009, v ktorom sú uvedené difamujúce a nepravdivé tvrdenia a celý list je objektívne spôsobilý vyvolať negatívnu predstavu akcionárov o žalobcovi. List zo dňa 23.9.2009 bol vyhotovený na hlavičkovom papieri žalovaného v 1/ rade a podpísaný žalovaným v 2/ až 4/ rade. V liste sa konštatuje, že pani B. ako akcionárka sa v uplynulých rokoch nechala na valných zhromaždeniach zastupovať už niekoľko krát. Splnomocnila na zastupovanie aj J.. R., ktorý je obchodným riaditeľom konkurenčnej firmy Klember z Dunajskej Stredy.
Dňa 21.9.2009 sa konalo mimoriadne zasadnutie predstavenstva, kde sa prerokovala jej žiadosť o zaslanie zápisnice z valného zhromaždenia a tiež žiadosť jedného akcionára na prevod akcie na pána R., obchodného riaditeľa konkurenčnej firmy Klember z Dunajskej Stredy. Keďže predstavenstvo zodpovedá za spoločnosť a koná v záujme akcionárov, rozhodlo sa oboznámiť žalobkyňu so skutočnosťami, že J.. R. ako bývalý zamestnanec bol zo závažných dôvodov preradený na inú funkciu, následne požiadal o rozviazanie pracovného pomeru. Počas pôsobenia pána R., okrem iných škôd, klesol trhový podiel kávy žalovaného v 1/ rade z 80 % na 60 %, čím vážne ohrozil majetok akcionárov BOP. Po prepustení z firmy odišiel pracovať ku priamej konkurencii, do firmy Klember, a je podozrenie, že predal veľké množstvo interných dát a tým vážne ohrozil majetok akcionárov BOP. Ako obchodný a marketingový riaditeľ firmy Klember sa údajne spolupodieľal na kopírovaní obalov žalovaného v 1/ rade, vďaka čomu opäť ohrozil majetok akcionárov BOP. V liste bola ďalej žalobkyňa upozornená, že tým, že poveruje svojim zastupovaním pána J.. R. ako obchodného riaditeľa konkurenčnej spoločnosti Klember, vážne ohrozuje majetok akcionárov. W. R., ktorý pracuje pre konkurenčnú firmu, má tak dosah na obchodné informácie, ohrozuje podiely na trhu, sleduje kroky žalovaného v 1/ rade a tým ohrozuje politiku firmy a majetok akcionárov, poškodzuje meno spoločnosti, používa nekalé praktiky na obchodných stretnutiach za účelom oslabiť spoločnosť a v mene bratislavskej finančnej skupiny Arca Capital obťažoval akcionárov, členov vedenia, ako aj bežných zamestnancov, pričom Arca Capital mala prevziať a ohroziť firmu BOP. V liste autori poukázali napr. na článok v časopise Trend. Ďalej bolo poukázané aj na niekoľko súdnych sporov s firmou Klember, na mediálne kauzy a bolo citované ust. § 17 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je predstavenstvo a dozorná rada povinné dbať na ochranu obchodného tajomstva. V liste pani B. - žalobkyňa bola v závere upozornená, že svojim konaním vážne poškodzuje akcionárov spoločnosti, ohrozuje vyplácanie dividend, ohrozuje zamestnanosť ľudí na všetkých pozíciách, na čo môžu doplatiť, žiaľ, aj bežní zamestnanci. Koná proti sebe, aj proti ostatným akcionárom. V čase krízy, keď všetky firmy v okolí sú zaťažené zlou ekonomickou situáciou to považovali za vážne ohrozenie spoločnosti, ktorú vlastnia akcionári. Doposiaľ sa dosahovali vynikajúce hospodárske výsledky, a to aj napriek popísaným skutočnostiam. Dividendy boli pravidelne akcionárom vyplácané a ich výška mnohonásobne presahuje nominálnu hodnotu nimi vlastnených akcií. Toto nie je bežné v slovenských pomeroch. V závere bola pani B. požiadaná, aby zvážila svoje konanie a aspoň v období krízy pochopila závažnosť svojho konania, nakoľko dôsledky jej konania môžu znášať všetci akcionári spoločnosti. Bolo jej navrhnuté, aby na náklady spoločnosti pricestovala do spoločnosti, kde dostane k nahliadnutiu zápis z valného zhromaždenia s tým, že čokoľvek si môže odpísať, avšak bola upozornená, aby neposkytla tieto informácie konkurenčným firmám a osobám poškodzujúcim majetok všetkých akcionárov. Žalobkyňa tvrdila, že tento list bol zaslaný všetkým akcionárom. Bolo preukázané z poštového podacieho hárku žalovaného, že list bol zaslaný 25.9.2009 len žalobkyni. V priebehu konania bolo preukázané, že niektorí svedkovia vypočutí v konaní, a to p. K., p. A. tento list dostali, ale nevenovali mu mimoriadnu pozornosť. Prvoinštančný