Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Csp-37-2019.pdf
PDF · 149.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: B. C.Á., C.. XX.XX.XXXX, S. L. XXX/X, XXX XX U., o zaplatenie istiny 126,- Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty v sume 33,- Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 126,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,- Eur od 16.04.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom 15.04.2015 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR.“ je neprijateľná.
IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanej 58,5 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenom Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 16.04.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia mu istiny v sume 126,- Eur, odplaty v sume 98,- Eur, zmluvnej pokuty v sume 33,- Eur, poplatkov za upomienky v sume 240,- Eur, zmluvného úroku vo výške 64 % ročne zo sumy 350,- Eur od 15.04.2015 do 16.06.2015, zo sumy 294,- Eur od 17.06.2015 do 26.06.2015, zo sumy 238,- Eur od 27.06.2015 do 24.08.2015, zo sumy 182,- Eur od 25.08.2015 do 31.08.2015 a zo sumy 126,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 224,- Eur od 16.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), uzatvoril dňa 15.04.2015 so žalovanou cit. „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 806302042“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov v sume 98,- Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 64 % ročne z poskytnutého úveru. Okrem toho v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak žalovaná ako spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v zmluvne dohodnutej
lehote, t.j. najneskôr do 15.04-2016, tak žalovaná bude povinná žalobcovi zaplatiť aj zmluvnú pokutu v sume 33,- Eur a taktiež sa dohodli, že žalovaná uhradí žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30,- Eur.
3. Keďže žalovaná do podania žaloby uhradila z jej poskytnutého úveru iba čiastku 224,- Eur, t.j. žalovaná si neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, čím porušila dojednania úverovej zmluvy, žalobca sa svojho nároku domáha podanou žalobou, pričom okrem zaplatenia istiny o dojednanej odplaty a zmluvných úrokov sa domáha aj zaplatenia mu dojednanej zmluvnej pokuty a za zaslanie celkovo 8-ich upomienok žalovanej sa domáha aj zaplatenia 240,- Eur.
4. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ z 15.04.2015; „Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru“ platné od 13.03.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu.
5. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanej do vlastných rúk 20.09.2019, ktorá vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 02.10.2019, označenom ako cit. „Odpor proti platobnému rozkazu“ (platobný rozkaz je opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu, ktorý však v tomto konaní nebol vydaný, preto podľa § 124 ods. 1 CSP bolo potrebné posudzovať vyjadrenie žalovanej podľa jeho obsahu, pozn.) uviedla, že predmetný spor je nutné posudzovať ako spor spotrebiteľský s tým, že úverová zmluva od ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok je cit. „... plná neprijatel'ných zmluvných podmienok...“ a taktiež nespĺňa zákonné náležitosti a keďže žalovaná nemala možnosť do jej obsahu zasiahnuť, žalobca nekalými obchodnými praktikami cielene a úmyselne do jej obsahu presadil neprijateľné zmluvné podmienky a tieto nanútil žalovanej s ktorou teda neboli individuálne dojednané. Podľa žalovanej žalobca cit. „...zatajuje pred žalovaným aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny !!!“ keďže žalobca jednako nepreukázal, akú sumu z úveru reálne poukázal v prospech žalovanej a súčasne žalobca nepreukázal akú sumu žalobcovi z poskytnutého úveru už žalovaná zaplatila, takže možno mať za to, že zaplatila iba „pravdepodobne“ 224,- Eur, pričom žalovaná v tejto súvislosti tiež uviedla cit. „... pri rešpektovaní existencii neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa a vzájomne odsúhlasenom úvere 350,-EUR a pri plneniach žalovaného v prospech žalobcu v čiastke spolu 224,00 EUR by mal žalovaný vrátiť (!) žalobcovi 350 mínus 224 sa rovná 126 EUR v prospech žalobcu a nie klamlivo žalobou žiadať ešte aj odplatu 98,- EUR a úroky podľa bodu I. navrhovaného platobného rozkazu v prospech úžerníckeho žalobcu !!! Žalobca tak klame súd návrhom o zaplatenie, ako by mal zákonný nárok !!!“ Žalovaná poprela nárok žalobcu čo do jeho dôvodu, ako aj výšky s tým, že podľa nej žalobca svoj nárok nepreukázal relevantnými dôkazmi (nepredložil celú úverovú zmluvu, nepredložil upomienky za zaslanie ktorých požaduje úhradu), pričom podľa nej, je úverová zmluva zmätočná a klamlivá a žiada, aby ju okresný súd podrobil súdnej kontrole s tým, že žalovaná cit. „ ... chce mať vyriešenú otázku, či poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda akú sumu je, resp. bol žalovaný povinný za poskytnutý úver veriteľovi/žalobcovi uhradiť !“ Žalovaná tiež bez ďalšieho odôvodnenia uviedla, že z opatrnosti vznáša proti uplatnenému nároku námietku premlčania.
