Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-146-2022.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/146/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – E., C. XXXX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: F. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X, právne zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom J. E. XX, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Ružomberok č. k. 9C/11/2021-72 z 19. apríla 2022, v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/11/2021-88 z 22. júna 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením mení tak, že žalobu zamieta.
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne z dlžnej sumy od 07.05.2019 do zaplatenia (výrok I.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je jej žalovaná povinná zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II.).
2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že dňa 14.05.2014 uzatvorila, ako budúca kupujúca, s právnym predchodcom žalovanej (K. G.), ako budúcim predávajúcim, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej aj ako „Zmluva o budúcej zmluve“), na základe ktorej, sa právny predchodca žalovanej, ako budúci predávajúci, zaviazal najneskôr do 06.05.2019 uzatvoriť s ňou, ako budúcou kupujúcou, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvedené v čl. I. tejto zmluvy. Pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť v dojednanom čase kúpnu zmluvu si zmluvné strany dohodli v čl. IV. Zmluvy o budúcej zmluve zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný si povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s jej osobou v dojednanom čase nesplnil, z ktorého dôvodu si voči nemu uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, úrokom z omeškania.
3. Okresný súd podanej žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 02.06.2021. Pri jeho doručovaní zistil, že pôvodne označený žalovaný, K. G., dňa XX.XX.XXXX zomrel, preto rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnou nástupkyňou dcérou F. G. (žalovanou), ktorej platobný rozkaz doručoval. Táto podala voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietala neplatnosť Zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu neurčitosti dojednania o predmete budúcej kúpy a dojednania o dobe, dokedy má byť kúpna zmluva uzatvorená, ktorá skutočnosť robí neplatnou celú Zmluvu o budúcej zmluve, teda aj dojednanie o zmluvnej pokute.
4. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádza z ust. § 34, § 35 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1 a § 50a Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, ale dospel k záveru, že predmet budúcej kúpy bol v Zmluve o budúcej zmluve vymedzený dostatočne určito. V Zmluve o budúcej zmluve boli nehnuteľnosti jednoznačne a nezameniteľne identifikované údajmi z katastra nehnuteľností. Z vôle budúceho predávajúceho jednoznačne vyplývalo, čo má byť predmetom budúceho právneho úkonu. Samotný budúci kupujúci pozemky, ktoré mali byť prevádzané vymedzil uvedením, že ide o pozemky tvoriace prístup, dvor a záhradu k rodinnému domu č. súp. XXXX nachádzajúcom sa v k. ú. C.. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplývala aj doba, do ktorej sa budúci predávajúci zaviazal uzatvoriť s budúcou kupujúcou kúpnu zmluvu, a to do 06.05.2019. Skutočnosť, že je pri tomto dátume uvedené aj spojenie „dní od podpisu tejto zmluvy“ nevzbudzuje pochybnosti o určení doby, dokedy mala byť táto budúca kúpna zmluva uzatvorená. Na základe vyššie uvádzaných skutočností uznal nárok žalobkyne za dôvodný čo do základu aj výšky a v celom rozsahu mu vyhovel. Zároveň jej priznal aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky pozostávajúce z úroku z omeškania z dlžnej sumy od 07.05.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dátume, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Nesplnením tejto povinnosti sa dostal právny predchodca žalovanej do omeškania s plnením tohto záväzku a žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Okresný súd zistil, že v záhlaví napadnutého rozsudku súdu uviedol nesprávne „IČO“ právneho zástupcu žalobkyne, preto ho opravným uznesením č. k. 9C/11/2021-88 z 22. júna 2022 opravil tak, že správne má byť uvedené: „50 120 000“.
6. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Nestotožnila sa so záverom okresného súdu o určitosti predmetu budúcej kúpnej zmluvy. Uviedla, že z vôle budúceho predávajúceho má jednoznačne vyplývať, čo má byť predmetom právneho úkonu, na uzavretie ktorého sa zaviazal. Označenie predmetu tohto úkonu má byť urobené spôsobom, aby bol nezameniteľne rozpoznateľný od iných predmetov. Účastníci zmluvy o budúcej zmluve neboli schopní predmet prevodu jednoznačne vymedziť podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Keďže si toho boli vedomí, v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, to ani neurobili a dohodli sa, že predmet prevodu vymedzia až dodatočne tak, že geometrickým plánom zamerajú bližšie nešpecifikované časti parciel. Pokiaľ uviedli, že by malo ísť o pozemky tvoriace prístup, dvor a záhradu k rodinnému domu č. súp. 8512 v k. ú. C., zo žalovanou predložených dôkazov, predovšetkým z mapy, výpisu parcely CKN č. 11238 z katastra nehnuteľností a výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre obec, okres a k. ú. C., je nepochybné, že prístup a časť záhrady sa nachádzali iba na EKN parc. č. 5260/3 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z nepochopiteľných dôvodov však predmetom prevodu nemali byť pozemky zastavané stavbou rodinného domu č. súp. XXXX, pretože v zmluve o budúcej kúpnej zmluve vôbec nie je uvedená zastavaná plocha. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaná považovala za dôvodnú aj otázku, že či by súd v prípade podania žaloby o nahradenie prejavu vôle bol svojím rozhodnutím schopný chýbajúci obsah kúpnej zmluvy nahradiť, keď predmetom budúcej kúpnej zmluvy mali byť neurčené časti EKN parciel č. 3637, 3638 a 3639. Pokiaľ to súd nie je schopný urobiť, tak ani zmluva o budúcej kúpnej zmluve nie je dostatočne určitá. Žalovaná ďalej namietala, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že podľa žalobkyne časťami pozemku, ktoré mali byť prevedené na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, mali byť len tie, ktoré tvoria práve pozemok definovaný ako parcela CKN č. 11238, ktorý je uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 14.05.2014, ktorou žalobkyňa kúpila od právneho predchodcu žalovanej rodinný dom, a to vo výmere akú má táto CKN parcela, t. j. 248 m2. Z evidencie katastra nehnuteľností vyplynulo, že žalobkyňou uvedená CKN parc. č. 11238 je tvorená jednak EKN parc. č. 3637, 3638 a 36389, ale taktiež EKN parc. č. 5260/3, ktorej vlastníkom je Slovenská republika. Navyše časť tejto CKN parcely je pod stavbou cudzej garáže so súp. č. XXXX, ktorá nebola predmetom prevodu. Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdila, že časťami pozemku, ktoré mali byť prevedenú kúpnou zmluvou sú len tie, ktoré tvoria CKN parc. č. 11238 o výmere 248 m2, súčasne potvrdila, že predmetom prevodu na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve by mali byť i tie časti tejto CKN parcely, pri ktorých to nebolo možné, pretože boli vo vlastníctve štátu, resp.sa nachádzali pod cudzou stavbou. Samotná žalobkyňa ako účastníčka zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebola schopná určiť, čo malo byť predmetom prevodu, čím rovnako potvrdila neurčitosť tejto zmluvy. Tieto skutočnosti okresný súd pri svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil a na základe vykonaného dokazovania
tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nadväznosti na to predmetnú vec aj nesprávne právne posúdil. Rovnako nesprávne právne posúdil určitosť dojednanej doby uzavretia budúcej kúpnej zmluvy. V rozpore so zásadou zakotvenou v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nesprávne ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyložil a nesprávne aplikoval § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že ide v tejto časti o určitý a zrozumiteľný právny úkon.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 12.07.2022 navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že okresný súd zistil skutkový stav úplne a na jeho základe vec aj správne právne posúdil. Za nelogický označila argument žalovanej, že časť záhrady zasahuje na parcelu EKN č. 5260/3 v k. ú. C., ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Na základe komunikácie s K. G. sa dohodli, že časť záhrady ako aj pozemok pred bránou, oba postavené na EKN parc. č. 5260/3 si vyrieši sama, a preto táto parcela absentuje v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. S K. G. sa dohodla, že si on vysporiada predmetné pozemky najskôr so svojou rodinou a blízkymi osobami a následne tieto na ňu prevedie, k čomu však nedošlo. Pokiaľ žalovaná argumentuje, že garáž má súpisné číslo, tak na okresnom súde nepredložila žiadne kolaudačné rozhodnutie ani rozhodnutie o pridelení súpisného čísla tejto garáži, ktorá nie je evidovaná na žiadnom liste vlastníctva. Žalobkyňa uviedla presvedčenie, že ide o čiernu stavbu, ktorá nemohla byť predmetom žiadneho prevodu, nakoľko by ju nebolo možné špecifikovať ako garáž na základe údajov, ktoré vyžaduje katastrálny zákon. Žalobkyňa sa v celom rozsahu stotožnila s tým, ako okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil určitosť určenia termínu, dokedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
8. Žalovaná v odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne z 21.03.2022 zotrvala na dôvodoch a argumentácií, ktoré uvádzala v podanom odvolaní. Opätovne zdôraznila, že predmet budúcej kúpnej zmluvy nebol určený dostatočne určite. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol.
9. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu odvolaciemu súdu predložené neboli.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), vo veci nariadil pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, na ktorom zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a následne rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol.
11. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní senátu 8Co pod sp. zn. 8Co/146/2022 dňa 12.09.2022. V tom čase senát 8Co pracoval v zložení L. M. N., L. O. G. K. A. I. C.. S účinnosťou od 01. januára 2023 na základe zmeny Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2023 Dodatkom č. 4 účinným od 01. júna 2023 došlo k zmenám v personálnom zložení senátov a senát 8Co od tohto dátumu pracuje v zložení L. M. N., L. O. G. K. A. A. I.. E. F. A. A. I. postupom podľa § 50 ods. 1 CSP oznámil predsedníčke krajského súdu, že sú u neho dané dôvody, pre ktoré by mohol byť vylúčený z prejednávania a rozhodnutia predmetnej veci. Uznesením č. k. 8Co/146/2022-126, Spr 4/2023 z 15. novembra 2023 podpredsedníčka krajského súdu A. A. P. rozhodla o vylúčení člena senátu 8Co A. A. I. z prejednávania a rozhodovania tohto sporu. Podľa Rozvrhu práce pre Krajský súd Žilina na rok 2024 sa členom senátu v súdenej veci namiesto vylúčeného A. A. I. stal A. Q. B.. Odvolací súd v úvode odvolacieho pojednávania, konaného 05.03.2024 oboznámil prítomné strany sporu so zmenou personálneho obsadenia senátu 8Co a zároveň ich vyzval na vyjadrenie, či voči uvedenému zloženiu senátu majú námietky. Žiadna zo sporových strán k zloženiu senátu žiadne námietky nevzniesla.
12. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov podaného odvolania dospel k záveru o potrebe zopakovania dokazovania, z tohto dôvodu vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Oboznámil sa so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo 14.05.2014 (č.l. 2 spisu), kúpnou zmluvou o kúpe KNE parc. č. 3637 v k. ú. C. (č.l. 45 spisu), kúpnou zmluvou o kúpe rodinného domu č. súp. XXXX B. k. ú. C. zo dňa 14.05.2014 (č.l. 48), výpisom parcely registra C č. 11238 pre k. ú. C. (č.l. 61), výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je vedená parcela č. 5260/3 (č.l. 62), fotografiou garáže (č.l. 65) a informáciou z katastrálnej mapy (č.l. 66).
13. Na základe takto zopakovaného dokazovania mal odvolací súd zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy preukázané, že túto dňa 14.05.2014 uzatvorili K. G., ako budúci predávajúci a A. B. (žalovaná), ako budúca kupujúca. V čl. I. bod 2 bolo vyhlásenie budúceho predávajúceho, že v čase podpisu riadnej kúpnej zmluvy bude výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností vedených v okrese C., R. C., M. ú. C.: „a) Časť pozemku parc. č. E-KN 3637- orná pôda o výmere 206 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, ktorá bude zameraná Geometrickým plánom, b) Časť pozemku parc. č. E-KN 3638-orná pôda o výmere 115 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, ktorá bude zameraná Geometrickým plánom, c) Časť pozemku parc. č. E- KN 3639-orná pôda o výmere 179 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, ktorá bude zameraná Geometrickým plánom“. V čl. II. nazvanom „Popis“ v bode 1 bolo uvedené: „Jedná sa o pozemky nachádzajúce sa v mestskej časti E. B. C.. Jedná sa o pozemky, ktoré tvoria prístup, dvor a záhradu k rodinnému domu súp. č. XXXX, k. ú. C..“ V čl. III. nazvanom „Kúpna cena“ v bode 2 bolo uvedené: „Budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaväzujú, že uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu najneskôr do 06.05.2019 dní od podpisu tejto zmluvy.“ V čl. IV. nazvanom „Zmluvné pokuty“ si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- eur. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve v uvedenom znení žiadna zo sporových strán nerozporovala.
