Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Nt-13-2019.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Polyákovej a prísediacich sudcov Miloša Ďuriša a Ing. Anny Čagalovej, v trestnej veci odsúdeného G. A.vského, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/56/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28.05.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného G. A., narodeného XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom U., Š. XXX/X4, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 21T/56/2018 zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený G. A.vský (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 13.08.2019 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/56/2018. Vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2019 bol odsúdený, okrem iného aj pre trestný čin v zmysle § 212 Trestného zákona. Zákonom č. 214/2019 Z. z. bol s účinnosťou od 01.08.2019 novelizovaný aj trestný zákon, okrem iného aj ustanovenie § 212 krádež, a to pod bodom 21 článku I. Vzhľadom na túto právnu úpravu požiadal o preskúmanie naplnenia podmienok na obnovu konania v zmysle § 394 Trestného poriadku, navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej je návrh dôvodný a ďalej postupovať podľa § 404 Trestného poriadku a spravodlivo rozhodnúť. Ustanovený obhajca C.. G. G. podaním doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 11.11.2019 zotrval na dôvodoch obnovy konania, ktoré vyplývajú zo zákona č. 214/2019 Z. z., kde s účinnosťou od 01.08.2019 bol novelizovaný Trestný zákon ustanovený § 212 trestného činu krádeže, kde došlo k zmene právnej kvalifikácie, ktorá zakladá dôvodnosť návrhu na obnovu konania.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2020 súd oboznámil návrh odsúdeného na obnovu konania, opatrenie o ustanovení obhajcu odsúdenému a doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania podané ustanoveným obhajcom. Ďalej oboznámil pripojený spis Okresného Nitra sp. zn. 21T/56/2018, z neho najmä rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/56/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 4To/32/2019.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/56/2018 súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/56/2018 zo dňa 25.01.2019, právoplatným vo vzťahu k odsúdenému dňa 27.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.zn.4To/32/2019, uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením jeho výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, trest prepadnutia veci, a to 4 ks šroubovákov s plochým hrotom, 1 ks krížový šroubovák s červenou rúčkou,1 ks záhradná hadica zelená 1m,1 ks žlté čerpadlo,2 ks pumpa,1ks šroubovák s modrou a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Súd následne vykonal výsluch odsúdeného, ktorý zotrval na svojom návrhu na obnovu konania, pričom na doplnenie uviedol, že podľa § 3 odsek 3 Trestného zákona sa pre trestnosť činu vyžaduje úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že postačí zavinenie z nedbanlivosti. S poukazom na toto zákonné ustanovenie chcel poukázať na to, že predmetné veci nekradol, dokonca z miesta činu odišiel. Nemal v úmysle kradnúť veci, je však pravdou, že sa podieľal na tejto trestnej činnosti tým, že spoluobžalovaného H. viezol na motorovom vozidle zn. Audi. Čo sa týka jeho osobných pomerov, v tomto smere upriamil pozornosť na to, že je otcom maloletého dieťaťa (dcéry vo veku 8 rokov), ktorá v dôsledku toho, že je vo výkone trestu odňatia slobody, žije v neúplnej rodine, trpí nedostatkom financií. Chcel by už naďalej viesť riadny život, riadne sa zamestnať, splatiť svoje dlhy. Tiež je spoluvlastníkom rodinného domu spolu so svojim bratom. Nechce, aby kvôli nemu aj tento brat mal problémy, že nebude schopný hradiť výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Nechce, aby prišli o strechu nad hlavou. S poukazom na súhrn všetkých týchto skutočností by chcel ísť čím skôr na slobodu, aby mohol viesť riadny život, zamestnať sa a starať sa o svoju rodinu.
Zástupca Okresnej prokuratúry Nitra vo svojom konečnom návrhu navrhol žiadosť odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť. V predmetnej trestnej veci bola podaná obžaloba, z ktorej vyplývali všetky dôvody na rozhodnutie Okresného súdu a Krajského súdu. Okresný súd uložil odsúdenému trest vo výmere 6 (šesť) rokov. Odsúdený podal odvolanie proti výroku o treste a Krajský súd v Nitre rozhodol o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody na 4 (štyri) roky a takisto o treste prepadnutia veci. Pokiaľ ide o výmeru trestu, zohľadňuje sa jednak vek osoby, trestná a priestupková minulosť osoby, ktorej je trest ukladaný, pričom odsúdený spáchal skutky v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v kritickej dobe mal 19 priestupkových postihov.
Obhajca odsúdeného v konečnom návrhu poukázal najmä na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.08.2018 bol novelizovaný trestný zákon - ustanovenie § 212 Trestného zákona, kde došlo k zmene právnej kvalifikácie a táto skutočnosť v prvom rade oslovila odsúdeného, aby podal návrh na obnovu konania dňa 12.08.2019 a predovšetkým tento moment a táto významná právna skutočnosť viedla odsúdeného k tomu, že je toho názoru, že skutok, pre ktorý bol odsúdený v čase, keď bol právoplatne odsúdený, je pre neho omnoho nepriaznivejší, ako sa zmenila novela.