6. K vyjadreniu žalovanej zaujal svoje stanovisko (replika) žalobca v podaní doručenom okresnému súdu 24.10.2019 v ktorom uviedol, že i naďalej v celom rozsahu trvá na svojich skorších písomných podaniach s tým, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiada rozhodnúť v súlade s podanou žalobou. Podľa žalobcu úverovú zmluvu, ktorú so žalovanou uzatvoril, nemožno považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, pretože obsahuje všetky zákonné náležitosti, obsahuje údaj o konečnom termíne splatnosti úveru, ktorý bol dojednaný na 15.04.2016 a taktiež obsahuje počet a rozpis splátok úveru na istinu a úroky, keďže žalovaná sa zaviazala jej poskytnutý úver splatiť splatením cit. „...1.splátky vo výške 672 Eur do dňa 15.04.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, výška 672 Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 350,- Eur a úroku vo výške 322 Eur, a taktiež je uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť celkovú čiastku 672 Eur, ak nie je uvedené inak do dňa 15.04.2016. Čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.“
7. Žalovaná zaujala svoje stanovisko (duplika) k replike žalobcu podaním doručeným okresnému súdu 18.03.2020 (identické podanie žalovanej bolo okresnému súdu postúpené aj z Krajského súdu v Prešove, pozn.) v ktorom v podstatnej časti svojej argumentácie zotrvala na svojom skoršom vyjadrení a tiež podotkla, že žalobca neskúmal jej finančné predpoklady na splácanie jej poskytnutého úveru a to, že cit. „...arogantní vymáhači žalobcu otravovali žalovaného osobne, ale aj SMS správami do mobilného
telefónu, aj počas sviatkov, aj po 18 hod., čo je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa !!!“
8. V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.“
9. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“
10. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 28.05.2020 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok podľa § 297 písm. b) CSP.
11. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento skutkový stav.
12. Sporové strany uzavreli 15.04.2015 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej v sume 350,- Eur s tým, že žalovaná ako dlžník sa zaviazala finančné prostriedky vrátiť spolu s odplatou v sume 98,- Eur a s úrokom zo spotrebiteľského úveru vo výške 64 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, s tým, že v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne mal tento úrok predstavovať sumu 224,- Eur, takže spolu s istinou, odplatou a úrokom mala žalovaná zaplatiť celkovo sumu 672,- Eur (350 + 98 + 224) a to najneskôr do 15.04.2016. V úverovej zmluve bola stanovená priemerná RPMN vo výške 21,35 %; ďalej RPMN za daný úver vo výške 28 %, ktorá mala byť zhmotnená v odplate v sume 98,- Eur. Zmluvné strany sa taktiež dojednali, že ak dlžník (žalovaná) neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote podľa úverovej zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Žalovaná (dlžník) sa tiež zaviazala uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku 30,- Eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V úverovej zmluve žalovaná (dlžník) vyhlásila, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a potvrdila ich prevzatie.
13. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.“
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
19. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“
20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“
21. Podľa § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“
22. Podľa § 39 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“
24. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.“
25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“
26. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“
27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.“
28. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“
29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.“
30. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“
31. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaná pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ, keďže jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral postavenie žalovanej v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).
32. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súlade s cit. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť jej poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
33. Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy upravujúcej právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa (žalovanej) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11 ods. 1 spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
34. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy okresný súd vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.
35. Podľa okresného súdu v úverovej zmluve v prvom rade absentuje zákonná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedenie celkovej doby trvania úverovej zmluvy, ktorú náležitosť si nemožno zamieňať s údajom o dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a to už aj z dôvodu, že ak by zákonodarca mal v úmysle stotožniť tieto dva pojmy, neuvádzal by ich v zákonnom znení osve, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ tak, ako už bolo uvedené by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že žalobca poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem toho od údaja o celkovej dobe trvania úverového vzťahu závisí aj možnosť spotrebiteľa objektívne si overiť aj iné parametre úverového vzťahu, ako napr. maximálnu výšku úrokovej sadzby poskytnutého úveru v tom ktorom rozhodnom období jeho poskytnutia, ktorý parameter závisí od doby trvania úverového vzťahu.
