Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Q., zastúpeného advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: RISE s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, Košice - mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 45 843 562, o zaplatenie 1.827,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -166 zo dňa 22.10.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.139,50 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 24% a uviedol, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.827,50 eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne od 24.9.2016 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a trov konania, a to titulom neuhradenia ceny za vykonané práce. Tvrdil žalobca, že pre žalovaného vykonal stavebné práce - cementové potery na stavbe Bystré, za ktoré vystavil žalovanému faktúru č. 160116 zo dňa 22.9.2016, splatnú dňa 23.9.2016 vo výške 1.827,50 eur, ktorú však žalovaný do podania žaloby neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému príslušným súdom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. Uviedol, že si u žalobcu neobjednal žiadne práce a neuzavrel, a to ústne ani písomne žiadnu zmluvu o dielo, že žalobca nevykonal pre žalovaného žiadne práce a žalovaný nebol so žalobcom ani v obchodnom vzťahu, či už ako objednávateľ alebo dodávateľ. Poukázal na to, že žalobca okrem faktúry nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že v obci Bystré žalovaný realizoval len jednu stavbu, a to rekonštrukciu budovy Obecného úradu Bystré, kde sám prostredníctvom svojich zamestnancov, resp. cez odsúhlasených subdodávateľov realizoval všetky stavebné práce, vrátane cementových poterov. V nadväznosti na to poukázal na znenie Zmluvy o dielo zo dňa 8.7.2016 uzavretú s Obcou Bystré, ako objednávateľom, ktorá vylučuje, aby žalobca mohol vykonávať ako subdodávateľ pre žalovaného cementové potery, nakoľko tie mohli vykonávať len objednávateľom odsúhlasení subdodávatelia.

4. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca vo vyjadrení k odporu, teda v replike a žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu, teda v duplike zotrvali na svojich tvrdenia. Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca realizoval cementové potery na prízemí budovy Obecného úradu Bystré s tým, že na túto prácu bol oslovený zástupcom spoločnosti Baumit p. R., ktorý mu prostredníctvom SMS správy oznámil, že je potrebné na Obecnom úrade v Bystrom robiť cementové potery, v akom objeme, za akú cenu, čo žalobca akceptoval a potery realizoval. Uviedol, že so žalovaným nekomunikoval, len s p. R.. Poukázal na to, že na mieste realizácie týchto poterov bol p. R. aj stavbyvedúci spoločnosti RISE, ktorého meno uviesť nevedel a s ktorým si odsúhlasil výšky, rozsah prác, teda m2 a následne realizoval dohodnuté práce prostredníctvom svojich zamestnancov. Išlo o krátkodobú záležitosť v rozsahu cca 6 hodín a po realizácií prác tieto skontroloval stavbyvedúci ako aj p. R., ktorý následne žalobcovi zaslal fakturačné údaje a žalobca vystavil faktúru, ktorú zaslal elektronicky žalovanému. Z dôvodu omeškania s úhradou faktúry žalobca komunikoval so žalovaným telefonicky a bolo mu oznámené, že žalovaný túto uhradí až potom, čo mu bude uhradená suma od obce Bystré. Následne kontaktoval žalobca aj starostu Obce Bystré, ktorý uviedol, že cena za vykonané dielo bola žalovanému vyplatená, čím žalobca zistil, že mu žalovaný predmetnú faktúru nechce zaplatiť. Z výpovede žalovaného súd zistil, že vyhral verejné obstarávanie na rekonštrukciu Obecného úradu Bystré a bol jediným dodávateľom tejto stavby. Uviedol, že čo sa týka cementových poterov, tie si realizovali sami, že počas realizácie cementových poterov na stavbe nebol, nie je teda očitým svedkom ich realizácie ale túto informáciu získal od stavbyvedúceho Tibora D.. Uviedol tiež, že na základe Zmluvy o dielo, ktorú s objednávateľom uzavrel, v Prílohe č. 4 zmluvy boli uvedení dvaja subdodávatelia, ktorí realizovali subdodávky na tejto stavbe a čo nepatrilo do ich pôsobnosti, to si žalovaný realizoval cestou vlastných zamestnancov. Poukázal na to, že pokiaľ by chcel využiť na stavbe služby iných subdodávateľov ako boli uvedení v Prílohe č. 4 zmluvy o dielo, bol potrebný súhlas zo strany samotného objednávateľa. Čo sa týka osoby žalobcu, zotrval na tom, že ho nepozná a neuzavrel s ním žiadnu dohodu ohľadne realizácie cementových poterov na predmetnej stavbe a poprel, že medzi ním a žalobcom bol akýkoľvek emailový, telefonický alebo iný kontakt. Vo svojej výpovedi uviedol, že p. R. ho oslovil s možnosťou zabezpečiť osoby na realizáciu cementových poterov na tejto stavbe, tvrdil však, že na jeho ponuku nereflektoval s tým, že tieto práce budú realizované zamestnancami žalovaného. Potvrdil, že používa emailovú adresu a@b.c,, ako jednu z viacerých emailových adries, ktorú si prezerá pravidelne.

