Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-23-2020.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Subarea
17Co/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX T. T. - X., prechodne bytom T. XXX/X, XXX XX T. T. právne zastúpenej: Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX T. T. - X., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 19C 24/2020-15 zo dňa 06.04.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Náhradu trov konania stranám nepriznal. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do /na nehnuteľnosti parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a na tejto stojacej stavby - rodinného domu súpisné č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. T. T., obec T. T., a zároveň aby jej uložil, aby podala proti žalovanému žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Zistil, že strany sporu sú manželmi odo dňa 11.10.1997 a z ich manželstva pochádza plnoletý syn. Ďalej zistil, že žalobkyňa podala dňa 10.10.2019 oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch a táto vec bola predložená na Okresný úrad v Prešove. Dňa 23.1.2020 na Okresnej prokuratúre Prešov podala žalobkyňa trestné oznámenie na neznámeho páchateľa na tom skutkovom podklade, že v roku 2018 nastali medzi ňou a manželom manželské problémy, ktoré vyplývali z manželovej nevery a v tom období sa začal voči nej správať agresívne, vulgárne jej nadávať, prvýkrát sa stalo, že ju aj udrel. Situácia v spoločnej domácnosti sa vyhrotila dňa 10.10.2019, kedy sa po práci zastavila na kávu s bratrancovou manželkou. Po príchode domov jej začal podráždene klásť otázky, kde a s kým bola. Následne ju schytil oboma rukami pod krk a začal ju dusiť. Potom ju zvalil na zem a ťahal ju za vlasy po podlahe miestnosti. Vyhrážal sa jej pritom, že ju skope do tváre. Z manželovho konania mala obrovský strach, udalosť bola ohlásiť aj na polícii. Keď sa spamätala z najhoršieho, ešte v ten deň ušla zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom, kde sa zdržiava doteraz, nakoľko má strach sa vrátiť sa domov. Dané podanie doplnila dňa 27.1.2020 o skutočnosti týkajúce sa násilia manžela voči ich synovi.
Dňa 7.2.2020 podala žalobkyňa návrh na rozvod, ktoré konanie je vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 29P/10/2020. Prvoinštančný súd vyhodnotil okolnosti, ktoré sú dané a zistené v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že v súčasnosti nevidí dôvody na vydanie neodkladného opatrenia a obmedzenie práva bývania žalovaného v tomto rozsahu nie je dôvodné. Udalosti na základe ktorých žalobkyňa tvrdí násilie voči nej páchané sa udialo v októbri 2019 a od toho času sa zdržiava u svojich rodičov, kde aj bývala v čase podania návrhu na rozvod manželstva dňa 7.2.2020. Od času podania trestného oznámenia neuviedla, aby došlo k akútne agresívnemu a násilnému správaniu voči žalobkyni zo strany žalovaného, ktoré by odôvodňovalo potrebu vydania takéhoto neodkladného opatrenia. Z opisu správania žalovaného nemal za osvedčené, že sa jedná o dlhotrvajúce násilie. Z týchto dôvodov návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedla, že k ďalšiemu násiliu nedošlo pravdepodobne preto, že zo spoločnej domácnosti ušla. Zákon nestanovuje podmienku dlhšie trvajúceho násilia. Poukázala na násilné konanie žalovaného voči nej s tým, že inak ako opísaním skutočností a pripojením listinných dôkazov svoj strach z manžela nevie preukázať. Bola toho názoru, že napadnutým uznesením súd priznal väčšiu ochranu človeku, ktorý sa dopustil páchania násilia.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP a § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP a § 2 zák. č. 62/2020 Z.z.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Podľa ust. 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. V danej veci sa žalobkyňa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží, aby nevstupoval do/na nehnuteľnosti parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a na tejto stojacej stavby - rodinného domu súpisné č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. T. T., obec T. T. a zároveň aby jej bola uložená povinnosť podať žalobcu vo veci samej. Predmetná vec sa týka základných práv sporových strán, najmä práva na ochranu života (čl. 15 ústavy, čl. 2 Dohovoru o základných právach a slobodách, ,,Dohovor“) a práva sporových strán na súkromie a obydlie (čl. 21 ústavy, čl. 8 Dohovoru). Nič na tom nemení ani fakt, že žalovaný nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Predpokladom vydania neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je daný nárok žalobkyne, ktorej sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy, ak sa konkrétnej osobe, ktorá je podozrivá z násilia voči žalobkyni, nezakáže vstup do bytu alebo domu, v ktorom žalobkyňa býva, pričom dom alebo byt musí byť presne označený údajmi z príslušného katastra nehnuteľností. Okrem zákonných predpokladov upravených v ustanoveniach CSP sa treba zamerať na to, že násilie musí byť dlhodobé, musí mať stúpajúcu tendenciu a musí byť charakterizované úmyslom. Postačuje už ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Neodkladné opatrenie nariadené v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP by malo nadväzovať na postup policajta podľa § 27a zákona o policajnom zbore, podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z domu spoločne obývaného s ohrozenou osobou osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, pričom vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 10 dní od vykázania a policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku. V prípade ak už k útoku došlo, malo by zároveň nadväzovať na postup ošetrujúceho lekára, ktorý preukazuje bezprostredne vypracovaná lekárska správa po útoku na život, zdravie, slobodu alebo ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby a prípadne čestné vyhlásenia osôb v pozícií svedkov incidentu.
5. Všeobecným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Podľa žalobkyne z predložených dôkazov, ktorými osvedčovala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, k násilnému správaniu žalovaného voči žalobkyni malo dôjsť len v októbri 2019 a voči jej synovi v januári 2020. Uvedené nepodporuje záver, že potreba úpravy pomerov je naliehavá, keď žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s časovým odstupom cca. pol roka po tvrdených zásahoch. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že nejde o dlhotrvajúce násilie a správanie žalovaného od podania trestného oznámenia v súčasnosti neodôvodňuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Účelom ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jej obeťou. Súd o tomto neodkladnom opatrení rozhoduje do 24 hodín. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu, ak si to okolnosti nevyhnutne vyžadujú. Takéto opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože absentuje prvok nevyhnutnej a akútnej ochrany. Od obdobia október 2019 do podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v apríli 2020 nebolo zo strany žalobkyne osvedčené, že by dochádzalo k ďalšiemu fyzickému, či psychickému násiliu zo strany žalovaného voči jej osobe. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej ochrany trvajúcemu a aktuálnu ohrozovaniu, či porušovaniu práva a zabezpečuje rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu ( uznesenie NS SR sp. zn. 2M Cdo 3/2010). V prejednávanej veci neboli osvedčené okolnosti účelu ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP. V čase podania návrhu a ani v čase podania odvolania neexistovali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitú potrebu riešenia pomerov manželov neodkladným opatrením.
6. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodnutí o odvolaní žalobkyne, sa striktne pridržiaval pravidla, podľa ktorého pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Rovnako odovolací súd citlivo zvažoval pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv sporových strán.
7. Dospel k záveru, že v rozhodnom čase, t.j. v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu nie sú splnené zákonné podmienky na okamžité a neodkladné vylúčenie žalovaného z užívania bytu, keďže žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni bezprostredne predchádzajúceho podania tohto návrhu, kde by bola potreba okamžite zakázať neodkladným opatrením vstup na / do nehnuteľnosti uvedenej v návrhu.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) stotožňujúc sa aj s odôvodnením rozhodnutia o trovách konania. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté práva žalobkyne na uplatnenie jej práv v riadnom konaní o veci.
9. V konaní nebola žalobkyňa úspešná. Naopak plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní však žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán (podľa čl. 17 základných princípov CSP.
10. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.