36. V preskúmavanej úverovej zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to je jej výpočet na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov k výpočtu použitých, keďže označené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy explicitne znelo cit. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ V tejto súvislosti okresný súd podotýka, že vzorec na výpočet RPMN bol v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy síce uvedený v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak označenie jednotlivých premenných dosadzovaných do tohto vzorca je bez ďalšieho vysvetlenia pre spotrebiteľa značne nezrozumiteľné, navyše ak k tej ktorej premennej nie je dosadená konkrétna číselná hodnota vyplývajúca priamo z úverovej zmluvy, tak ako to vyžaduje dikcia ustanovenia cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva v danom prípade síce obsahuje údaj o RPMN, no už neobsahuje všetky údaje na jej výpočet, v dôsledku čoho sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 25 Co/80/2018 z 18.12.2018). Vo vzťahu k skutočnosti, že predmetný výpočet by sa mal nachádzať v samostatnom dokumente označenom ako „Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru“, okresný súd uvádza, že v danom prípade sa jedná iba o predzmluvný formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorý však veriteľa (dodávateľa) nezbavuje povinnosti predmetnú náležitosti uviesť aj v samotnej úverovej zmluve, tak ako to vyžaduje zákonná dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože sa jedná o podstatné náležitostí úverovej zmluvy. Okrem toho v tomto osobitnom dokumente nie je uvedený explicitný výpočet RPMN pre daný konkrétny úverový vzťah so všetkými jeho premennými, ale je tam uvedený len spotrebiteľovi nič nehovoriaci vzorec, čo samo osobe nepostačuje a podľa okresného súdu, taktiež nezodpovedá zákonnej požiadavke § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti
úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie úveru, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku, a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Podľa okresného súdu uvedené nekorešponduje s princípom transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytnuté prehľadné informácie o úvere.
37. Okrem toho v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou RPMN, ktorá je uvedená hodnotou 28%, okresný súd konštatuje, že táto je uvedená klamlivo a nesprávne, v dôsledku čoho sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade totižto aj napriek tomu, že ako už bolo uvedené RPMN ma odzrkadľovať všetky náklady úveru, teda aj úrok, tomu tak nie je, pretože úrok bol v dotknutej úverovej zmluve dojednaný na 64 % ročne, takže vzhľadom na to, že RPMN je len 28 %, je zrejmé, že úrok nebol zahrnutý do RPMN úveru.
38. V súvislosti s v preskúmavanej spotrebiteľskej zmluve uvedenou RPMN, okresnému súdu nedá tiež nepodotknúť, že v zmysle cit. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch, je síce v tejto zmluve uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu tejto zmluvy a to konkrétnou hodnotou 21,35 %, avšak z dotknutej zmluvy súčasne vyplýva, že RPMN pre daný úver poskytnutý žalovanej bola stanovená až na hodnotu 28 %. Inými slovami, reálna RPMN resp. reálne náklady, ktoré bola žalovaná povinná za jej poskytnutý úver zaplatiť boli vyššie ako priemerné náklady (priemerná RPMN), za boli štandardne poskytované úvery v rozhodnom čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy. Podľa okresného súdu je takýto postup žalobcu neprípustný, pretože údaj o priemernej hodnote RPMN nie je v úverových zmluvách iba formálnym resp. samoúčelným údajom, pretože má pre spotrebiteľa cennú výpovednú hodnotu v podobe informácie akú najvyššiu prípustnú mieru nákladov za jemu poskytnutý úver v bankách môže očakávať (Ministerstvo financií SR zverejnilo po prvýkrát priemernú hodnotu RPMN dňa 29.04.2008), ktorý údaj by nemal byť v jednotlivom prípade bezdôvodne prekročený. Ak by tomu tak nebolo zákonodarca by v zmysel cit. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval ako podstatnú náležitosť úverových zmlúv údaj o priemernej hodnote RPMN. Okrem toho v uvedených súvislostiach je nutné ešte poznamenať, že v danom prípade už len výška úrokovej sadzby, ktorá bola dojednaná na 64 %, čo je len jeden z nákladov úveru, ktoré sú zahrnuté do RPMN, tak už len tento jeden náklad celkom nepochopiteľne prevyšuje priemernú výšku nákladov (priemerná RPMN - 21,35%) za ktoré boli v rozhodnom čase poskytované spotrebiteľské úvery.
39. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný súd k jednoznačnému záveru, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto okresný súd v tejto časti (úrokov a poplatkov) žalobu zamietol. Nad rámec okresný súd tiež podotýka, že žalobca predložením dôkazov nepreukázal, žaby bol žalovanej zaslal upomienky, za ktoré sa od nej domáhal zaplatenia poplatkov.
40. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, boli všetky žalovanou doposiaľ učinené platby na jeho splatenie započítané iba v prospech splatenia jej poskytnutej istiny, ktorá jej bola poskytnutá v sume 350,- Eur a žalovaná splatila už sumu 224,- Eur, preto okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na rozdiel týchto súm a to nárok na zaplatenie sumy 126,- Eur (350 - 224 = 126), ktorý záver napokon vo svojom vyjadrení pripustila ja samotná žalovaná, keď uviedla, že po zohľadnení zákonných nedostatkov úverovej zmluvy a jej neprijateľných podmienok, by mala zaplatiť iba 126,- Eur .