5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania (výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov - M.. D. N.

- starostu Obce Bystré, D. D. - stavbyvedúceho, M. R., oboznámením listinných dôkazov, a to faktúry č. 160116, stanoviskami strán sporu, Zmluvou o dielo č. 1/2016 uzavretou medzi žalovaným a Obcou Bystré, vrátane Prílohy č. 4, krycími listami čerpania a súpismi vykonaných prác, Stavebným denníkom a faktúrou č. 11600008) vec právne posúdil podľa , , , , podľa , , a podľa , a , .

6. Súd prvej inštancie s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania uzavrel, že mal za preukázané, že žalobca so žalovaným zmluvu o dielo na vykonanie prác, ktoré sú predmetom žaloby

- cementových poterov na stavbe Obecný úrad Bystré, neuzavrel. Konštatoval súd prvej inštancie, že podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán, určenie diela resp. dohoda o predmete zmluvy a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu diela s tým, že zmluva o dielo môže byť uzavretá aj ústne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný od začiatku konania popieral, že by so žalobcom uzavrel zmluvu o dielo a sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nekomunikoval so žalovaným, ale len s p. R. ktorý mu cez SMS oznámil, že na stavbe Obecný úrad Bystré je potrebné realizovať cementové potery, v akom objeme, rozsahu a za akú cenu, čo žalobca akceptoval a následne pristúpil k realizácii cementových poterov. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že svedok p. R. nezastupoval žalovaného a nemal plnú moc na uzavretie zmluvy v mene žalovaného a rovnako súd nemal pochybnosť o výpovedi žalobcu a svedka p. R., pričom ich výpoveď v tejto časti nikto nerozporoval, preto súd vyvodil záver, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá. Keďže stranou, ktorá si mala objednať vykonanie diela s určitosťou nebol žalovaný, medzi žalovaným a žalobcom nedošlo ani k dohode o predmete diela, uzavrel súd prvej inštancie, že žalovanému preto nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť cenu za vykonanie diela.

7. Súd prvej inštancie sa však vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania následne zaoberal otázkou, či na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a teda, či nárok žalobcu