Odsúdený v konečnom návrhu žiadal súd, aby návrhu na obnovu konania vyhovel a obnovu konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 21T/56/2018 povolil, pretože má za to, že v zmysle novely by mohol mať uložený priaznivejší trest. Okrem toho, že mu bol v tejto veci uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, vzhľadom na to, že tieto skutky spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, došlo aj k premene tohto trestu, v dôsledku čoho má celkovo 7 (sedem) ročný trest odňatia slobody. Pokiaľ by súd návrhu vyhovel a uložený trest zmiernil, mal za to, že aj takýto trest spolu s premeneným trestom by bol dostatočný na jeho prevýchovu.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Obnova konania je založená na skúmaní a hodnotení nových skutočností alebo dôkazov, ktoré sú súdu predložené ako reálne skutočnosti alebo dôkazy, teda v konaní o povolenie obnovy konania sa
súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, prípadne ak vzhľadom na tieto nové skutočnosti a dôkazy by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Účelom obnovy konania však nie je revízia pôvodného trestného stíhania (neplatí revízny princíp), ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku). Súd je oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie, ktoré sa týka viny alebo trestu. Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí nezistil žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne (po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/56/2018), teda neboli súdu skôr známe a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania. Odsúdený pôvodné rozhodnutie súdu napadol z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie ustanovenia § 212 Trestného zákona (nakoľko pôvodne uložený trest vo výmere štyri roky so zaradením jeho výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je preňho nepriaznivý a bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu) a na ako novú skutočnosť poukázal na zákon číslo 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.08.2019, teda až po spáchaní predmetného skutku a po jeho odsúdení (po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia). Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku určuje podmienky povolenia obnovy konania, ktoré sa však týkajú nedostatkov v skutkových zisteniach, vrátane osoby páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Tieto podmienky sa však v žiadnom prípade netýkajú právneho stavu, to znamená, že sa netýkajú zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Zo znenia ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest na ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda neskorší zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, možno použiť len do vyhlásenia rozsudku v danej veci. Novela Trestného zákona, na ktorú odsúdený poukazuje vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, nadobudla účinnosť dňa 01.08.2019 a rozsudok Okresného súdu Nitra, sp.zn.21T/56/2019 bol vyhlásený dňa 25.01.2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn.4To/32/2019 dňa 27.06.2019. Odsúdenému bol trest uložený podľa zásad pre ukladanie trestu podľa Trestného zákona účinného v čase, keď mu bol tento ukladaný. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že Trestný zákon v znení zákona č. 214/2019 Z. z. neobsahuje žiadnu právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na vzťahy upravené doterajším právnym predpisom, teda prechodné ustanovenia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu.
Odsúdený v pôvodnom konaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 182/18/4403 a zároveň v pôvodnom konaní nenamietal žiadne skutkové okolnosti prípadu, preto súd vo vzťahu k odsúdenému vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o náhrade škody. Čo sa týka neúmernosti trestu vo vzťahu k závažnosti trestného činu, k osobným pomerom a k účelu trestu, súd dáva do pozornosti, že na základe odvolania
odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/56/2018, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 4To/32/2019 zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a konštatoval, že trest uložený odsúdenému súdom prvého stupňa (rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp.zn.21T/56/2018 zo dňa 25.01.2019), síce na spodnej hranici upravenej zákonnej trestnej sadzby (6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov, § 38 odsek 5 Trestného zákona ) v trvaní 6 (šesť) rokov a 7 (sedem) mesiacov, bol pre odsúdeného neprimerane prísny a preto odvolací súd pri ukladaní trestu odsúdenému pri priznaní troch výrazných a podstatných poľahčujúcich okolností (§ 36 písmeno l), písmeno n), písmeno k) Trestného zákona) a zistení jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona) rozhodol o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne (podľa Trestného zákona platného a účinného v čase spáchania skutku) a trest prepadnutia vecí patriacich odsúdenému špecifikované vo výroku predmetného rozsudku. Druh ukladaného trestu (nepodmienečný trest odňatia slobody) nebol v zrejmom rozpore s účelom trestu, či už vzhľadom na osobné pomery páchateľa, závažnosť jeho protiprávneho konania, význam chránených záujmov, výšku spôsobenej škody, ani vzhľadom okolnosti prípadu. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, vytvoriť podmienky pre jeho prevýchovu a odradiť iných od páchania trestných činov a zároveň je aj morálnym odsúdením páchateľa spoločnosťou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh odsúdeného na obnovu konania neobsahoval žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine alebo že by uložený trest vo výmere štyri roky nepodmienečne bol v zrejmom nepomere k závažnosti trestného činu. Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.