Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Em-2-2016.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
58Em/2/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci oprávneného S. F., trvale bytom J. W., t. č. bytom R. 7, W., proti povinnej J. T., trvale bytom J. U. XXXX/X, W., v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletej Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom C. práce, sociálnych vecí a rodiny W., takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej sa ako oprávnený návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu W. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že matka nerešpektuje súdne rozhodnutie a bráni v styku s maloletou. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 20.02.2017 oprávnený uviedol, že sezónne pracoval v zahraničí a domov sa dostal 2x ročne. Matka maloletej mu ale dcéru odmietala dávať. Napokon podaním doručeným súdu dňa 30.04.2018 oprávnený uviedol, že kvôli práci odišiel najskôr do A. republiky, kde bol pol roka, potom odišiel do F., kde bol 2 roky. Preto sa v stanovený čas nevídal s dcérou. Keď chodil domov raz za pol roka, nebol mu umožnený styk s dcérou. To, že sa matka vyjadrila, že nejavil záujem o dcéru boli podľa vyjadrenia oprávneného klamstvá. Myslí si, že je to kvôli partnerovi povinnej. Na výsluchu uskutočneného dňa 30.05.2018 oprávnený uviedol, že doma je už rok, do F. už nedochádza. Má tu prácu a do zahraničia neplánuje odísť. Matka mu však dcéru nedáva z dôvodu, že nezaplatil dva mesiace výživné. Naposledy dcéru videl minulý rok v lete asi dva týždne. Potom sa s matkou pohádal a odvtedy mu dcéru nedala. Oprávnený zotrval na svojom návrhu.
2. Kolízny opatrovník dieťaťa preveroval dôvody nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu opakovane. Zo správy zo sociálneho zisťovania zo dňa 28.02.2017 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa v tomto čase dlhodobo žil a pracoval v zahraničí a od právoplatnosti rozsudku žiadnym spôsobom nejavil záujem o maloletú Q. a ani raz sa s ňou v danom čase nestretol. Zo správy zo sociálneho zisťovania zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že sa nepodarilo uskutočniť pohovor s matkou, pretože sa viackrát nedostavila k pohovoru a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnila. Zo správy zo sociálneho zisťovania zo dňa 20.08.2018 vyplýva, že sa matka dňa 27.02.2018 na úrad dostavila a uviedla, že otec sa s dcérou v čase, keď bol v F., nestretával vôbec. Matka mala vedomosť, že sa z F. vrátil asi pred rokom. Začali sa kontaktovať od júna 2017, kedy sa matka rozišla s otcom jej druhej dcéry. Toto kontaktovanie trvalo asi do polovice augusta 2017. Vtedy s ním bola matka naposledy. Za toto obdobie videl otec dcéru asi 10 krát. Stretnutia prebiehali za prítomnosti matky v jej domácnosti. Dcéra ho brala ako kamaráta. Oslovovala ho menom S.. Za otca brala maloletá Q. priateľa, s ktorým má matka druhú dcéru, keďže s nimi žil asi od 8-mich mesiacov maloletej Q.. Podľa vyjadrenia matky, ako si našla v auguste XXXX nového priateľa, otec sa prestal s nimi kontaktovať a o maloletú Q. nejavil záujem. Matka nerozumela, prečo si dal otec opäť návrh na obnovenie výkonu rozhodnutia, keď sám
nejavil záujem. Matka mu nič nezakazovala. Matka bola ochotná sa s otcom dohodnúť na úprave styku. Preto bola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. navrhnutá možnosť stretnutia na úrade s obidvomi rodičmi maloletého dieťaťa za účelom spísania možnej rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, s čím matka súhlasila a písomne predvolaný bol tiež otec maloletej. Rodičia sa však na dohodnutý termín stretnutia nedostavili a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Zo správy zo sociálneho zisťovania zo dňa 22.01.2019 vyplýva, že sa od podania poslednej správy nič nezmenilo. Ani jeden z rodičov úrad žiadnym spôsobom nekontaktoval. Dňa 21.01.2019 telefonicky kontaktoval úrad otca maloletej. Otec uviedol, že by bol rád, keby sa obnovilo stretávanie s dcérou tak, ako to bolo dané súdom. V súčasnosti sa dcérou nestretáva, lebo mu podľa jeho vyjadrenia matka v stretávaní bráni. Uviedol, že je s matkou v kontakte. Zo strany úradu bolo otcovi maloletej navrhnuté, že sa môže s matkou pokúsiť spísať mimosúdnu rodičovskú dohodu o úprave styku, príp. môže situáciu riešiť u psychológa RPPS. Na to otec uviedol, že nie je ochotný prísť na sociálku, podľa neho je to zbytočné, nemá na to čas. Na úrade bol viackrát a ďalšie „sedenia“ podľa neho nič nevyriešia. Stále je to o tom istom, nič sa nevyrieši. Chce, aby o tom rozhodol súd.
3. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
4. Podľa § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať.
5. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.
6. Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
7. Podľa § 3 odsek 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 odsek 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 odsek 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
8. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých dôsledne sleduje podľa ustanovení štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dve fázy exekučného konania. V prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, kde zisťuje, či sa povinný dobrovoľne podrobuje rozhodnutiu, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu a akú mieru viny na nerealizovaní povinnosti má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. V druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia, pričom medzi týmito dvoma fázami prebieha zmierovacia (mediačná) fáza.
9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEm/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci:
10. Rozsudkom Okresného súdu W. č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 21.11.2014 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletá Q. zverila do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený stýkať sa s maloletou Q. v každom nepárnom týždni v roku od piatku od XX:XX hod. do nedele do 17:00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.12.2014.
11. Oprávnený sa s maloletou Q. v súlade s vyššie označeným exekučným titulom nestretával, pretože sa dva a pol roka pracovne zdržiaval v zahraničí. Napriek tomu si v tomto čase (XX.XX.XXXX) podal oprávnený návrh na výkon rozhodnutia z dôvodu, že keď sa zdržiaval na Y. raz za pol roka, povinná mu práve vtedy odmietala dávať maloletú. Na Y. sa oprávnený definitívne vrátil v roku 2017, kedy sa s povinnou kontaktoval a zhruba od júna 2017 do augusta 2017 sa s maloletou oprávnený stretol asi 10 krát. Dôvody, pre ktoré sa oprávnený od augusta 2017 s maloletou prestal stretávať, sa podľa vyjadrení oboch rodičov líšia. Oprávnený ako dôvod uvádza skutočnosť, že sa s matkou dieťaťa pohádal a odvtedy mu povinná dcéru nechcela dať. Povinná uviedla, že keď si v auguste 2017 našla nového priateľa, oprávnený sa prestal o maloletú zaujímať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. sa pokúsil niekoľko krát uskutočniť stretnutie s obidvomi rodičmi nielen za účelom preverenia dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, ale tiež za účelom spísania možnej rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletou Q.. Avšak na dohodnutý termín sa nedostavil ani sám oprávnený, ktorý zároveň odmietol akékoľvek sedenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W., a to ani vo forme psychologického poradenstva, na ktoré nemá oprávnený podľa jeho vyjadrenia čas a nič podľa neho nevyriešia.