nevyplýva zo vzťahu bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a žalovaným a to titulom plnenia bez právneho dôvodu. Zdôraznil súd prvej inštancie, že predpokladom úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo, čo v predmetnom spore spočíva v preukázaní, že žalobca vykonal cementové potery pre žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca cementové potery na stavbe Obecný úrad Bystré vykonal, a to jednak zo svedeckej výpovede svedka R., ktorého výpoveď pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, v jeho výpovedi sa neobjavujú logické rozpory, svedok si neprotirečil a v podstatných skutočnostiach sa výpoveď svedka zhoduje s tvrdením žalobcu, teda, že svedok kontaktoval žalobcu za účelom realizácie cementových poterov, že spoločne boli prítomní na mieste realizácie cementových poterov a že si žalobca odsúhlasil so stavbyvedúcim výšky a rozsah prác. Následne po vykonaní prác došlo k ich kontrole tak zo strany stavbyvedúceho a tiež zo strany svedka R., ktorý následne zaslal fakturačné údaje žalobcovi. Pokiaľ došlo k rozdielnemu tvrdeniu žalobcu a vo výpovedi svedka R. ohľadne času resp. dĺžky realizácie cementových poterov, uviedol súd prvej inštancie, že ide o bežný rozpor spôsobený osobitným vnímaním plynutia času každým človekom, resp. tým, že žalobca si to pamätá presnejšie, vzhľadom k tomu, že išlo o výkon činnosti, na ktorú sa na predmetnej stavbe zaviazal. Naproti tomu pre svedka R. to bola len druhoradá záležitosť, popri zabezpečovaní materiálu na fasádu, teda nemusel realizácii cementových poterov venovať takú pozornosť, aby si presne pamätal čas, za ktorý boli potery realizované. Súd prvej inštancie ďalej s odkazom na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že cementové potery boli realizované na prízemí stavby, čo sa zhoduje s výpoveďou svedka M.. N., keď tento uviedol, že podlahy boli realizované iba na prízemí, zdôraznil súd prvej inštancie, že ak by žalobca nebol prítomný na stavbe, nemohol by vedieť, že realizácia cementových poterov za účelom vyrovnania podláh bola len na prízemí budovy Obecného úradu Bystré. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že aj z predloženého Stavebného denníka stavby Obecného úradu Bystré, list č. 0002093 rovnako vyplýva, že cementové potery boli realizované dňa 21.9.2016 a žalobca vypracoval a zaslal faktúru žalovanému dňa 22.9.2016, teda deň po ich realizácii, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že by bolo veľmi nepravdepodobné a išlo by o veľkú náhodu, ak by takto „trafil“ žalobca deň vyhotovenia faktúry ako deň nasledujúci po dni realizácie cementových poterov, najmä s prihliadnutím na to, že by na tejto stavbe nikdy nebol, ako tvrdí žalovaný resp. bez toho, aby tieto práce nevykonal sám alebo cez svojich zamestnancov.

8. Súd prvej inštancie ďalej k uviedol, že žalovaný nemohol dôveryhodne vyvrátiť tvrdenie žalobcu, kto vykonal cementové potery na stavbe Obecný úrad Bystré, keďže podľa vlastného tvrdenia v čase realizácie cementových poterov nebol na stavbe a informáciu, že cementové potery boli realizované zamestnancami žalovaného mal iba od stavbyvedúceho. Rovnako svedok M.. N. uviedol, že nekontroloval, kto robil jednotlivé práce na stavbe. Keďže zmluva o dielo bola uzavretá so žalovaným, vychádzal z toho, že na stavbe sú zamestnanci žalovaného, avšak túto skutočnosť nevedel ani potvrdiť ani vyvrátiť. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené uviedol, že výpoveď žalovaného a svedka M.. N. je pre preukázanie toho či cementové potery vykonal žalobca alebo žalovaný bez významu resp. nepoužiteľná. V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že jedine svedok D. vo svojej výpovedi tvrdil, že cementové potery realizovali zamestnanci žalovaného a že bol prítomný pri realizácií týchto poterov. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že aj výpoveď tohto svedka pôsobí dôveryhodne a presvedčivo a v jej výpovedi sa neobjavujú vnútorné logické rozpory, svedok si neprotirečil a vypovedal spontánne. Súd prvej inštancie však uviedol, že výpoveď tohto svedka ( jeho dôveryhodnosť a presvedčivosť) je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, či už výsluchom žalobcu a svedka R., pričom k jej dôveryhodnosti neprispieva ani zhoda výpovede žalobcu a svedka M.. N. ohľadne miesta výkonu cementových poterov, zápis v Stavebnom denníku a dátum vyhotovenia faktúry, ktorá je predmetom žaloby. Zdôraznil súd prvej inštancie, že tvrdenie svedka, že cementové potery boli vykonané zamestnancami žalovaného nebolo v konaní potvrdené žiadnym iným dôkazom. Súd prvej inštancie teda pri vyhodnotení svedeckej výpovede svedka D. zdôraznil, že svedok pracuje pre žalovaného, a to podľa potreby a takýmto spôsobom si privyrába, a teda pri hodnotení jeho výpovede aj vzhľadom na vyššie uvedené rozpory s inými vykonanými dôkazmi bolo potrebné prihliadnuť na to, že svedok má ekonomický záujem vypovedať v súlade s tvrdením žalovaného, od ktorého má peňažný príjem. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie zastával názor, že výpoveď svedka D. tak bola spochybnená a súd jej neuveril.

