Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5C-21-2020.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Subarea
5C/21/2020
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobcov: v rade 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX, XXX XX S., v rade 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX, XXX XX S., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2020 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť držať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T. S., obec S., okres S. S., zapísané na LV Č.. XX, vedenom Okresným úradom S. S., katastrálny odbor, a to pozemky parc. I. Č.. XXX, výmera 88 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, parc. I. Č.. XXX, výmera 589 m2, druh pozemku záhrada a stavba na parc. Č.. XXX, so súpisným číslom XXX, druh stavby rodinný dom. A zároveň, aby súd žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Žalobcovia v rade 1/ a 2/ uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“ č. zmluvy J. XXXXX-XX zo dňa 04.05.2005. Okrem tejto zmluvy bola žalobcovi v rade 1/ na podpis predložená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že žalobca v rade 1/ sa z objektívnych príčin dostal do omeškania so splácaním úveru, preto banka dňa 24.03.2012 vyhlásila splatnosť úveru. Predchodca žalovaného ku dňu 10.04.2014 evidoval neuhradenú pohľadávku z predmetnej zmluvy vo výške 154,35 eur. Listom zo dňa 14.01.2020 žalovaný oznámil žalobcom, že právny predchodca žalovaného postúpil ku dňu 01.12.2017 (po 6 rokoch od vyhlásenia splatnosti úveru) pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy M. spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na žalovaného, t.j. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. V súvislosti s postúpením pohľadávky Okresný úrad S. S. záznamom č. N. XXX/XXXX zapísal zmenu v osobe záložného veriteľa. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú za to, že pohľadávka zabezpečená záložným právom, ktoré má žalovaný v úmysle vykonať je premlčaná. Rovnako majú, za to, že je premlčané aj záložné právo, čo odôvodnili tým, že aj keď zákon jasne nedefinuje, odkedy spočíva plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k záložnému právu, ak si záložný veriteľ neuplatnil záložným právom zabezpečenú pohľadávku na súde, ale len pristúpil k výkonu záložného práva, analogickou aplikáciou ust. § 101 a 112 Občianskeho zákonníka, považujúc začatie výkonu záložného práva na začatie plynutia premlčacej lehoty, dospeli k záveru, že záložné právo sa premlčalo pričom poukázali na rozhodnutie NS Českej republiky 21 Cdo 2185/2009 a zároveň uviedli, že premlčanie záložného práva znamená jeho oslabenie na úroveň naturálnej obligácie. Pričom účelom premlčania je podľa žalobcov v rade 1/ a 2/ zabezpečenie právnej istiny pre osobu povinnú zo zmluvného vzťahu, aby sa len následkom nedostatočnej obozretnosti veriteľa
nemusela obávať výkonu práva po uplynutí neúmerne dlhej doby. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov odôvodnili tým, že žalovaný sa usiluje zasiahnuť do ich ústavou zaručeného vlastníckeho práva, hoci sa jeho obligačná aj vecnoprávna pohľadávka premlčala, pričom poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s. ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR PL. US 23/2014. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ ďalej uviedli, že ak by sa aj dražba vykonala, možnosti ich obrany by boli výrazne zúžené len na možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby, ktorú ústavný súd označil ako podstatne sťaženú. Tým žalobcovia majú za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov medzi stranami, pričom samotný žalovaný nariadením neodkladného opatrenia ujmu neutrpí a nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv na existenciu ani výšku jeho prípadnej pohľadávky voči žalobcovi a naviac je možné toto neodkladné opatrenie zrušiť. Záverom žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že v prípade ak by súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, domáhali by sa rovnakého výroku v rozsudku vo veci samej, ako v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ na podporu svojich tvrdení predložili súdu Zmluvu o poskytnutí úveru č. J. XXXXX-XX zo dňa 04.05.2005, Vyhlásenie o splatnosti úveru zo dňa 24.03.2012, Vyjadrenie k žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.04.2014, Upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 14.01.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2017, Oznámenie o zmene záložného veriteľa zo dňa 23.04.2020 a Výpis z listu vlastníctva Č.. XX.
4. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa Civilného sporového poriadku takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky
skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.
12. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutím súd nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, na základe ktorých vyvodí opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
13. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1 odôvodnenia.
14. Súd po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj vyplývajúcich z ďalších listinných dôkazov, majúc pritom na zreteli zmysel neodkladných opatrení, dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovia v rade 1/ a 2/ dostatočným spôsobom neosvedčili dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, tým že uviedli potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami z dôvodu, že ak by sa dražba úspešne vykonala, možnosti ďalšej obrany žalobcov v rade 1/ a 2/ by boli už výrazne zúžené len na možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby, ktorú aj ústavný súd označil za podstatne sťaženú, a z dôvodu, že sa žalovaný usiluje zasiahnuť do ich ústavou zaručeného vlastníckeho práva.
V súvislosti s obavami žalobcov v rade 1/ a 2/, že sa žalovaný usiluje zasiahnuť do ich vlastníckeho práva, súd poukazuje na to, že v súvislosti so zásahom do vlastníckeho práva, ktorý právny poriadok nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať viacerými zákonnými možnosťami, pričom jednou z možností je aj žaloba o určenie neplatnosti dražby. V prípade ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2020 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2020 Z. z.“), môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, a teda je tu daná možnosť vlastníkov predmetu dražby upozorniť na nedodržanie zákona a žiadať neplatnosť dražby.
Súd má za to, že právam žalobcov v rade 1/ a 2/ nehrozí zo strany žalovaného bezprostredné nebezpečenstvo ujmy, a preto nie je potrebné poskytnúť im dočasnú ochranu ich práv, spočívajúcu v uložení zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 odôvodnenia, nakoľko z obsahu Upozornenia žalovaného pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 14.01.2020 vyplýva, že žalovaný žalobcovi v rade 1/ oznamuje, že predmetná pohľadávka nebola do uvedeného dňa vysporiadaná a zároveň ho upozorňuje na možnosť realizácie predaja založenej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, pričom sám žalovaný v závere uvádza, že by nerád pristúpil k realizácii dobrovoľnej dražby, a preto ponúkol žalobcovi v rade 1/ možnosť vysporiadania predmetného záväzku. V tomto upozornení pred realizáciou dobrovoľnej dražby, žalovaný výslovne neuviedol, že pristupuje k realizácii dobrovoľnej dražby a zároveň z neho nie je zrejmá ani výška samotnej pohľadávky, ktorú majú žalobcovia v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalovanému, a to v súvislosti s tým, že právny predchodca žalovaného vo vyhlásení splatnosti zo dňa 24.03.2012 uviedol istinu, ktorá predstavuje sumu vo výške 3.545,92, následne z obsahu Vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného k žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.04.2014 vyplýva, že pohľadávka predstavuje sumu vo výške 154,35 eur. Vzhľadom na uvedené, teda nie je zrejmé, aká je toho času skutočná výška pohľadávky žalobcov v rade 1/ a 2/ voči žalovanému, čo je nevyhnutné najmä s poukazom na ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z..
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, o nenaplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov tvrdených žalobcami v rade 1/ a 2/, nakoľko žalobcovia v rade 1/ a 2/ neprodukovali také dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, nakoľko neosvedčili existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy, preto súd návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
18. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda v zmysle vyššie citovaných ustanovení mu vznikol voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. Nakoľko ale súd zo súdneho spisu vznik trov konania žalovanému v priebehu konania nemal preukázaný, nárok na ich náhradu mu nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.