12. Od právoplatnosti exekučného titulu ubehlo viac ako X rokov. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že oprávnený sa v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia s maloletou Q. nestretával dva a pol roka, pretože sa nachádzal pracovne v zahraničí. Po jeho návrate na Y. v roku XXXX sa súd pokúšal zistiť možné ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nedochádzalo k plneniu exekučného titulu. Tu súd konštatuje ťažkú spoluprácu nielen zo strany povinnej, ale predovšetkým zo strany oprávneného. Napriek snahám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. preveriť dôvody nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu a na ich základe poskytnúť rodičom dieťaťa pomoc v podobe spísania možnej rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletou Q. alebo poskytnutia psychologického poradenstva, obaja rodičia s úradom nedostatočne spolupracovali. Oprávnený sa dokonca vyjadril, že sedenia sú podľa neho zbytočné, nemá na to čas, nič sa tým nevyrieši. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že situácia v rodine si vyžaduje odbornú intervenciu nielen kvôli problematickému vzťahu rodičov dieťaťa, ale tiež kvôli obnoveniu vzťahu oprávneného s maloletou Q., pričom nie je vylúčené, že oslabenie ich vzťahu zapríčinil sám oprávnený, ktorý sa dlho zdržiaval v zahraničí, a preto sa s maloletou dlhodobo nestretával v zmysle rozsudku. J. oprávneného oslovovala menom, čo potvrdzuje skutočnosť, že ho za otca nepovažuje ako následok neudržiavania pravidelného osobného styku. Súd ďalej poukazuje na to, že po návrate oprávneného zo zahraničia sa v priebehu 3 mesiacov (jún 2017 - august 2017) uskutočnilo 10 stretnutí oprávneného s maloletou Q., čo je viac, ako má oprávnený nárok podľa exekučného titulu. Kvôli nadviazaniu novej známosti povinnej sa však ideálna situácia v rodine narušila a odvtedy sa oprávnený s maloletou opätovne nestretáva. Oprávnený napriek tomu akúkoľvek pomoc odmieta, z jeho vyjadrenia možno usudzovať, že oprávnený sleduje skôr použitie donucovacích prostriedkov, čo by podľa neho viedlo k náprave vzniknutého stavu. Súd sa v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. v prvom rade pokúsil dosiahnuť dobrovoľné plnenie exekučného titulu bez donucovacích prostriedkov. Nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých môže mať výrazný dopad na maloleté dieťa a jeho psychiku, preto je v prvom rade potrebné využiť všetky prostriedky, ktoré zasahujú do postavenia a práv dieťaťa v čo najmenšom rozsahu. Nariadenie výkonu rozhodnutia prichádza do úvahy až v prípade, ak ostatné inštitúty, ktoré nemajú donucovaniu povahu a smerujú k dobrovoľnému plneniu povinnosti sa minuli účinku (rozhodnutie Krajského súdu v W. sp. zn. XXCoE/ XX/XXXX). Snahu súdu a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. dosiahnuť dobrovoľné plnenie exekučného titulu bez donucovacích prostriedkov, príp. uzavretie novej rodičovskej dohody o úprave styku oprávneného s maloletou Q., však svojou nedostatočnou spoluprácou a postojom k celej veci zmarila tak povinná ako aj sám oprávnený. V tomto smere poukazuje súd na to, že okrem správania povinnej, sleduje tiež správanie oprávneného pri realizácii jeho práv vyplývajúcich mu z rozhodnutia, ktoré však podľa názoru súdu nekorešpondujú s účelom konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, ktoré úlohou nie je vynucovanie plnenia exekučných titulov za každú cenu a akýchkoľvek okolností. V prvom rade je potrebné poskytnúť dostatočnú súčinnosť pri dosahovaní účelu konania o výkon rozhodnutia, aby sa mohlo predísť neprimeraným zásahom do práv všetkých účastníkov konania. V prípade nespolupráce je súd oprávnený využiť aj donucovacie prostriedky, avšak v posudzovanom prípade by museli smerovať aj voči oprávnenému, čo je v rozpore s účelom a zmyslom núteného výkonu rozhodnutia.
13. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody má súd za to, že návrh na nútený výkon rozhodnutia podal oprávnený úplne nedôvodne, keďže jeho styk s maloletou sa pravidelne v zmysle rozsudku v čase podania návrhu nerealizoval práve z dôvodov na jeho strane, keďže on bol v zahraničí a preto
sa s maloletou nestretával. Práve oprávneným nerealizované stretávanie s maloletou mohlo spôsobiť oslabenie jeho vzájomných vzťahov s maloletou a podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia za takýchto okolností sa môže javiť skôr ako snaha o zneužitie výkonu práva a nie ako skutočný záujem o samotné maloleté dieťaťa, čo sa nakoniec ukázalo aj v tom, že oprávnený sa potom odmietol zúčastniť riešenia situácie u psychológa, ktoré navrhoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti o priebehu konania o výkon rozhodnutia a správanie oprávneného počas neho súd návrh na výkon rozhodnutia zamietol.
14. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).