9. Pokiaľ žalovaný oprel svoju obranu okrem iného aj o tvrdenie, že podľa zmluvy o dielo s objednávateľom mohol využiť len subdodávateľov uvedených v prílohe zmluvy a pokiaľ žalobca vykonal práce, musel by byť stavbyvedúcim stavby podpísaný Montážny denník a Súpis vykonaných prác o

tom, uviedol súd prvej inštancie, že existencia Montážneho denníka resp. Súpisu vykonaných prác nie sú zákonnou podmienkou, pre absenciu ktorej by súd nemohol vyvodiť záver, že určité práce boli vykonané a kým vykonané. Zdôraznil súd prvej inštancie, že z vykonaných dôkazov a z ich vzájomných súvislostí vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a teda preukázal, že cementové potery na stavbe Obecný úrad Bystré vykonal. Na dokreslenie úvah, ktorými sa súd riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov uviedol súd prvej inštancie, že považuje za nelogické a neuveriteľné, aby sa žalobca napriek tomu, že by nikdy na predmetnej stavbe nebol a nevykonal žiadne práce, domáhal súdnou cestou zaplatenia sumy za „umelo“ vytvorenú faktúru, teda aby si len tak vyhliadol určitý podnikateľský subjekt, konkrétnu stavbu a za nevykonané práce by si požadoval zaplatenie sumy 1.827,50 eur. Preto súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že v konaní bolo bezpochýb preukázané, že cementové potery na stavbe Obecný úrad Bystré žalobca realizoval a keďže žalovanému bola zo strany objednávateľa vyplatená cena za realizáciu cementových poterov - došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu titulom plnenia bez právneho dôvodu.

10. Nevykonanie dôkazov, a to výsluch zamestnancov strán sporu, ktorí mali podľa tvrdení jednej aj druhej strany osobne realizovať cementové potery súd odôvodnil tým, že výsluch týchto osôb navrhli stany sporu už na začiatku konania (v replike resp. v duplike), a teda mali dostatok času, aby zabezpečili ich prítomnosť na niektorom z vykonaných pojednávaní. Zároveň súd uviedol, že pokiaľ by išlo o kľúčových svedkov, určite by ich účasť na pojednávaní strany zabezpečili. Zdôraznil súd prvej inštancie, že k skutočnostiam, ku ktorým mali vypovedať svedkovia jednej či druhej sporovej strany, teda že osobne vykonali cementové potery na predmetnej stavbe, mal súd preukázané aj z dovtedy vykonaných dôkazov, a teda aj vzhľadom na hospodárnosť konania (zabezpečenie účasti svedkov z Poľskej republiky vrátane zabezpečenia tlmočníka) súd návrhy právnych zástupcov na vykonanie dokazovania výsluchom týchto svedkov zamietol.

11. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.827,50 eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 24.9.2016 do zaplatenia, zdôraznil súd prvej inštancie, že zámerom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil (zákonom ustanovených podmienok) určité majetkové hodnoty. Zákon však neráta s tým, že oprávnený by ich mal dostať späť v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, akú hodnotu oprávnený z bezdôvodného obohatenia stratil, ale o akú hodnotu sa takýmto konaním majetok povinného obohatil. Bezdôvodným obohatením nie je podľa ustálenej judikatúry hodnota vynaložených prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami, pritom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie , podľa ktorého nie je rozhodné, čo oprávnený stratil ale to, čo povinný získal.

12. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia - plnenie bez právneho dôvodu, kde obohatenie povinného z bezdôvodného obohatenia (žalovaného) spočíva v zhotovení diela (vo vykonaných prácach) a je teda povinný vrátiť oprávnenému bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme, kde pokiaľ výška peňažnej náhrady nie je ustanovená predpisom, určí ju súd podľa vlastnej úvahy, pričom sa opiera o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi vznikol na základe plnenia bez právneho dôvodu.

13. Konštatoval súd prvej inštancie, že z predloženého súpisu vykonaných prác vyplýva, že žalovaný si uplatnil za vykonanie cementových poterov v rozsahu 250 m2 sumu 1.326,91 eur (5,30 eur za 1 m2). V priebehu konania starosta Obce Bystré (objednávateľ) uviedol, že všetky faktúry boli žalovanému vyplatené a žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Súd mal teda za preukázané, že žalovanému bola vyplatená aj táto suma t.j. suma 1.326,91 eur za vykonanie cementových poterov.