41. Nad rámec okresný súd v súvislosti s argumentáciou žalovanej o popretí skutkových tvrdení protistrany ohľadom jej poskytnutej a ňou zaplatenej sumy, s poukazom na znenie § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého „Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“, podotýka, že žalovaná okrem popierajúceho tvrdenia nepredložila dôkazy (napr. výpis z účtu, poštové poukážky a pod.), žeby bola z jej úverom poskytnutej sumy zaplatila viac, resp. žeby jej bola poskytnutá nižšia suma, preto toto popretie skutkových tvrdení iba na báze tvrdenia nie je účinné a okresný súd mal tieto uvádzané sumy za preukázané.
42. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 33,- Eur, ktorú si uplatnil z dôvodu, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. v zmluvne dohodnutej lehote neuhradila celkovú čiastku úveru, v danom prípade si žalobca tento nárok odvodzuje z dojednania v úverovej zmluve, ktorá je typovou zmluvou, čo znamená, že je uzatváraná vo viacerých prípadoch neurčitého počtu a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemôže nijako ovplyvniť, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách v obdobných prípadoch a dokonca aj jej suma je v úverovej zmluve uvedená vo vopred predtlačenom texte, takže žalobca zrejme nemení ani jej výšku.
43. Základným princípom všetkých spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto zmluvných dojednaní. V prípade spotrebiteľských vzťahov, musí byť zmluvná pokuta dojednaná tak, aby obstála v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
44. Podľa okresného súdu už pri samotnom uzatváraní úverovej zmluvy bolo nastavené prísnejšie sankcionovanie zmluvnou pokutou na strane spotrebiteľa (žalovanej), t.j. povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo je dojednanie výrazne v neprospech iba jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy. Okrem toho keďže suma zmluvnej pokuty je už vopred v predtlačenom texte úverovej zmluvy, táto zmluvná pokuta nereflektuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a to aj z hľadiska úverovanej sumy, takže to znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Je neakceptovateľné dojednanie zmluvnej pokuty bez zohľadnenia výšky pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Neprijateľnosť tohto dojednania má za následok jeho absolútnu neplatnosť, a preto neprichádzala do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie okresného súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní žalobu, v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, ako nedôvodnú zamietol, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
45. Okrem toho, okresný súd súvislosti s jemu zákonom priznaniu právomocou podľa cit. § 298 ods. 1 CSP vysloviť aj bez návrhu zmluvné dojednanie vytvárajúce značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, skúmal zmluvné dojednanie uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, pričom toto dojednanie posúdil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vychádzal pritom z toho, že v úverovej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad neuhradenia celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote splatnosti a to v pevnej sume 33,- Eur, ktorá nereflektuje ani na výšku omeškania, ani na jeho dĺžku. Veriteľovi podľa tohto dojednania patrí paušálna zmluvná pokuta, hoci by dlh spotrebiteľa bol vo výške čo i len jediného centu a hoci by omeškanie trvalo čo i len jeden deň. Zabezpečenie plnenia záväzkov spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách je možné aj prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty, avšak v takom prípade musí byť zmluvná pokuta dojednaná takým spôsobom, aby v každom prípade, ktorý môže nastať, bola primeraná výške záväzku aj dĺžke trvania omeškania. V posudzovanej veci môže nastať situácia, že zmluvná pokuta môže niekoľkonásobne prevýšiť výšku dlhu spotrebiteľa. Pri posúdení prijateľnosti zmluvnej podmienky pritom nie je podstatné, či sa tak aj skutočne stalo. Súd posudzuje nie to, či zmluvná podmienka vyvolala stav vzájomnej nerovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale či ho objektívne bola schopná vyvolať. Pri tomto skúmaní dospel k pozitívnemu záveru. Z uvedených dôvodov okresný súd považuje toto dojednanie za spôsobilé vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto ho považuje za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré je podľa § 53 ods. 5 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 písm. k) OZ absolútne neplatné, preto ho v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 298 ods. 1 CSP aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku III. rozsudku, a to v takom znení, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve.
46. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“
47. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
49. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania 16.04.2016, t.j. prvým dňom nasledujúcim po dni, kedy nastala splatnosť úveru, ktorého splatnosť bola dojednaná na 15.04.2016, preto okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,- Eur počnúc od 16.04.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.
50. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
51. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí nemá pravidelný príjem alebo ho má v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú čiastku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
55. Podľa § 121 ods. 3 OZ „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“
56. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 159,- Eur (126-istina + 33-zmluvná pokuta; ďalšie nároky boli len príslušenstvom istiny, pozn.), pričom úspech mal v časti o zaplatenie 126,- Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 79,25 % a neúspech v rozsahu 20,75 %, pričom rozsahu neúspechu žalobcu korešponduje na druhej strane úspech žalovanej a naopak. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči pomerne neúspešnejšej žalovanej aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,5 % (79,25 % - 20,75 %). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.