14. Z kúpnej zmluvy o kúpe pozemku KNE parcela č. 3637 – orná pôda o výmere 206 m2 v k. ú. C., ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXXX odvolací súd zistil, že túto zmluvu uzatvorila žalovaná ako kupujúca s predávajúcim č. 1 B. A., predávajúcou č. 2 L. G., predávajúcim č. 3 L. S. a predávajúcou č. 4 F. L.. Uvedená kúpna zmluva bola opatrená podpismi žalovanej ako kupujúcej a označenými predávajúcimi, neobsahovala dátum uzatvorenia.
15. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.05.2014 odvolací súd zistil, že túto uzatvoril ako predávajúci K. G. so žalovanou ako kupujúcou a jej predmetom bol rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parcela CKN č. 11238 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2 s tým, že v čl. 1 bolo konštatované, že pozemok, na ktorom je dom postavený nie je predmetom tejto kúpy.
16. Z výpisu parciel registra C zo dňa 14.03.2022 odvolací súd zistil, že je na ňom zapísaná CKN parc. č. 11238 o výmere 248 m2, pričom právny vzťah k pozemku nie je evidovaný na liste vlastníctva.
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 14.03.2022 týkajúceho sa parcely registra E parc. č. 5263/3 odvolací súd zistil, že ako vlastník tohto pozemku je uvedená Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom.
18. Pravdivosť údajov zistených z vyššie označených listinných dôkazov ani pravosť týchto dôkazov žiadna zo strán sporu nespochybňovala.
19. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
22. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
23. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
24. Základnou právnou otázkou riešenou v súdenej veci bolo, či Zmluva o budúcej zmluve je platným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či vymedzenie predmetu budúcej kúpy je dostatočne určité. Podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve upravuje ustanovenie § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je možné zhrnúť nasledovne; 1/ zmluva je uzavretá v písomnej forme, 2/ došlo ku konsenzu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, 3/došlo k dohode o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Jednou z obligatórnych náležitosti, ktoré musí zmluva o budúcej zmluve spĺňať je , aby sa zmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Bližšie označenie podstatných náležitostí je závislé od požiadaviek na tú ktorú typovú zmluvu.
25. V súdenej veci mala byť takouto budúcou zmluvou zmluva o kúpe nehnuteľností. Bolo teda potrebné, aby sa účastníci v Zmluve o budúcej zmluve dohodli na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, medzi ktoré patrí aj označenie predmetu budúcej kúpy. Pre posúdenie určitosti dojednaného predmetu budúcej kúpy je významné, aby bol tento urobený objektívne určito, to znamená, že nielen účastníkom zmluvy o budúcej zmluve, ale aj tretím osobám, má byť zrejmé, ktoré nehnuteľnosti budú predmetom budúceho prevodu.
26. Z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve odvolací súd zistil, že predmet budúceho prevodu bol v čl. I bod 2 vymedzený ako „časť“ pozemkov, ktorá bude zameraná geometrickým plánom. V čl. II. sa uvádzal ich popis , že ide o pozemky, ktoré tvoria prístup, dvor a záhradu k rodinnému domu. Podľa názoru odvolacieho súdu v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nie je potrebné, aby už existoval geometrický plán, avšak z obsahu zmluvy o budúcej zmluve musí byť dostatočne jasne určiteľná časť, ktorá má byť následne týmto geometrickým plánom vymedzená.
27. Žalobkyňa v rámci konania pred súdom prvej inštancie v písomnom podaní zo 04.02.2022 (č.l. 43 a nasl.) tvrdila, že predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve majú byť tie časti pozemku, ktoré tvoria pozemok definovaný ako CKN parcela č. 11238, a to iba vo výmere, ktorá je vyznačená pri tejto parcele, t. j. 248 m2, pretože zmluvu o budúcej kúpnej zmluve je treba chápať v kontexte s uzatvorenou kúpnou zmluvou o predaji rodinného domu č. súp. XXXX zo 14.05.2014.