14. Z predloženej faktúry žalobcu súd zistil, že si uplatnil za vykonanie cementových poterov v rozsahu 215m2 sumu 1.827,50 eur (8,50 eur za 1 m2), pričom v priebehu konania uviedol, že v tejto cene je zahrnutá aj cena materiálu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za preukázané, že cementové potery boli vykonané žalobcom v rozsahu minimálne 215 m2 a žalovaný si za 1 m2 uplatnil cenu 5,30 eur, teda celková výška bezdôvodného obohatenia žalovaného z vykonania cementových poterov prác žalobcom činí 1.139,50 eur. Zdôraznil súd prvej inštancie, že žalobca nepredložil doklad o tom, že dodal aj materiál na realizáciu cementových poterov, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, či na realizáciu cementových poterov dodal materiál a v akom množstve, v akej cene, a teda súd cenu

materiálu nemohol do hodnoty bezdôvodného obohatenia žalovaného zarátať. Preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

15. Rovnako súd zamietol žalobcom uplatnený úrok z omeškania, pretože nepreukázal, že vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a že sa žalovaný dostal do omeškania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v konaní predložil súdu len výzvu na úhradu faktúry č. 160116 zo dňa 22.9.2016, splatnú dňa 23.9.2016 na sumu 1.827,50 eur za vykonané stavebné práce, z uvedeného však nevyplýva, že by bol žalovaný vyzvaný žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia a nevyplýva ani zo žaloby. Ak teda žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyzval, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s jeho vydaním, a preto nie je povinný platiť úroky z omeškania.

16. Priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur súd prvej inštancie odôvodnil ust. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , v zmysle ktorého výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40,00 eur.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia v spojení s ust. a keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 62% a žalovaný v rozsahu 38% súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 24% s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť trovy žalovanému v pomere 100%. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V texte podaného odvolania žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil svoje rozhodnutie. S odkazom na ust. uviedol, že súd je povinný pri vydávaní rozhodnutia riadiť sa uvedeným ustanovením, musí prihliadať na SR, pričom je povinný zrozumiteľne a prehľadne vysvetliť, z akých rozhodujúcich skutočností vychádzal pri určení, že nedošlo k vydržaniu nehnuteľností a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. . V nadväznosti na to poukázal aj na právny názor Ústavného súdu SR, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. rozhodnutia ÚS SR , a ). V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané v konaní, a to Stavebný denník, v ktorom nie je žiadny zápis o tom, aby práce resp. cementové potery na Obecnom úrade Bystré mal vykonávať žalobca ako subdodávateľ. Tvrdil, že v predmetnom Stavebnom denníku je uvedené, že práce boli vykonané zamestnancami žalovaného. V nadväznosti na to poukázal na Zmluvu o dielo č. 01/2016 uzavretú medzi Obcou Bystré ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, na čl. 8, bod 8.12, kde je uvedené, že zoznam subdodávateľ je uvedený v Prílohe č. 4, na ktorú taktiež poukázal, v zmysle ktorej je zrejmé, že ako subdodávatelia na stavbe rekonštrukcia Obecného úradu Bystré boli len dva subjekty, a to spoločnosť EFEKT PLUS a spoločnosť REKMONT SERVIS s.r.o., z čoho vyvodil, že žalobca ani nemohol vykonávať žiadne práce, čo je podľa názoru žalovaného najdôležitejší dôkaz preukazujúci účelovosť tvrdení žalobcu a preukazujúci, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Uviedol ďalej, že zároveň týmto poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní bola jednoznačne preukázaná účelovosť tvrdení, ako samotného žalobcu, tak aj ním navrhnutého a vypočutého svedka p. M. R.. Účelovosť výpovede W. je zrejmá už z toho, že je účastníkom konania a účelovosť výpovede M. R. je zrejmá z toho, že tento je obchodným partnerom žalobcu, pričom so žalovaným ho nespája nič, a v nadväznosti na to poukázal na jeho výpoveď v predmetnej veci na pojednávaní konaného dňa 22.10.2018.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovaného považoval žalobca za účelové a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, navyše iba opakujúce tie