súd skonštatoval, že aj nárok spočívajúci v zaslaní ospravedlňujúceho listu všetkým akcionárom spoločnosti BOP je neurčitý a nevykonateľný. Bolo by nelogické takýto list zasielať akcionárom, ktorí pôvodný list zo dňa 23.9.2009 neobdržali. Prvoinštančný súd po tom, čo vypočul množstvo svedkov zistil, že list z 23.9.2009 obdržala aj p. P. A., ktorá si však už obsah nepamätala, ale tvrdila, že to bolo ohováranie a klamstvá. Svedkyňa V. K. uviedla, že už vlastne nevie, čo sa v liste písalo, ale dotklo sa jej to, že sa takéto listy posielajú. Jej vzťah so žalobkyňou to nenarušilo. Svedkyňa S. K. (pozn. odvolacieho súdu - nie S. K., ako to nesprávne uviedol prvoinštančný súd) nevedela, čo v tom liste bolo, avšak tvrdila, že len ohovárali p. B.. Jej vzťahy s p. B. sa však nenarušili. O existencii listu mal informáciu aj V.. V., J.. P. sa dokonca s obsahom listu stotožnil. Z uvedeného vyplýva, že niektorým akcionárom spoločnosti tento list bol doručovaný.
7. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní. Na vykonanie dokazovania pred odvolacím súdom platia pravidlá uvedené v ust. § 384 CSP, podľa ktorého odvolací súd môže dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať sám, pokiaľ prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej je odvolací súd oprávnený vykonať dokazovanie na návrh strany, ak tieto dôkazy nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Žalobkyňa ako odvolací dôvod tvrdila existenciu okolnosti vyplývajúcich z ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Namietala, že prvoinštančný súd nevykonal dôkaz, ktorý vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za dôležitý. Prvoinštančný súd na jej návrh si nevyžiadal zoznam akcionárov spoločnosti žalovanej v 1/ rade k momentu 23.9.2009, kedy bol list, ktorý mal dôjsť k zásahu do osobnosti žalobkyne, napísaný a doručovaný akcionárom.
Prvoinštančný súd vykonanie tohto dôkazu zamietol a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že neboli splnené predchádzajúce podmienky zodpovednostného vzťahu žalovaných, preto v rámci hospodárnosti konania vykonanie tohto dôkazu je irelevantné. Na inom mieste však prvoinštančný súd ale uviedol, že žalobkyňa dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z rozsahu zásahu do jej práv, a to doručenie tejto listiny ostatným akcionárom nepreukázala. Žalobkyňa tvrdila, že práve doručením listu všetkým akcionárom spoločnosti BOP Poprad by bol preukázaný rozsah zásahu do jej práv podľa § 11 OZ. Tým, že súd návrh na vykonanie dôkazu, a to informáciou o mennom zozname akcionárov v rozhodnom čase nevykonal, znemožnil jej uplatniť právo na ochranu osobnosti. Na to, aby bola žalobkyňa vo veci úspešnou a domohla sa ochrany svojej osobnosti, musia byť splnené kumulatívne podmienky, a to 1) došlo k neoprávnenému zásahu, 2) zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených podľa § 11 OZ a 3) príčinná súvislosť priama medzi bodmi 1 a 2. Nie každý neoprávnený zásah do práv podľa § 11 OZ má objektívne spôsobilosť privodiť žalobkyni ujmu. Záleží na množstve okolností (napr. prostredie, v ktorom k zásahu malo dôjsť, subjekt a objekt zásahu, obsah zásahu, intenzita zásahu a ďalšie okolnosti, za ktorých bol vykonaný). Zoznamom akcionárov sa rozsah zásahu do tvrdených práv žalobkyne nepreukáže. Žalobkyňa preukázala a z vykonaného dokazovania a zistených skutkových okolností to vyplýva, že o tejto listine mali informácie p. P. A., V. K., S. K., ako aj V.. V., J.. P., Q. S., J.. A., J.. S., p. B. a ďalší. Rozsah zásahu nemusí byť zo strany žalobkyne preukázaný v plnom rozsahu, a teda doručenie tejto listiny každému jednému akcionárovi spoločnosti žalovanej v 1/ rade, postačuje pre posúdenie relevantnosti tvrdenia v napadnutej listine, že takáto listina, ktorou podľa žalobkyne malo byť zasiahnuté do jej práv, bola doručená aspoň niektorým (stačí jednému) akcionárom, ktorým zásahom mohlo byť objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu, pokiaľ by sa preukázali aj ostatné podmienky uplatneného nároku a