28. Odvolací súd mal z kúpnej zmluvy o kúpy predmetného rodinného domu preukázané, že jej predmetom bol rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. CKN 11238. Ako vyplynulo z výpisu parciel registra C zo dňa 14.03.2022 ( bod 16 odôvodnenia) uvedená parcela nemala na liste vlastníctva označených vlastníkov. Z predloženej „informácie z katastrálnej mapy“ odvolací súd zistil, že CKN parc. č. 11238, na ktorej má byť postavený rodinný dom, je tvorená EKN parcelami č. 3637, 3638 a 3639. Je rozporné potom tvrdenie samotnej žalobkyne o tom, ktoré časti EKN parciel mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Na jednej strane sa v Zmluve o budúcej zmluve hovorí, že by malo ísť o prístup, dvor a záhradu. Na druhej strane samotná žalobkyňa tvrdí, že ide o časť nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú pod rodinným domom, ktorý získala na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s K. G. v rovnaký deň ako Zmluva o budúcej zmluve. Okrem toho, „z informácie katastrálnej mapy“, ku ktorej sa sporové strany v rámci odvolacieho pojednávania vyjadrovali vyplýva, že prístup k rodinnému domu žalobkyne je tvorený aj EKN parc. č. 5260/3, ktorej vlastníkom je však tretia osoba – Slovenská osoba, odlišná od účastníkov zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
29. Podľa názoru odvolacieho súdu, predmet Zmluvy o budúcej zmluve nie je uvedený dostatočne určito, a to ani pre samotnú účastníčku zmluvy, žalobkyňu. Tá nevedela konkrétne označiť časti parciel, ktoré mali byť predmetom budúceho prevodu. Na základe týchto zistení, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k právnemu záveru, že predmetná Zmluva o budúcej zmluve nemá náležitosti určitého právneho úkonu, z ktorého dôvodu je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Označenie nehnuteľností nepovažoval za určité vymedzenie predmetu budúcej kúpnej zmluvy, tento nedostatok nebol odstránený výkladom prejavu vôle zúčastnených strán. Pokiaľ sa účastníci zmluvy dohodli, že prevádzané nehnuteľnosti budú pred uzavretím kúpnej zmluvy „oddelené“ od konkrétnych nehnuteľností a predmetom prevodu bude iba časť týchto nehnuteľnosti, z pohľadu ich určitosti nepostačuje vymedzenie predmetu kúpy, ak sú iba špecifikované nehnuteľnosti, z ktorých budúce časti by mal budúci kupujúci kúpnou zmluvou nadobudnúť. Tento nedostatok nie je zhojený ani tým, že sa v č. II. Zmluvy o budúcej zmluve hovorí, že sa má jednať o tú časť pozemkov, ktorá tvorí prístup, dvor a záhradu rodinného domu. Je možné pripustiť, že predmet kúpy môže byť identifikovaný aj iným spôsobom ako geometrickým plánom, avšak musí ísť o určitý spôsob, ktorý
umožňuje individualizáciu časti pozemkov, ktoré by mali byť predmetom budúceho prevodu, a to tak, aby táto okolnosť bola jasná aj tretím osobám zo samotného textu predmetnej zmluvy. V súdenej veci však o takýto prípad nešlo.
30. Odvolací súd tak považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, že pokiaľ je neplatná Zmluva o budúcej zmluve, je neplatné aj ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, pretože uloženie zmluvnej pokuty závisí od nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z hlavného záväzku, ktorý je neurčitý. Žalovaná, resp. jej právny predchodca tak z neplatnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemohli byť povinní zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu, z ktorého dôvodu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti nároku, ktorý si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila a z tohto dôvodu rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol.
31. Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúce sa neurčitosti zmluvného dojednania o dobe uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú a so spôsobom vyhodnotenia určitosti tohto zmluvného ustanovenia sa stotožňuje so záverom okresného súdu. Avšak táto okolnosť nemá vplyv na dôvodnosť odvolacej námietky žalovanej a o neurčitosti označenia nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy a na závery odvolacieho súdu, pre ktoré rozsudok okresného súdu zmenil.
32. Odvolací súd, keďže zmenil rozsudok okresného súdu, v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP „opätovne“ rozhodoval o trovách konania, a to prvoinštančného i odvolacieho. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy žalobkyňa nebola v konaní úspešná, v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania, a to v rozsahu 100 %.
33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).