isté skutočnosti z priebehu konania, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne a komplexne vyporiadal. Uviedol tiež, že tvrdenia žalovaného, jeho úvahy a ním učinené závery miestami nemožno označiť inak ako krajne nelogické. Z podaného odvolania (ako aj argumentácie formulovanej žalovaným v priebehu konania) je zrejmé, že nesúhlasí s rozsudkom a jeho odôvodnením, pričom je toho názoru, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil a je tak nepreskúmateľné, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy predložené žalovaným a že súd prihliadol pri svojom rozhodnutí na účelové svedecké výpovede a tvrdenia žalobcu. Žalovaný rovnako ako v priebehu konania pred súdom prvej inštancie aj v podanom odvolaní zdôrazňuje skutočnosti predchádzajúce tomuto konaniu a síce obsah Zmluvy o dielo č. 1/2016, ktorú mal žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorenú s Obcou Bystré ako objednávateľom. Poukázal na to, že je síce pravdou, že uvedená zmluva obsahuje vo svojej Prílohe zoznam subdodávateľov pre danú stavbu, ktorého rozšírenie je možné zmluvne dojednaným spôsobom, na strane druhej však uvedené nemôže preukazovať a ani v žiadnom prípade nepreukazuje, že na stavbe fakticky nevykonával činnosti aj iný subdodávateľ resp. žalobca. Navyše za situácie, keď žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 17.9.2018 uviedol, že zmluvne dojednaný spôsob rozšírenia okruhu subdodávateľov ani len nepozná. Ak ale slovami žalovaného má byť táto zmluva a vyššie sumarizovaný podstatný obsah „najdôležitejší dôkaz preukazujúci účelovosť tvrdení žalobcu“, zastával žalobca názor, že vyhodnotenie týchto tvrdení súdom prvej inštancie bolo urobené absolútne správne. Za zarážajúce však žalobca považoval odvolanie v časti, kde žalovaný polemizuje o hodnotení jednotlivých výpovedí, keď žalovaný konštatuje účelovosť tvrdení samotného žalobcu z dôvodu, že je stranou sporu a rovnako aj účelovosť tvrdení svedka R., ktorý je „obchodným partnerom žalobcu“, ktoré označenie je prinajmenšom zavádzajúce, nakoľko nejde o osoby akokoľvek ekonomicky prepojené. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že absurdne pôsobí následná úvaha žalovaného, keď vyzdvihuje ako kľúčové (a paradoxne vôbec nie účelové) tvrdenia žalovaného, ktorý je len tak mimochodom tiež stranou sporu a svedka D. ktorý pôsobil na predmetnej stavbe ako stavebný dozor a je preukázateľne osobou ekonomicky závislou na činnosti žalovaného. Žalobca zastával názor, že zo všetkými pre vec podstatnými skutočnosťami a tvrdeniami sa súd prvej inštancie riadne, presvedčivo a logicky vo svojom odôvodnení vysporiadal.

20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 21.1.2019 písomne nevyjadril.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“), vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

23. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

24. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z textu podaného odvolania zároveň vyplýva, že predovšetkým namieta, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, na základe čoho je nepreskúmateľné, a teda namieta existenciu vady v zmysle .

25. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Odvolací dôvod podľa , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

27. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v poskytnutí záruky, že prejednanie a rozhodnutie veci prebehne v súlade so zákonom. Dôležitou súčasťou obsahu práva na spravodlivý proces je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Porušenie tohto práva má za následok odňatie možnosti náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému chce strana sporu využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

28. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

29. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie ÚS SR sp.zn. z 3. júla 2003).

31. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zodpovedal otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z ktorých dôkazov a tvrdení strán sporu vychádzal, ako tieto hodnotil a aké úvahy ho viedli k záverom vyjadreným vo výroku rozsudku. Napadnutý rozsudok preto spĺňa požiadavky vyžadované zákonom pre jeho zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, ani za zjavne neodôvodnené, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia, a preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

32. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní podľa je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo

vyskytuje logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

33. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri aplikácií na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

34. Odvolací súd zastáva názor, že ani tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vo veci na objasnenie vzťahov medzi stranami sporu vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov.

35. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 14.9.2011 sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( )“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

36. Žalovaným tvrdené skutočnosti a námietky v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

37. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a vec správne právne posúdil, odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).