okolnosti svedčiace o objektívne spôsobilosti privodiť jej ujmu. Preto odvolacia námietka, ktorá bola žalobkyňou namietaná v odvolaní, nie je dôvodná, avšak vyhodnotenie prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou je nesprávne. Všetky dôkazy vykonané pred súdom prvoinštančný súd hodnotil v súlade s § 191, § 220 a § 187 CSP. Zamietnutý návrh dôkazu by skutkovo zistený stav nezmenil natoľko, že by prvoinštančné rozhodnutie bolo iné, než ako bolo prijaté a vyhlásené. Prvoinštančný súd správne ustálil skutkový stav. Vykonal všetky relevantné dôkazy, skutkový stav v tomto štádiu konania už nie je prípustné dotvárať žiadnymi novotami. Preto odvolací súd nezistil žiaden dôvod na prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
8. Žalobkyňa v žalobe namietala, že listom zo dňa 23.9.2009 došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv. Tvrdila, že presne označené výroky sú nepravdivé tvrdenia a ďalej tvrdila, že listina aj ako celok bola spôsobilá zasiahnuť do jej práv a vyznievala difamačne. Teda žalobkyňa si uplatnila aj nárok na satisfakciu z dôvodu, že list ako celok bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do jej práv na ochranu osobnosti. V priebehu konania žalobkyňa bližšie tieto okolnosti nešpecifikovala a bližšie k nepravdivým tvrdeniam zasahujúcim do jej práva na ochranu osobnosti v rámci vyvolania celkového dojmu z tohto listu nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Ani v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala splnenie predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti. Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že napísaný (sporný) list zo dňa 23.9.2009 bol len reakciou podpísaných osôb na správanie sa žalobkyne ako akcionárky žalovaného v 1. rade, keď sa na valnom zhromaždení dala žalobkyňa zastupovať osobou z konkurenčnej spoločnosti. K poskytnutiu informácie z obsahu tohto listu došlo len v rámci akcionárov, ktorí boli v tom čase oprávnení zúčastňovať sa valného zhromaždenia.
9. Prvoinštančný súd vec správne posúdil, keď na daný právny vzťah aplikoval správnu právnu normu, ktorú správne interpretoval. Ani vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nezistil pochybenie prvoinštančného súdu. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O trovách prvoinštančného konania prvoinštančný súd rozhodol správne, keď neúspešnej žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovaným. Táto povinnosť vyplýva žalobkyni tak, ako to uviedol prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí z princípu úspechu v spore. Zásada úspechu v spore je zásadou, ktorá je typická pre sporové konanie. Pokiaľ žalobkyňa v spore nebola úspešnou stranou sporu, zodpovedá za trovy, ktoré vznikli žalovaným. Tieto trovy musia byť účelne vynaložené, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP). Skutočnosť, že žalobkyňa bola v minulosti oslobodená od platenia súdnych poplatkov nemá vplyv na zodpovednosť za trovy konania. Aplikácia ust. § 257 CSP je vylúčená v prípade, ak ide len o všeobecne tvrdené dopady rozhodnutia na životnú situáciu žalobkyne. Žalobkyňa neuviedla žiadne osobitné okolnosti spočívajúce v dôvodoch hodných osobitného zreteľa a vo výnimočných okolnostiach, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP už aj s poukazom na predmet uplatňovaného nároku a na predchádzajúce správanie žalobkyne, ktoré predchádzalo tomu, že obdržala list zo dňa 23.9.2009. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Preto aj tento výrok odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd zistil, že v odvolacom konaní boli žalovaní úspešnou stranou sporu. Žalobkyňa bola neúspešnou stranou sporu, preto zodpovedá za trovy konania, ktoré odvolacím konaním vznikli žalovaným. V priebehu odvolacieho konania však žalovaným trovy konania nevznikli. Na výzvu súdu sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili, iné trovy im zo spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, čo je aj v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.